Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012898435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1/ L.. Y. U., V. V. XX,
V.,2/Dr.Ing.X.U.,V.V.XX,V.,obochzastúpenýchJUDr.ĽubomíromHlbočanom,advokátom,sosídlom
Vajnorská20,Bratislava,protiodporcom:1/F.M.,V.P.X,V.,zastúpenémuZáhoráková&Partners,sr.o.,
so sídlom Krasovského 13, Bratislava, 2/ Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14,
Bratislava, IČO: 00 678 155, zastúpenému JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, so sídlom Rudnayovo
nám.1,Bratislava,oochranuosobnostianáhradunemajetkovejujmy,naodvolanienavrhovateľov1/a2/
protirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaI,zodňa9.decembra2011,č.k.17Ct/7/2003-307,jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastipriznanejnáhradytrovkonaniavsúvislosti
s návrhom proti odporcovi 1/ m e n í tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne
a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania v sume 363,53 €, na účet právneho zástupcu
odporcu 1/, do troch dní.

Vo zvyšných napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ trovy odvolacieho

konania v sume 118,44 €, na účet právneho zástupcu odporcu 2/, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zastavil súd prvého stupňa konanie v časti návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ proti
odporcovi2/ozaplateniesumy14.937,26€každémuznichaoposkytnutieprimeranéhozadosťučinenia
formou ospravedlnenia sa od odporcu 1/. Upravil Daňový úrad Bratislava I, aby zaplatil navrhovateľom
1/ a 2/ spolu sumu 1.478,78 € titulom časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie
konania. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ v súvislosti so zastavením konania
proti nemu; o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 17Ct/7/2003-99
zo dňa 28.07.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 224/2005-117, zo

dňa 17.03.2006; náhradu trov konania k rukám JUDr. Jána Havláta, a to navrhovateľke 1/ v sume
1.084,24 € a navrhovateľovi 2/ v sume 925,78 €. Odporcovi 2/ uložil povinnosť do 10 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať doporučený list na hlavičkovom papieri s údajmi odporcu
s ospravedlnením pani L.. Y. U. v znení uvedenom vo výroku rozsudku a zároveň mu uložil povinnosť
do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať doporučený list na hlavičkovom papieri
s údajmi odporcu s ospravedlnením Y.. C.. X. U. v znení uvedenom vo výroku rozsudku. Návrh v časti
o zaplatenie nemajetkovej ujmy, vo zvyšnej časti ospravedlnenia a v časti povinnosti zaslať doporučený

list pod hrozbou náhradného plnenia voči odporcovi 2/ a návrh voči odporcovi 1/ zamietol. Rozhodol,že navrhovatelia 1/ a 2/ a odporca 2/ v súvislosti s návrhom proti odporcovi 2/ nemajú nárok na náhradu
trov konania. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť v súvislosti s návrhom proti odporcovi 1/
advokátskej kancelárii Záhoráková & Partners, s.r.o. Krasovského 13, Bratislava, náhradu trov konania v

sume363,53€.Očiastočnomzastaveníkonaniarozhodolpodľa§96ods.1,2a3O.s.p.sodôvodnením,
že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania domáhali proti právnemu predchodcovi odporcu 2/
(vtedy označenému ako odporca 1/) zdržania sa tvrdení o krádeži navrhovateľky a nemajetkovej ujmy
500.000,- Sk každému z nich a proti odporcovi 1/ (vtedy označenému ako odporca 2/) sa domáhali
taktiež zdržania sa tvrdení o krádeži navrhovateľky a primeraného zadosťučinenia formou príslušného

ospravedlnenia a písomným podaním zo dňa 23.02.2004 zmenili petit návrhu, ktorú zmenu pripustil
uznesením zo dňa 24.03.2009, č.k. 17Ct/7/2003-157; tak, že proti právnemu predchodcovi odporcu 2/
sa domáhali nemajetkovej ujmy 50.000,- Sk každému z nich a zaslania ospravedlňujúcich listov pod
hrozbou náhradného plnenia a voči odporcovi 1/ (vtedy označenému ako odporca 2/) sa domáhali
uloženiazákazutvrdeníokrádežinavrhovateľky,pričomvprevyšujúcejčastivzalisvojnávrhspäť.Keďže
konanie v tejto časti bolo zastavené ešte pred prvým pojednávaním vo veci, rozhodol v zmysle § 11

ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. aj o vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku. O náhrade trov
konania v súvislosti so zastavením konania proti odporcovi 2/ (vtedy označenému ako odporca 1/), teda
voči Ringier Slovakia, a.s., Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, uznesením č.k. 17Ct/7/2003-99
rozhodol podľa § 146 ods. 1 vety prvej O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ zavinil, že sa konanie
voči tomuto odporcovi muselo zastaviť a nešlo o prípad, kedy bol dôvodne podaný návrh pre konanie

tohto odporcu. Priznal preto odporcovi 2/ náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle jeho vyčíslenia
zo dňa 17.08.2005 a v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ďalej uviedol, že
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca odporcu 2/ publikoval v Y. O. Č.
Y. XX.XX.XXXX článok pod názvom „P. U.M. P. na X.?“, v úvode ktorého sa uvádza, že „pred dvoma
rokmi sme informovali o prípade obchodného radcu Veľvyslanectva SR X. X. X. U.. Jeho manželka Y.

mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou v obchodnom dome...“. V texte článku sa uvádza:
„ pripomeňme, že dňa 13.augusta 1988 vo X. obchodnom dome G. došlo k odcudzeniu tovaru Y.. Y..U..
U. pracovníka čs. veľvyslanectva C.. X..U.. Prípadom sa zaoberala X. polícia, no pred súd
sa nedostal, pretože listom z 23.12.1988 E. G. stiahol súhlas na trestné stíhanie Y.. Y..U..
v tejto veci. Na základe uvedeného incidentu vtedajší obchodný radca dal návrh na odvolanie C..

X..U.. zo zahraničnej služby. Federálne ministerstvo tomuto návrhu vyhovelo. Neskôr sa však X..U..
na ambasádu vo X. vrátil.“ Autorom článku bol odporca 1/, ktorý bol od 01.11.1996 do 31.05.2006 v
pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu 2/ - vydavateľa predmetného denníka, a to na
pozícii redaktor. Poukázal na to, že v prípade uvedených informácií ide o tvrdenia odporcu 2/ a dôkazné
bremeno o ich pravdivosti spočíva na tomto odporcovi - ako právnom nástupcovi vydavateľa Y. O. Č.,

v ktorom bol článok publikovaný, avšak odporca 2/ neprodukoval v konaní žiaden dôkaz o pravdivosti
v článku uvedených tvrdení, naopak navrhovatelia predložili list právneho zástupcu majiteľa dotknutého
obchodného domu, v ktorom tento sám uviedol, že navrhovateľka sa dňa 13.08.1988 nedopustila
žiadneho protiprávneho konania. Napriek tomu v článku bolo konštatované, že navrhovateľka v uvedený
deň tovar odcudzila. Dospel k záveru, že článok zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, keď

obaja v danom čase pracovali na Zastupiteľskom úrade SR vo X., odporcom zverejnené tvrdenia boli
spôsobilé zásahu do práva na ich občiansku česť a ľudskú dôstojnosť a bol preukázaný negatívny dopad
týchto informácií v pracovnej sfére navrhovateľky, čo potvrdili najmä svedkyňa G. a syn navrhovateľov a
tiež u navrhovateľa, čo potvrdila najmä svedkyňa G. R. V., a čo preukazuje aj list ministra zahraničných
vecí zo dňa 14.06.2006. Svedeckými výpoveďami syna navrhovateľov, U.. P. R. F. G., bol potvrdený aj

negatívny dopad týchto tvrdení v súkromnom živote navrhovateľov a aj na zdravotný stav navrhovateľa
2/. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva
na ochranu osobnosti navrhovateľov v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka a návrh na poskytnutie
primeraného zadosťučinenia - zaslaním ospravedlňujúceho listu každému z nich posúdil ako dôvodný,
avšak v časti textu ospravedlnenia, v ktorej sa domáhali navrhovatelia aj vyjadrenia, že sa odporca 2/

