Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613214767
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613214767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Soni Minxovej v právnej veci žalobkyne T. J., C.. XX.XX.XXXX, S.J. A. O. A.,
W. Č.. XX, M. A. I., N. Č.. X, zastúpenej Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Zimná č. 58, proti žalovanému W. N., C.. XX.XX.XXXX, S. A. O. A., A. Č.. XX, zastúpeného JUDr.
Matejom Okálym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 7, o zaplatenie 1.869,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.
septembra 2012 č.k. 8C/170/2010-93 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v

r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa:

a) návrh žalobkyne zamietol,

b) konanie čo do sumy 2.083,38 eura zastavil,

c) zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 1.384,52 eura na účet jeho právneho
zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 4.283,38 eura a
náhrady konania titulom náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť tým, že v období od decembra 2008 do
31.5.2010 uhrádzala nájomné za prenajatý byt. Podaním zo dňa 13.9.2011 zobrala svoju žalobu sčasti

o zaplatenie 2.083,38 eura späť, preto súd v tejto časti podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. konanie
zastavil. Žiadala od žalovaného zaplatenie 2.200,- eur, ktorá suma predstavuje nájomné za mesiace
december 2008 až do júla 2009. Mesačne platila po 110,- eur nájomné bez energií (celkom platila
prenajímateľovi 265,50 eura mesačne) a toto považuje za svoju škodu. Byt si bola nútená prenajať v
dôsledkunesplneniapovinnostížalovaného,lebotentoriadneavčasnezrealizovalpodkrovievrodinnom
dome jej otca napriek tomu, že s ňou uzavrel platnú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vyhotovenie
podkrovia na kľúč a bol dohodnutý čas dodávky diela do konca novembra 2008 ako aj cena diela v sume

400.000,- až 500.000,- Sk. Dielo sa malo realizovať tak, že najprv žalovaný opraví strechu a následne
urobí podkrovie. Žalovaný však urobil strechu vadne a podkrovie realizovať odmietol, čím žalobkyňu
dostal do ťaživej situácie, keďže bola tehotná, chcela bývať u rodičov, kde však nemala vytvorené
podmienky a za tým účelom chcela zriadiť podkrovie. Aby mala finančné prostriedky na zaplateniepredmetu diela, predala byt, ktorý vlastnila, za kúpnu cenu 850.000,- Sk, pričom kúpna zmluva bola
uzavretá v januári 2009. V tom čase už bývala v prenajatom byte a náklady na nájomné by jej nevznikli,
pokiaľ by si žalovaný svoje povinnosti riadne a včas odovzdať predmet diela splnil.

Žalovaný v konaní potvrdil, že medzi ním a žalobkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej forme.
Predmetom zmluvy bola len oprava strechy, na čo poslal žalobkyni aj cenovú ponuku dňa 26.7.2008
a práce na streche ukončil dňa 5.9.2008. O tom, že sa zriadi a realizuje podkrovie sa so žalobkyňou
nedohodol a upozornil ju, že podkrovie sa bude dať realizovať až po oprave strechy a po tom, čo bude
urobená podlaha, avšak na podlahárske práce nemá živnostenské oprávnenie a ani potrebné zručnosti.

Realizáciu podlahy mala zabezpečiť žalobkyňa a následne bolo možné dohodnúť realizáciu podkrovia.
Namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a jeho konaním, pretože nikdy nedošlo k
uzavretiu zmluvy na stavbu podkrovia medzi účastníkmi, napokon projekt na túto stavbu bol vyhotovený
až v roku 2010.

Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žežalobkyňa nazákladekúpnejzmluvyodpredalasvojbytzakúpnu
cenu850.000,-Sk,pričomdňa4.8.2008jejkupujúcizaplatilizálohu450.000,-Skazvyšokdňa23.1.2009

bol zaplatený tak, že časť prostriedkov bola použitá na zaplatenie úveru a časť na zaplatenie nedoplatku
na nájomnom za mesiace október až december 2008. Žalobkyňa uvoľnila predmetný byt dňa 3.12.2008,
no zmluvu o podnájme mala uzavretú už dňa 17.11.2008, napriek tomu, že kupujúci ju nežiadali, aby
predávaný byt uvoľnila. Žalovaný ako zhotoviteľ vykonal žalobkyni ako objednávateľke opravu strechy
na rodinnom dome jej otca, práce boli ukončené 5.9.2008, vzhľadom na zistené vady sa však viedlo

na Okresnom súde Spišská Nová Ves konanie sp. zn. 6C/170/2010, ktoré skončilo súdnym zmierom
účastníkov a práce na streche žalovaný zrealizoval do konca apríla 2011. Žalobkyni sa v decembri 2008
narodilo dieťa a práve z toho dôvodu chcela mať vhodné bývanie za zachovania svojho súkromia u
rodičov. Keďže podkrovie rodinného domu otca žalobkyne nebolo zriadené, prenajala si byt na základe
zmluvy o podnájme zo dňa 16.11.2008 na dobu určitú do 31.5.2009 a od 17.5.2009 do 17.5.2010 na

základe zmluvy o nájme bytu (Y. L. D. S. A. I., N. Č.. X).

Po právnom posúdení veci podľa § 420 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa zamietol žalobu
žalobkyne, ktorá sa náhrady škody nedomáhala z dôvodu chybne vykonanej práce žalovaného na
streche domu jej otca, ale preto, že žalovaný jej riadne a včas nevyhotovil podkrovie a preto bola nútená
prenajať si byt a platiť platby za podnájom a nájom bytu. V konaní nebolo preukázané, že by sa účastníci

konania dohodli v zmluve o dielo aj na vyhotovení podkrovia rodinného domu otca žalobkyne. Samotná
žalobkyňa uviedla, že podkrovie sa mohlo realizovať až po tom, čo bude opravená strecha a vyhotovená
podlaha a o tom, že predmetom zmluvy o dielo bola len strecha svedčil aj svedok L.. Žalovaný ďalej
nemohol porušiť svoje povinnosti zo zmluvy, aj keby bola dojednané aj zhotovenie podkrovia domu, lebo
podľa svedka - otca žalobkyne aj vyjadrenia žalobkyne podlahu pokladal sám otec žalobkyne a ešte

dňa 19.9.2011 hotová nebola. Projekt podkrovia bol zadovážený žalobkyňou až v júli 2010 a žalovaný
nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobkyňa nemala vytvorené podmienky na bývanie u svojich
rodičov a svoj vlastný byt predala v januári 2009, teda v čase, keď jej bol známy postoj žalovaného, že
podkrovie robiť nebude. Žalobkyňa nepreukázala zavinenie žalovaného a ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a konaním žalovaného. Predaj vlastného bytu začala riešiť ešte začiatkom júla 2008, keď

zálohu za byt od kupujúcich prevzala ešte dňa 4.7.2008 a zmluva o dielo so žalovaným bola uzavretá
neskôr, preto sa žalovaná nemohla spoliehať, že žalovaný jej požadované bytové podmienky v dome
jej otca vytvorí. Žalobkyňa žiadala náhradu škody predstavujúcu zaplatené nájomné za prenajatý byt
za čas december 2008 až júl 2009, v ktorom mala po predaji svojho vlastného bytu bývať, čo je však
v rozpore s výpoveďou svedka - jej otca, ktorý uviedol, že s manželkou, žalobkyňou a jej dieťaťom sa

museli tlačiť v jeho dome v dvoch izbách a kuchyni.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobkyni,
ktorá úspech v spore nemala. Priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia advokátom za 10 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d), ods.

2,4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb celkom vo výške 1.384,52 eura. Pri určení hodnoty úkonu vychádzal so žalovanej sumy 4.283,38eura, jeden úkon po 151,05 eura za úkony - príprava a prevzatie zastúpenia, zastupovanie na štyroch
pojednávaniach, jednanie s klientom dňa 26.1.2012 viac ako hodinu 100,70 eura, jednanie s klientom
menej ako hodinu dňa 10.9.2012 - 50,35 eura, jednanie s protistranou dňa 27.4.2011 - 100,70 eura a

podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 4 x 7,41 eura a 6 x 7,63 eura režijný paušál.

