Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313208502
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313208502.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou v právnej veci

navrhovateľky: W., proti odporcovi: v 1. rade W., bytom T., v 2. rade maloletá N., bytom: J.j, zastúpená
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, oddelenie sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, Kysucká 14, Senec, o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že W. Z., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej N. Q., nar. XX.XX.XXXX z matky W. Q., nar.
XX.XX.XXXX.

MaloletúN.súdzverujedoosobnejstarostlivostimatky,ktorájubudezastupovaťaspravovaťjejmajetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50 Euro od 19.03.2015, ktorú je povinný
platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred.

Zameškané výživné za čas od 17.05.2013 do 19.03.2015 v sume 1.090 Euro súd povoľuje odporcovi
v 1. rade splácať v splátkach po 30 Euro mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá
splátka zameškaného výživného je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku,
pričom omeškanie odporcu s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajší súddňa17.05.2013sanavrhovateľkadomáhala,abysúdurčil,žeodporca
v 1. rade je otcom jej dcéry, maloletej N. Q., nar. XX.XX.XXXX, aby maloletú zveril do výchovy jej a
odporcovi v 1. rade uložil povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 100 Euro k rukám matky,
tiež aby mu uložil povinnosť zaplatiť jej zmeškané výživné do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Uviedla, že s odporcom v 1. rade sa zoznámila vo februári r. 2012 v práci, kde pracovala ako kuchárka v
Pizzerii v Senci. Počiatočné priateľstvo medzi nimi prerástlo po veľmi krátkej dobe do intímnej známosti;

v marci r. 2012 zistila, že je tehotná, o čom odporcu v 1. rade ihneď informovala. Odporca v 1. rade, ktorý
bol odcestovaný v Košiciach jej oznámil, že dieťa chce, a keď sa vráti uzavrú manželstvo a budú spolu
žiť. Jej bývalý priateľ, ktorý bol proti jej vzťahu s odporcom v 1. rade mu napísal SMS správu, po ktorej
ju odporca v 1. rade opustil, odišiel do Košíc, zmenil postoj k jej tehotenstvu a oznámil jej, že dieťa nie
je jeho. Navrhovateľka uviedla, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa pohlavne stýkala jedine
s odporcom v 1. rade, preto otcom maloletej N. môže byť len on; okrem odporcu v 1. rade nesúložila
s nijakým iným mužom v čase, od ktorého neprešlo do narodenia maloletej menej ako 180 a viac ako

300 dní, preto za otca maloletej považuje odporcu v 1. rade. Po narodení maloletej sa už s odporcom v
1. rade nekontaktovala, pretože on nejavil o ňu ani o maloletú žiadny záujem. O narodení maloletej sa
dozvedel od ich spoločnej priateľky. Testy otcovstva si nedala urobiť z dôvodu, že odporca v 1. rade trval
na tom, aby tieto boli nariadené súdom v súdnom konaní. Navrhovateľka je v súčasnosti na materskejdovolenke a poberá dávky v materstve v sume 290 Euro mesačne. V priebehu konania navrhla, aby súd
zaviazal odporcu, platením výživného na malol. N. sumou 50 Euro mesačne a súhlasila s tým, aby mu
súd povolil splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 30 Euro. Navrhovateľka udáva, že

okrem mal. N. má aj syna W. Q., nar. XX.X.XXXX, voči ktorému má taktiež vyživovaciu povinnosť.

Odporca v 1. rade mal za to, že navrhovateľka mu bola v čase rozhodnom pre splodenie maloletej
neverná, preto jej navrhol, aby si dala urobiť test otcovstva, k čomu však nedošlo, lebo pri testoch hrozilo
poškodenie plodu. Žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie o určenie otcovstva testami DNA s

tým, že ak by však testy ukázali, že je otcom maloletej, bude rád a bude sa o ňu riadne starať, súhlasil
s tým, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že na maloletú bude finančne prispievať,
tiež vyrovná dlžnú sumu na výživnom na maloletú. Uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, nemá úspory, má dlhy za súdne trovy, ktoré spláca mesačne v sume 50-70 Euro.

Kolízny opatrovník vzhľadom na vykonané dokazovanie s návrhom navrhovateľky súhlasil a navrhol,

aby mu súd vyhovel a určil, že odporca v 1. rade je otcom maloletej N., nakoľko jeho otcovstvo bolo
znaleckým posudkom prakticky dokázané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa
s rodným listom maloletej N. ako aj s ostatným spisovým materiálom.

Podľa Rodného listu maloletej N. Q., nar. XX.XX.XXXX je ako matka uvedená navrhovateľka, otec nie
je uvedený.