zaväzuje, že v budúcnosti už nebude uvedené nepravdivé skutočnosti publikovať a ani iným súvzťažným
spôsobom zasahovať do ich práva na ochranu osobnosti, návrhu nevyhovel s odôvodnením, že nebolo
preukázané, že by takúto informáciu odporca 2/ opätovne zverejnil, a teda hrozba ich opätovného
uverejnenia netrvá. Nevyhovel ani návrhu navrhovateľov v časti uloženia povinnosti náhradného plnenia
odporcovi 2/, pod hrozbou ktorého mu žiadali uložiť povinnosť zaslať im ospravedlňujúci list, keď

poukázal na to, že prípadné nesplnenie uloženej povinnosti je vymáhateľné v zmysle Exekučného
poriadku. Návrh navrhovateľov v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy zamietol z dôvodu, že odporcom
2/ vznesenú námietku premlčania tohto práva navrhovateľov posúdil ako dôvodnú, keď poukázal na
ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčateľnévo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zákonníka pričom v danom prípade
k vydaniu článku došlo dňa 21.03.2000, preto trojročná premlčacia doba začala plynúť v tento deň
a uplynula dňa 21.03.2003, navrhovatelia aj keď vzniesli nárok voči odporcovi 2/ (vadu, v označení

ktorého odstránili na výzvu súdu) dňa 20.03.2003, teda ešte v rámci uvedenej premlčacej doby, následne
však návrh voči tomuto vzali späť, o čom bolo rozhodnuté uznesením č.k. 17Ct/7/2003-99 zo dňa
28.07.2005 a i keď zároveň so späťvzatím žiadali opätovné pribratie vydavateľa ako odporcu 2/ do
konania, voči ktorému si znova uplatňovali nemajetkovú ujmu, došlo k porušeniu podmienky neplynutia
premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zákonníka, keď navrhovatelia v premlčacej dobe právo na súde

uplatnili, avšak v začatom konaní riadne nepokračovali a opätovný návrh voči vydavateľovi periodika
podali dňa 23.02.2004, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Návrh navrhovateľov v časti, v
ktorej sa domáhali uloženia zákazu odporcovi 1/ tvrdiť, že navrhovateľka 1/ dňa 13.08.1988 odcudzila
tovar v obchodnom dome G. X. X., a že mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou tovaru v
tomto obchodnom dome, zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 1/ s odôvodnením,
že bolo preukázané, že v čase vydania predmetného článku bol v pracovnom pomere u právneho

predchodcu odporcu 2/, ktorý za obsah zverejnených článkov zodpovedá v zmysle § 10 ods. 1 zákona
č. 81/1966 Zb., a keďže konal ako zamestnanec v rámci plnenia úloh svojho zamestnávateľa, pričom
nebolo preukázané, že by išlo o exces, za ktorý by v takom prípade zodpovedal sám, zásah bol
spôsobený jeho zamestnávateľom, a preto nárokov na ochranu osobnosti sa možno domáhať v tomto
prípade len voči vydavateľovi. Ďalej uviedol, že nebolo preukázané, že by od publikácie predmetného

článku uvedené informácie akýmkoľvek spôsobom ďalej zverejňoval, a teda nebolo preukázané, že by
hrozba zásahu do osobnostných práv navrhovateľov bola reálna. O náhrade trov konania v časti návrhu
navrhovateľov proti odporcovi 2/ rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovatelia
a odporca 2/ mali rovnaký pomer úspechu a neúspechu v konaní, a preto žiadnemu z nich náhradu trov
konania nepriznal. O náhrade trov konania proti odporcovi 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a

priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením, keďže v konaní mal plný úspech.

