Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212611
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212212611.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú F. R., I.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyKošice,Staničnénámestieč.9,Košice,pracoviskoKošiceIV,nanávrhmatkyR..
V. B. R., I.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej O. N. I. U. W. Č.. X, zastúpenej JUDr. Vlastimilom Klepáčom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Krmanovej č. 16 v Košiciach, za účasti otca V. R., I..
X.X.XXXX, trvale bývajúceho O. Ž.R. I. E. H. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Salokom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom na Zvonárskej č. 8 v Košiciach, v konaní o zvýšenie a zníženie
výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 53/2009 zo dňa 17.2.2011 tak, že zvyšuje výživné
zo strany otca voči maloletej F. R., I.. XX.X.XXXX, od 1.9.2012 do budúcna zo sumy 130 € mesačne
na sumu 180 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej F. R. za obdobie od 1.9.2012 do 30.7.2014 vo výške 500 €
zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.5.2012 do 31.8.2012 a nad
sumu 180 € mesačne zamieta.

Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 2.5.2012 návrh, ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné

zo strany otca na maloletú F. zo sumy 130 € mesačne od 2.5.2012 na sumu 300 € mesačne, návrh
odôvodňovala tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 53/2009-219 zo dňa 17.2.2011 súd
schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na maloletú, ktoré bolo zvýšené od 1.1.2010 na 130 €
mesačne, od uzavretia tejto rodičovskej dohody matka mala za to, že došlo na strane maloletej k zmene
pomerov a suma 130 € nezodpovedá potrebám maloletej, ktorá od začiatku roka sa pripravovala na
štúdium na strednej škole, došlo k nárastu cien, aj v dôsledku veku a s tým spojených potrieb maloletej
sa taktiež zvýšili jej výdavky, v čase podania návrhu maloletá navštevovala ZŠ - triedu všeobecne

intelektovo nadaných žiakov, pričom už bola prijatá na M. Q.E. N. B., intenzívne sa naďalej venovala
tancu, kde dosahovala výborné výsledky aj na úrovni medzinárodných súťaží, v lete sa venovalajazde na koni a v zime lyžovala, jej zdravotný stav bol dobrý, na odporúčanie lekára mala začať
nosiť zubný strojček, matka uviedla priemerné mesačné výdavky na maloletú „strava 100 €, školné
7 €, obedy 60 €, škola ostatné 10 € (časopis, ZRPŠ), pomôcky, tanečný klub 17 €, angličtina 40

€ (6 týždňov pred prijímacími skúškami 60 € týždenne), cestovná poukážka 10 €, oblečenie 50 €,
ostatné výdavky 200 € (lekár, zubár, dentálna hygiena, mobilný telefón, osobná hygiena, výlety zo školy,
škola v prírode, sústredenie), gitara 16 €, ostatné športy 25 € (lyžovanie, kone)“, ďalej uviedla, že pri
podpise zmluvy o štúdiu uhradila strednej škole zápisné 85 € a 3-krát po 53,50 € ako preddavok úhrady
nákladovnavzdelávaciučinnosť,otecokremstanovenéhovýživného ďalšímiformaminaúhradupotrieb

maloletejneprispieval,pokusmatkyomimosúdnudohoduodmietol,matkatvrdila,že bolazamestnanáv
spoločnosti V..G. M..L..T.. s čistým mesačným príjmom 360 €, bola vydatá, žila s maloletou a manželom
v 4-izbovom byte, náklady na ktorý boli v priemere cca 300 € mesačne, zamestnávateľ otca jej nebol
známy, ani jeho príjem, mala vedomosť, že mal nehnuteľný majetok, ktorého bol výlučným vlastníkom.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej súdu dňa 8.6.2012 navrhoval
upraviť sumu výživného primerane veku, potrebám maloletej, s ohľadom na finančné príjmy a výdaje

toho-ktorého rodiča.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení vo veci doručenom súdu dňa 20.6.2012 uviedol, že bol ženatý,
s manželkou mali jedno spoločné dieťa, jeho manželka bola do 9.7.2012 na materskej dovolenke, od
10.7.2012 na rodičovskej dovolenke, od toho dňa mala začať poberať rodičovský príspevok vo výške
190,10 € s účinnosťou od 1.1.2012, otec s rodinou býval v 2-izbovom byte v Ž., náklady na prevádzku

ktorého uviedol cca 178,02 €, mesačné zálohové platby Z. 105 €, poplatok RVTS 4,64 €, poplatok za
elektrinu 26,56 €, za telefón 20 €, za internet 14,82 €, poistenie bytu 5 €, smetí 2 €, okrem týchto
pravidelných mesačných výdavkov uviedol úhradu výživného na maloletú 130 €, úhradu sporenia pre
maloletú 10,95 € a vedenie účtu v banke 2,30 €, poukázal na to, že dňa „29.10.“ O. M. M. zobral úver
500.000 Sk (16.596,96 €), z dôvodu čoho splácal mesačné splátky istiny po 128,39 €, ďalej 27.2.2009

vzal O. M. M. úver vo výške 9.999 €, ktorý splácal po 69,09 €, k uvedeným úverom priložil zmluvy
o úveroch, (z ktorých bolo zistené, že prvý ním spomínaný úver si vzal na základe zmluvy uzavretej
dňa 29.10.2008) tieto svoje „minimálne mesačné náklady vyčíslil na „518,75 €/ mesiac“, s tým, že od
10.7.2012 jeho manželka mala poberať iba materský príspevok a suma na život pre nich troch mala
byť „iba cca 270 €“, z ktorých peňazí bude treba platiť napr. pre maloletú dcéru z terajšieho manželstva

W. R. na umelú výživu cca 60 €, na plienky 50 € mesačne, tvrdil, že bol nútený dňa 26.11.2011 predať
automobil Toyota Corolla z finančných dôvodov v domácnosti, nakoľko náklady naň boli príliš vysoké
(benzín, poistenie ...) tvrdil, že matka maloletej prevádzkovala súkromný terénny automobil Hyundai a
malvedomosť,žebolaspoluvlastníčkounehnuteľností, namietal,žebyneprispievalnapotrebymaloletej
okrem súdom určeného výživného poukazujúc na cestovné náklady súvisiace so stretávaním sa s

maloletou a na jeho príspevky na sporenie v prospech maloletej, ako i na kúpu darčekov k sviatkom,
namietal výšku matkou udávaných nákladov na školné tým, že výber školy matka s ním nekonzultovala,
mal za to, že vybratá škola pre maloletú bola príliš drahá a ak matka nemala dostatok prostriedkov
navrhoval, aby maloletá prestúpila na štátnu školu a z uvedených dôvodov navrhol, aby výživné z jeho
strany voči maloletej bolo znížené zo 130 € od 1.1.2012 na 60 € mesačne.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
25P 53/2009 zo dňa 17.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2011, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú z 1.500 Sk na

130 € mesačne od 1.1.2010 do budúcna. Pri schválení tejto rodičovskej dohody súd vychádzal, ako
vyplýva z obsahu predmetného spisu, keďže súdom bol vyhotovený skrátený rozsudok, zo zistení, že
maloletá bola v školskom roku 2009/2010 žiačkou 6.ročníka ZŠ, navštevovala tanečný klub s mesačnou
úhradou poplatku 50 € + 7 €, v rámci ktorého sa zúčastňovala súťaží, venovala sa jazde na koni a
navštevovala krúžkové aktivity, taktiež sa venovala lyžovaniu a zúčastňovala sa pobytov v táboroch,

matka maloletej žila v novom W. M. R.. W. B., ktorý mal vyživovaciu povinnosť voči synovi B., I..
XX.X.XXXX, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti a študoval na gymnáziu, príjem jej manžela bol 1.100€ mesačne, obývali 4-izbový byt, v ich spoluvlastníctve, na zakúpenie ktorého využili dva úvery, ktoré
splácali mesačne, v súvislosti s bytom hradili mesačné platby 260 €, matka mala živnosť ako lektorka
vzdelávania dospelých, ktorú v roku 2009 prerušila na 12 mesiacov v dôsledku hospodárskej a finančnej

krízy, dňa 10.7.2009 sa zaevidovala na úrade práce a bola poberateľkou dávky v nezamestnanosti
vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 8,71 €, v roku 2008 mala z daňovej činnosti príjmy
1.315.500 Sk a výdaje 1.120.496 Sk; otec do novembra 2008 pracoval v spoločnosti R. N., kde s ním z
organizačných dôvodov bol ukončený pracovný pomer, pričom obdržal 3-mesačné odstupné vo výške
108.059 Sk a jeho mesačný príjem v tomto zamestnaní bol 32.694 Sk, od 8.12.2008 uzavrel pracovnú

zmluvu so spoločnosťou X. M., M..L..T.. na dobu určitú na jeden rok, avšak pracovný pomer s ním bol
v skúšobnej dobe rozviazaný, dňa 3.3.2009 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie s
priznanou podporou 50 % z denného vymeriavacieho základu 39,56 €, dávky v nezamestnanosti od
9.4.2009 mu boli pozastavené a boli mu priznané nemocenské dávky vo výške 16,8 € na deň, následne
sa opätovne stal poberateľom dávky v nezamestnanosti do polovice januára, žil sám v 2-izbovom byte,
kde hradil mesačné platby 120 €, bol vlastníkom stavebného pozemku zakúpeného v čase trvania

pracovnéhopomeru,ktorýsizakúpilzpôžičkyvovýške800.000Sk,ktorúsplácalpo200€,dokazovaním
súdu bolo ďalej zistené, že otec bol vlastníkom aj lesných, trvalých trávnych porastov a ornej pôdy
v okrese N. I. W., obec L. (zapísaných I. Y. XXX, XXX, XXX), ktoré získal kúpou (kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 19.1.2009) za dohodnutú kúpnu cenu 973.500 Sk, k nehnuteľnostiam otec upresnil, že
tieto zakúpil v čase, keď bol zamestnaným a na zakúpenie týchto nehnuteľností si zobral úver v sume

500.000 Sk, t.j. 16.596,96 €, dňa 29.10.2008 a ďalší úver, ktorý si zobral 27.2.2009; matka bola, spolu
so svojim manželom, bezpodielovou spoluvlastníčkou už uvedeného 4-izbového bytu v N.R. a chaty v
okrese M..

O terajšom návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 2.5.2012 súd rozhodol rozsudkom sp.
zn. 23P/108/2012-185 dňa 23.11.2012 tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.

25P/53/2009 zo dňa 17.2.2011 a zvýšil výživné zo strany otca voči maloletej F. R., I.. XX.X.XXXX, od
1.9.2012 do budúcna zo sumy 130 € mesačne na sumu 180 € mesačne, určil dlžné výživné zo strany
otca voči maloletej F. za obdobie od 1.9.2012 do 30.11.2012 vo výške 150 €, ktoré zaviazal zaplatiť otca
k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh matky
na zvýšenie výživného za obdobie od 2.5.2012 do 31.8.2012 a nad sumu „150 €“ mesačne zamietol,

taktiež zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe zisteného skutkového stavu, že v čase začatia tohto konania maloletá bola
žiačkou 9.ročníka základnej školy, matka vo svojej výpovedi dňa 25.11.2012 uviedla, že návrh podala
potom, čo bolo preukázateľné zvýšenie výdavkov na maloletú v súvislosti s jej prijatím na štúdium na M.

Z.W. Q. N. B. O. N. s tým, že od februára 2011 do mája 2011 maloletá prešla prudkým rastom, nastali
u nej viaceré zmeny, čo okrem iného viedlo k zvýšeniu výdavkov na oblečenie, bolo potrebné vymeniť
jej šatník, matka odhadla, že s tým mala mesačné náklady okolo 50 €, a maloletej pribudli zdravotné
problémy, keďže táto trpela na atopický ekzém, ktorý sa v ostatnom období zhoršil, čo si vyžiadalo
náklady na liečenie, napr. doplatky na lieky 15 - 20 € mesačne, čistenie pleti cca 20 € mesačne, zvýšené

výdavky na stravu s vylúčením alergénov.

