Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217214
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614217214.2

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou v právnej veci navrhovateľky: Y.
X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. D. Č.. X, XXX XX F., Š. E. X., zast. JUDr. Elenou Matulovou - advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom v Poltári, ul. Železničná č. 7, 987 01 Poltár, proti odporcovi: U. X., A..
XX.XX.XXXX, S. W. X. D. Č.. X, XXX XX F., Š. E. X., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania Y. X., rod. Q. a U. X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe

manželstiev Matričného úradu v F., vo zväzku G., ročník XXXX, A. strane XXX, pod poradovým číslom
XX r o z v á d z a .

Súd právnej zástupkyni navrhovateľky náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku od odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 10.11.2014 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s odporcom rozviedol.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom navrhovateľky a odporcu,
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav :

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Mestský úradom F.. U navrhovateľky ako
aj u odporcu ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili 3 deti, v čase konania už plnoleté. Obaja
účastníci sú slovenskými štátnymi občanmi.

Navrhovateľka v konaní uviedla, že manželstvo uzavrela s odporcom po krátkej známosti a nezhody v
manželstve začali vznikať už od samého začiatku manželstva. V roku XXXX podala návrh na rozvod,

no neskôr ho zobrala späť. Odporca často požíval, a aj v súčasnosti požíva alkoholické nápoje, pričom
potom je agresívny, ponižuje ju a nadáva jej. S odporcom sa vzájomne odcudzili a intímne spolu nežijú
zhruba od augusta 2014.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že je už 5 rokov onkologickou pacientkou, túto situáciu nezvláda a nevládze
ako inokedy. Má nadváhu a aj to odporcovi vadí, nadáva jej že je tučná, je zdochlina, je smrad a podobne.
Navrhovateľka uviedla, že fyzicky ju síce odporca neudrel, ale viackrát sa jej vyhrážal fyzickým násilím

a ich dcéru aj fyzicky napadol.Odporca v konaní uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, poprel že by niekedy fyzicky napadol
svoju manželku a zdôraznil, že sa nechce rozviesť. Potvrdil síce, že medzi ním a manželkou sú určité
nezhody, ale inak manželstvo funguje celkom dobre a nikdy manželke nijakým spôsobom neublížil.

Pripustil, že niekedy mu prasknú nervy a vtedy všeličo manželke povie. Potvrdil aj tú skutočnosť, že
intímne s manželkou spolu nežijú, ale dôvod nie je z jeho strany. V závere uviedol, že si myslí, že by
dokázali spolu fungovať tak ako doteraz a problémy si dokážu vyriešiť.

Súd prvé pojednávanie, ktoré bolo nariadené vo veci na deň 14.01.2015 odročil s tým, že účastníkom

navrhol vyhľadal odbornú pomoc za účelom zmierenia manželstva. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie
odročené na 2 mesiace.

Druhé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na deň 16.03.2015. Navrhovateľka zotrvala na podanom
návrhu, žiadala manželstvo s odporcom rozviesť. Uviedla, že odbornú pomoc nevyhľadala, nenavštívila
manželskú poradňu a ani nemá záujem naďalej sa pokúšať o zmierenie manželstva. V konaní ďalej

uviedla, že s manželom už spolu ani nekomunikuje, ak áno len agresívne, nevarí, nežehlí, ani mu
neperie, intímne už dlhšiu dobu nežijú, nemajú nič spoločné. Potvrdila, že odporca prestal požívať tvrdé
alkoholické nápoje v takej miere ako doteraz, ale napriek tomu pije.

Odporca aj na druhom pojednávaní nesúhlasil s rozvodom manželstva. Potvrdil, že v manželstve majú

problémy, ale doteraz si ich vždy dokázali vyriešiť. Uviedol, že je potrebný čas na to, aby sa dokázali
opäť uzmieriť.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Súd postupoval v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však
zo zákona nie je právny nárok. Zákonné predpoklady zrušenia manželstva rozvodom určuje zákon
o rodine v § 23, podľa ktorého môže súd manželstvo na návrh niektorého manžela rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu "vážny rozvrat", ale bez pochyby vážnosť rozvratu
vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej
miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v
akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Trvalosť

rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do
podania návrhu na rozvod, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov, ako i na tom ako sa
s porušením v zákonom uložených povinností manželov, či iných pravidiel správania sa v manželstve
vyporiadal ten z manželov, ktorého záujmy tým boli dotknuté. Konštatovať vážnosť rozvratu vzťahov
medzi manželmi je možné vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodstrániteľný,

