Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207335
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114207335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa E. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L., G. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so
sídlom Žilina, Hollého 31/371 proti odporkyni Y. X., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, v konaní
o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k.
17C/71/2014-78 zo dňa 15. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 83,98 eur
a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline určil, že darovacia zmluva č. V 63/13 zo dňa
4.3.2013-53/13 uzatvorená dňa 9. 1. 2013 medzi E. X., nar. XX. X. XXXX, ako darcom a odporkyňou
ako obdarovanou, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Zároveň odporkyni uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 267,28 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“), keď
konštatoval, že otec navrhovateľa ako darca previedol na odporkyňu predmetnou darovacou zmluvou
nehnuteľnosti aj napriek tomu, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, teda s
jednoznačným úmyslom zmenšiť svoj majetok do takej miery, aby sa tým znemožnilo uspokojenie

pohľadávky navrhovateľa. Odporkyňa ako druhá strana a zároveň osoba dlžníkovi blízka nepreukázala,
že nemohla vedieť o úmysle dlžníka ani pri náležitej starostlivosti, keďže v konaní vo veci výživného
zastupovala svojho syna, a teda mala vedomosť o jeho vyživovacej povinnosti.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi
náhradu trov, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku, lebo mal
v konaní úspech.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporkyňa. Žiadala napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alternatívne zmeniť a návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že tento návrh je zbytočný a nič neriešiaci.
Najbližších minimálne 15 rokov nemôže navrhovateľ požiadať o exekúciu predajom nehnuteľností, ktoré
sú predmetom zmluvy, lebo predmetný byt je zabezpečený záložným právom na liste vlastníctva v
prospech Slovenskej sporiteľne a toto záložné právo bude trvať až do splatenia úveru. Ona, ani jejsyn nikdy nemali úmysel ukrátiť navrhovateľa na výživnom a predmetnú zmluvu robili práve z toho
dôvodu, aby jej syn mohol platiť výživné na navrhovateľa. Platobné pomery sa mu zmenili a nevládal
splácať každý mesiac obe platby, a pokiaľ by neplatil úver, Sporiteľňa mu zvyšovala úroky a vyhrážala

sa dražbou nehnuteľnosti. Práve preto darovacou zmluvou bol byt prevedený na ňu a ona prebrala
povinnosti splácať úver a anuitu, aby syn mohol bez problémov platiť výživné. Syn E. je od 1. 3. 2013
invalidný a výživné neplatil len z toho dôvodu, že veľmi dlho trvalo, pokiaľ mu vyrubili invalidný dôchodok,
má teda vlastný príjem, z ktorého bude schopný platiť výživné na navrhovateľa.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového

súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru odporkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, lebo sama potvrdila
platobnúneschopnosťsyna(dlžníka),keďpoukazovalanasnahu,uzatvorenímdarovacejzmluvychrániť
synovmajetokpredveriteľmi.Právetáskutočnosť,žesynodporkynenemalpríjemdostatočnýnaplnenie
si ostatných záväzkov, vrátane výživného, bola jedným z hlavných dôvodov na vyhovenie návrhu zo
strany súdu. Skutočnosť, že na prevádzaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo, nebráni tomu,

aby bol uvedený majetok predmetom exekúcie predajom nehnuteľností a návrh navrhovateľa nemôže
byť v tomto smere zbytočný, tak ako uvádza odporkyňa v odvolaní. V prípade úspechu uplatnil si i trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.

ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odporkyne v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v

dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Ak odporkyňa vo svojom odvolaní poukazovala na „zbytočnosť“ návrhu na začatie konania pre
nemožnosť exekučného postihu nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, tieto skutočnosti sú pre
posúdenie veci právne irelevantné, a preto ani na tieto námietky odvolací súd prihliadnuť nemohol.
Navrhovateľ v priebehu konania (tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v

dôvodoch svojho rozhodnutia) preukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči synovi odporkyne
(otcovi), odporkyňa na druhej strane nepreukázala, že ako blízka osoba, u ktorej sa vedomosť o dlhu
predpokladá, nemohla pri bežnej opatrnosti o existencii pohľadávky vedieť, a preto prvostupňový súd
postupoval správne, keď návrhu navrhovateľa vyhovel.

Podmienky prípadného výkonu rozhodnutia budú predmetom skúmania v inom konaní (exekučnom), a

preto, tak ako je to už i vyššie uvedené, odvolací súd na námietky odporkyne v tomto smere prihliadnuť
nemohol.

Správne postupoval prvostupňový súd i pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu. Sociálne
pomery na strane jedného z účastníkov konania nie sú sami o sebe dôvodom pre nepriznanie náhrady

trov inak úspešnému účastníkovi v zmysle § 150 O.s.p., lebo i v tomto prípade je súd povinný skúmať
podmienky na strane všetkých účastníkov konania. Navrhovateľ je osobou závislou na poskytovaní
výživného, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v konaní, v ktorom bol úspešný, znášal
svoje trovy súvisiace s uplatňovaním práva, a preto odvolací súd i v tejto časti napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z trovprávneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) po 61,87 eur + 1 x režijný paušál
8,04 eur, čo spolu s DPH predstavovalo sumu 83,98 eur, lebo mal v odvolacom konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.