Od 1.9.2012 sa maloletá stala študentkou M. Z. Q. a s nástupom do tejto školy súviseli zvýšené výdavky
a to už v apríli 2012, keď bolo rozhodnuté o jej prijatí a bolo preto potrebné uhradiť školné za prvé 3
mesiace 175 €, ktoré školné sa platilo v predstihu a zároveň bolo potrebné uhradiť zápisné 80 €, čo
matka dokladovala potvrdením školy; štúdium na gymnáziu je realizované formou počítačov, preto bolo

potrebné zakúpiť maloletej notebook, ktorý bol zakúpený prostredníctvom školy, čo matka dokladovala
písomným potvrdením školy, z ktorého vyplynulo, že tento bol zakúpený na splátky po 33 €, prvá splátka
bola uhradená v septembri 2012, v rámci školy matka maloletej hradila mesačný poplatok za skrinku
1,45 €, za obedy v školskej jedálni uhrádzala 20 - 30 € mesačne, zakupovala lístok MHD za 8,20 €
mesačne, na začiatku školského roka jej zakúpila taktiež učebnice cudzích jazykov a to z ruského a

anglického jazyka, spolu v hodnote 40 €, maloletá absolvovala školské sústredenie organizované pre
prvákov, za čo bol matkou uhradený poplatok 50 €, absolvovala lyžiarsky zájazd, za čo matka uhradila
zálohu 40 € a následne doplatok 130 €; mimo školy sa maloletá venovala hre na gitare, chodievala 2-krát
týždenne na výuku, za čo matka hradila poplatok 18 € mesačne, naďalej sa venovala tancu, kde jej bol
matkou hradený mesačný poplatok 17 €, s čím súviseli i zvýšené výdavky a to členské v medzinárodnej

organizácií 15 € ročne a v súvislosti s účasťou na súťažiach matka s ňou mala ďalšie výdavky, v priebehukonania v októbri 2012 sa zúčastnila majstrovstiev sveta v I., za čo jej matka uhradila poplatok 180 €,
matka vynakladala podľa jej odhadu na stravu dieťaťa mesačne okolo 25 €, k výdavkom súvisiacim s
prípravou nástupu na štúdium na bilingválnom gymnáziu matka upresnila, že od januára do polovice

apríla 2012 maloletá absolvovala intenzívnu výuku anglického jazyka v priemere 2 - 3 hodiny do týždňa,
s čím matka mala ďalšie zvýšené výdavky.

Skutočnosť, že maloletá sa stala študentkou bilingválneho gymnázia matka dokladovala zmluvou o
štúdiu maloletej uzavretej s predmetným gymnáziom.

Zdravotné problémy maloletej, potrebné diétne stravovanie, z liečebných dôvodov lekárom odporúčané
pobyty pri mori pre maloletú a potrebné liečivá matka dokladovala lekárskou správou dermatologičky

W.. N. zo dňa 13.11.2012.

Taktiež matka dokladovala ostatné výdavky na maloletú potvrdeniami zo školy pokiaľ ide o úhradu
školného, zápisného, zálohy na lyžiarsky zájazd, ako i výdavky v súvislosti s návštevou ZUŠ a s výukou
hry na gitaru.

Matka vo svojom návrhu uvádzala, že je zamestnankyňou spoločnosti V..G. M..L..T.. N..

Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka je zamestnankyňou tejto spoločnosti od
10.5.2011, od ktorého zamestnávateľa boli pôvodne žiadané opisy mzdových listov matky.

Na pojednávaní vo veci dňa 5.10.2012 právny zástupca otca založil do spisu výpis z obchodného
registra, z ktorého vyplynulo, že matka je jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou uvedenej
spoločnosti V..G. M..L..T.. od 27.1.2009, to znamená od založenia tejto spoločnosti.

Z opisov mzdových listov matky vyplynulo, že jej priemerný mesačný čistý príjem v tejto spoločnosti
počas sporného obdobia bol 310,50 €.

Z daňového priznania M. V..G. za rok 2010 súd zistil, že výnosy spoločnosti v uvedenom roku boli
33.094,35 €, náklady 32.895,95 €, výsledok hospodárenia pred zdanením bol +198,40 € po zohľadnení
„položky zvyšujúcej výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami“ 1.006,58 €,

základ dane 1.204,98 € a daň k úhrade bola 228,94 €.

Z daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2011 súd ďalej zistil, že spoločnosť vykázala príjmy
47.937,24 €, náklady 47.061,44 €, výsledok hospodárenia po zdanení 875,80 €, vyčíslila ostatné položky
zvyšujúce výsledok hospodárenia pred zdanením 1.433 €, celkový základ dane 2.308,80 € a daň k
úhrade bola vyčíslená na 438,67 € (teda priemerný mesačný čistý príjem spoločnosti bol 155,84 €). Z

pripojenej súvahy vyplýva, že k 31.12.2011 spoločnosť vykazovala majetok spolu v hodnote v hrubom
34.348 €, v čistom 26.223 €, výsledok hospodárenia 875 €, záväzky 20.299 €.

Z matkou predloženej zápisnice z rokovania riadneho valného zhromaždenia spoločnosti V..G. M..L..T..
zo dňa 31.5.2012, za prítomnosti matky, vyplýva, že „prítomný bol vlastník, t.j. 100 % všetkých hlasov
valného zhromaždenia“, okrem iného bolo predmetom rokovania rozdelenie zisku vo výške 875,80 €,

ktorý spoločníčka (teda matka) navrhla zúčtovať na daň vo výške 438,67 € a čistý zisk spoločnosti na
rozdelenie zostal 437,13 € s tým, že sa rozhodlo, že tento „bude vyplatený 30.6.2012“.

Spoločnosť V..G. M..L..T.. vlastnila motorové vozidlo zn. Honda CRW od apríla 2010, ku ktorému matka
predložila súdu kartu majetku, z ktorej vyplývajú účtovné odpisy, na základe ktorých zostatková hodnota
tohto vozidla k 30.11.2012 bola 1.905 €, toto auto, ako matka uviedla vo svojej výpovedi, využívala

i na súkromné účely.

Matka spolu s maloletou, manželom a jeho synom bývali naďalej v 4-izbovom byte, ktorý bol
v bezpodielovom spoluvlastníctve matky a manžela, rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravyvýživného a úhrada za tento byt bola od začiatku tohto konania 310 € mesačne, zároveň hradili poplatok
zainternet18,90€mesačne,naďalejsplácaliúverpo300€mesačnevzatýzaúčelomkúpypredmetného
bytu tak, ako to bolo v čase predchádzajúcej úpravy výživného a naďalej matka spolu s manželom mali

v bezpodielovom spoluvlastníctve chatu v okrese M. a to od roku 2008.

Matka okrem maloletej ďalšie vyživovacie povinnosti nemala.

Manželmatkybolvčaseodjanuáradojúna2012 rovnakoakovčasepredchádzajúcejúpravyvýživného
zamestnancom spoločnosti K.:K. F..M.., I., u ktorého zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný
čistý príjem 1.298,28 €, pri skončení ktorého pracovného pomeru mu bolo vyplatené 6 mesačné
odstupné,keďžepracovnýpomer,ktorýtrvalod1.4.1995,bolsnímskončený30.6.2012zorganizačných

dôvodov. Od 1.7.2012 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV. Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa
5.9.2012, mu bola zastavená výplata dávky v nezamestnanosti od 1.8.2012, ktorá mu bola pôvodne
priznaná od 1.7.2012 vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 71,6524 €, lebo od 1.8.2012 sa
stal zamestnancom spoločnosti F. M..L..T.. Z., ktorý pracovný pomer bol s ním uzavretý na dobu neurčitú

a ako vyplynulo z opisu jeho mzdových listov v tejto spoločnosti za prvé dva mesiace pracovného
pomeru dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 19.117 Kč.

Otec vo svojej výpovedi dňa 23.11.2012 s návrhom matky nesúhlasil, poukazoval na to, že
mimoškolským aktivitám, ktorým sa maloletá venuje v súčasnosti, sa venovala aj v čase ostatnej úpravy
výživného, pokiaľ šlo o výdavky súvisiace s nástupom do školy, šlo o výdavky hradené v zásade

jednorázovo, opätovne poukázal na to, že výber školy s ním nebol konzultovaný a on nemal finančné
prostriedky na štúdium dcéry na takejto finančne náročnej škole, poukazoval na zmenu pomerov na
jeho strane, keďže M. X. XX.X.XXXX oženil, ako to dokladoval ním predloženou kópiou sobášneho
listu a z tohto manželstva mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej W., I.. XX.XX.XXXX, čo
dokladoval fotokópiou rodného listu tohto dieťaťa, s ktorým dieťaťom bola jeho terajšia manželka na

materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v SR 194,70 €, pričom si zároveň vybavili i
vyrovnávací rodičovský príspevok z ČR, keďže otec bol zamestnancom českej firmy, ktorý príspevok bol
jeho manželke vyplácaný od polovice júla 2012 v sume po 6.479 Kč mesačne.

K predaju motorového vozidla zn. Toyota Corolla, predaj ktorého dokladoval i kúpnou zmluvou, z ktorej
vyplýva, že auto bolo predané v novembri 2011 za 540 €, otec upresnil, že toto auto predal aj z dôvodu,

že potreboval doplatiť posledné 2 splátky pôvodne súdom určené dlžné výživné na maloletú F., pričom,
ako ďalej uviedol vo svojej výpovedi, v prípade potreby mohol na súkromné účely použiť služobné auto a
v takýchto prípadoch hradil úhradu za jeho používanie; s novou rodinou býval naďalej v 2-izbovom byte,
v ktorom býval v čase poslednej úpravy výživného, (ktorý získal formou dedenia) a mesačná úhrada za
byt bola 178 €, v čom bol zahrnutý poplatok za televíziu, elektrinu, telefón, poistku, internet a odpad,

ako i nájomné za byt.

Okrem F. a W. otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, naďalej vlastnil pozemky ako v čase
predchádzajúcej úpravy výživného, z týchto, tvrdil, že žiaden finančný ani iný prospech nemal a naďalej
splácal úvery použité na ich kúpu.

Otec bol zamestnancom firmy I., M..L..T.. Z., zo správy ktorej spoločnosti súd zistil, že bol v nej

zamestnaný od 1.5.2010 a jeho priemerný mesačný čistý príjem u tohto zamestnávateľa bol 12.400 Kč,
pričom zamestnávateľ otca vo svojej správe z novembra 2012 na otázku súdu uviedol, že otec nemal k
dispozícií služobné motorové vozidlo a boli mu vyplácané cestovné náhrady, na ktoré mal nárok.

