Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoPr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201029
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114201029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: G. T., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko M. J., F. XX, zastúpenej: JUDr. Ing. Linda Kovandová, advokátka so sídlom v Banskej Bystrici,
Janka Kráľa 1, proti odporcovi: Obec Čierne Kľačany, Mlynská 2, Čierne Kľačany, zastúpenému: JUDr.
Daniela Laktišová, advokátka so sídlom v Nitre, Damborského 3, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 21. októbra 2014 pod č. k. 15Cpr/1/2014-114 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru a náhrady mzdy. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na
výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že navrhovateľka bola podľa menovacieho dekrétu z
31.01.2012 starostom obce Čierne Kľačany dňom 01.02.2012 menovaná do funkcie riaditeľky Materskej
školy v A. X.. Odporca dal navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.11.2013 s
týmtoobsahom: „Okamžitéskončeniepracovnéhopomeru-odporcaoznámilnavrhovateľkeskutočnosti
podľa §-68 ods. 1 písm. b/ ods. 2 ZP - okamžite s Vami končíme pracovný pomer. Závažne Ste

porušili pracovnú disciplínu a to tým, že Ste sa dňa 30.-31.10.2013 nedostavili riadne do práce a
Vaša neúčasť bola kvalifikovaná ako neospravedlnená absencia. Na uvedené dni Ste sa najskôr snažili
čerpať náhradné voľno, na ktoré Vám však nevznikol nárok. Svojvoľne Ste dva dni neprišli do práce.
Pracovný pomer skončí doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Ing. J. T., starosta obce. Zamestnanec odmietol prevziať 18.11.2013 o 9.15 hod., 18.11.2013 T. J..“
Navrhovateľka listom zo dňa 02.12.2013 adresovanému odporcovi - oznámila nesúhlas s okamžitým
skončením pracovného pomeru a trvala na tom, aby ju zamestnávateľ ďalej zamestnával. Listina bola

doručená na Obecný úrad Čierne Kľačany 14.12.2013. V ďalšej časti prvostupňový súd poukázal na
výpovede účastníkov konania, svedkov a ustanovenie § 59 ods1. § 68 ods.1 písm. b/, ods. 2 § 70, §
77, § 38 ods.1 Zákonníka práce a uviedol, že zistený skutkový stav treba posúdiť podľa citovaných
zákonných ustanovení.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo navrhovateľke doručované do vlastných rúk dňa 18.11.2013 starostom obce na jej pracovisku.
Odmietla ho prevziať, čím nastali účinky doručenia výpovede v súlade s ustanovením § 38 ods. 4

Zákonníka prace. Túto skutočnosť mal za preukázanú výpoveďou svedkyne J.. Preto sa ďalej zaoberal,
či sú splnené podmienky podľa zákonného ustanovenia § 59 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce a § 68
ods. 1 ZP. Dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na postup podľa citovaných zákonných
ustanovení. Navrhovateľka nebola v práci 30.-31.10.2013, písomnosť o skončení pracovného pomeruje datovaná 18.11.2013. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené písomne a v písomnosti
bol skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a bolo v
ustanovenej lehote doručené navrhovateľke. Ide o platné okamžité skončenie pracovného pomeru.

Nemal za preukázané tvrdenia navrhovateľky, že písomnosť o okamžitom skončení pracovného pomeru
jej nebola doručovaná. Písomnosť bola doručovaná odporcom navrhovateľke na jej pracovisku a účinky
nastali, lebo prijatie tejto písomnosti odmietla.
Preto ďalej skúmal, že porušenie pracovnej disciplíny za neospravedlniteľnú absenciu v práci možno
kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dospel k záveru že navrhovateľka ako

riaditeľka závažne porušila pracovnú disciplínu. Odporca dokázal, že ju porušila minimálne úmyselne z
nedbanlivosti. Zároveň uviedol, že navrhovateľka bola do 18.11.2013 bezproblémovou pracovníčkou.
Pracovnúdisciplínuporušilavdňoch30.a31.10.2013nenastúpilanapracovisko,pričombolariaditeľkou
MŠ A.. Preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zákonného ustanovenia § 151 ods. 3
OSP tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnila ustanovením §
221 ods.1 písm. h/ OSP v spojení s § 205 ods.2 písm. b/, d/, f/ OSP a žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, alternatívne ho
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z toho vyplýva, že odvolanie podala z dôvodu
inej vady konania, nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia. Ako v žalobe