Proti tomuto rozsudku v časti priznania trov konania odporcovi 2/ v súvislosti so zastavením konania
voči nemu, v časti zamietnutia návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy, v časti zamietnutia návrhu
proti odporcovi 1/, ako aj v častiach v ktorých rozhodol o náhrade trov konania v súvislosti s návrhom
navrhovateľov 1/ a 2/ voči odporcovi 2/ a náhrade trov konania v súvislosti s návrhom voči odporcovi

1/, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/, žiadali rozsudok súdu prvého
stupňa v časti priznaných trov konania odporcovi 2/ zmeniť tak, že odporcovi 2/ sa v súvislosti so
zastavením konania náhrada trov konania nepriznáva, v časti zamietnutia ich návrhu na zaplatenie
nemajetkovej ujmy a návrhu proti odporcovi 1/ žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať
im náhradu nemajetkovej ujmy, každému po 1.659,70 € a odporcovi 1/ zakázať voči nim tvrdiť, že

navrhovateľka 1/ dňa 13.08.1988 odcudzila tovar v obchodnom dome G. X. X., a mala opletačky s
E. políciou v súvislosti s krádežou tovaru v obchodnom dome G. a v časti o náhrade trov konania v
súvislosti s návrhom proti odporcovi 2/ a v súvislosti s návrhom proti odporcovi 1/ žiadali rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a uložiť odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť im trovy konania, a to navrhovateľke 1/ v
sume 1.457,82 € a navrhovateľovi 2/ v sume 1.457,82 €, a nahradiť im aj trovy spočívajúce v zaplatenom

súdnom poplatku a odporcovi 1/ uložiť povinnosť zaplatiť im trovy prvostupňového konania vo výške
100 %. Namietali, že k zastaveniu konania proti odporcovi 2/ došlo pred otvorením pojednávania, a
preto mu žiadne trovy nevznikli. Poukázali na to, že v návrhu na začatie konania zo dňa 20.03.2003
označili odporcu 1/ ako Y. O. Č., Vydavateľstvo novín a časopisov s.r.o., Jelenia 18, Bratislava, a keďže
takýto subjekt neexistoval, nemožno mu ani priznať trovy konania. Návrh na začatie konania zobrali

späť proti pôvodnému odporcovi Y. O. Č., Vydavateľstvo novín a časopisov s.r.o., Jelenia 18, Bratislava,
ktorý nie je odporcom 2/ a je bez právneho významu, že takto ho označil súd bez procesného návrhu
navrhovateľov. Namietali, že oni odporcu 2/ v pôvodnom návrhu nežalovali a o ich procesných návrhoch
podľa ich obsahu nebolo rozhodnuté, a uznesenia súdu, na ktoré sa odvoláva súd prvého stupňa, sa
netýkajú týchto procesných návrhov. Keďže návrhom na začatie konania zo dňa 20.03.2003 odporca 2/

nebol žalovaný, nemohli mu vzniknúť trovy konania, lebo nebol účastníkom konania. Návrh na začatie
konania zobrali späť proti pôvodnému odporcovi Y. O. Č., Vydavateľstvo novín a časopisov s.r.o., Jelenia
18, Bratislava. Poukázali aj na predložený výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I
odd. s.r.o., vl.č. 6513/V, podľa ktorého spoločnosť Vydavateľstvo časopisov a novín spol. s r.o. so sídlom
na ul. Jelenia č. 18, Bratislava, mala IČO: 31 367 011, pričom odporca 2/ má IČO: 00 678 155. Ďalej

namietali, že v obchodnom registri neexistoval subjekt pod obchodným názvom Y. O. Č., Vydavateľstvo
novín a časopisov s.r.o., a teda ide o neexistujúci subjekt, ktorý nemôže byť účastníkom konania a
nemohli po tomto subjekte, proti ktorému oni návrh nepodali, prejsť práva a povinnosti na odporcu 2/.Porovnaním obchodného názvu odporcu 1/ uvedeného v návrhu na začatie konania zo dňa 20.03.2003
je zrejmé, že nejde o Vydavateľstvo časopisov a novín spol. s r.o., ako právneho predchodcu odporcu
2/, a to Ringier Axel Springer Slovakia a.s. Uznesenia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu

považovali za zmätočné, pretože zastavovali konanie proti účastníkovi konania, ktorý nebol účastníkom
konania. Ďalej uviedli, že na Okresnom súde Bratislava I je vedené trestné konanie pod sp.zn. 5T/83/09
proti odporcovi 1/, pre spáchanie trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1,2 Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, ktorý je predmetom konania na ochranu osobnosti. Konanie, ktorým odporca
1/ poškodil dobré meno a česť navrhovateľov 1/ a 2/ je trestným činom, pričom odporca 2/ mu umožnil