Obaja rodičia maloletej súdu zhodne uviedli, že otec na potreby maloletej nad rámec súdom určeného
výživného ďalšími formami neprispieval.Vočipredmetnémurozsudkusúdu1.stupňazodňa23.11.2012 podalimatkamaloletejaajotecmaloletej
v zákonnej lehote odvolania, následne Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.k. 8CoP/26/2013
zo dňa 31.7.2013 tak, že rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie,

v uznesení konštatoval, že matka vo svojom odvolaní poukazovala na to, že otec mal mať okrem
oficiálneho aj vedľajšie zdroje príjmov z vykonávania správy lesa aj pre iných vlastníkov, čo mal súdu
zatajiť a konštatovala, že súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal ani výškou cestovných náhrad
otca, ktoré mali tvoriť okrem mzdy jeho príjem a že otec namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo svojom písomnom vyhotovení bolo nepreskúmateľné a vnútorne rozporné, mal za to, že nebolo z

neho zrejmé, ako sa súd vysporiadal s rozpornými vyjadreniami účastníkov konania, akými úvahami
sa pri svojom rozhodnutí riadil, ako vec právne posúdil, že „súd prvého stupňa nereagoval na jeho
podstatnú argumentáciu a rozsudok odôvodnil mimo jeho rámca“, poukazoval na pochybenie súdu
prvého stupňa ak v časti popisujúcej obsah návrhu uviedol, že ostatné výdavky maloletej boli 20 €
mesačne, ak matka ich v návrhu vyčíslila na 200 € mesačne, že súd sa nezoberal jeho námietkou, že
táto čiastka bola nadhodnotená, spochybňoval výdavky matky na liečbu atopického ekzému maloletej v

rozsahu 50 € mesačne dôvodiac, že tieto boli hradené zo zdravotného poistenia a nad jeho rámec mohli
byť maximálne 5 - 10 € mesačne, prezentoval názor, že v strave maloletej 100 + 60 € mesačne už boli
zahrnuté výdavky matky na diétne stravovanie maloletej v súvislosti s jej kožným ochorením, namietal
údaj, že jeho manželka bola na materskej dovolenke do 9.7.2012 a nie od 9.7.2012, z čoho vyvodil,
že ak by súd rozhodol na základe takýchto nesprávnych údajov, ktoré vyplývali z ním predložených

dôkazov, tak rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení, mal za to, že súd prvého stupňa sa
nevysporiadal s jeho tvrdením, že prispieva na výživu maloletej nad rámec súdom určeného výživného,
čím mal na mysli jeho úhrady cestovného pre maloletú z N. do E., jeho sporenie pre maloletú na
osobitnom účte a ním zakupované darčeky maloletej, znovu zdôrazňoval, že matka pri výbere školy
maloletej nezvažovala jeho pomery a ani sa s ním neporadila, uznával, že dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov, ale dodával, že životná úroveň maloletej by mala zodpovedať jeho životnej
úrovni, ktorú mu umožňuje jeho príjem 500 € mesačne, opätovne dôvodil, že v mieste bydliska maloletej
sa nachádza viac bilingválnych škôl, ktoré by maloletej zabezpečili minimálne rovnakú úroveň vzdelania
pri nižších výdavkoch, namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku mu nebolo zrejmé, na základe
akých zistení súd konštatoval, že jeho manželka sa môže podieľať na nákladoch v domácnosti a uviedol,

že sa na nich aj v skutočnosti podieľala vo významnej miere, tvrdil, že súd vôbec nezohľadnil existenciu
jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči novonarodenému dieťaťu a poznamenal, že z napadnutého
rozsudkunevyplýva,prečomuzvýšilvýživné,akskonštatoval,žedošlokukvalifikovanejzmenepomerov
maloletej, ale aj ku kvalifikovanému poklesu jeho životnej úrovne so zreteľom na vznik jeho ďalšej
vyživovacej povinnosti.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky otec poprel, že by pre iné osoby vykonával správcu lesa a v
tejto súvislosti poznamenal, že matka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, zdôraznil, že pri
pracovnej vyťaženosti a mieste výkonu práce v Česku, by túto činnosť reálne nemal kedy vykonávať,
pretože výkon správy je odborne i časovo náročný, tvrdil, že robí všetko preto, aby sa dokázal o svoje
dve deti náležite postarať a maloletej aj financovať štúdium, konštatoval, že pozemky, o ktoré sa v

súčasnosti stará, zdedí aj maloletá, poprel tvrdenie matky, že súd prvého stupňa sa nezaoberal výškou
jeho cestovných náhrad a dodal, že neboli zdrojom jeho príjmu, ale len pokrývali jeho náklady spojené
s cestou do zamestnania mimo miesta bydliska.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Krajský súd mal za to, že súd prvého stupňa neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,

ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil,
mal za to, že konajúci súd zohľadnil všetky matkou deklarované výdavky maloletej bez toho, aby sa
vysporiadal s námietkami otca o ich nerovnomernosti k jeho životnej úrovni (výdavky na súkromnú školu)
a o ich nadhodnocovaní (strava, ostatné výdavky, lieky na atopický ekzém) a pochybil, ak vychádzal
z toho, že na ostatné výdavky maloletej (lekára, zubára, dentálnu a osobnú hygienu, telefón, výlety

a sústredenia) matka vynakladá 20 € mesačne, keď z jej návrhu nepochybne vyplývalo, že na ne
vynakladá 200 € mesačne, dopustil sa tiež pochybenia, ak vychádzal z toho, že manželka otca bola
na materskej dovolenke od 9.7.2012, aj keď ju v skutočnosti čerpala do 9.7.2012, a ak zrozumiteľne
neuviedol, aké boli pomery rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného, i keď síce v odôvodnení
opísal celý skutkový stav z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody, nazáklade ktorej otec prispieval na výživu maloletej 130 € mesačne, „no tento zrozumiteľným spôsobom
nevyhodnotil“, krajský súd mal za to, že zmätočne vyznievala časť odôvodnenia, podľa ktorej mala byť
maloletá v čase poslednej úpravy výživného v roku 2011 žiačkou 6. ročníka základnej školy, kým v čase

podania návrhu, t.j. v roku 2012 už bola žiačkou 9. ročníka základnej školy, tiež, že zmätočne vyznievala
časť výroku a odôvodnenia rozsudku, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného v
časti prevyšujúcej 150 € mesačne, keďže z výroku o zvýšení výživného vyplýva zvýšenie tohto až
na 180 € mesačne. Mal za to, že z rozsudku nebolo zrejmé, na základe akých právnych úvah
dospel k záveru, že otec je schopný prispievať zo svojho nezmeneného príjmu 480 € mesačne a

nezmenených majetkových pomerov na výživu maloletej o 50 € mesačne viac, t.j. až 180 € mesačne
(čo tvorí až 40 % jeho príjmu), ak mu navyše pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej W. R., I..
XX.XX.XXXX, z manželstva uzatvoreného s R.. F. Š. a odvolací súd poukázal na to, že „zvýšenie
výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov oprávneného, ale aj povinného,
a z obsahu vykonaného dokazovania zatiaľ vyplýva len toľko, že pomery otca sa objektívne zhoršili
oproti stavu, ktorý existoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného“, mal za to, že konajúci súd sa

nevenoval ani podrobnejšiemu skúmaniu príjmov matky maloletej, uspokojil sa s opisom jej mzdových
listov, podľa ktorých mala mať len minimálny príjem a neskúmal charakter výdavkov spoločnosti V..G.
M..L..T.., ktorej bola jedinou spoločníčkou a konateľkou, poznamenal, že nie všetky výdavky, ktorými si
podnikatelia alebo živnostníci znižujú základ dane je možné zohľadňovať pri určovaní, resp. zvyšovaní
výživného ako nevyhnutné, mal za to, že súd prvého stupňa sa pri vyhotovení odôvodnenia rozsudku

neriadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., a preto mal za to, že musel zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súdu na ďalšie konanie; uložil
súdu prvého stupňa povinnosť „dôsledne zistiť príjmové pomery matky, aj otca, zaoberať sa tvrdeniami
matky o údajnej existencii vedľajších príjmov otca, eventuálne vykonať dokazovanie, ak sa ukáže byť

potrebným, získané dôkazy riadne vyhodnotiť, opätovne vo veci rozhodnúť, rozsudok riadne vyhotoviť
tak, aby z neho bolo zrejmé z akých pomerov rodičov a maloletej vychádzal pri svojom rozhodnutí, v
akej časti nastala od predchádzajúceho rozhodnutia zmena (či už pozitívna, alebo negatívna), ktoré z
odôvodnených potrieb maloletej a z tvrdení účastníkov konania o ich príjmoch a majetkových pomeroch
mal preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dokazovania a ako vec právne

posúdil, bude tiež povinný určiť, aký vplyv na výživné, resp. na prípadný dlh na výživnom majú
plnenia otca, na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní, ustáliť podiel matky a otca na odôvodnených
potrebáchmaloletej,vnadväznostinatoporovnávaťživotnéúrovneobochrodín,zohľadniťpritomvšetky
relevantné zákonné ustanovenia týkajúce sa predmetnej veci a dbať pritom na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé, zrozumiteľné a preskúmateľné“.

Krajský súd vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dňa 22.8.2013 a následne súd prvého
stupňa vykonal v zmysle pokynov krajského súdu doplnenie dokazovania.

Z podkladov od Geodetického a kartografického ústavu, oddelenia katastra nehnuteľností, súd zistil,
že matka maloletej s terajším manželom sú spoluvlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností - zastavaná
plocha a nádvorie, rodinný dom v okrese M., katastrálne územie H. a sú spoluvlastníkmi v podiele 24/48

zastavaných plôch, nádvorí i záhrad, ornej pôdy a záhrady taktiež v okrese M., katastrálne územie H.
zapísaných na LV Č.. XXX F. XXX a matka je spoluvlastníčkou v podiele 1 bytu č. XX a zastavaných
plôch a nádvorí v okrese N. R., katastrálne územie V. W., zapísaných na LV XXXXX.

Z údajov poskytnutých Geodetickým a kartografickým ústavom, oddelením katastra nehnuteľností
súd zistil, že otec maloletej je vlastníkom podielu 8/16 ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, lesných

pozemkov, zapísaných na LV XXX, katastrálne územie L., v okrese N. I. W.; vlastníkom podielu 1/1
trvalých trávnatých porastov, lesných pozemkov, ornej pôdy taktiež v okrese N. I. W., katastrálne územie
L., zapísaných na LV XXX, vlastníkom podielu 1 trvalých trávnatých porastov, lesných pozemkov, ornej
pôdy v okrese N. I. W., katastrálne územie L.Á., vlastníkom podielu 1 trvalých trávnatých porastov,
lesných pozemkov, ornej pôdy v okrese N. I. W., katastrálne územie L., vlastníkom podielu 1/8 trvalých

trávnatých porastov, lesných pozemkov, ornej pôdy, opätovne v okrese N. I. W., katastrálne územie
L., vlastníkom 2x podielu 1/8 lesných pozemkov, trvalých trávnatých porastov, ornej pôdy v okrese
N. I. W., katastrálne územie L.Á., všetko zapísaných na LV XXX, vlastníkom podielu 784/11760 ornej
pôdy v okrese W., katastrálne územie E., zapísanej na LV XXXX, vlastníkom podielu 1/36 ornej pôdyv okrese W., katastrálne územie E., zapísanej na LV XXXX, vlastníkom podielu 1/72 ornej pôdy v
okrese W., katastrálne územie E.Á., zapísanej na LV XXXX, vlastníkom podielu 1/15 ornej pôdy v
okrese W., katastrálne územie E., zapísanej na LV XXXX, vlastníkom podielu 1/18 ornej pôdy v okrese

W., katastrálne územie E., zapísanej na LV č. XXXX, vlastníkom podielu 3/108 ornej pôdy v okrese
W., katastrálne územie E., zapísanej na LV č. XXXX, vlastníkom podielu 2/30 ornej pôdy okres W.,
katastrálne územie E., zapísanej na LV č. XXXX, vlastníkom podielu 1/36 ornej pôdy v okrese W.,
katastrálne územie E., zapísanej na LV č. XXXX, vlastníkom podielu 1/36 ornej pôdy v okrese W.,
katastrálne územie E., zapísanej na LV č. XXXX, vlastníkom podielu 1/6 ornej pôdy a lesných pozemkov

v okrese W., katastrálne územie E., LV č. XXXX, vlastníkom podielu 18/1296 v okrese W., katastrálne
územie E. zapísaných na LV č. XXXX, vlastníkom podielu 2/36 ornej pôdy v okrese W., katastrálne
územie E. č. LV XXXX, vlastníkom podielu 784/11760 ornej pôdy v okrese W., katastrálne územie E.
zapísaných na LV č. XXXX, vlastníkom podielu 1/1 ornej pôdy a ostatnej plochy v okrese Ž., katastrálne
územie B. č. LV XXX, vlastníkom podielu 1/6 ostatnej plochy a ornej pôdy v okrese Ž., katastrálne
územie B., zapísané na LV č. XXX a vlastníkom v podiele 1/1 bytu č. XXX a zastavenej plochy a nádvorí

v okrese Ž., katastrálne územie Ž., zapísaného na LV č. XXXX.

