Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714208777
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714208777.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu W. K. P., J..P..,

P. P. F. U., A. XXXX/XXX, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária Korytár s.r.o.,
so sídlom v Trnave, ul. Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti žalovanej J. B., M.. XX. XX. XXXX, C., L.
XX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného S. M. G. P. W. P. P. F. U., M.. C. X, IČO: 42 176 778, právne
zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A v konaní o zaplatenie
2.027,61 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť trovy konania v sume 462,88 € vedľajšiemu účastníkovi a v sume 463,72
€ žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej a právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.6.2014 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 2.027,61 Eur spolu s 26,28% úrokom ročne zo sumy 1.372,49 Eur od 19.6.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 14.9.2002 uzatvoril so
žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou poskytol žalovanej dohodnutý úverový rámec vo

výške 1.500,- Eur za účelom kúpy veci, alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Žalovaná
sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Žalovaná mala predmetný úver splácať
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. V
jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu,
úroky, prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaná však úver nesplácala a
preto dňa 26.2.2013 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.560,52 Eur. Ku dňu
spísania žaloby však dlh žalovanej predstavuje sumu 2.027,61 Eur. Tejto sumy sa žalobca domáhal

žalobou, pričom súčasne požadoval priznať náhradu trov konania.

Podaním z 21.8.2014 zahlásil vstup do konania vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej.

Žalobca pred prvým pojednávaním vo veci samej sa ešte vyjadril k žalobe podaním z 19.11.2013, ktorým
bližšie špecifikoval nárok. Uviedol, že predmetnou úverovou zmluvou sa žalobca žalovanej zaviazal
poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 829,85 Eur, čiže 25.000,- Sk. Žalovaná sa zaviazala

poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa sadzobníka poplatkov. Neoddeliteľnou súčasťou
uzavretej úverovej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky žalobcu. Na základe úverovej zmluvy
žalobca poskytol žalovanej revolvingový úver, ktorý umožnil žalovanej čerpať peňažné prostriedky
prostredníctvom kreditnej karty. Revolvingový úver znamená úver obnovujúci sa, z čoho vyplýva, žeho možno špecifikovať ako dlhodobý opakovateľný a obnoviteľný úver, podľa ktorého žalovaná mala
k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom
sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je žalovaná oprávnená čerpať. Maximálna čiastka, ktorú

bola žalovaná oprávnená z úveru čerpať je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Výška
zostatku úverového rámca sa žalovanej automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingového
úveru. Vzhľadom na charakter úveru účastníci úverovej zmluvy nemôžu pri uzatváraní zmluvy určiť,
kedy a koľko bude zmluvou čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, ale
len výšku úverového rámca. Rovnako nie je možné dohodnúť vopred počet splátok. Žalovaná bola

povinná riadne splácať revolvingový úver vždy k 20-tému dňu v kalendárnom mesiaci tým, že prvá
splátka sa stala splatnou k 20-tému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
došlo k prvému čerpaniu a teda k poskytnutiu revolvingového úveru. Výška pravidelnej mesačnej
splátky bola dohodnutá ako 4% nesplatenej dlžnej čiastky, najmenej však 12 Eur. Výška pravidelnej
mesačnej splátky revolvingového úveru sa tak menila v závislosti na výške neplatenej dlžnej čiastky.
K poskytnutiu revolvingového úveru došlo 14.9.2002. K dňu 30.9.2002 predstavovala vyčerpaná suma

841,69Eur,zčohovyplýva,ževýškaprvejmesačnejsplátkypredstavovalasumu33,19Eur.Špecifikácia
poplatkovavýškaúrokovejsadzbybolakonkrétnestanovenávsadzobníkupoplatkovaodmienvzmysle
Hlavy VI., § 7 úverových podmienok, podľa ktorých klient bol povinný hradiť spoločnosti poplatky za
poskytované služby. Špecifikácia poplatkových služieb a výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom
poplatkov a odmien v spoločnosti aktuálnych v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Žalovaná sa dostala

do omeškania s úhradou splátok a v zmysle § 1 Hlavy VIII. bola povinná celý čerpaný úver splatiť na
požiadanie spoločnosti, ak sa oneskorila s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskorila s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením
viacerých splátok, stal sa splatným celý zostatok čerpaného úveru a v zmysle výzvy na splatenie celého
úveru, ktorú žalobca pripojil k žalobe, splatnosť nastala k 26.2.2013.

Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.027,61 Eur, ktorá pozostáva z dlžnej
sumy úveru bez úrokov z úveru vo výške 1.372,49 Eur, z úroku z vyššie uvedenej istiny zo dňa podania
žaloby vo výške 560,04 Eur + 41,29 Eur + 0,01 Eur + 15,81 Eur, čo bol dopočet k aktuálnemu dňu
podania žaloby. Z poplatku za výpis z účtu vo výške 7,45 Eur, zo zmluvnej pokuty vyčíslenej za použitia

úrokovej sadzby 8% z dlžnej splátky podľa Hlavy IX, § 2 úverových podmienok, ktorá bola vyčíslená vo
výške 25,76 Eur a z úroku z omeškania v zákonnej výške do času zosplatnenia vo výške 4,76 Eur. Ide
o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe stanovenej výpočtom ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zároveň si žalobca
uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie úroku z poskytnutého úveru vo výške 26,28% ročne zo sumy

1.372,49 Eur od 19.6.2014 do zaplatenia. Pokiaľ išlo o podstatné zákonné náležitosti predmetnej zmluvy,
predmetná úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj
s ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu účinnosti
zmluvy. Zmluva podľa názoru žalobcu neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.

Vedľajší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.12.2014, ktorým žiadal žalobu zamietnuť a
priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy a ustanovenia
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázal na prvotný právny titul a totiž na zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.9.2008, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úverový rámec

vo výške 30.000,- Sk, čiže 995,82 Eur a žalovaná ho mala splatiť mesačnými splátkami po 1.200,- Sk.
Zmluva neobsahuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú
percentuálnu mieru nákladov. Keďže absentuje, úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov, čoho si
musel žalobca ako odborne a právne znalý dodávateľ byť vedomý. V zmluve absentuje akékoľvek
dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru, čo má za následok, že

žalobca v postavení veriteľa nemôže požadovať od žalovanej zaplatenie nedojednaných úrokov a
poplatkov. Úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere, avšak predmetná úverová
zmluva neobsahuje o ňom údaje vo svojej litnej časti. Zákon síce expricitne neupravuje úrokovú sadzbu
ako obligatórnu náležitosť, upravuje však jej dôsledky neuvedenia úrokov v ustanovení § 4 ods. 5
Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná úverová zmluva uvedené náležitosti

neobsahuje. V zmysle úverových podmienok žalobcu žalovanej vznikla povinnosť splatiť celý čerpaný
úver, na základe čoho žalobca žalovanú vyzval dňa 26.2.2013 na zaplatenie zostávajúcej časti úveru
spoluvcelkovejvýške1.560,52Eur.Začerpanýúverjemožnépovažovaťlensumu2.027,61Eur,pričom
pri vzniku povinnosti žalovanej vrátiť úver predčasne má žalobca nárok len na zaplatenie čerpanej istinyúveru, ale už nemá v takom prípade nárok na dojednaný úrok z čerpaného úveru, ani na prípadnú
zmluvnú pokutu, do ktorej bol tento úrok fakticky pretavený. Žalovaná však žalobcovi doposiaľ uhradila
sumu 2.912,55 Eur, teda úver preplatila a preto žalobca nemá platný právny úkon na zaplatenie ním

uplatnenej sumy v žalobnom návrhu.

V priebehu konania vedľajší účastník a žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
vyjadreniach vedľajšieho účastníka zotrvali a žalovaná sa k ním pripojila. Žalovaná uviedla, že
predmetnú zmluvu, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu, podpísala v r. 2002, keď kupovala výpočtovú

techniku, ktorú sa rozhodla kúpiť na splátky a začala splácať úver. Okrem zmluvy jej neboli zaslané
žiadne ďalšie tlačiva, cenníky poplatkov, úrokov, len predmetná zmluva. Spomínaná karta jej prišla
poštou od žalobcu s istým časovým odstupom. Nedostala s ňou cenníky, sadzobníky o poplatkoch
a úrokoch, žiadnu ďalšiu korešpondenciu od žalobcu, okrem sprievodného listu, podľa ktorého mala
zavolať na nejakú ústredňu u žalobcu a on jej predmetnú kartu zaktivoval. Dostala k nej tiež PIN kód.
Výpisyzúverovéhoúčtujejchodilirazzarokaonavôbecnemalaprehľadotom,akéúrokyzaposkytnutý

úver platí. Úver splácala až do momentu, kým sa stala nezamestnanou. Medzitým sa s manželom
zadĺžila a úver už nestíhala splácať.

Mimo výsluchu žalovanej súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho
spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaná ako dlžník a žalobca ako veriteľ podpísali dňa 14.9.2002 úverovú zmluvu čísla uvedeného
v žalobe, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj úverové podmienky spoločnosti W. K. P., J..P.. Podľa
znenia úverovej zmluvy žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom 25.000,- Sk pri
výške mesačnej splátky 1.000,- Sk s tým, že žalovaná mala splácať úver prevodom z účtu čísla tam

uvedeného. Ako vyplývalo z prehľadu o splácaní a čerpaní úveru, ktorý žalobca pripojil do súdneho
spisu, žalovaná celkovo čerpala platobnou kartou, alebo výberom z úverového účtu sumu 2.027,61 Eur
a celkovo žalobcovi zaplatila sumu 2.910,30 Eur a to až do dňa 26.2.2013, keď podľa výpisu z účtu došlo
k zosplatneniu úveru. Žalobca totiž listom z 26.2.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie celého úveru na
základe zmluvy vo výške 1.560,62 Eur. Je nutné podotknúť, že žalovaná úver splácala pravidelnými,

alebo menej pravidelnými splátkami až do 13.12.2012, keď vykonala poslednú splátku úveru vo výške
133,48 Eur.