nenapraviteľný stav vzhľadom na intenzitu ( rozsah porušovania pravidiel manželského spolužitia ) a
trvalosť ( dĺžka rozvratu, príčiny rozvratu a ich následky, postoj dotknutého manžela ) rozvratu.
Na základe tohto skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že manželstvo
účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií už dlhšiu dobu. Navrhovateľka nemá za žiadnych okolnostízáujem obnoviť manželské spolužitie s odporcom, ktoré považuje už len za formálny zväzok. Súd je
toho názoru, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko možno
hovoriť o funkčnom vzťahu v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým zotrvať

vo zväzku a domnieva sa že druhý partner je pre neho nevyhovujúci a pominuli dôvody prečo do zväzku
vstupoval. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na intenzitu
rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené.

Navrhovateľka má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva aj keď na samotný rozvod nárok

nemá,nakoľkoažsúdrozhodnepozváženívšetkýchokolností,čisúsplnenépodmienkyprerozhodnutie
o rozvode manželstva. Je výlučne vecou navrhovateľky, aké motívy a pohnútky ju vedú k rozhodnutiu
nebyť s odporcom v manželskom zväzku a k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Ak súd dospeje
k záveru, že sú tu také dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho skúmania
subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s rozvodom nesúhlasí, ako tomu je aj u odporcu. Navrhovateľka
v konaní vyslovila svoj slobodný názor a uviedla dôvody, ktoré ju k rozvodu viedli, ako aj dôvody prečo

nechce s odporcom žiť, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti a svoju budúcnosť si nepredstavuje po
boku odporcu.

Navrhovateľka v konaní niekoľkokrát uviedla, že v manželstve s odporcom zotrvať nechce, nemá záujem
ani navštíviť manželskú poradňu a trvá na rozvode manželstva. Odporca si v takomto prípade musí sám

uvedomiť, že zotrvanie vo vzťahu s niekým, kto ho odmieta nemá budúcnosť a nevytváralo by to zdravé
manželské a ani rodinné prostredie. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 1 ods. 1 Zákona o
rodine, že manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom tzn., že nielen
manželský zväzok sa uzatvára, ale aj zotrvanie v ňom musí smerovať k dobrovoľnosti a k slobodnému

rozhodnutiu oboch manželov zotrvať v manželskom zväzku.
Súd sa pokúsil dať manželom priestor na to, aby svoje manželské spolužitie obnovili a odstránili príčiny
rozvratu manželstva. Odporučil účastníkom konania návštevu referátu poradensko-psychologických
služieb ( tzv. manželskú poradňu ) a prvé pojednávanie odročil na 2 mesiace. Ani takýto postup súdu
všakneviedolknáprave,účastnícikonaniamanželskéspolužitieneobnovili,neodstránilipríčinyrozvratu,

naopak vzťahy medzi účastníkmi sa ešte viacej vyhrotili a navrhovateľka trvala na rozvode manželstva.
Ako súd vyššie uviedol, už z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne
narušené. Súd nemôže akceptovať manželstvo v ktorom jeden, prípadne obaja manželia žijú len vo
vzťahu,ktorývykazujestránkyformálnosti,bezakéhokoľveknaplneniajehofunkcii.Súddospelkzáveru,
že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a predovšetkým

vzhľadom na rozhodný postoj navrhovateľky nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh a názorov účastníkov na spoločný
manželský a rodinný život ako aj alkoholizmus odporcu, ktorý navrhovateľka viac nedokáže akceptovať.

Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre zánik manželstva rozvodom,

súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia § 144 O.s.p. na základe ktorého, účastníci konania o
rozvode manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Súd nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v zmysle § 2 ods.
2 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu

trov konania poplatníkovi.

O trovách právneho zastúpenia účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 ods.
1 O.s.p. a účastníkom konania náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že účastníci
sú obaja nezamestnaní. V takomto prípade trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu účastníka

konania budú uhradené podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Zb.z. v zmysle ktorého, ak oprávnenej
osobenebolapriznanánáhradatrovprávnehozastúpenia,advokátovipriznácentrumodmenuzaprávne
zastupovanie podľa ustanovenia osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trovkonania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie
odmeny centrom nevznikne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to
písomne v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

U p o z o r n e n i e : Manžel, ktorý pri uzatvorení manželstva prijal priezvisko druhého
manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu
oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.