Daňový úrad E. doručil súdu dňa 10.10.2013 kópiu daňového priznania otca ako fyzickej osoby za
rok 2012, z ktorého vyplýva úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 7.173,15 €, úhrn povinného
poistného 2.438,95 €, úhrn poistného na sociálne poistenie 2.438,95 €, základ dane 4.734,20 €, zníženie
základu dane spolu 3.644,74 €, základ dane znížený o uvedených 3.644,74 € - 1.089,46 €, daň 206,99

€, úhrn vyňatých príjmov 4.734,20 €, daň celková 0,00, (v XIII. oddiely - pomocné výpočty, bolo uvedené,
že bol použitý kurz k 31.12.2012 25,151 CZK).

Z fotokópie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov, zrazených
v zálohách na daň a daňových zvýhodnení za rok 2012 zo dňa 5.2.2013 vystaveného spoločnosťou
I. M..L..T.. Z., vyplýva, že za mesiac január až december 2012 otec mal úhrn zúčtovaných príjmov zo

závislejčinnostiafunkčnýchpôžitkov180.412Kč,čosarovnaloajpríjmomvyplatenýmaleboobdŕžaným
do 31.1.2013, úhrn povinného poistenia z príjmu 61.342 Kč, základ dane 241.754 Kč, skutočne zrazenú
zálohu na daň z príjmu 11.460 Kč.

Z opisu mzdových listov otca od jeho zamestnávateľa spoločnosti I. M..L..T.. Z. doručených súdu dňa
17.10.2013 vyplýva, že v mesiacoch október 2012 až august 2013 otec dosiahol priemerný mesačný

čistý príjem 12.399 Kč (pričom jeho čistý mesačný príjem bol 12.405 Kč s výnimkou 12.2012, kedy bol
12.339 Kč), nebol mu poskytovaný bonus na dieťa, bolo mu „uhradené stravné v priemernej výške po
5.714,45Kč“,ktorýúdajzamestnávateľotcakonajúcemusúduoznámilpoprvýkrát,napriekopakovaným
predchádzajúcim výzvam.

Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 matka maloletej predložila správu z psychologického

vyšetrenia maloletej zo dňa 11.11.2013, vypracovanú Centrom pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie, E. B. XX, N., z ktorej vyplýva na základe psychologického vyšetrenia maloletej,
že maloletá je v starostlivosti centra od októbra 2006 z dôvodu preradenia z bežnej triedy ZŠ v Ž. do
alternatívnej triedy pre intelektovo mimoriadne nadaných žiakov, na základe psychologického vyšetrenia
v školskom roku 2006/2007 bola zaškolená v 3. ročníku ZŠ na N. U. O. N. v triede pre mimoriadne

intelektovo nadané deti, od školského roka 2012/2013 študovala na súkromnom bilingválnom gymnáziu,
aktuálne v 2. ročníku, kontrolné vyšetrenie bolo realizované na žiadosť matky z dôvodu poradenstva pri
vzdelávaní intelektovo nadaného dieťaťa, ktoré sa v škole nudilo, nebolo dostatočne vyťažené.

Zo záveru uvedenej správy vyplýva, že aktuálna úroveň všeobecných intelektových schopností
maloletej sa pohybovala v pásme vysokého nadpriemeru až superiority s akceleráciou verbálnej

zložky, vysoko rozvinutými boli pojmové myslenie a zovšeobecňovanie, matematické predpoklady a
spôsobilosti, jej motivácia k učeniu a spoznávaniu nového bola vysoko rozvinutá, bolo konštatované, že
maloletá bola žiačkou so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, preto odporučili individuálne
začleneniemaloletejsvysokonadpriemernýmivšeobecnýmiintelektovýmischopnosťamivbežnejtriede
bilingválneho gymnázia za účelom zvýšenej kognitívnej stimulácie, rozvíjania poznania podľa záujmovvšestranne nadanej žiačky (jazykových, matematických...), primeraného sociálno-emocionálneho a
osobnostného vývinu, pričom maloletá naďalej zostávala v starostlivosti CPPPaP E. B. N.;

Ďalej doložila hodnotenie prospechu maloletej formou bodového hodnotenia, lekársku správu W.. E. N.

zodňa10.11.2013,zktorejvyplýva,že maloletáF.R.je„odrannéhodetstvaliečenánaatopickýekzéms
prejavmi typických atopických ložísk v oblasti flexorov, „po teraúii a hlavne balenoefototerapii, pobyte pri
mori - talassoterapii - stav u pacientky bol stacionárny, len s miernymi prejavmi atopickej konštitucie“, pri
ktorej liečbe nevyžadovala kortikoidné prípravky ani antihistaminiká, bolo nutné používanie emolencií na
premasťovanie kože a dietorežimové opatrenia pri atopickej konštitúcií, od januára 2013 bola preliečená

na akné, bola uvedená celková kumulatívna dávka liečivá s tým, že po uvedenej terapii na docielenie
plnohodnotného efektuterapiebolonutnépoužívaniedermokozmetickýchprípravkovodfirmyBioderma
a La Roche Posay so zameraním na problematickú pleť - gel, sérum, krém, boli uvedené diagnózy
„Besnierovo prurigo, Acne conglobata“; potvrdenie vystavené Súkromnou jazykovou školou N. O. N.,
bez uvedenia dátumu, z ktorého vyplýva, že maloletá navštevovala hodiny anglického jazyka za účelom
prípravy na jazykový certifikát FCE, frekvencia návštev hodín bola 2-krát týždenne, v trvaní jedného

stretnutia 2-krát dve vyučovacie hodiny, cena jednej vyučovacej hodiny 10,80 €; fotokópie pokladničných
dokladov o nákupoch oblečenia a obuvi pre maloletú za obdobie od decembra 2012 do novembra 2013,
z ktorých súd vyhodnotil, že išlo o nákupy pre maloletú v predajniach New Yorker, EXI sport, RESHOES,
MARKS & SPENCER, LIDL, Gatta Slovakia, S. Oliver Slovak, H & M, TESCO, KOBA, TALLY WEIJL;
doklad o úhrade kreditu na mobilný telefón v sume 7 € dňa 3.4.2013, dokladu o úhrade 26.9.2013 sumy

12 € tanečnej škole X..M..M. N. za maloletú, o úhradách tejto škole 8.10.2013 sumy 50 €, pričom v
oboch prípadoch išlo o úhradu členského, 10.10.2013 o úhrade sumy 15 € s poznámkou „MS X. 2013
doplatok“ a o úhrade sumy 100 € 8.10.2013 s poznámkou „MS X. 2013“ a o úhrade 115 € 30.8.2013
s poznámkou „MS X. ubytovanie“, pokladničného dokladu o úhrade za maloletú Súkromnej ZUŠ sumy
36 € s nečitateľným dátumom úhrady, ku ktorému matka doplnila, že išlo o úhradu 4.4.2013 poplatku

ZUŠ za 2 mesiace, dokladu o nákupe učebnice anglického jazyka, ako aj o nákupe kozmetiky a fénu,
v uvedenom období; predložila doklad o úhrade cestovného poistenia pre maloletú v hodnote 64,74 €
uhradeného dňa 25.10.2013, poistnú zmluvu uzavretú matkou v prospech maloletej s poisťovňou U. dňa
13.10.2013 so splatnosťou poistenia od 15.10. do 21.10.2013 s poistným spolu 8,75 €, doklad o úhrade
spoločnosti H..L..T.. Z. 30.7.2013 za maloletú sumy 500 € s účelom platby „workshop - X. 2013“, príjmový

doklad vystavený H. XXXX G. M..L..T.. zo dňa 18.11.2013 o úhrade za maloletú 18.11.2013 sumy 10
€, k čomu matka upresnila, že išlo o úhradu poplatku za ISIC kartu, dokladu o zdravotnej preventívnej
prehliadke maloletej 29.4.2013, kde matka nehradila žiaden poplatok, uvedené dokladovala matka ako
dôkaz o staraní sa o zdravotný stav maloletej a dokladovala platbu u stomatológa za maloletú 7 € dňa
22.10.2013.

Dňa 28.2.2014 matka doručila súdu kópiu lekárskej správy vystavenej W.. E. N., dermatovenerológom,
zo dňa 13.11.2012 v ktorej opätovne bolo konštatované, že maloletá F. od ranného detstva je liečená
na atopický ekzém (tak, ako to bolo uvedené v predchádzajúcej lekárskej správe), v tom čase jej
bola stanovená diagnóza Besnierovo prurigo, odporúčané bolo pokračovanie v terapii diéty režimového
opatrenia, špeciálna strava so zameraním na vylúčenie potencionálnych alergénov, taktiež opakované

pobyty pri mori minimálne 2 týždne ročne, ideálne 2-krát do roka, nutné užívanie špeciálnych emulencií
na telo - Atoderm PP, Atiderm P.O.zink, atoderm sprchový gel, prípadne Lipikar sprchový gel, doručila
tiež príjmové doklady o úhradách za maloletú Spoločnosti priateľov tanečného klubu M. 9.10.2012 sumy
50 € s účelom platby tanečná 10,11,12/2012, z 15.9.2012 sumy 12 € s účelom platby tanečná 9/2012, z
27.9.2012 sumy 135 € s účelom platby MS Hip Hop Z., z 11.10.2012 úhrady sumy 10 € s účelom tanečné

worskopy, z 30.10.2012 o úhrade sumy 40 € ako zálohy LVK 2013, kópie dvoch poštových poukážok o
úhrade za maloletú Súkromnej ZUŠ v Košiciach 3.11.2012 a 12.11.2012 po 36 €.

Dňa 7.5.2013 matka maloletej doručila súdu kópiu poštového ústrižku o úhrade za maloletú Súkromnej
ZUŠ Košice 4.4.2013 sumy 36 € s poznámkou, že na ZUŠ chodila v mesiacoch január až máj 2013
s mesačnou splátkou 18 €, taktiež doručila kópiu potvrdenia M. Q. N. B. zo dňa 28.4.2014 o výške

zaplatených príspevkov, z ktorého vyplýva, že matka maloletej ako zákonná zástupkyňa maloletej F.
bola povinná uhrádzať náklady zákonných zástupcov spojené s výchovno-vzdelávacou činnosťou školy
vo výške 701,60 € ročne, náklady na predmet - obstarania Netbook, cena predmetu obstarania sa
hradila v pravidelných štvrťročných splátkach podľa splátkového kalendára vo výške 32,98 € štvrťročne
s tým, že za obdobie od 1.9.2012 do 28.4.2014 boli uhradené splátky v celkovej výške - výchovno-vzdelávacia činnosť 1.403,20 € a predmet obstarania Netbook 230,30 € a ďalším poplatkom spojeným
so štúdiom bolo zápisné 85 € uhradené dňa 4.4.2012; doručila taktiež kópiu správy W.. E. N. zo
dňa 24.4.2014, z ktorej vyplýva, že maloletá naďalej bola liečená v uvedenej dermatovenerologickej

ambulancii,bolokonštatované,žeodjanuára2013bolapreliečovanánaaknéconglobataisotretininomv
tam predpísanej dávke liečiva s tým, že po uvedenej terapii na docielenie plnohodnotného efektu terapie
bolo nutné používať dermokozmetické prípravky od firmy Bioderma a La Roche Posay so zameraním
na problematickú pleť, gel, sérum, krém, započatá bola udržiavacia terapia Aknormimom, opätovne boli
uvedené diagnózy Besniereovo prurigo, Acne conglobata, bolo doporučené naďalej diétne režimové

opatrenie, špeciálna strava so zameraním na vylúčenie potencionálnych alergénov, opakované pobyty
pri mori minimálne dva týždne ideálne 2-krát do roka, nutné používanie špeciálnych emolencií na telo
- Atoderm PP, Atiderm P.O.zink, Atoderm sprchový gel, prípadne Lipicar sprchový gel, k čomu matka
pripojila ňou vypracovaný prehľad cien používaných prípravkov na ošetrenie pleti maloletej „La Roche
Effaclar hydratačný 14,51 €, La Roche Effaclar A.I. 13,75 €, La Roche Effaclar čistiaca voda 14,81 €, La
Roche Effaclar čistiaci gél 12,41 € 1-krát za 3 mesiace, Lipikar 16,18 € 1-krát za 2 mesiace, Šampón

Bioderma 12,40 € 1-krát za 2 mesiace“; doložila kópiu dokladu potvrdenia vystavené X..M..M. N., ktorá
spoločnosť potvrdila, že maloletá je členom X. M. od roku 2006, „členské poplatky od 1.1.2013: 1-krát
za 3 mesiace 50 €, september 12 €, príspevok na majstrovstvá sveta 2013 (X.) 180 €, členské IDO 15
€ ročne (2013, 2014), kostýmy 60 €“, potvrdenie bolo vystavené 24.4.2014; kópie dokladov spoločnosti
H. M..L..T.. a to už uvedený doklad zo dňa 30.7.2013 a doklad zo dňa 30.4.2014 o úhrade za maloletú

sumy 500 € za účelom „tanečný workshop“; potvrdenie spoločnosti N. - M. V. Š., bez uvedenia dátumu
vyhotovenia, o tom, že maloletá navštevovala hodiny anglického jazyka v roku 2012 1-krát týždenne 2
x 45 minút v počte a hodnote 20 vyučovacích hodín x 10 € a 1-krát týždenne 2 x 45 minút v počte a
hodnote 20 vyučovacích hodín x 10,80 €, v roku 2013 1-krát týždenne, v roku 2014 2-krát týždenne 2 x
45 minút v počte a hodnote 32 vyučovacích hodín x 15 €, k dokladom o poistení maloletej počas pobytu

v X. matka upresnila, že išlo o účasť maloletej prostredníctvom tanečnej školy na majstrovstvách sveta
v tanci, na ktoré postúpili tanečníčky po víťazstve na majstrovstvách Slovenska.

K uvedeným listinným dôkazom týkajúcim sa maloletej jej otec cestou právneho zástupcu písomne dňa
6.6.2014 namietal, že pri nákupe podľa dokladu zo dňa 14.3.2013 boli zaplatené dve bundy po 29,95
€, pričom jedna bunda bola veľkosti 34 a jedna veľkosti 38.

K uvedenému sa matka následne na poslednom pojednávaní vyjadrila, že omylom nedošlo k vyškrtnutiu
bundy vo veľkosti 38, ktorá nebola kúpená pre maloletú, v prospech maloletej bol robený nákup bundy
vo veľkosti 34.

K dokladu o zaplatení „workshopu X. 2013“ v sume 500 € otec namietal, že je potrebné posudzovať
tento výdavok aj z pohľadu či skutočne išlo o oprávnenú potrebu maloletej, keďže otec už v minulosti mal

poukazovaťnato,ženebolovhodné,abymaloletávtaknízkomvekusamabezdozorurodičovcestovala
do vzdialeného zahraničia, pričom otec bol vylúčený z takéhoto rozhodovania o tejto podstatnej veci,
obdobne ako pri výbere strednej školy, mal za to, že takýto výdavok nielenže nepatrí k oprávneným
potrebám maloletej, ale že pre zdravý duševný rozvoj osobnosti maloletej nebol tento druh cestovania
vhodný, nebol si vedomý toho, aké skutočnosti mali matkou predložené doklady o zaplatení preukázať,

keďže za obdobie od septembra 2012 do novembra 2013 matka predložila doklady o zaplatení v
celkovej hodnote 1.429,65 € pričom v uvedenom období on uhradil na výživnom celkom sumu 2.400
€, mal za to, že bolo možné konštatovať, že matka maloletej mala rovnakú vyživovaciu povinnosť ako
otec, teda za označené obdobie 2.400 €, keďže matkine náklady na domácnosť táto uhrádza spolu so
svojim manželom, nemá ďalšie vyživovacie povinností, speňažila svoj nehnuteľný majetok, podnikala

a jej životná úroveň podľa názoru otca bola preukázateľne oveľa vyššia ako životná úroveň otca, z
uvedeného vyvodil, že matka v uvedenom období mala k dispozícií približne 4.800 €, z ktorých mala
zabezpečovať oprávnené potreby maloletej, z čoho vyvodil, že aj s nákladmi, ktoré podľa jeho názoru
neboli oprávnenými potrebami maloletej, s úhradami za súkromnú strednú školu, výška výživného,
ktorého matka požadovala od otca vysoko prevyšovala oprávnené potreby maloletej, poukázal na to, že

nikdy nespochybňoval nadanie a nadpriemerné intelektové schopnosti dcéry, že všestranne prispieval
k ich rozvoju, preto nechápal, čo chcela matka preukázať predložením správy z psychologického
vyšetrenia maloletej a dokladu o jej prospechu, žiadal preukázať príjem matky z predaja nehnuteľností,
opätovnežiadal,abysúddoplnildokazovaniepodrobnýmiúčtovnýmidokladmispoločnostiV..G.M..L..T..
zaobdobieodpodanianávrhunazvýšenievýživného,t.j.od2.5.2012doposiaľ,keďžezdoposiaľmatkou

predložených dokladov vyvodil, že matka svoju životnú úroveň skrýva za náklady spoločnosti, keďžez predložených listín vyplynulo, že za rok 2012 mala spoločnosť majetok vo výške 36.760 € a ročný
obrat vo výške 42.185 € preto považoval za vysoko pravdepodobné, že časť týchto prostriedkov tvorí
spotrebu matky, z čoho vyvodzoval, že skutočná životná úroveň matky vysoko prevyšuje dokladovaný

príjem matky a to malo priamu súvislosť s možnosťami a schopnosťami matky vyživovať maloletú v
širšom rozsahu ako sa matka snažila prezentovať v konaní pred súdom.

Poukázal na to, že v roku 2005 nadobudol v dedičskom konaní po matke 2-izbový byt spolu so záväzkom
zaplatiť svojej sestre sumu 325.000 Sk, v roku 2008 nadobudol poľnohospodársku pôdu, ako uviedol
opakovane, ktorá má perspektívu v budúcnosti byť prekvalifikovaná na stavebný pozemok, pričom

financoval kúpu pozemku z odstupného, ktoré dostal od bývalého zamestnávateľa spoločnosti R. N.
M.. M. L..T.., v roku 2009 nadobudol lesné pozemky, ktorú kúpu financoval čiastočne z odstupného od
bývaléhozamestnávateľaR.N.M..M.L..T..avozvyšnejčastifinančnýmúveromspoluvovýške800.000
Sk, čím poukazoval otec na to, že tento uvedený jeho majetok, ako aj jeho záväzky, t.j. úverové zmluvy,
boli zohľadňované pri poslednej úprave výšky výživného podľa rozsudku Okresného súdu Košice II sp.
zn. 25P 53/2009 zo dňa 17.2.2011, preto podľa jeho názoru nejde v súčasnosti „o skutočnosti, ktoré by

boli spôsobilé odôvodniť zmenu pomerov“, za zmenu pomerov považoval svoje manželstvo s terajšou
manželkou a narodenie sa im dcéry W. R., tvrdil, že nemal žiadnu vedomosť „o ďalších skutočnostiach
od poslednej úpravy výšky výživného, ktoré by odôvodňovali zmenu pomerov na strane otca“, udával,
že mal „rovnaký príjem a rovnaký majetok ako v čase poslednej úpravy výšky výživného“, mal za to, že
„matka maloletej nepreukázala svoje tvrdenia o takej kvalifikovanej zmene pomerov na strane maloletej,

ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného“ v zmysle Zákona o rodine a že „matka nepredložila ani neoznačila
dôkaz, ktorým by osvedčovala“ jej „tvrdenie, že na strane maloletej došlo ku zmene pomerov, teda ku
zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletej v porovnaní s obdobím poslednej úpravy výšky výživného“.

K uvedenému vyjadreniu pripojil doklady o výške príjmov svojej manželky z času vyjadrenia a pred ním,
kópiu osvedčenia o dedičstve a kópiu kúpnych zmlúv vzťahujúcich sa k vyššie spomínaným pozemkom.

Z otcom predložených kópií kúpnych zmlúv vyplýva, že dňa 27.10.2008 ako kupujúci kúpil od
predávajúceho ornú pôdu vo výmere 2.209 m2 v katastrálnom území B., okres Ž. zapísanú na LV č.
XXX za dohodnutú kúpnu cenu 110.450 Sk, kúpnou zmluvou uzavretou dňa 19.1.2009 otec ako kupujúci
kúpil pozemky všetky v podiele 1, zapísané na LV č. XXX, všetky v podiele 1/1 zapísané na LV XXX
a všetky v podiele 8/16 zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie L., Správa katastra N. I. W. a to

trávnaté porasty, lesné pozemky, ornú pôdu v tam uvedených výmerách, za dohodnutú kúpnu cenu
32.314,28 € (973.500 Sk) pri dohodnutej úhrade kúpnej ceny 150.000 Sk pri podpise zmluvy, 823.500
Sk prevodom na účet v splátkach ku dňu 20.2.2009 splátky 91.500 Sk a o 9 mesiacov splátky 91.500
Sk, na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 4.5.2009 medzi otcom ako kupujúcim a predávajúcim otec
kúpil ďalšie nehnuteľností zapísané na LV č. XXX všetky v podiele 1 trávnaté porasty, lesné pozemky,

ornú pôdu v tam uvedenej výmere v katastrálnom území L., Správa katastra N. I. W. za dohodnutú kúpnu
cenu 3.873,25 € (116.686 Sk) s dohodnutými úhradami kúpnej ceny 2.000 € do 1.3.2010 a 1.873,25 €
do 1.6.2010; kúpnou zmluvou zo dňa 13.5.2009 otec ako kupujúci kúpil od predávajúcej nehnuteľností
zapísané na LV č. XXX všetky v podiele 1/8 v katastrálnom území L., M. N. N. I. W. za dohodnutú kúpnu
cenu 2.149,14 € (64.745 Sk) s dohodnutým spôsobom úhrady kúpnej ceny sumy 1.000 € do 15.12.2009

a sumy 1.149,14 € do 1.3.2010, a napokon kúpnou zmluvou uzavretou dňa 13.5.2009 medzi otcom ako
kupujúcim a predávajúcim kúpil pozemky zapísané na LV č. XXX všetky v podiele 1/8 v katastrálnom
území L., M. N. N. I. W., trávnaté porasty, lesné pozemky a orná pôda za kúpnu cenu 2.149,14 € (64.745
Sk), ktorú sumu uhradil v čiastkach 1.000 € do 15.12.2009 a 1.149,14 € do 1.3.2010.

Z fotokópie Osvedčenia o dedičstve zo dňa 7.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň,

vyplýva, že otec ako jeden z dvoch detí nebohej poručiteľky nadobudol do výlučného vlastníctva 2-
izbový byt v Ž. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na zastavenej ploche a
nádvorí s povinnosťou vyplatiť ustupujúcej dedičke, dcére poručiteľky, sumu 325.000 Sk.

Z opisov mzdového listu manžela matky predložených ako matkou maloletej, tak aj zaslaných
zamestnávateľom menovaného na výzvu súdu vyplýva, že tento u terajšieho zamestnávateľa

spoločnosti F., M..L..T.. Z. je zamestnaný od 1.8.2012 a u tohto zamestnávateľa doposiaľ dosiahol
priemerný mesačný čistý príjem 23.115,94 Kč.Syn manžela matky toho času študuje na vysokej škole W. U., z dokladu ktorej školy vyplývajú úhrady
ubytovanie za mesiac 52 Kč, pričom na začiatku školského roka 2013/2014 bola zložená ubytovacia
kaucia 3.690 Kč, poplatok za internet na izbe 130 Kč, poplatok za počítač 50 Kč, posledné tri položky

boli splatné 14.10.2013.