aj v priebehu konania opätovne popisovala ako predkladala 28.10.2013 starostovi obce požiadavku
na čerpanie náhradného voľna, odmietnutie starostu z pracovných dôvodov a následný jej postup v
dňoch 29.10. a 30.10.2013, 31.10.2013. Tvrdila, že dňa 28.10.2013 pri jej osobnej návšteve starosta
obce nevyjadril nesúhlas s čerpaním náhradného voľna, a preto ho čerpala v dobrej viere. K doručeniu
okamžitého zrušenia pracovného pomeru namietala zistený skutkový stav, pretože 18.11.2013 prebiehal

rozhovor len medzi ňou a starostom. Svedkyňa J. bola v kuchyni. Starosta je nedával žiaden dokument,
ani sa nepýtal, čo ho prevezme. Preto nesúhlasila s rozhodnutím súdu v časti týkajúcej sa doručenia
okamžitého zrušenia pracovného pomeru a nesúhlasila ani s jeho posúdením intenzity porušenia
pracovnej disciplíny. Poukázala na ustanovenie § 68 ods.1 Zákonníka práce, podľa ktorého podstatou
tohto výpovedného dôvodu je obvykle opakované konanie zamestnanca. Uviedla, že svoje pracovné

povinnosti si vždy plnila a výrazne sa zaslúžila o rozvoj materskej školy. Bolo bežnou praxou, že
náhradné voľno zamestnanci častokrát čerpali a nemali ho vopred písomne schválené. Problém nastal
len za danej situácie a nešlo o opakovaný jav. Náhradné voľno čerpala počas prázdnin, ktoré materská
škola nemala, veľa detí bolo odhlásených zo škôlky a stačila jedna učiteľka, čo riadne zabezpečila. Po
dni 31.10.3013 do 18.11.2013 riadne pracovala.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Podrobne sa vyjadril k namietanému zistenému skutkovému stavu
navrhovateľkou a právnemu posúdeniu. Uviedol, že v odvolaní sa opakujú tie isté tvrdenia a účelové
konštrukcie navrhovateľky ako v priebehu konania, ku ktorým sa už opakovane vyjadril. V konaní

bolo preukázané doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľke výpoveďami
účastníkov, svedkyne a prvostupňový súd správne vyhodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny
navrhovateľkou ako riaditeľkou materskej školy.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti§205anasl.OSP,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,byťviazanýrozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,
pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) po nariadení
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je

dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
navrhovateľke doručované starostom obce 18.11.2013 v škôlke a odmietla ho prevziať. Odvolací
súd sa v tejto časti plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňového súdu a jeho

právnym posúdením. Prvostupňový súd v tejto časti podrobne poukázal na výpovede účastníkov
konania a svedkyne J. na ktorej založil svoje rozhodnutie, poukázal na ustanovenia Zákonníka práce,
podľa ktorých posudzoval doručenie výpovede. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti spĺňa
atribúty ustanovenia § 157 ods. 2 OSP a odvolací súd k dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa
na zdôraznenie správnosti nemá čo dodať. Odvolací dôvod v tejto časti navrhovateľky preto nie je

daný. Odvolací súd poznamenáva, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené súdom
navrhovateľke na prvom pojednávaní 18.02.2014.

Vdruhejčastiodvolanianavrhovateľkanamietalanesprávnevyhodnotenieintenzityporušeniapracovnej
disciplínyprvostupňovýmsúdomatvrdila,ženáhradnévoľnočerpalavdobrejviere,pretožepostupovala

podľa zvyklostí zaužívaných rokmi pri čerpaní náhradného voľna a dovolenky. Za tým účelom odvolací
súd nariadil odvolacie pojednávanie a vypočul účastníkov konania a svedkyňu J..

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľa dňa 28.10.2013 doniesla starostovi obce
súpis náhradného voľna (čl.34 spisu) a žiadala o náhradné voľno v dňoch 30. a 31.10.3013. ktoré

následne vyčerpala. Po nástupe do práce 04.11.2013 jej telefonovala svedkyňa J., že starosta nesúhlasil
snáhradnýmvoľom,abysivypísaladovolenku.Navrhovateľkasivypísaladovolenkovýlístoksdátumom
29.10.2013 na dni 30. a 31.10. 2013, ktorý predložila 05.11.2013. Medzi účastníkmi zostalo sporné,
či starosta v uvedený deň 28.10.2013 neudelil navrhovateľke súhlas s čerpaním náhradného voľna a
napriek tomu ho čerpala, alebo konala v dobrej viera, ako to v priebehu konania tvrdila.