oznámiť tento nepravdivý údaj v Denníku O. Č., ktorého bol vydavateľom. Súd prvého stupňa bol povinný
zaoberať sa týmito skutočnosťami a skúmať, či konanie odporcov 1/ a 2/ a najmä informácie uvedené
v článku, nezakladajú skutkovú podstatu tohto trestného činu, a to s ohľadom na námietku premlčania.
Ich nárok nemôže byť premlčaný, keď podľa Obč. zákonníka premlčacia lehota na náhradu škody, ale
i nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená konaním, ktoré vykazuje znaky trestného činu, je 10-ročná.
Namietali, že nesprávne súd prvého stupňa rozhodol, keď zamietol ich návrh proti odporcovi 1/, keď

predložili dôkazy o tom, že konanie odporcov 1/ a 2/ vykazuje znaky trestného činu, túto skutočnosť
súd prvého stupňa nezohľadnil pri rozhodovaní o námietke premlčania a naviac nezohľadnil ani ich
tvrdenia a dôkazy o tom, že odporca 1/ opakovane túto informáciu ako redaktor pripravil do novín, hoci
vedel, že je nepravdivá. Keď napriek tomu túto informáciu druhýkrát uverejnil, bolo v ich právnom záujme
domáhať sa súdnym rozhodnutím zákazu takéhoto konania zo strany odporcu 1/. Prehlásenie odporcu

1/ pred súdom, že túto informáciu už nebude šíriť, nemôže podľa ich názoru byť dôvodom zamietnutia
návrhu, keď bolo preukázané, že odporca 1/ opakovane túto informáciu šíril. Keďže súd prvého stupňa
nesprávnerozhodol,keďichnávrhnanáhradunemajetkovejujmyaichnávrhprotiodporcovi1/zamietol,
nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania.

Odporca 1/ vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania podľa záverečného vyčíslenia. Stotožnil sa s názorom súdu
prvého stupňa, že v konaní nie je pasívne legitimovaný, keď v čase napísania predmetného článku bol v
pracovnoprávnom vzťahu s odporcom 2/. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa v tomto konaní nemôže
skúmať, či akékoľvek jeho konanie vykazuje znaky trestného činu a ani rozhodovať o jeho vine, keď o
spáchaní trestného činu nie je vecne ani miestne príslušný rozhodovať tento súd, ale len súd v trestnom

konaní. Medzi výsledkami trestného konania a premlčaním ani nie je daná príčinná súvislosť, keďže
navrhovateliasadomáhaliposkytnutiaprimeranéhozadosťučineniapodľa§13 Obč.zákonníka,
pričom v dôsledku porušenia práva na ochranu osobnosti je možné sa domáhať, okrem nárokov u
vedených v § 13 Obč. zákonníka, aj nároku na náhradu škody podľa § 16 Obč. zákonníka, avšak takýto
nárok si navrhovatelia voči nemu doposiaľ neuplatnili. Nemožno preto premlčanie uplatneného nároku

v danom prípade skúmať podľa § 106 Obč. zákonníka. Poukázal na to, že doposiaľ žiadnym súdom
nebol uznaný vinným zo spáchania žiadneho trestného činu, a ani nikdy nebol odsúdený za žiaden
trestný čin a podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 2 ods. 4 Trestného zákona platí, že sa považuje
za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť

a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 118,70 € za jeden úkon právnej služby, a
to vyjadrenie k odvolaniu. Námietky navrhovateľov 1/ a 2/ týkajúce sa priznania mu náhrady trov v
súvislosti so zastavením konania proti nemu, považoval za nedôvodné a poukázal na to, že súd prvého
stupňa o jeho náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pričom aj podľa ustálenej
súdnej praxe otázka zavinenia, a to aj v prípade späťvzatia návrhu, sa skúma výlučne z procesného

hľadiska, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď mu priznal náhradu trov konania. Nesprávne
navrhovatelia uviedli, že k zastaveniu konania došlo pred otvorením prvého pojednávania, keď k
zastaveniu konania došlo až rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 09.12.2011, avšak pre priznanie
náhrady trov konania je irelevantné, v akom štádiu konania dochádza k zastaveniu konania na základe
späťvzatia návrhu. Taktiež navrhovatelia nedôvodne namietajú, že nebol účastníkom konania, pretože