Matka dokladovala fotokópiami dvoch platobných dokladov SIPO úhrady v septembri 2012 poplatku „Z.
M. 214,10 €, elektrina záloha 59,90 €, odpad 31,43 €, rozhlas, TV 4,64 €“, t.j. spolu v sume 310,07 €,
na meno platiteľa manžela matky a v októbri 2012 poplatku „Z. M. 214,10 €, plyn 11 €, elektrina záloha
59,90 €, rozhlas, TV 4,64 €“, to je spolu 289,64 €, taktiež na meno platiteľa manžela matky a v októbri

2012 na meno platiteľa manžela matky úhrady zálohy vody 2,65 €.

Právna zástupkyňa otca na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 založila do spisu vo fotokópiách
výpočtový list Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. zo dňa 10.7.2012, z ktorého vyplýva, že manželke
otca F. R. ako rodičovi nezaopatreného dieťaťa W. R., bola vypočítaná suma rodičovského príspevku
194,70 € s nárokom na vypočítanú sumu od 07/2012 do 12/2014; potvrdenie o nároku na materské
vystaveného Sociálnou poisťovňou pobočkou E. dňa 11.7.2012 o tom, že manželka otca R.. F. R. si

uplatnila nárok na materské, ktorý nárok jej vznikol od 15.11.2011, mal trvať do 9.7.2012 pri dennej
výške materského 18,2433 € do 31.12.2011 a 19,763575 € do 1.1.2012; oznámenia o zmene výšky
dávky štátnej sociálnej pomoci Úradu práce Českej republiky, Krajskej pobočky v Z. zo dňa 3.10.2012, z
ktorého vyplýva, že manželke otca vo veci vyrovnávacej dávky rodičovského príspevku, (žiadosť podaná
29.8.2012) na dieťa W. R., I.. XX.XX.XXXX, sa tento zvýšil z 1.979 Kč na 6.479 Kč od 1.8.2012.

Aktuálnu výšku príjmov manželky otec dokladoval až na opakovanú výzvu dňa 17.12.2013, kedy doložil
vo fotokópiách potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. o poberaní rodinných prídavkov
jeho manželkou v sume po 23,10 € od januára do novembra 2013, potvrdením o poberaní rodičovského
príspevku menovanou vo výške po 199,60 € od januára do novembra 2013, potvrdenia Úradu práce
Českej republiky zo dňa 29.11.2013 o poberaní rodičovského príspevku menovanou z Českej republiky,

konkrétne doplatku rodičovského príspevku oproti Slovenskej republike od 10.7.2012 do dňa vystavenia
potvrdenia, ktorý prídavok bol rozpísaný v prílohe, z ktorej vyplýva, že v októbri 2012 jej takto bolo
vyplatených 14.937 Kč a v mesiacoch november 2012 až november 2013 po 6.479 Kč.

Na výzvu súdu Úrad práce Českej republiky správou zo dňa 28.4.2014 oznámil tunajšiemu súdu, že
manželka otca F. R. poberala dávku štátnej sociálnej podpory rodičovský príspevok od októbra 2012 do

marca 2014, podľa priloženého platobného rozpisu menovanej v októbri 2012 bol vyplatený príspevok
3-krát a to 2-krát po 6.479 Kč a raz 1.979 Kč, následne v mesiacoch november 2012 až február 2014
jej bolo vyplácaných po 6.479 Kč a v marci 2014 jej bolo vyplatených 979 Kč, teda spolu jej za uvedené
obdobie bolo vyplatených 119.580 Kč, čo je v priemere mesačne po 6 643 Kč, rovnaké údaje úrad
práce Českej republiky súdu písomne oznámil aj 30.5.2014.

Zo správy Sociálnej poisťovne pobočky E. z 29.4.2014 vyplýva, že manželke otca neboli vyplácané
žiadne dávky v nezamestnanosti ani nemocenské dávky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. zo dňa 28.4.2014 vyplýva, že manželke otca boli
vyplácané rodinné prídavky a rodičovský príspevok, pričom z prílohy k uvedenému listu potvrdenia o
poberanírodičovskéhopríspevkuzarok2014vyplýva,ževmesiacochjanuáražapríl2014jejrodičovský

príspevok bol vyplácaný vo výške po 203,20 € a rodinné prídavky v rovnakých mesiacoch po 23,52 €
mesačne a zo správy toho istého úradu práce zo dňa 29.4.2014 vyplýva, že manželka otca nebola nikdy
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E. oznámil súdu v júni 2014, že manželka otca nepoberala ani v
minulosti ani v čase podania správy dávky hmotnej núdze.

Z potvrdenia úradu práce zo dňa 5.5.2014 o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013 vyplýva, že
manželke otca bol rodinný prídavok na maloletú dcéru vyplácaný po celý rok 2013 vo výške po 23,10 €
a rodičovský príspevok po celý rok 2013 jej bol vyplácaný vo výške po 199,60 €.

Z otcom predložených aktuálnych potvrdení vyplýva, že rodičovský príspevok jeho manželke bol
vyplatený v júni 2014 vo výške 203,20 €, rovnako jej bol vyplatený aj rodinný prídavok aj v júni 2014.K ukončeniu výplaty príspevku k rodičovskému príspevku manželke otca z Českej republiky otec na
poslednom pojednávaní vo veci konanom dňa 25.6.2014 udával, že tento príspevok k rodičovskému
príspevku vyplácanému na Slovensku patrí len v určitej konkrétnej sume za celé obdobie, ktorá

konkrétna suma je následne postupne vyplácaná v jednotlivých mesiacoch k rukám oprávnenej osoby,
v danom prípade k rukám jeho manželky a potom, čo sa celá takáto suma vyčerpala, došlo k ukončeniu
výplaty tohto vyrovnávacieho rodičovského príspevku.

Zo správy zamestnávateľa otca zo dňa 31.3.2014 vyplýva, že otcovi neboli poskytované žiadne ďalšie
príspevky, motivačné ani iné, boli mu poskytované len stravné náhrady pri pracovných cestách v súlade

s platnou legislatívou v ČR a k uvedenému na výzvu súdu, aby doručil zamestnávateľ otca súdu opis
mzdových listov otca, tento doručil výplatné pásky otca za mesiace september, október, november,
december 2013, a január a február 2014, z ktorých vyplýva, že v každom z uvedených mesiacov bola
otcovi vyplatená čistá mzda vo výške po 12.405 Kč mesačne.

Zamestnávateľ otca v správe zo dňa 5.5.2014 na opakovanú výzvu súdu oznámil, že otcovi v období
od 1.5.2012 do 30.3.2014 bolo vyplatené stravné vo výške 42,864 Kč, boli mu preplatené faktúry za

ubytovanie v Českej republike v celkovej výške 40.950 Kč a jeho čistý mesačný príjem bol 12.405 Kč, k
uvedenému pripojil opis mzdových listov otca za rok 2012, z ktorého vyplýva, že otcovi bola vyplatená
čistá mzda spolu 149.103 Kč, rovnaké údaje ako uviedol zamestnávateľ otca v správe zo dňa 5.5.2014
uviedol i v správe zo dňa 16.6.2014, s výnimkou toho, že obdobie za ktoré uvádzal vyplatené stravné
a preplatenie faktúr za ubytovanie otcovi v Českej republike bolo uvedené od 1.5.2012 do 30.4.2014 a

k tejto správe jeho zamestnávateľ pripojil opis jeho mzdových listov za rok 2013, z ktorého vyplýva jeho
čistý príjem za uvedený rok spolu 148.860 Kč.

Pre úplnosť súd len dopĺňa, že z uvedených potvrdení zamestnávateľa otca vyplýva, že otec je u tohto
zamestnávateľa zamestnaný od 1.5.2010.

Zo súvahy spoločnosti V..G. M..L..T.. - firmy matky k 31.12.2012 vyplýva, že spoločnosť vykazovala

majetok spolu v hrubej hodnote 36.760 €, v čistej hodnote 25.385 €, výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie po zdanení 2.062 €, záväzky 18.220 €.

Z karty majetku uvedenej spoločnosti vyplýva dlhodobý majetok motorové vozidlo Mitsubishi s dátumom
zaradenia 7.6.2013, so začiatkom daňového odpisovania 31.12.2013 so sumou pri zaradení 20.800
€, so znížením ceny k 30.11.2013 3.466,67 €, so zostatkovou cenou 17.333,33 €, s popisom pohybu

odpočet DPH pri registrácií, uvedením zoznamu daňových odpisov k 31.12.2013 sumy 2.528 €,
zostatková cena 14.805,33 €, k 31.12.2014 sumy 6.500 €, zostatková hodnota 8.305,33 €, k 31.12.2015
sumy 4.334 €, zostatková hodnota 3.971,33 €, k 31.12.2016 sumy 2.166, zostatková hodnota 1.805,33
€, k 31.12.2017 sumy 1.805,33 €, zostatková cena 0.

K uvedenému vozidlu matka priložila vo fotokópií faktúru, z ktorej vyplýva, že spoločnosť V..G. M..L..T..

N. mala fakturovanú sumu k úhrade 10.400 € za vozidlo Mitsubishi, s tam uvedeným bližším technickým
popisom, ktorého celková cena s DPH bola 20.800 €, bez DPH 17.333,33 €, z ktorej sumy bola zaplatená
záloha s DPH 10.400 €, tovar bol dodaný 7.6.2013 a dátum splatnosti faktúry bol 21.6.2013.

Matka doložila taktiež kúpnu zmluvu na ojazdené motorové vozidlo, z ktorej vyplýva, že spoločnosť
V..G. ako predávajúci uzavrela s kupujúcim dňa 30.8.2013 kúpnu zmluvu na ojazdené vozidlo značky

Honda CRV s STK platným do 9/2013 a dokladom o kontrole emisií platným do 9/2013, rok výroby 2007,
za dohodnutú kúpnu cenu 3.000 €, prílohou ktorej zmluvy bol záznam o kontrole technického stavu
ojazdeného vozidla, z ktorého vyplýva, že na aute boli zistené známky povrchovej korózie, korózie
tlmičov, bolo nutné na aute vykonať kontroly kvapalín a bŕzd, auto bolo po opravách menšieho rozsahu
karosérie, motora a laku.

Daňový úrad Košice súdu na jeho výzvu v marci 2014 oznámil, že v spoločnosti V..G. M..L..T.. N. nebola
vykonaná daňová kontrola za roky 2011 až 2013, doručil daňové priznanie spoločnosti za rok 2012, z
ktorého vyplýva, že spoločnosť v uvedenom roku vykázala výnosy 44.613,18 €, náklady 42.551,37 €,výsledokhospodáreniapredzdanením2.061,81€ a daňnaúhradu 458,30€,zčohovyplýva priemerný
mesačný čistý príjem 133,6 €.

Daňový úrad Košice na výzvu súdu dňa 22.4.2014 oznámil, že nie je možné odpovedať na otázku súdu,

prečo nebola vykonaná kontrola subjektu V..G. M..L..T.., nakoľko neexistuje zákonná povinnosť vykonať
daňovú kontrolu každého daňového subjektu, zároveň uviedol, že od zdaňovacieho obdobia roka 2013
účtovné výkazy subjektov, ktoré majú povinnosť zakladania účtovných uzávierok do registra účtovných
uzávierok nie sú povinnou súčasťou daňového priznania a nie sú ani súčasťou spisového materiálu
daňového subjektu, do týchto je možné nahliadnuť prostredníctvom portálu L. prípadne prostredníctvom

písomnej žiadosti adresovanej správcovi L. a tieto vlastní príslušný daňový subjekt a daňový úrad nimi
nedisponuje.

