Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713214263
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713214263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: K. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky T. A., F. XXX, do plnoletosti zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny W. A., proti odporcovi: M. A., bytom S. XXX/XX, T., o zvýšenie výživného, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 18. júna 2014, č.k. 11P/54/2014-68,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľky
sumu 100,- Eur mesačne od 01.09.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

Vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 04.12.2002,
č.k. 8C/143/2001-61 v časti o výživnom pre maloletú K., narodenú XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný

prispievať zvýšeným výživným od 01.09.2012 do 31.12.2013 zo sumy 29,87 Eur (900,- Sk) na sumu 80,-
Eur mesačne a od 01.01.2014 sumou 110,- Eur mesačne, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred,krukámmatkymaloletej.Zameškanévýživnézaobdobieod01.09.2012do18.06.2014vovýške
1.282,86 Eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom po 30,- Eur mesačne až do vyrovnania,
keď prvá splátka je zročná spolu s bežným výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku,
pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšku súd
návrh matky zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62

ods. 1, 2, 3, § 78 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a na výsledky vykonaného dokazovania,
keď mal preukázané, že na strane maloletej K. došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného, keďže maloletá K. je staršia a výživné jej bolo naposledy určované v roku 2002. V súčasnosti
maloletá navštevuje tretí ročník strednej školy, čomu zodpovedá aj adekvátny nárast nárokov na jej
výživu, ošatenie a iné potreby, pritom jej matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 494,79
Eur. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že otec dieťaťa sa žiadnym ani minimálnym spôsobom nezaujímal

o dieťa a odôvodňoval to tým, že mal problémy s rodinnými príslušníkmi matky dieťaťa. Súd zohľadnil
aktuálne možnosti a schopnosti otca, ako osoby povinnej prispievať na výživu maloletej K., ktorý je
samostatne zárobkovo činná osoba, podniká v oblasti nákladnej prepravy a maloobchodného predaja,
pričom jeho príjmy v rokoch 2010 až 2013 v celkovej výške 32.800,04 Eur súd považoval za dostatočné
na to, aby mohol platiť určené výživné a je aj naďalej v možnostiach otca platiť takto zvýšené výživné.
Súd vychádzal ďalej z toho, že príjmy otca sú niekoľkonásobne vyššie ako je príjem matky, dokonca
má pohľadávku vo výške 5.000,- Eur a aj sám otec uviedol, že jeho celkový príjem bol cez 1.300,- Eur

mesačne. Napriek tomu, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, celkový jeho príjem opodstatňuje, abyvýživné bolo zvýšené na sumu ako rozhodol súd prvého stupňa. Súd vychádzal z reálnych možností a
schopností otca, ako aj z aktuálnych potrieb maloletého dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej
úrovni oboch rodičov, stotožnil sa s návrhom matky v tom, že skutočne došlo k podstatnej zmene

pomerov od posledného určenia výšky výživného v roku 2002, a preto zmenil uvedený rozsudok v časti
o výživnom a zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú K. od 01.09.2012 do 31.12.2013 zo sumy
900,- Sk - 29,87 Eur na sumu 80,- Eur a od 01.01.2014 na sumu 110,- Eur mesačne. Zameškané výživné
súd určil ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 29,87 Eur a novou výškou výživného a to za
obdobie od 01.12.2012 do 31.12.2013 po 50,13 Eur mesačne, spolu vo výške 802,08 Eur a za obdobie

od 01.01.2014 do 18.06.2014 po 80,13 Eur mesačne, spolu vo výške 480,78 Eur. Zameškané výživné
potom celkovo predstavuje 1.282,86 Eur, ktoré otcovi dieťaťa umožnil splácať v mesačných splátkach
po 30,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca (otec toho času plnoletej dcéry K. - navrhovateľky),
domáhajúc sa jeho zmeny tak, že výživné mu bude zvýšené na sumu 80,- Eur mesačne od 01.09.2014
bez spätného vyplácania výživného na dcéru K.. V odvolaní zdôraznil, že jeho príjmy zo živnosti po

odrátaní nákladov na prevádzku sú 2.873,61 Eur za kalendárny rok. Ďalší príjem nemá a v tomto ročnom
období ešte nemá spustenú prevádzku s potravinami, tak jeho príjmy sú skoro nulové. Taktiež dlžníci mu
nevyplatili dlžné sumy, tak jeho finančná situácia je zlá a nemá z čoho platiť spätne 80,- Eur mesačne
od 01.09.2012 do 31.12.2013 a od 01.01.2014 platiť 110,- Eur mesačne.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila matka navrhovateľky, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila aj navrhovateľka (plnoletá dcéra rodičov), ktorá taktiež žiadala
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu zmeniť podľa § 220 O.s.p. a vo výroku
o určení nedoplatku na zročnom výživnom je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný
rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby
z neho mohli byť uhrádzané potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom, výchovou, záujmami a
vzdelávaním. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb
dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Povinnosť
vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa teda vychádza zo
schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd
neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností ako aj majetkových pomerov povinného rodiča
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dňa 23.10.2013 podala matka v tej dobe maloletej K. návrh
na zvýšenie výživného zo sumy 29,87 Eur na sumu 110,- Eur mesačne, ktoré výživné žiadala zvýšiť