Predmetnú zmluvu a vzťah z nej vyplývajúci súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorého
základný právny rámec samozrejme vymedzujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,

avšak podrobnejšiu úpravu poskytuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
aktuálnom u dňu uzavretia úverovej zmluvy, teda v znení k 14.9.2002.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V tomto prípade sa súd zhoduje s argumentáciou žalovanej strany, podľa ktorého v zmluve absentovala
zmienka o úrokoch, ktoré je žalovaná povinná platiť a ktoré boli minimálne aktuálne ku dňu vzniku
úverovej zmluvy. Vo všeobecných úverových podmienkach zmluva odkazovala na sadzobník poplatkov,

ktorý však ale nebol súčasťou úverovej zmluvy a žalobca nepreukázal, žeby ho bol žalovanej zaslal
a žeby v čase vzniku úverovej zmluvy vôľa žalovanej prejavená v zmluve smerovala k prijatiu úveru
za podmienok úročenia úveru, ktoré v tom čase žalobca mal. Za takýchto okolností súd dospel k
presvedčeniu, že zmluva ako svoju obsahovú náležitosť neobsahovala dohodu o výške úrokov a z tohodôvodu nastala sankcia predpokladaná v ustanovení § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a totiž, že veriteľ nemôže od dlžníka
požadovať úroky a poplatky, ktoré so žalovanou zmluvne nedohodol.

Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi cca o 900,- Eur viac, ako priamo od žalobcu čerpala, je potom
len zrejmé, že žalobca nemá na zaplatenie sumy, ktorú proti nej požadoval či už titulom istiny, úrokov,
poplatkov, alebo zmluvných pokút nárok, nakoľko je zrejmé, že predchádzajúce plnenia žalovanej
započítaval na úroky a poplatky, ktoré platne dohodnuté nebolo. Súd z toho dôvodu žalobu ako

bezdôvodnú zamietol, keďže žalobca svoje nároky súdu nepreukázal. V podrobnostiach súd odkazuje
na argumentáciu žalovanej strany uvádzanú v prednesoch právneho zástupcu žalovanej a vedľajšieho
účastníka, ako aj v ich písomných podaniach.

Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná, má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania
rovnako ako vedľajší účastník.

Trovy vedľajšieho účastníka sú tvorené trovami právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú
tvorené odmenou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie
a príprava zastúpenia a spísanie vyjadrenia vo veci samej po 91,29 €, z režijného paušálu za tieto 2

úkony právnych služieb po 8,04 € a z polovice náhrady cestových výdavkov pri ceste na pojednávanie
do sídla súdu zo sídla advokáta a späť dňa 15. 01. 2015, ktoré boli vyčíslené vo výške 76,33 € a z
polovice náhrady za stratu času pri tejto ceste, ktorá bola vyčíslená vo výške 111,84 € ako aj z 20 %
DPH. Pri ceste na pojednávanie súdu dňa 26. 02. 2015 patrí, v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho
účastníka právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka polovica náhrady cestovného vyčíslená vo výške

74,83 € a polovica náhrada za stratu času vyčíslená v sume 111,12 € a 20 % DPH, keďže na tomto
pojednávaní právny zástupca vedľajšieho účastníka zastupoval aj žalovanú.

Trovy, ktoré vznikli právnym zastúpením žalovanej, a ktoré súd považoval za účelne vynaložené boli
odmena právneho zástupcu žalovanej za zastupovanie na pojednávaní pred súdom dňa 15. 01. 2015

po 91,29 € a na pojednávaní dňa 26. 02. 2015 po 91,29 €. K týmto úkonom právnych služieb patrí
aj režijný paušál po 8,39 €. Rovnako patrí právnemu zástupcovi žalovanej polovica vyššie uvedených
náhrad za stratu času a cestovných nákladov pri pojednávaniach 15. 01. 2015 a 26. 02. 2015. Spolu
trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi predstavujú sumu 462,88 € a spolu
trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli pri zastúpení žalovanej predstavujú sumu 463,72 €. Právnemu

zástupcovižalovanejsúdnepriznalodmenuzaúkonprevzatiaaprípravyzastúpeniazodňa14.01.2015,
nakoľko nebol účelne vynaložený, keďže s podstatou sporu, procesnou a hmotnoprávnou situáciou sa
právny zástupca žalovanej, ktorý rovnako zastupoval vedľajšieho účastníka mohol oboznámiť už pri
prevzatí a prípravy zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.