Zároveň pripojil daňové priznanie matky ako fyzickej osoby za rok 2013 v ktorom vyčíslila základ dane
2.906,64 €, úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 3.338,08 €, úhrn povinného poistného 431,44
€, základ dane 2.906,64 €, daň 0 €, daňový preplatok 114,69 € a daňový úrad uviedol, že spoločnosť
V..G. M..L..T.. si uplatnila odklad na podanie daňového priznania za rok 2013 do 30.6.2014.

Z opisov mzdových listov matky od jej zamestnávateľa, t.j. jej spoločnosti V..G. M..L..T.. vyplýva, že v
roku 2013 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem za mesiace január až júl 312,40 € a za mesiace
august až december 2013 priemerný mesačný čistý príjem 26,24 € a v roku 2014 za mesiace január až
marec priemerný mesačný čistý príjem 29,45 €, v apríli 2014 dosiahla čistý príjem 29 € (z čoho vyplýva
jej priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2013 153 €).

Uvedený pokles čistého príjmu však matka zdôvodňovala tým, že k tomu došlo po rade s jej účtovníčkou
z dôvodu, aby zostalo čo najviac prostriedkov vo firme, aby táto mohla splatiť záväzky, predovšetkým už
spomínaný záväzok na kúpu nového auta, tvrdila, že aj jej reálnym príjmom je uvedených 29 € mesačne
v súčasnosti a že vzhľadom na uvedené všetky potreby rodiny sú hradené z príjmov jej manžela,
pričom upresnila, že firemné auto je využívané aj na súkromné účely jej a rodiny, rovnako ako je takto

využívaný aj firemný telefón, upresnila, že prvá splátka za vozidlo Mitsubishi bola uhradená jednak
zo sumy získanej predajom predchádzajúceho vozidla spoločnosti Honda CRV t.j. 3.000 € a zostatok
prvej splátky bol uhradený z firemných peňazí, rovnako z firemných peňazí bol uhradený aj doplatok za
uvedené vozidlo z finančných prostriedkov firmy v júni 2014.

Z kópii dohôd o ukončení vykonávania odborného dozoru predložených otcom vyplýva, že 1.4.2010 boli

tieto dohody uzavreté medzi otcom ako odborným lesným hospodárom a vlastníkmi lesa - E. vlastníkov
G. F. M.., W. XXX, X. N. W.., M. XXX, U. B. M. Z., X. N.H., M. XXX 2-krát, takáto dohoda bola uzatvorená
aj 15.2.2009 s X. N., M. XXX, tieto boli uzavreté na podnet otca ako odborného lesného hospodára z
dôvodu pozastavenia výkonu odborného lesného hospodára.

Vzhľadom na matkou vznesenú v ňou podanom odvolaní námietku, že otec podľa jej vedomostí

má vykonávať správcu lesa pre iných vlastníkov lesa za odplatu a následné upresnenie zo strany
matky 12.12.2013, aby „informácie (zásahy do lesného porastu, plány hospodárenia) ohľadne lesných
pozemkov vo vlastníctve otca“ boli žiadané od Národného lesníckeho centra, Ústavu lesných zdrojov
a informatiky Zvolen a Spoločenstva súkromných lesov L. XXX, súd vyzval uvedené spoločnosti na
podanie správ.

Národné lesnícke centrum dňa 9.1.2014 súdu oznámilo, že Národné lesnícke centrum, Ústav lesných
zdrojovainformatikyZvolenneeviduje,aninemápovinnosťevidovaťpríjmyzvýkonučinnostiodborného
lesného hospodára, ani z hospodárenia v lese, predmetné informácie, uviedli, že môže súdu poskytnúť
subjekt hospodáriaci v lese, pre ktorý sa daná činnosť vykonáva a uviedli, že od roku 2006 nebol
zamestnaný v pracovnom pomere, na dohodu o vykonaní práce, na dohodu o pracovnej činnosti, ani

na základe príkaznej zmluvy považovanej za závislú činnosť (vyplácanú cez mzdovú učtáreň) žiadny
zamestnanec R. V., I.. X.X.XXXX.

Zásielka adresovaná Spoločenstvu súkromných lesov, L. XXX bola súdu vrátená so správou poštového
doručovateľa, že adresát je neznámy.Následne Národné lesnícke centrum 4.3.2014 na ďalšiu výzvu súdu oznámilo, že nevedú databázu
ocenení lesných pozemkov a lesných porastov, stanovenie hodnoty týchto sa riadi právnymi predpismi
pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, NLC môže stanoviť všeobecnú hodnotu lesných pozemkov a

lesnýchporastovvovlastníctveotcamaloletejlenznaleckýmposudkomazaúhradunákladovspojených
s jeho vypracovaním a uviedli aké podklady by potrebovali k vypracovaniu znaleckého posudku.

Urbárske pozemkové spoločenstvo Z., Ž., v liste zo dňa 3.3.2014 oznámilo, že otec maloletej z výkonu
funkcie odborného lesného hospodára za obdobie od 1.2.2009 do 31.12.2009 dosiahol výšku príjmov
297 €, iné pôžitky nemal a Obvodný lesný úrad Žilina na základe rozhodnutia Krajského lesného úradu v

Žiline rozhodol o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti odbornému lesnému hospodárovi, t.j. otcovi
maloletej, na dobu 5 rokov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2010 a v roku 2010 s
otcom maloletej nespolupracovali.

Zásielka súdu adresovaná E. O. G. F. M.. W. sa súdu vrátila z dôvodu jej nevyzdvihnutia adresátom.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 20.11.2013, na ktoré sa otec nedostavil, prítomná právna
zástupkyňa otca k námietke otca uvedenej v odvolaní voči pôvodnému rozsudku súdu prvého stupňa,

že súd sa nevysporiadal s tvrdeniami otca o jeho prispievaní na výživu maloletej nad rámec súdom
určeného výživného a po poukázaní súdu na tvrdenie otca na pojednávaní konanom ešte dňa
23.11.2012, kedy otec sám uviedol, že tak ako tvrdila i matka maloletej, nad rámec bežného výživného
na úhradu potrieb maloletej v spornom období inými formami neprispel, právna zástupkyňa otca uviedla,
že je možné, že ide o príspevky v medziobdobí medzi uvedeným pojednávaním v novembri 2012 a

podaním odvolania, prípadne, že ide o príspevky nie na potreby maloletej, ale na tvorbu jej úspor, ktoré
zrejme otec poskytoval dobrovoľne a nepovažoval za potrebné toto súdu uviesť;

na výzvu súdu, aby vyčíslila konkrétne náklady otca na ním v odvolaní tvrdené cestovné náklady pre
dieťa na vzdialenosť E. - N. pri stretávaní sa s dcérou, tieto právna zástupkyňa otca nevedela vyčísliť,
mala za to, že jedna cesta N. - E. stojí od 8 do 10 €, že tam a späť to stojí 16 €, pričom nevedela vyčísliť

sumár takýchto výdavkov počas sporného obdobia;

pokiaľvodvolaníotecpoukazovalnanezohľadnenienímposkytovanýchdarovpremaloletú,ktoréneboli
len symbolické, právna zástupkyňa otca poukázala na to, že zrejme išlo o spomínaný dar, gitaru v
hodnote 50 €, ktorú otec maloletej poskytol v období od podania návrhu matkou a pokiaľ ide o otcom
v odvolaní tvrdených úhradách poistného, resp. sporenia pre dieťa, mala za to, že otec prispieval na

sporenie maloletej nepravidelne a od rozsudku súdu prvého stupňa šlo zrejme o minimálne príspevky;

tvrdenia otca z odvolania, že otcovi nebolo zrejmé, z čoho súd „vyvodil záver, že manželka odporcu
sa nepodieľa na nákladoch na domácnosti, ako aj na výžive spoločného dieťaťa“, po poukázaní súdom
na to, že v predmetnom rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval, že manželka otca, ktorá bola na
materskej dovolenke a ktorej bol vyplácaný príspevok k rodičovskému príspevku vyplácanému jej na

Slovensku, ktorý jej bol priznaný Českou republikou mala dostatočný príjem a teda mohla sa tak isto
ako manžel matky podieľať na nákladoch na domácnosť, právna zástupkyňa otca dôvodila, že tvrdením
v odvolaní mali na mysli to, že „súd asi chcel povedať“, že vzhľadom na výšku príjmov manželky otca pri
výške súdom stanoveného zvýšeného výživného na maloletú F. by mala všetky náklady na domácnosť
otca znášať jeho manželka;

na výzvu súdu, aby vysvetlila tvrdenie otca v jeho odvolaní, že rozhodnutie súdu prvého stupňa úplne
absentovalo zohľadnenie povinností otca vyživovať aj jeho novonarodené dieťa napriek tomu, že v
rozsudku súd vyslovene uviedol, že zohľadnil zmenu pomerov na strane otca spočívajúcu v uzavretí jeho
terajšieho manželstva a v pribudnutí mu vyživovacej povinnosti voči dcére W. v decembri 2011, právna
zástupkyňa toto vysvetliť nevedela, odvolávala sa len na konštatáciu súdu vo vzťahu k návrhu otca na

zníženie výživného, že pribudnutie vyživovacej povinnosti korešpondovalo nárastu potrieb maloletej;

k stavebnému pozemku, ktorý otec mal vlastniť v čase ostatnej úpravy výživného v roku 2011 sa právna
zástupkyňa otca vyjadriť nevedela;

k tvrdeniu otca v jeho písomnom podaní, že investícia (kúpa lesných pozemkov) je zabezpečením
„budúcich príjmov (v 5 a viac ročnom horizonte)“, na vysvetlenie právna zástupkyňa otca tvrdila, že otec

mal na mysli to, že nejde o 5 a viac ročný horizont od kúpy pozemkov, ale o 5 a viac ročný horizont odpodania predmetného vyjadrenia, teda od januára 2013, že otec uvedené robí plánovite, keďže má za
to, že pri uplynutí práve tohto obdobia 5 a viac ročného horizontu od januára 2013 bude môcť z tohto,
napr. z predaja dreva, mať príjem, ktorý bude môcť použiť na úhradu študijných nákladov maloletej na

vysokej škole;

doplnila, že tvrdením, že otec robí všetko preto, aby bol schopný podporovať dcéru v štúdiu, okrem
správy lesných pozemkov mala za to, že otec robí to, že je zamestnaným; k tvrdeniu otca z jeho
odvolania, kde namietal, že nesúhlasí s postojom matky maloletej, ktorá „nehospodárne, neracionálne
nakladá s peňažnými prostriedkami a tak ohrozuje budúcnosť maloletej“, právna zástupkyňa otca

upresnila poukazujúc na výpoveď otca na pojednávaní pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, kde
napr. poukazoval na to, že existujú aj iné školy než škola ktorú navštevuje maloletá s nižšími nákladmi
na štúdium a na niektoré matkou aj dokladované výdavky, ktoré nie sú výdavkami nevyhnutnými, ktoré
otec ako povinný rodič nemá možnosť uhrádzať a nemôže tak napĺňať očakávania v tomto smere, ako
to požaduje matka, ktorá vyčíslila výdavky na dieťa v sume 500 € mesačne, čo je príjem niekedy celej
rodiny a ktorá suma korešponduje s výškou príjmu otca a napokon upresnila, že otec svoj nesúhlas

so strednou školou, ktorú maloletá medzičasom začala navštevovať prejavil len ústne, iným spôsobom
túto záležitosť neriešil;

k daňovému priznaniu podanému otcom ako fyzickou osobou za rok 2012 uviedla, že ide o daňové
priznanie v SR, ktoré otcovi vypĺňala jeho zamestnávateľská firma v zahraničí a išlo len o formálne
podávané daňové priznanie, keďže daňovú povinnosť si otec plnil v Českej republike.

Na tom istom pojednávaní matka k tvrdeniam právnej zástupkyne upresnila, že otec mal výdavky s
návštevami dcéry od novembra 2012 do novembra 2013 4-krát.