spätne za obdobie troch rokov od podania návrhu. O návrhu matky maloletej K. rozhodol okresnýsúd napadnutým rozsudkom z 18. júna 2014, v ktorom čase bola K. stále maloletou, avšak v čase
doručovania rozsudku už bola plnoletou a stala sa tak účastníčkou konania s procesnou spôsobilosťou.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne konštatoval v súlade s obsahom spisu, že od

poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 12 rokov, počas ktorej došlo nepochybne k nárastu
odôvodnených potrieb navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti už plnoletou, avšak študuje v poslednom
ročníku strednej školy v W. A., do ktorej dochádza z miesta bydliska, keď v čase poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti bola žiačkou prvej triedy základnej školy. V tej dobe mal otec vykazovaný
príjem 8.335,- Sk a mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére, narodenej v roku XXXX, matka

navrhovateľky poberala sociálne dávky vo výške 3.830,- Sk. Matka navrhovateľky v súčasnosti dosahuje
priemerný zárobok 423,74 Eur, býva s navrhovateľkou u svojich rodičov, ktorým prispieva na chod
domácnosti asi 100,- Eur. Odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti dopravy, pričom
nevlastní kamión, ale sprostredkováva pre takéto firmy prácu. Živnosť rozšíril aj o internetový obchod -
prevádzkovanie potravín. Podľa vyjadrenia odporcu mal za rok 2013 podľa daňového priznania celkový
príjem 16.936,- Eur. K zmene u odporcu došlo aj v tom, že je v súčasnosti ženatý, zamestnáva manželku

(aby nebola na úrade práce) a pribudla mu aj vyživovacia povinnosť k dieťaťu narodenému ešte v roku
XXXX, ktoré má v súčasnosti XX rokov; odporca má teda dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Býva s
rodinou u svojich rodičov, ktorým dáva na chod domácnosti 200,- Eur.

Po zvážení všetkých skutočností ohľadne pomerov rodičov, akceptujúc aj potreby v súčasnosti plnoletej
navrhovateľky, ktorá v súčasnosti navštevuje maturitný ročník strednej školy, odvolací súd má za to, že

je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť na výživu navrhovateľky sumu 100,- Eur mesačne.

Odporcovi po zaplatení výživného v takejto sume zostane dostatok finančných prostriedkov na
zabezpečenie jeho vlastnej výživy a odôvodnených potrieb, na druhej strane výživné v takejto výške
podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá aj potrebám plnoletej dcéry odporcu - navrhovateľky s tým,
žepokiaľmatkanavrhovateľkyžiadalavýživnévovyššejsume,totobyboloneprimeranépredovšetkýmk

možnostiam a schopnostiam otca. Je nepochybné, že aj matka navrhovateľky sa musí finančne podieľať
a aj sa podieľa na zabezpečení výživy navrhovateľky a jej odôvodnených potrieb, keď už osobnou
starostlivosťou v plnom rozsahu nenahrádza povinnosť platiť na jej výživu. Odvolací súd nepovažoval za
dôvodné zvyšovať výživné spätne pred podaním návrhu v zmysle § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine,
keď z obsahu spisu nevyplýva a okresný súd ani nekonštatuje, že by zistil dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné priznať výživné spätne. Preto odvolací súd zvýšil výživné v sume
100,- Eur s účinnosťou od 01.09.2014, kedy navrhovateľka začala navštevovať štvrtý ročník strednej
školy, kedy nepochybne došlo k nárastu potrieb navrhovateľky.

Pokiaľ ide o určenie nedoplatku na zročnom výživnom odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keďže z doteraz vykonaného dokazovania nie je zrejmé,

v akej sume odporca na navrhovateľku platil v rozhodnom období výživné a nebolo teda možné s
presnosťou nedoplatok na zročnom výživnom vyčísliť.

Úlohou súd prvého stupňa v ďalšom konaní bude teda doplniť dokazovanie ohľadne platieb odporcu na
výživu navrhovateľky za obdobie od septembra 2014 a nedoplatok na zročnom výživnom vyčísliť ku dňu
rozhodnutia súdu s tým, že súd prvého stupňa rozhodne aj o spôsobe zaplatenia tohto nedoplatku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .