Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215568
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215568.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

19C/163/2012-41 z 19.2.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalobu zamietol, II. Žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.

Konštatoval, že žalobca sa pojednávania určeného súdom na 19.2.2014 nezúčastnil, že podaním
doručeným mu 17.2.2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu a zároveň navrhol doplnenie dokazovania znaleckým posudkom,
ktorý po jeho vyhotovení predloží súdu a ktorý má preukázať výšku uplatnenej škody. Návrh na

odročenie pojednávania neakceptoval, pretože návrh nespĺňal náležitosti § 119 ods. 2 O.s.p. a dôvody
v návrhu uvádzané nepovažoval za dôležité dôvody na odročenie pojednávania. Poukázal na to,
že žalobca o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania veci, má vedomosť
viac ako rok, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Návrh na doplnenie dokazovania znaleckým
posudkom o výške spôsobenej škody považoval vzhľadom na dôvody uvádzané nižšie za nadbytočné.
Poukázal na to, že konanie začalo 27.9.2012, že preto mal žalobca dostatočný časový priestor na

predloženie relevantného výpočtu tvrdenej škody. Zo spisu 10Er/680/2009 Okresného súdu (ďalej len
OS) Michalovce zistil, že 28.12.2009 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého (ďalej len exekútor) pod Ex 13226/09 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej Ingrid Maďarovej o vymoženie 252,94 Eur, že
návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný zápisnične u exekútora 28.11.2009, že exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14044/09, že uznesením z 21.1.2010 ,

právoplatného 17.2.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti výšky úroku
z meškania 0,15% denne zamietnutá. Oprávnený sa proti uzneseniu neodvolal. Po zamietnutí žiadosti
v časti, súd vydal poverenie na zvyšok nároku 31.3.2010, exekútor 16.5.2012 vrátil súdu poverenie,
pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, prísl. a trov exekúcie. Po vykonanom
dokazovaní vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1,2., § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1,2, § 15
ods. 1,2, § 19 ods. 1,2,3 zák. č. 514/2003 Z.z. (ich znenie citoval). Urobil záver, že žalobca si uplatnil

nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom základe, že exekučný súd nevydal poverenie na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, teda uplatnil si voči štátu zodpovednosť za škoduspôsobenú nesprávnym úradným postupom, že v takom prípade je potrebné preukázať, že žalobca
pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom (v tomto prípade
s Ministerstvom spravodlivosti) a ,že jeho nároku nebolo kladne vyhovené. Druhou podmienkou je

preukázanie, že dotknutý orgán štátu nevykonal úkon v zákonom stanovenej lehote a že nevykonanie
úkonu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalobca mu nepreukázal splnenie hmotnoprávnej
podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. pred súdom, a to predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že v súlade
s § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho

nároku, že do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy, a
dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR, resp. na spis tunajšieho súdu, že žalovaná
nepoprela, že jej žalobcom bol návrh adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich
v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody,
neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. Nevidel akceptovateľný dôvod, prečo
by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať súd alebo žalovaná. Uviedol, že

nejdeolistinnýdôkaz,kuktorémunemážalobcaprístup,aleboktorýbymunemoholbyťsprístupnený,že
ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho
konania, že z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka
konania. Zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 6
mesiacoch sa nezakladajú na pravde, pritom táto skutočnosť je základom nároku žalobcu na náhradu

škody podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a v nadväznosti na to aj základom nároku na nemajetkovú
ujmu. Uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody na tom základe, že súd nevydal poverenie v 15.
dňovej lehote určenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a konštatoval prieťahy súdu 6 mesiacov. Z
exekučného spisu zistil, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená 28.12.2009 a poverenie
bolo vydané 31.3.2010, že poverenie bolo vydané približne o 3 mesiace po zákonom stanovenej lehote

a nie o 6 mesiacov , ako to tvrdil žalobca, že žalobca pri opise skutkového stavu opomenul uviesť tú
skutočnosť, že súd nevyhovel žiadosti o udelenie poverenia celkom, pretože v časti úrokov z omeškania
žiadosťzamietol.Poukázalnato,želehota15dnínavydaniepovereniaplatíibavprípade,aksúdnezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. V tomto prípade takýto rozpor zistil, preto žiadosť o udelenie poverenia v