Navrhovateľka na odvolacom pojednávaní uviedla, že dňa 28.10.2013 zaniesla na obecný úrad dve
tabuľky náhradného voľna, jednu jej a druhú pre pani R.. Nechala ich v kancelárii, na druhý deň ich
doniesla pani R., jej tabuľka náhradného voľna nebola podpísaná, dátumovaná, vyjadrená nesúhlasom
starostu, preto ju vrátila na obecný úrad na druhý deň. Od 30.10.2013 čerpala náhradné voľno, aj keď

k tomu nemala súhlas starostu obce, pretože to bola bežná prax.

Starosta obce uviedol, že do funkcie starostu nastúpil v decembri 2010, mal dôveru k navrhovateľke,
náhradné voľno spočiatku neriešil. Dňa 28.10.2013 osobne prišla navrhovateľka za ním s tabuľkou
náhradného voľna, hneď jej povedal, že s ním nesúhlasí, súpis ňou predložený podpísal, opečiatkoval

a napísal nesúhlasím a odovzdal pani J.. O čerpaní náhradného voľna sa dozvedel asi po troch dňoch
a pani J. mu oznámila, že navrhovateľke navrhla čerpanie dovolenky za sporné dni, s čím nesúhlasil.
Napriek jeho nesúhlasu navrhovateľka čerpala náhradné voľno a ani mu neoznámila nenastúpenie do
práce.

Svedkyňa T. J. uviedla, že za bývalého starostu mala škôlka väčšie privilégia, o čerpaní náhradného
voľna jej zamestnancov sa niekedy dozvedela až dodatočne. Po nástupe nového starostu sa situácia
zmenila, vždy nechával vopred vypisovať dovolenkové lístky a náhradné voľno, ktoré podpísal a ak
dal súhlas s čerpaním náhradného voľna, telefonicky to zamestnancom oznamovala. Navrhovateľka 2
týždnepredtýmavizovalanáhradnévoľno,oznámilatostarostovi,nesúhlasilstýmajehopostojoznámila

navrhovateľke.

Odvolací súd po doplnení výpovedí účastníkov konania, svedkyne, ich predchádzajúcich výpovedí
a vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tvrdenie navrhovateľky kporušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou spôsobenej podľa jej tvrdenie dobrou vierou nebolo
preukázané. Navrhovateľka sama v priebehu konania potvrdila, že do práce nenastúpila a nemala
súhlas starostu obce. Konala tak úmyselne do práce nenastúpiť, pretože nerešpektovala rozhodnutie

starostu obce o neudelení náhradného voľna, čo napokon potvrdila aj na odvolacom pojednávaní, že
do práce nenastúpila napriek tomu, že jej bol 29.10.2013 vrátený súpis náhradného voľna nepodpísaný
starostomspoznámkounesúhlasusčerpanímnáhradnéhovoľna(ktorétvrdenieodvolacísúdpovažoval
za nepravdivé).

Z výpovedí starostu obce a svedkyne v priebehu konania vyplynulo, že navrhovateľka nerešpektovala
starostu obce ako svojho nadriadeného napriek opätovným upozorneniam na porušovanie pracovnej
disciplíny.Jezrejmé,žesasnažilazachovaťsipostaveniemajúcezabývaléhostarostuobce,vyskytovali
sačastejšieproblémyprináhradnomvoľneanapriektomu,ženemalažiadenpísomný(aniústny)súhlas
s čerpaním náhradného voľna, svojvoľne do práce 30. a 31.102013 nenastúpila. Pokiaľ by si bola istá
vo svojom tvrdení, že postupovala podľa daných zvyklostí a konala v dobrej viere, nezvolila by následný

postup vypísania dovolenky so spätným dátumom dňom 29.10.2013.

Odvolací súd sa preto aj v tejto časti stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom, ktorý podrobne aj v tejto časti poukázal na výsledky vykonaného dokazovania,
zákonné ustanovenia, podľa ktorých posúdil závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto rozsudok

akovecnesprávnypotvrdil.Námietkanavrhovateľky,žepriokamžitomskončenípracovnéhopomerepre
absenciu zamestnanca musí ísť o opakované porušenie, odvolací súd dodáva, že z hľadiska postavenia
navrhovateľky ako vedúcej pracovníčky, jej predchádzajúce konanie bolo toto opatrenie zamestnávateľa
v súlade so zákonom.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.
4 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.