Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231501
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113231501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35
831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti
odporkyni: A. G., E.. XX. XX. XXXX, J. Z. A. I. I., Š. F.U. S. X., J. Č. E. E. A. Y. F.: C. Z., S. J. F. S. Y.,
o zaplatenie 1 770,13 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11. 11. 2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy

1 770,13 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, právny predchodca navrhovateľa, Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla odporkyni na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 05. 2009
úver s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 18,4 % ročne, ktorý sa odporkyňa zaviazala uhradiť formou
pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej splátky
úveru dňa 20. 04. 2013. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, odporkyňa svoj
záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov úveru neplnila riadne a včas v lehotách splatnosti
mesačných splátok úveru. Z uvedených dôvodov právny predchodca navrhovateľa vyhlásil listom zo dňa

27. 02. 2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím a pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej
výške1918,24eurapozostávajúcazistinynesplatenejčastiúveruvovýške1424,31eura,nesplatených
úrokov a poplatkov za správu úveru vo výške 493,93 stala splatnou v celom rozsahu. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo odporkyni doručené dňa 11. 03. 2013, odporkyňa svoj
záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 21. 03. 2013 nezaplatila, voči navrhovateľovi je tak od 22. 03.
2013 v omeškaní. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s.anavrhovateľomdňa28.03.2013bolapohľadávkapostúpenánavrhovateľoviočombolaodporkyňa

upovedomená písomným oznámením Slovenskou sporiteľňou, a.s. o postúpení pohľadávky. Na základe
uvedenéhosanavrhovateľpodanýmnávrhomdomáhalzaviazaniaodporkynezaplatiťmu1770,13eura,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 424,31 eura od 22. 03. 2013 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro/412/2013-18 zo dňa 27. 12. 2013, ktorý bol pre nemožnosť
doručenia do vlastných rúk odporkyne zrušený uznesením č.k. 10Ro/412/2013-39 zo dňa 04. 07. 2014.
Nakoľko pobyt odporkyne sa súdu v konaní zistiť nepodarilo, bola jej uznesením č.k. 12C/152/2014-87

zo dňa 12. 01. 2015 ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní. Opatrovníčka sa k podanému
návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17. 03. 2014, ktorého sa účastníci nezúčastnili, súd pokračoval
v konaní aj keď boli účastníci nečinní a po vykonanom dokazovaní listinami predloženými v spise zistil
nasledovnýskutkovýstav:odporkyňauzatvorilasoSlovenskousporiteľňou,a.s.dňa13.05.2008zmluvu

o splátkovom úvere č. 0304600048, na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky
vo výške 30 000,00 Sk, ktoré sa odporkyňa zaviazala splácať v 59 mesačných splátkach vo výške
836,00 Sk. Nakoľko odporkyňa svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas neplnila, listom zo dňa 27. 02.
2013 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. odporkyni vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.
02. 2013 a požadovala vrátiť celú dlžnú sumu v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia. Odporkyňa
prevzala oznámenie dňa 11. 03. 2013, dlžnú čiastku neuhradila. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila

odporkyni listom zo dňa 05. 04. 2013 postúpenie pohľadávky na navrhovateľa, oznámenie prevzala
odporkyňa dňa 23. 04. 2013.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 07. 2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2008 (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ ako postupník
domáha voči odporkyni zaplatenia sumy 1 770,13 eura s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú
mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 03. 2013 od postupcu, právneho
predchodcu navrhovateľa, Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Pohľadávka ku
dňu postúpenia predstavovala sumu

1 909,65 eura. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym

predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a odporkyňou podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu
vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené
v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

navrhovateľa.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom

a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou
úpravouvočivšeobecnejúpravepostúpeniapohľadávok.Podľaprvejvety§92ods.7zákonaobankách,
možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v

prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej
90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez
súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou).

Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie
pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú

zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014).
Bankajetedaoprávnenápostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,sktorýmjedlžníkaktuálnenapriekpísomnej
výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

Súd vyzval zástupcu navrhovateľa na preukázanie postupu pri postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách v lehote do 7 dní od obdržania výzvy. Výzvu prevzal zástupca navrhovateľa 25. 02.
2015, do nariadeného pojednávania sa vo veci nevyjadril a splnenie podmienok postúpenia pohľadávky
podľa osobitnej právnej úpravy v zákone o bankách nepreukázal. V podaní podpísanom zaručeným
elektronickým podpisom zaslal zmluvu o postúpení pohľadávok.V konaní bolo preukázané, že dňa 28. 03. 2013 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi
postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a navrhovateľom ako postupníkom, ktorej
predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky voči odporkyni zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo

dňa 13. 05. 2008. Postupca vyhlásil úver za splatný dňa 18. 02. 2013. Postúpenie pohľadávky Slovenská
sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 iba oznámila odporkyni listom zo dňa 05. 04. 2013. Súd preto dospel k
záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 mohla na navrhovateľa v čase uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné, za súčasného splnenia oboch podmienok
uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní),

preto súd skúmal, či boli splnené.

Súd z listín predložených navrhovateľom nemá preukázané, že by odporkyňa bola po písomnej výzve
Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653 v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho peňažného
záväzku. Taktiež zo skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonala Slovenská sporiteľňa
a.s., IČO: 00 151 653 dňa 18. 02. 2013, pričom zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa
28. 03. 2013 má súd preukázané, že neuplynula doba 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie

pohľadávky a teda súd má preukázané nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7
zákonaobankách.Pokiaľbyajbolizmluvoupostúpenésplatnépohľadávky(t.j.dovtedysplatnésplátky),
v tejto časti súd nemá preukázanú existenciu výzvy banky podľa § 92 ods. 7 prvá veta zákona o bankách,
hoci na ich preukázanie súd zástupcu navrhovateľa vyzval.

Nakoľko súd nemal preukázané splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách na

platné postúpenie pohľadávky banky na navrhovateľa, dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky
uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ nenadobudol
pohľadávku voči odporkyni. Súd preto z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní

úspešná odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na
náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému
navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa22.10.2014bolosúdudoručenépodanieJUDr.PatrikaPodhorského,advokátasosídlomZámocká
36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporkyne.
Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane
doručil opatrovníčke odporkyne do vlastných rúk dňa 14. 01. 2015. Opatrovníčka odporkyne sa k
oznámeniu a výzve súdu nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
strane odporkyne.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporkyni zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,
2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo

podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas

(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu

vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré

v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/

zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať

(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si

neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi

konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba

mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005

zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený

(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa, ani opatrovníčka odporkyne, nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na jej strane. Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho
poriadku posúdiť ako súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto
nevyjadrí odporkyňa svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu

relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto
vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd
nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za
absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád

podania, pokiaľ odporkyňa súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.