i keď v návrhu na začatie konania zo dňa 20.03.2003 ako účastník konania označený nebol, po podaní
návrhu navrhovateľa označenie odporcu 2/ zmenili, a to podaním zo dňa 14.05.2003, v ktorom ako
odporcu 2/ označili jeho právneho predchodcu a následne voči nemu vzali návrh späť. Ďalej uviedol, že
jeho právnemu predchodcovi bol doručený návrh na začatie konania a aj výzva súdu, aby sa k návrhu
vyjadril, a teda úkony právnej služby (vyjadrenie k návrhu), účasť na pojednávaní (vykonané právnym

zástupcom boli uskutočnené dôvodne. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľov týkajúce sa premlčania
práva na náhradu nemajetkovej ujmy, poukázal na to, že nenamietajú skutočnosť, že právo na náhradunemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka podlieha premlčaniu a taktiež
nenamietajú, že právo na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch si voči nemu uplatnili až
po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Namietal, že ust. § 106 Obč. zákonníka nemožno

aplikovať v danom prípade z dôvodu, že upravuje premlčaciu dobu práva na náhradu škody, ktoré právo
si navrhovatelia voči nemu neuplatnili, ale uplatnili si právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa
§ 101 Obč. zákonníka. Uviedol, že navrhovatelia sa v odvolaní v podstate domáhajú toho, aby súd
rozhodolotom,žeuverejnenímnamietanéhočlánkudošlokspáchaniutrestnéhočinuohovárania,avšak

v občianskom súdnom konaní súd o tomto nemôže rozhodnúť. Poukázal na ust. § 135 ods. 1 O.s.p.,
z ktorého vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin, a kto ho spáchal, pričom z ust. § 135 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že túto právnu otázku nie je oprávnený
posúdiť sám. O vine a treste rozhoduje súd príslušný na rozhodovanie v trestných veciach na základe
obžaloby prokurátora a nie súd prejednávajúci občianskoprávnu vec na základe návrhu niektorého z
účastníkov.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutých častiach podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd
prvého stupňa nesprávne rozhodol len v časti náhrady trov konania odporcu 1/, keď tieto trovy nepriznal
odporcovi 1/ ako účastníkovi konania, ale jeho právnemu zástupcovi a v ostatných napadnutých častiach
je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny.

V prejednávanej veci sa navrhovatelia návrhom na začatie konania po úprave petitu návrhu podaním
zo dňa 23.02.2004; pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 24.03.2009; domáhali proti
odporcom 1/ a 2/ ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že právny predchodca
odporcu 2/ dňa XX.XX.XXXX zverejnil v Denníku O. Č. článok pod názvom: „P. U. P. na X.?“, ktorý
napísal odporca 1/, ktorý v ňom uviedol nepravdivé údaje v značnej miere znižujúce ich dôstojnosť a

vážnosť v spoločnosti. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania podaného navrhovateľmi
1/ a 2/ je nimi uplatnené právo na náhradu nemajetkovej ujmy proti odporcovi 2/ v sume 1.659,70 €, a
uloženie zákazu odporcovi 1/ tvrdiť, že navrhovateľka 1/ dňa 13.08.1998 odcudzila tovar v obchodnom
dome G. X. X. a mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou tovaru v obchodnom dome G.,
v ktorých častiach súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol, ďalej nárok navrhovateľov 1/ a 2/

na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom proti odporcovi 2/, ktorú náhradu im súd prvého stupňa
nepriznal, uloženie povinnosti navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania v súvislosti s návrhom proti
odporcovi 1/ a uloženie povinnosti navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania odporcovi 2/ v súvislosti
so zastavením konania voči nemu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali
proti odporcovi 2/ zaplatenia nemajetkovej ujmy a proti odporcovi 1/ uloženia zákazu tvrdení o krádeži
navrhovateľky, ako aj na posúdenie dôvodnosti námietok odporcov, ktoré vzniesli na svoju obranu,
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad
aplikoval ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 Obč. zákonníka, § 10 ods. 1 zákona č. 81/1966 Zb. a na základe

námietky premlčania vznesenej odporcom 2/ aj ust. § 101 a § 112 Obč. zákonníka a správne dospel k
záveru, že návrh navrhovateľov v týchto častiach nie je dôvodný.

