Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/429/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204350
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204350.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov

JUDr. Jána Mihala a Mgr. Dušana Čima v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4,
proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o 510 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trnava z 29. januára 2014 č. k. 16C/156/2013 - 44 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa na žalovanej
domáhala zaplatenia majetkovej škody 385 eur a nemajetkovej ujmy 125 eur (okrem náhrady trov
konania) a II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej (o žalobe založenej
na tvrdenom nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Senica v exekučnom konaní vedenom
takýmto súdom pod sp. zn. 3Er/4/2009 s následným vyvodzovaním z toho zodpovednosti štátu)
odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1 písm. d/ a ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1 a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods.
1 a 4, § 17 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež len „zodpovednostný zákon“); § 41
ods. 2 písm. c/, d/ a § 44 ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti /Exekučného poriadku/ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011) a § 115a ods. 2 a § 156
ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení);
vecne nepreukázaním žalobkyňou, že by činnosťou Okresného súdu Senica (ďalej aj „exekučný súd“)
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázaním vzniku ani výšky
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom majúcim spočívať v tom, že exekučný súd vydal poverenie po zákonom stanovenej lehote
a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, no najmä argumentoval premlčaním žalobou
uplatnených nárokov, považujúc za dôvodnú žalovanou vznesenú námietku premlčania. Vychádzal zo
zistení zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 3Er/4/2009, že žiadosť o udelenie poverenia bola
exekútorom takémuto súdu doručená 9.1.2009 a poverenie bolo vydané 29.6.2009. Žalobkyňa tvrdila
nesprávny úradný postup z dôvodu nevydania poverenia v zákonom stanovenej lehote, tvrdila, že
exekučný súd bol nečinný viac ako 7 mesiacov, avšak podľa zistení súdu prvého stupňa exekučný súd

udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie po 171 dňoch. Súd prvého stupňa dôvodil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu 9.1.2009,
tento mal do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora, aby vykonal exekúciu, čo sa ale
v stanovenej lehote nestalo, dňa 24.1.2009 teda žalobkyni začala plynúť 3-ročná lehota na uplatneniepredmetného nároku a keďže žalobkyňa žalobu doručila súdu 27.9.2012, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby (ktorá uplynula ešte predtým ako bola žalovanej doručená žiadosť o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody),nárokuplatnenýžalobkyňouvprejednávanejvecijepremlčaný,

preto žalovanou vznesená námietka premlčania bola dôvodnou a súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil právne len paušálnym odkazom na § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom
žalovanej, ktorá však náhradu trov konania nepožadovala a ani nepreukázala, žeby jej vôbec nejaké
trovy vznikli.

Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie iba žalobkyňa a navrhla ho zrušiť a vec
vrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Namietala,žepostupomsúduprvéhostupňajejbolaodňatá
možnosť konať pred súdom, ďalej že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a tiež, že neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd
prvého stupňa podľa nej rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou

úpravou (obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zodpovednostného zákona v znení zákona č. 412/2012
Z. z.), hoci interpretácia hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti aj založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti aj po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právnehovzťahu,niejemožná.Uplatnenímopačnéhonázorudeiureajdefactodošlokaplikáciiprincípu

priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súdu prvého stupňa tiež vytkla, že vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie, pričom súd
prvého stupňa svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva
na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase). Zodpovednosť
štátu podľa uvedenej judikatúry vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
„mimosúdne“ faktory, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, keď je to najmä štát, ktorý musí plniť
svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania celú vec
(pretožebezohľadunafaktornapadnutiarozsudkuakocelkuodrozhodnutiavovecisamejbolozávislým

i rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce
šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však nie o prípad, v ktorom by bolo nutným prejednávanie
veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko súd síce rozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia
pojednávania, no nevznikla tu potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo tu o konanie vo
veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden

dôležitý verejný záujem), keďže dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p.

Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť odvolateľky za obsahové
vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju

viazanosť odvolacími dôvodmi v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p.. V tejto súvislosti je zjavné, že odvolacie
dôvody žalobkyne nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie. V odvolaní žalobkyne niet zmienky, tobôž protiargumentácie vo vzťahu k
argumentácii súdu prvého stupňa obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že žalobou uplatnený nárok je
premlčaný a v dôsledku vznesenia námietky premlčania žalovanou nebolo možné žalobkyňou uplatnený

nárok priznať. Odvolací súd pritom nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe
iných než odvolateľom v odvolaní vznesených námietok. Odvolací súd sa pritom so závermi súdu prvého
stupňa o premlčaní uplatneného nároku pri absencii relevantnej protiargumentácie odvolateľa, stotožnil
a naviac k veci dodáva nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia náhrady
majetkovej škody 385 eur a nemajetkovej ujmy 125 eur v zmysle zodpovednostného zákona s
odôvodnením, že v označenom exekučnom konaní exekučný súd nedodržal zákonnú lehotu 15 dní v
zmysle § 44 ods. 2 E. p. na písomné poverenie exekútora vykonaním exekúcie.V čase žalobkyňou tvrdeného porušenia tohto ustanovenia i v čase začatia konania - doručenia žaloby v
prejednávanej veci na súd bolo účinné znenie § 9 ods. 1 a 2 zodpovednostného zákona: Štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.(1) Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.(2)

Podľa § 19 ods. 1 zodpovednostného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie; podľa odseku 2 rovnakého

ustanovenia najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8; napokon podľa odseku 3 lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vzmysle§100ods.1O.z.(Občianskehozákonníkač.40/1964Zb.vzneníneskoršíchzmienadoplnení)
právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobkyni.

Pojem „nesprávny úradný postup“ nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 1 zodpovednostného
zákona v rozhodnom znení výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z

ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 E. p., keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty
15 dní od doručenia žiadosti súdu.

V zmysle § 44 ods. 2 E. p. v znení účinnom do 31.5.2010, teda v rozhodnom období, súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul. Ak
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že nakoľko žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci Okresného súdu Senica č.k. 3Er/4/2009 podľa pripojeného spisu bola súdnym exekútoromsúdu predložená 9.1.2009 v zmysle cit. § 44 ods. 2 E. p. súd mal do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie, posledný deň lehoty pripadol na sobotu 24.1.2009,
preto posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň t. j. pondelok 26.1.2009; čo sa ale nestalo a súd

vydal poverenie až 29.6.2009. Žalobkyni teda tvrdená škoda začala vznikať už dňa 27.1.2009. Keďže
žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila na súde prvého stupňa až 27.9.2012, nárok si žalobkyňa
uplatnila až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd
nemohol žalobkyni premlčaný nárok priznať. Súd prvého stupňa preto správne žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Bolo by nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou žalobkyne
(sčasti i nesúladnou s argumentáciou súdu prvého stupňa), ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už
irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny, včítane závislého, avšak odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade
trov konania, ako vo výrokoch vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

V takto skončenom odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná (žalobkyňa s odvolaním neuspela
vôbec) a bola to tak ona, komu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo aj právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Žalovaná však nepodala návrh na priznanie jej náhrady trov ani v tomto
prípade a ak sa ani zo spisu vznik žiadnych trov konania tejto účastníčky v odvolacom konaní nepodával,
rozhodnúť šlo aj tu iba nepriznaním náhrady.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.