Podľa Znaleckého posudku z odboru genetiky vypracovaného súdnym znalcom Doc., RNDr. Vladimírom

Ferákom, č. 51/2014 zo dňa 11.09.2014 je treba pokladať otcovstvo odporcu v 1. rade voči maloletej
N. za prakticky dokázané, s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely
stotožniť s istotou.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

Z citovaných zákonných ustanovení (§62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t.j. každý rodič má povinnosť v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská,

na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výška vyživovacej
povinnosti musí byť určená tak, aby zodpovedala príjmom a majetkovým pomerom obidvoch rodičov,
pričomjenutnévziaťdoúvahy izárobkovémožnostikaždéhozrodičov,ktorésúzávisléodichpracovnej
kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživné je na hradenie životných potrieb dieťaťa pre

jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej i psychickej, predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho
človeka.Určenievýživnéhojeindividuálnevkaždomjednomprípade,avšakvodiacouzásadounastrane
povinnéhojemierajehoschopnosti,možnostiamajetkovýchpomerovanastraneoprávneného-dieťaťa
zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň

oboch má byť približne rovnaká. Výška životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky
vyživovacejpovinnostitohoznich,sktorýmdieťanežijevspoločnejdomácnostiasúdzároveňjepovinný
zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Na druhej strane je nevyhnutné
zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide

o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z uvedeného vyplýva, že dieťa pochádzajúce zo vzťahu
účastníkov má nespochybniteľné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj otca, keď
súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil i to, že matka sa o dieťa osobne stará.

Súd mal vykonaným dokazovaním, najmä Znaleckým posudkom z odboru genetiky vypracovaným

súdnym znalcom Doc., RNDr. Vladimírom Ferákom, č. 51/2014 zo dňa 11.09.2014 jednoznačne
preukázané, že otcom maloletej N. je odporca v 1. rade, ktorý rešpektujúc výsledky znaleckého posudku
súhlasil s otcovstvom, preto súd určil, že je otcom maloletej N. Q., ner. XX.XX.XXXX. Maloletá je
od narodenia vo výchove a starostlivosti matky, biologický otec súhlasil s tým, aby bola maloletá
zverenádostarostlivostimatky,pretosúdzverilmaloletúdoosobnejstarostlivostimatky,nezistiacžiadne

nedostatky v tomto smere. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, súd prihliadol na jej
odôvodnené potreby (strava, ošatenie, hygienické potreby) a tiež na schopnosti a možnosti odporcu.
Navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého syna R. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý žije
s ňou v spoločnej domácnosti. Súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka žije s maloletými deťmi v
rodinnom dome u svojej matky. Príjem navrhovateľky predstavuje len rodičovský príspevok na malol.

N. vo výške 203,20 Euro mesačne a prídavok na ňu vo výške 23 Euro mesačne a na malol. syna
poberá prídavok na dieťa vo výške 47,04 Euro mesačne, spolu s prídavok na ňu vo výške 23 Euro
mesačne. Odporca v 1. rade bol v čase podania návrhu na súd ÚVTOS v Košice - Šaca, odkiaľ bol
prepustený dňa 28.07.2014. Zo Zápočtového listu zamestnávateľa odporcu v 1. rade ŠPORTSTAV, s
r o. v Trnave a z výplatných pások za obdobie od 11.08.2014 do 23.11.2014 súd zistil, že odporca v

1. rade bol u uvedeného zamestnávateľa v období od 11.08.2014 do 23.11.2014 zamestnaný, pričom
jeho zárobok bol nasledovný: čistá mzda za mesiac október 2014- 106 Euro, čistá mzda za mesiac
november - 263,96 Euro, čistá mzda za mesiac september 2014 - 304, 84 Euro, čistá mzda za mesiac
august 2014 - 217,76 Euro. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že od 23.11.2014 je odporca
nezamestnaný, nepoberá nijaké dávky, t.j. dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie, ani poistenie

v nezamestnanosti. Odporca v 1. rade na maloletú doteraz neplatil vôbec; inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Posudzujúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu v 2. rade súd dospel k záveru,
že jeho možnosti a schopnosti mu umožňujú prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 50
Euro mesačne, preto ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej touto sumou. Počiatok vyživovacejpovinnosti odporcu v 1. rade súd stanovil dňom podania návrhu na súd matkou, t.j. dňom 17.05.2013,
nakoľko v zmysle § 77 ods. 1 druhej a tretej vety ZR výživné je možno priznať len odo dňa začatia
súdneho konania, pričom pre maloleté dieťa je možné priznať výživné za dobu 3 rokov spätne odo

dňa začatia konania v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, avšak matka výživné
za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania nežiadala ani súdu nijaké dôvody hodné osobitného
zreteľa neuviedla. Zročné výživné za obdobie od 17.05.2013 do 19.03.2015 povolil súd odporcovi v 1.
rade splácať navrhovateľke v mesačných splátkach popri bežnom výživnom vo výške 30 Euro tak, aby
zročné výživné bolo zaplatené v lehote do 3 rokov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., avšak pretože navrhovateľka si ako
úspešný účastník v konaní neuplatnila náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2
vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).