Správne súd prvého stupňa na základe námietky premlčania vznesenej odporcom 2/ skúmal premlčanie
navrhovateľmi uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka,
pričom vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

je právom majetkovým a je premlčateľné vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč.
zákonníka a správne dospel k záveru, že táto premlčacia doba začala plynúť od vydania predmetného
článku dňa 21.03.2000 a uplynula dňa 21.03.2003, pričom navrhovatelia i keď si nárok proti odporcovi
2/ uplatnili dňa 20.03.2003, tento návrh následne vzali späť a aj keď zároveň so späťvzatím návrhu
žiadali opätovné pribratie odporcu 2/ do konania, proti ktorému si znovu uplatnili nemajetkovú ujmu,

nebola splnená podmienka neplynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zákonníka, keď v konaní
na základe návrhu na začatie konania riadne nepokračovali a opätovne podali návrh proti odporcovi
2/ dňa 23.02.2004, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Uvedený záver súdu prvého stupňa, že
navrhovatelia 1/ a 2/ si právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch proti odporcovi 2/ neuplatnili
v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zákonníka, navrhovatelia vo

svojom odvolaní nenamietali. Namietali, že súd prvého stupňa mal premlčanie nimi uplatneného právaposudzovať podľa § 106 ods. 3 Obč. zákonníka, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčuje
najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania trestného činu, keď súd prvého stupňa sa mal zaoberať aj
predbežnou otázkou, či konanie odporcu 1/ nenapĺňa aj pojmové znaky trestného činu ohovárania. Tieto

námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné; keď z obsahu spisu nesporne vyplýva; že navrhovatelia
si proti odporcovi 2/ neuplatnili právo na náhradu škody spôsobenej niektorým trestným činom korupcie
podľa osobitného zákona, na ktoré sa vzťahuje premlčacia lehota uvedená v ust. § 106 ods. 3 Obč.
zákonníka, ale uplatnili si právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 od. 2 Obč.
zákonníka, pre ktoré zákon nestanovuje osobitnú premlčaciu dobu, a preto sa na toto právo vzťahuje

všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zákonníka. V občianskom súdnom konaní na
základe návrhu na začatie konania o ochranu osobnosti súd ani nemôže skúmať konanie účastníka
konania z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, ale v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. , o tom,
že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Irelevantné
sú preto námietky navrhovateľov, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 5T/83/09 je vedené
trestné konanie proti odporcovi 1/ pre spáchanie trestného činu ohovárania, keď v zmysle uvedeného

ustanovenia je rozhodujúce vydanie rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,
ako aj vzhľadom na to, že navrhovatelia si právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom proti
odporcovi 2/ ani neuplatnili.

Správne súd prvého stupňa posúdil ako nedôvodný aj návrh navrhovateľov v časti, v ktorej sa domáhali
uloženia zákazu odporcovi 1/ tvrdiť, že navrhovateľka 1/ dňa 13.08.1988 odcudzila tovar v obchodnom

dome G. X. X. a mala opletačky s E. políciou v súvislosti s krádežou tovaru v tomto obchodnom
dome. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase vydania predmetného článku bol odporca
1/ v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu 2/, a teda konal ako zamestnanec, v rámci
plneniaúlohsvojhozamestnávateľa,ktorýzodpovedázaobsahtohtozverejnenéhočlánkuvzmysle§10
ods. 1 zákona č. 81/1966 Zb., a preto pokiaľ zverejnením predmetného článku došlo k neoprávnenému

zásahudoprávnaochranuosobnostinavrhovateľov,jezamestnávateľodporcu1/akovydavateľpasívne
legitimovaný v konaní o nárokoch uplatnených podľa § 13 ods. 1,2 a 3 Obč. zákonníka. Správne preto
súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní nie je odporca 1/ pasívne legitimovaný.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania
odporcu 2/ v súvislosti so zastavením konania proti nemu uznesením Okresného súdu Bratislava I,

č.k. 17Ct/7/2003-99 zo dňa 28.07.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co
224/2005-117, zo dňa 17.03.2006, keď uložil povinnosť navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania
odporcovi 2/ podľa § 146 ods. 1 vety prvej O.s.p., pretože navrhovatelia späťvzatím návrhu proti
odporcovi 2/ z procesného hľadiska zavinili, že konanie sa proti nemu muselo zastaviť. Navrhovatelia
v návrhu na začatie konania podanom dňa 20.03.2003 označili ako odporcu 1/ Y. O. Č., Vydavateľstvo

novín a časopisov s.r.o., Jelenia 18, Bratislava, a na výzvu súdu na odstránenie vady v označení odporcu
1/ v súlade so zápisom v obchodnom registri opravili navrhovatelia toto označenie odporcu 1/ písomným
podaním doručeným súdu dňa 14.05.2003, v ktorom ako odporcu 1/ uviedli Vydavateľstvo časopisov
a novín spol. s r.o., Prievozská 14, Bratislava, a až po tejto oprave označenia odporcu 1/ následne
písomným podaním zo dňa 23.02.2004 zobrali späť návrh proti odporcovi 1/, ktorým však na základe

opravy jeho označenia navrhovateľmi na základe výzvy súdu bola v tom čase spoločnosť Vydavateľstvo
časopisov a novín spol. s r.o. Prievozská 14, Bratislava. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti
Vydavateľstvo časopisov a novín spol. s r.o. so sídlom Prievozská 14, Bratislava, IČO: 31 367 011
vyplýva, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou EUROSKOP - Ringier
a.s. so sídlom Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, ktorá spoločnosť následne zmenila obchodné

meno odo dňa 13.10.2004 na RINGIER SLOVAKIA a.s. a od 04.11.2010 zmenila obchodné meno
na Ringier Axel Springer Slovakia a.s. Nie sú preto dôvodné námietky navrhovateľov, uvedené v ich
odvolaní,žeodporca2/nebolúčastníkomkonania,pretožehovnávrhunazačatiekonaniaakoúčastníka
neoznačili, a že proti nemu návrh nezobrali späť, keď z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia v návrhu
na začatie konania, v spojení s odstránením vád podania v označení odporcov, podaním doručeným

súdu dňa 14.05.2003 označili ako odporcu 1/ právneho predchodcu odporcu, pričom následne proti
odporcovi 1/ zobrali návrh na začatie konania späť.

Obsah odvolania navrhovateľov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenuskutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ mali čiastočný úspech v konaní proti odporcovi 2/, súd prvého

stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania v tejto časti podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov konania odporcu 1/ súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
uložil navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania odporcu 1/, ktorý mal v konaní plný úspech, avšak
nesprávne vo výroku rozsudku priznal náhradu týchto trov advokátskej kancelárii, ktorá je právnym

zástupcom odporcu 1/. Z ust. § 142 od. 1 O.s.p. vyplýva, že súd prizná náhradu trov účastníkovi a podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p. účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný zaplatiť ju advokátovi,
ktorý zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania. Vo výroku rozsudku súd
prvého stupňa uložil povinnosť navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť v súvislosti s návrhom voči odporcovi 1/
trovy konania advokátskej kancelárii, z čoho nevyplýva priznanie náhrady trov konania odporcovi 1/ ako
účastníkovi konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia povinnosti
navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť náhradu trov konania v súvislosti s návrhom voči odporcovi 1/ zmenil podľa
§ 220 O.s.p. tak, ako je vo výroku uvedené.

Vo zvyšných napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil, keď v celom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého

stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku v napadnutých častiach, majúcim všetky zákonom stanovené
náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi 1/, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože si trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 2 O.s.p. a iné

trovy mu zo spisu nevyplývajú.

Odporcovi 2/, ktorý mal taktiež úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli
právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 91,29 € spolu s
paušálnou náhradou nákladov v sume 7,41 € a náhradou 20% DPH v sume 19,74 €, t.j. spolu v sume
118,44 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania trov právneho zastúpenia odporcom 2/ v

odvolaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.