V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených
v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť jej
2.200,-euranahradiťtrovykonania197,82eura-právnehozastúpeniaadvokátkouvsúladesvyhláškou
MS SR č. 655/2004 Z. z. za dva právne úkony po 91,28 eura ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie

odvolania) a 2 x režijný paušál po 7,63 eura. Z obsahu odvolania vyplýva, že smeruje proti výroku
rozsudku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania, výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie
2.083,38 eura nebol odvolaním dotknutý.

V odôvodnení odvolania uviedla, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým záverom. V konaní boli vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že
medzi ňou a žalovaným vznikla zmluva o dielo, podľa ktorej mal žalovaný vyhotoviť podkrovie na kľúč.

Žalovaný zneužil skutočnosť, že zmluva o dielo nebola vyhotovená písomne, pretože až po ohliadne
priestoru konštatoval, že bez rekonštrukcie strechy nie je možné podkrovie vyhotoviť a súhlasil aj s tým,
že strechu zrekonštruuje on, pretože vykonáva aj takéto práce a urobil rozpočet na strechu aj podkrovie,
zobral zálohu a začal pracovať. Tvrdil, že nepotrebuje žiadnu dokumentáciu a podkrovie zhotoví podľa
jej požiadaviek, konal neprofesionálne, pri realizácii opravy strechy urobil vážne chyby a napokon

podkrovie odmietol urobiť napriek zmluve, aj keď uzavretej ústne. Žalovaný nedodržal dohodu, preto jej
vznikla škoda, keď spolu s malým dieťaťom sa musela odsťahovať do podnájmu, lebo v rodičovskom
dome sa bez realizácie podkrovia bývať nedalo. Je pravdou, že podlahy mala zabezpečiť ona, no
bez opravy strechy k ukladaniu podláh nemohla pristúpiť, až po oprave vád, vytknutých žalovanému
v reklamácii. Nemôže byť dané za vinu jej, keď si projekt na realizáciu podkrovia dala vyhotoviť až v

roku 2010, lebo sa spoľahla na žalovaného a on projekt nepotreboval Poukázala na to, že svedok L. bol
spolupracovníkom a priateľ žalovaného, počas svedeckej výpovede sa na veľa skutočností nepamätal
a jeho výpoveď sa javí preto ak nedôveryhodná. Podľa nej dostatočne preukázala, že žalovaný porušil
zmluvnú povinnosť a jej porušením jej vznikla škoda, ktorej náhradu si uplatňuje. Aj rozhodnutie súdu o
trovách konania nie je správne, lebo výška trov mala byť vypočítaná zo sumy 2.200,-- eur a nie 4.283,38

eura, keďže v prevyšujúcej časti vzala svoju žalobu späť a konanie v tejto časti bolo zastavené. Je
osamelá matka, nemá dostatok finančných prostriedkov a v jej prípade sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, žalovaný jej spôsobil vážne problémy preto sa domnieva, že žalovanému by nemali byť trovy
konania priznané celkom, alebo aspoň sčasti.

K odvolaniu žalobkyne žalovaný vyjadrenie nepodal.

Odvolací súd prejednal vec na základe žalobkyňou podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania. Preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku
rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá nie je dôvodné. Na potvrdenie výroku napadnutého rozsudku
o náhrade trov konania však nie sú podmienky. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods.

1 O.s.p. riadne oznámené.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu
žalobkyne o zaplatenie 2.200,- eur vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny
a správne sú aj dôvody v rozsudku uvedené. Súd prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav
veci, vykonal potrebné dokazovanie a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust. § 132

O.s.p.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby
a pre doplnenie dôvodov uvádza nasledovné:

Odvolanie podala žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadal na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel odvolací súd k
záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia
zakladajúce záver o naplnení uplatňovaného dôvodu odvolania. Súdu prvého stupňa nemožno vytknúť
to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli a nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípade že
by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 133 až § 135 O.s.p.

Súd prvého stupňa správne posúdil, že v konaní na základe vykonaných dôkazov nebolo preukázané
splnenie predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody.

Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:

- protiprávny úkon,

- spôsobenie škody a

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou

- v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo

poškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,ktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodu
nahradiť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením
tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej

zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3§ 420 OZ predpokladá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia
zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.

Z obsahu spisu a z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu

o dielo, preukázaným predmetom tejto zmluvy však bola len rekonštrukcia strechy, teda žalobkyňa
nepreukázala, že zmluva bola uzavretá aj na vyhotovenie celého podkrovia v rodinnom dome jej otca. Aj
keď zákon (ustanovenia § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka) nevyžaduje pre platnosť zmluvy o dielo
nepožaduje osobitnú formu, podľa zásady právo patrí bdelým bolo v záujme žalobkyne ošetriť zmluvu
v takej forme, aby nebolo pochýb o tom, aké dielo sa malo na jej základe vyhotoviť. Právna teória pod

pojmom dielo rozumie výsledok pracovnej činnosti či už fyzickej alebo duševnej, ktorý má materiálnu
(zhotovenie veci) alebo nemateriálnu povahu v podobe určitých prác a výkonov. Z vykonaných dôkazov
v konaní nevyplynulo, že by predmetom zmluvy o dielo bolo vyhotovenie celého podkrovia v rodinnom
dome. Vyplynulo z nich, že takýto zámer žalobkyne bol len do budúcna, keď sa opraví strecha (čo
mal vykonať žalovaný) a položí podlaha (čo mala zabezpečiť žalobkyňa). Žalobkyňa sa preto skutočne
nemohla oprávnene spoliehať na to, že žalovaný opraví strechu a zhotoví aj podkrovie, keď konkrétna

zmluva o dielo, predmetom ktorej by bolo práve podkrovie uzavretá medzi účastníkmi nebola. Nebolo
preukázané, že by žalovaný porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o dielo, preto chýba aj
príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody žalobkyni. Žalobkyňa sama vo svojej výpovedi
na pojednávaní 19.9.2011 uviedla, že k ústnej dohode o dielo so žalovaným došlo koncom júla a
začiatkom augusta 2008, teda vykonala kroky k predaju svojho vlastného bytu ešte pred uzavretím

zmluvy o dielo, ešte nebola dohodnutá lehota dokončenia diela. Kúpnu zmluvu na predaj svojho bytu
uzavrela dňa 23.1.2009, t. j. v čase, keď už mala uzavretú zmluvu o podnájme zo dňa 16.11.2008, preto
ani odvolací súd nezistil ani porušenie právnej - zmluvnej povinnosti žalovaného a ani príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody - platenie podnájomného a nájomného žalobkyňou za byt A. I. za obdobie od
17.11.2008 do júla 2009.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá ako vecne správny potvrdil.

Žalobkyňa odvolaním napadla aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, preto aj tento
výrok bol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. odvolací súd zruší rozhodnutie, len ak súd prvého stupňa nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav.

Súd prvého stupňa podľa zásady úspechu v spore aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
úspešnému žalovanému náhradu trov konania napriek tomu, že v priebehu konania došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo

veci vyjadrenej v ustanovení § 142. V odôvodnení výroku o trovách konania ďalej súd prvého stupňa
neuviedol, ktoré úkony právnej služby považoval za účelné, či nie sú tu také dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť o trovách konania za použitia § 150 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, lebo vec
čiastočne nesprávne právne posúdil a z odôvodnenia tiež nie je možné zistiť, či sa zaoberal účelnosťou

úkonov právnej služby poskytnutých žalovanému jeho právnym zástupcom. Úlohou súdu prvého stupňabude za použitia správneho právneho predpisu, zaoberať sa tiež účelnosťou úkonov právnej služby v
súvislosti s obranou žalovaného, ale zaoberať sa aj možným použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne so zreteľom na ustanovenie § 224 ods. 1, 3 O.s.p., súd prvého

stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.