časti zamietol, čo akceptoval aj žalobca, pretože odvolanie proti zamietajúcemu uzneseniu nepodal. Po
tom, ako boli vykonané úkony spojené s doručením uznesenia a jeho správoplatnením, súd pristúpil k
vydaniu poverenia. Vzhľadom na to, že po čiastočnom zamietnutí žiadosti bolo potrebné meniť údaje na
vydanie poverenia oproti pôvodnej žiadosti, súd termín 31.3.2010 nepovažoval za lehotu neprimeranú.
Neobstálo preto tvrdenie žalobcu v žalobnom návrhu, že vec nevykazovala prvky nadmernej zložitosti a

súd napriek tomu nevydal poverenie v zákonom stanovenej lehote. K nemajetkovej ujme poznamenal,
že žalobca ju odôvodnil tým, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu
rizík, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom zanikne povinný, dôjde k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a k jeho insolvencii. Z exekučného spisu mal za preukázané,

že pohľadávka žalobcu bola vymožená ešte pred podaním žalobného návrhu, pretože exekútor vrátil
poverenie súdu 16.5.2012. Žalobca mu nijakým spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal, čo ho viedlo
ku konštatovaniu 6 mesačného prieťahu, neuviedol, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia
tunajšiemu súdu, teda, od akého dátumu plynutie lehoty na vydanie poverenia počítal. Ako sám tvrdil
v žalobe, touto informáciou nedisponoval a odkázal na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorého sp. zn.

v návrhu ani neuviedol a dokazovanie v tomto smere preniesol na súd. Dodal, že lehota na vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku začína plynúť doručením žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia súdu a nie začatím exekučného konania, že ak exekútor doručil žiadosť o udelenia
poverenia súdu po lehote stanovenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, za prípadný prieťah od
začatia exekučného konania do doručenia žiadosti o udelenie poverenia súd nezodpovedá. V kontexte

odôvodnenia žaloby v časti dokazovania poukázal na to, že argumentácia žalobcu neobstojí v žiadnej
rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti sp. zn., dátumu, kedy bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia súdu a iných relevantných informácií pre konanie, je zavádzajúce, že žalobca je účastníkom
exekučných konaní ako oprávnený, nič mu ako účastníkovi nebránilo získať potrebné informácie zo
súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať. Poukázal na to, že sp. zn. súdu bola prvotne zistiteľná

od exekútora, ktorému súd vydal poverenie, že aj konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003
Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi skutočnosti tvrdené v žalobe aj preukázať. Ďalej uviedol, že
táto povinnosť zo strany žalobcu absolútne absentuje, že dôvody uvádzané v žalobe sú všeobecné a
bez znalosti skutkového stavu konkrétnej exekučnej veci. Zdôraznil, že nárok žalobcu na náhradu škodynebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a nie
je daný ani samotný základ nároku žalobcu, ktorým mali byť tvrdené prieťahy exekučného súdu, preto
žalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , zo spisu mu žiadne trovy žalovanej nevyplývali, preto jej ich v konečnom
dôsledku nepriznal (§ 151 ods. 1,2 O.s.p.).

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e) a f) O.s.p. a navrhol zrušiť

rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vytýkal súdu, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle §
101 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti,
odňal mu tým právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne

rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému
pripustil odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Žalobca tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z
ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd

vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a
práva žalobcu na súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám
nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami
založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal

súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným
samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal
súdu,ževykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľnýanie
je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval ďalej, že ak žalovaný nereagoval na výzvu

súdu, aby sa vyjadril k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a
rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v
časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávkypočasnečinnostisúduaignorovaltvrdeniažalobcuoškode,ktorávzniklaztituluudržiavania

a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií,
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku
súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla.
Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jeho názoru súd odôvodnil svoje rozhodnutie
úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje

žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ. Vytýkal tiež
súdu, že nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy
o výške škody. Nakoniec namietal, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonnej lehote a pre tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívny dôvod. Takto je jeho

rozhodnutie vnútorne rozporné. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne.

Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Žalobca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. f), g) a h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p., t.j. , všetky odvolacie dôvody uvádzané v §205ods.2O.s.p.,t.j.,ževkonanídošlokvadámuvedenýchv§221ods.1,žekonaniemáinúvadu,ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.

2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
19.2.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v

neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 19.2.2014 bolo doručené žalobcovi,
jeho právnemu zást. a žalovanej 10.2.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v
zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, 17.2.2014 síce požiadal o odročenie (zrušenie) pojednávania z
dôvodu porušenia nestrannosti súdu a sudcu a doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním, avšak
súd správne návrh na odročenie pojednávania neakceptoval z dôvodov, ktoré v rozsudku presvedčivo
a výstižne vysvetlil, s ktorými dôvodmi sa stotožňuje v plnom rozsahu aj odvolací súd. Na tomto

pojednávaní súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu spisu 10Er/680/2009
OS Michalovce, následne poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za
skončené a vyhlásil rozsudok. Zároveň poučenie podľa § 120 ods. 4 bolo 10.3.2014 doručené
písomne účastníkom konania spolu s predvolaním na pojednávanie (doručenky pri č.l. 31). Neúčasť na

pojednávaní ospravedlnila žalovaná a súhlasila, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 10.10.2012, a to v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19C/131/2012, s

ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tejto prejednávanej veci (sp. zn. 19C/163/2012). Vo vyššie
uvedenomkonaníboložalobcoviajehoprávnemuzást.doručenéuznesenieKrajskéhosúduvKošiciach
o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci 19.11.2013, ako vyplýva z č.l. 213
a pripojených doručeniek v spise OS Michalovce 19C/131/2012. Uznesenie o nevylúčení sudkyne je aj
súčasťou tohto spisu 19C/163/2012 ( č.l. 27).

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e)

a f) O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
OkresnéhosúduMichalovcevkonanívedenomnatomtosúdepodsp.zn.10Er/680/2010anezákonným

rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a
nenáležitá je preto námietka žalobcu o svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce sa v konaní
vedenom pod sp. zn. 10Er/680 /2010 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle § 44 Exekučného
poriadku a ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.
rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámkaodvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.

Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní. Súd preskúmal súladu exekučného titulu so zákonom a následne zamietol

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti výšky úroku z omeškania 0,15% denne
z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom, pre rozpor s dobrými mravmi. Po zamietnutí žiadosti
v časti súd vydal poverenie na zvyšok nároku 31.3.2010 a exekútor 16.5.2012 súdu vrátil poverenie,
pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, prísl. a trov exekúcie. Vzhľadom na tieto
skutočnosti bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie

v rozsahu žiadanom žalobcom - oprávneným, ktorého nárok bol napokon (okrem časti nezákonných
úrokov) uspokojený. Vo vyššie uvedenom konaní preto nemožno vidieť nesprávny právny postup, ako
to namietal žalobca.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok ,ako aj

za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by

bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázal,
že by jeho sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov
bola preukázaná.

Pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup súdu videl v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval

zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský
rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

odseku 1 písm. c/ (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach
najvyššieho súdu napr. sp.zn. 5 Cdo 439/2012 ,ako aj ústavného súdu vo veciach I. ÚS 278/2013, IV.
ÚS 55/2011 atď.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 10Er /
680 /2009 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie

nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o čiastočnom
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Vprejednávanejvecizrušeniealebozmenarozhodnutiaokresnéhosúdu,ktorýmbolažiadosťoudelenie
poverenia na exekúciu sčasti zamietnutá (č.k. 10Er/680/2009-9 z 21.1.2010), preukázané nebolo a

vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok
bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle
zákona 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá

je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v
tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

K ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania, preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho významu.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal
pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu a teda
súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie
žalovanej k žalobe z 21.10.2013 bolo doručené Okresnému súdu Michalovce 28.10.2013 v konaní
sp. zn. 19C /131/2012, keďže v tom čase toto prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. 19C 163/2012

bolo spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. 19C 131/2012 na základe uznesenia
Okresného súdu Michalovce 19C /131/2012-9 z 10.10.2012. Zo spisu Okresného súdu Michalovce
19C /131/2012 odvolací súd zistil, že uvedené vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi a jeho
právnemu zást. 19.11.2013, čo vyplýva z doručeniek na č.l. 213 uvedeného spisu, kedy spolu s
predvolaním na pojednávanie vo veci sp. zn. 19C/ 131/2012, určeného na deň 9.12.2013, bolo žalobcovi

doručené aj vyjadrenie žalovanej k žalobe z 28.10.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o
nevylúčení sudkyne z prejednávania veci.

Za tejto situácie žalobca mal dostatok času (4 mesiace) na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a
prípadne navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného

práva, ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie
v zmysle § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú
obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn.

10Er/680/2009 a pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným
dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane
možnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.
Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené
neboli.

Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie

listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10Er /680/2009 a tento záver
nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

K námietke žalobcu, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi, opísanými
tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu nie

je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým základom a
nakoniec sám žalobca podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých účastníkov konania
a o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní. Konkrétne možno
poukázať na tvrdenú žiadosť o zrušenie pojednávania, ktorá však v prejednávanej veci nebola podaná,
na tvrdené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom takéto rozhodnutie v
prejednávanej veci nebolo vydané, ďalej na tvrdené nedoručenie vyjadrenia k žalobe, ako aj na

rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahujú. Rovnako sa to týka
aj námietok ohľadne rozhodovania o škode a nemajetkovej ujme, keďže v prejednávanej veci sa o nej
vzhľadom na nedostatok základu predmetu konania nerozhodovalo.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania

voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a žalobca nemá právo na ich
náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.