Otec cestou právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 17.12.2013 písomné vyjadrenie, v ktorom
udával, že maloletá ho navštevuje v priemere 4 až 5-krát ročne, pričom náklady spojené s cestovaním
predstavujú 50 €, v čase letných prázdnin ho navštevuje počas dvoch týždňov a náklady s tým spojené

predstavujú približne 200 € (cestovanie, dovolenka), taktiež ho navštevuje v čase zimných prázdnin, s
čím sú spojené výdavky približne 200 € (cesta, darček), tvrdil, že na dary pre maloletú vynakladá ročne
približne 200 €, o uvedenom dôkazy nepredložil. Pokiaľ ide o spomínaný „stavebný pozemok“ upresnil,
že tento kúpil po rozvode manželstva rodičov maloletej, tento len potencionálne môže byť stavebným
pozemkom vzhľadom na lokalitu, ale šlo a aj v súčasnosti sa jedná o ornú pôdu, na ktorej sa realizuje

rastlinná výroba a ktorý pozemok otcovi neprináša žiaden úžitok, k vlastneným lesným pozemkom
uviedol, že tieto nadobudol v roku 2008, keď ukončil pracovný pomer v spoločnosti R. N. M.. M. L..T..,
z finančných prostriedkov získaných ako odstupné a vo zvyšnej výške ich nákup financoval formou
úveru, vyjadril presvedčenie, že takáto investícia je jednou z najistejších foriem zabezpečenia budúcich
výnosov (ťažba drevnej hmoty v budúcnosti), čo v súčasnosti nie je možné pre obmedzenia vyplývajúce

z lesného hospodárskeho plánu, poukazoval na to, že matka maloletej v minulosti predala rodinný dom
- dedičstvo po svojich rodičoch, preto žiadal o vykonanie dôkazu za účelom zistenia predajnej ceny
nehnuteľností a účelu použitia týchto finančných prostriedkov, keďže mal za to, že predajná cena bola
tak vysoká a matka by z tejto mohla pohodlne čerpať finančné prostriedky až do súčasnosti.

Otec založil do spisu kópie poistky, ktorú uzavrel s poisťovňou T. 23.11.1998, venové poistenie mládeže

s podielom na zisku za bežné poistné, kde poistenou je maloletá F., so začiatkom poistenia 13.11.1998,
s koncom poistenia 13.11.2023, s poistnou sumou 80.000 Sk, s pôvodnou celkovou splátkou 330 Sk,
toho času s celkovou výškou splátky poistného 12,98 € mesačne po úprave z 8.9.2008.

Matka v máji 2014 doručila súdu kópiu kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že 24.7.2008 uzavrela ako
predávajúca s kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve

zapísané v KN, Správa katastra Z. na LV č. XXXX a to záhrady, zastavané plochy a nádvoria a rodinný
dom súpisné číslo XX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. L., okres Z., za dohodnutú kúpnu
cenu 200.000 Sk, pričom vklad Správou katastra Z. bol povolený dňa 22.8.2008.

Na poslednom pojednávaní konanom vo veci dňa 25.6.2014 matka cestou právneho zástupcu predložila
súdu písomnú odpoveď Realitného centra L., M..L..T.. Ž. zo dňa 15.1.2014 a to „odpoveď na žiadosť

- vyjadrenie k trhovej cene nehnuteľností“ „evidovaných v katastri nehnuteľnosti Okresným úradomŽ., katastrálny odbor pre k. ú. B., obec B., okres Ž., ako LV č. XXX“ pozemok orná pôda o výmere
1.969 m2, ostatné plochy o výmere 31 m2, vlastníkom ktorých je R.. V. R.Š., spoluvlastnícky podiel 1/1,
LV č. XXX pozemok ostatné plochy o výmere 916 m2, orná pôda o výmere 128 m2, ostatné plochy o

výmere 2 m2, vlastníkom ktorých je R.. V. R., spoluvlastnícky podiel 1/6 o tom, že podľa uvedených LV
celková výmera týchto nehnuteľností je vo veľkosti 2.174 m2, podľa informácií zistených obhliadkou na
mieste ide o pozemky určené na individuálnu bytovú výstavbu, ktorá v súčasnosti na dvoch susediacich
pozemkoch už prebieha, realitné centrum odporučilo za účelom zistenia hodnoty týchto nehnuteľností
vyhotovenie znaleckého posudku za účelom čoho odporúčalo vyhľadať súdneho znalca zapísané v

zozname znalcov, vedeli sa vyjadriť len k odhadnej cenovej relácii týchto nehnuteľností iba na základe
ponúkaných cien podobných nehnuteľností s obdobnými parametrami k uvedenému dňu v danej lokalite
v ponuke na základe skutočných realizačných cien predaja pozemkov, ktorých predaj spoločnosť v
poslednomobdobívdanejlokalitesprostredkovala,„vuvedenejlokalitesarealizovalipredajepodobných
nehnuteľností v rozpätí 20 až 25 €/ m2, pozemky s podobnými parametrami v predmetnej lokalite sa
ponúkajú v cene minimálne okolo 30 až 35 €/ m2“, z čoho vyvodili, že „cena predmetných nehnuteľností

sa pohybuje v rozpätí 43.480 € - 65.220 €“, upozornili, že takéto stanovisko nie je záväzné a má výlučne
informatívny, resp. poradný charakter.

K uvedenému pripojila 4 fotografie s tvrdením, že ide o doklad o tom, že na vzdialenejších, nie
bezprostredne susediacich pozemkoch otca, začala výstavba rodinných domov.

Na uvedenom poslednom pojednávaní vo veci otec opätovne upresnil svoje tvrdenia z odvolania, keď

tvrdil, že neboli zohľadnené jeho plnenia v prospech maloletej, pričom takýmito plneniami mal na mysli
cestovné na trase E. - N. a späť v čase pobytov maloletej uňho v rámci styku maloletej s otcom, kde
cestovné je po 11 € tam a 11 € späť, uviedol, že dcéra k nemu vzhľadom na svoj vek chodí sporadicky,
preto odhadol takéto výdavky na dopravu dcéry ročne okolo 100 € s tým, že dcére vždy keď je uňho
poskytuje ako dar 50 €, takto jej to poskytuje formou daru 2-krát ročne od začiatku sporného obdobia

doposiaľ a že takýmito plneniami nezohľadnenými súdom prvého stupňa mal na mysli i sporenie v
prospech maloletej, ktoré hradí v čiastke okolo 12 € mesačne, toto sporenie, otec uviedol, že platí
pravidelne, doplnil, že v spornom období kúpil maloletej gitaru za 50 €, nevedel presne uviesť kedy,
malo to byť niekedy v septembri 2012, kedy maloletá začala navštevovať gitarový krúžok, iné plnenia z
jeho strany od 1.9.2012 doposiaľ, uviedol, že na mysli nemal.

Otec vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní pokiaľ ide o spôsob hospodárenia s jeho terajšou
manželkou uviedol, že s manželkou hospodária spoločne, avšak vzhľadom na to, že on sa pracovne
zdržiava v Čechách, náklady na svoje stravovanie si v prevažnej miere hradí sám, jeho manželka zo
svojho príjmu hradí potreby svoje a maloletej, v rámci možností prispieva aj na náklady na ich bývanie
v E., pričom pokiaľ ide o jeho vyššie uvedené vyjadrenie v ktorom sumarizoval hradené náklady na

bývanie, výživné na maloletú F., atď., ktoré zosumarizoval na sumu 518 €, v ktorých výdavkoch nemal
zahrnuté náklady na svoju stravu, oblečenie, hygienu a podobne, uviedol, že rozdiel medzi svojimi
príjmami a výdavkami, a teda aj tieto svoje ďalšie výdavky, hradí aj z príjmov svojej manželky, pričom
konkrétnu výšku svojich výdavkov na stravu, oblečenie a hygienu odhadol asi na 100 € mesačne, pokiaľ
ide o výdavky na maloletú W. tieto odhadol na okolo 200 € mesačne.

K jeho príjmom od zamestnávateľa uviedol, že tento mu prepláca náklady na bývanie v Brne, kde
má prenajatý byt a v prípade výkonu prác pre zamestnávateľa mimo Brna mu zamestnávateľ rovnako
hradí náklady na takéto bývanie, náklady na stravné, uviedol, že mu zamestnávateľ hradí len v prípade
služobných ciest, že v prípade výkonu prác v Brne mu takéto náklady neprepláca.

Upresnil, že pokiaľ v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol spomínaný stavebný pozemok, nešlo

v skutočnosti o naozajstný stavebný pozemok, ale o pozemok mimo intravilánu obce, šlo o pole, o
poľnohospodársku pôdu, ktorú, ako už uviedol v písomnom podaní, v súčasnosti využíva družstvo
bezodplatne, čo zdôvodňoval tým, že využívaním pozemku družstvom mu družstvo tento pozemok
udržiava.

Otec tvrdil, že ním vlastnené lesné pozemky budú prinášať výnos odhadom až o 10 rokov od uvedeného

pojednávania (teda od júna 2014) a dôvodil, že pokiaľ vo vyjadrení uvádzal „5 a viacročný horizont“ tohto
ich využitia, mal väčšmi na mysli slovo „viacročný“ než tvrdenie, že ide o „5“ ročný horizont.Pokiaľ ide o jeho tvrdenie z odvolania, že robí všetko preto, aby v budúcnosti bol schopný podporovať
dcéru v štúdiu upresnil, že mal na mysli sporenie, ktoré pre dcéru realizuje, ako je to uvedené vyššie,
opakovane namietal, že aj vzhľadom na dokladované príjmy matky by dcéra mala navštevovať

kvalitatívne obdobnú, ale štátnu školu, na ktorú by nebolo potrebné hradiť matkou tak vysoké poplatky,
ako je to na súkromnom gymnáziu, k svojmu tvrdeniu, že matka maloletej nehospodárne a neracionálne
nakladá s peňažnými prostriedkami a tak ohrozuje budúcnosť maloletej upresnil, že tým mal na mysli
to, že maloletá chodí „luxusne oblečená“, ako i to, že boli vynaložené výdavky na jej pobyt v X.,
ktoré náklady predstavovali jeho mesačný príjem a preto výdavky na dieťa by mali byť vynakladané

hospodárne.

Pokiaľ ide o ním vlastnené nehnuteľnosti uviedol, že toho času po právnej stránke nijako nezabezpečil,
aby do budúcna sa ich výlučnými vlastníčkami stali len jeho dcéry, pripustil, že mal na mysli to, že v
budúcnosti budú tieto nehnuteľnosti dediť jeho deti, teda to, že zdedia „istý podiel“ a dedičkou by v
takomto prípade bola jeho manželka.

Pokiaľ ide o ním podaný návrh na zníženie výživného, ktorý zdôvodňuje pribudnutím mu vyživovacej

povinnosti otec upresnil, že tento návrh podal až potom, čo matka podala návrh na zvýšenie výživného
tým, že keď mu pribudlo „ďalšie dieťa, zvažoval podanie takéhoto návrhu, ale mal určitú rezervu, ktorá
sa vyčerpala, preto z jeho strany až neskôr bol taký impulz a podal predmetný návrh, pričom uvedenú
rezervu pred podaním návrhu na zníženie výživného, uviedol, že mal v sume „nejakých 100 - 200 €“.

Uviedol, že naďalej spláca splátky úverov vzatých na kúpu vyššie uvedených nehnuteľností a to v

mesačných splátkach spolu po 190 €.

Otec poukázal na to, že jeho príjem v súčasnosti je totožný s príjmom, ktorý dosahoval aj v čase
predchádzajúcejúpravyvýživného,ktorýmánezmenenýodnástupudopracovnéhopomeruuterajšieho
zamestnávateľa t.j. od 1.5.2010; k tvrdeniam matky o zhodnotení jeho ornej pôdy v katastrálnom území
B. upresnil, že táto sa nezhodnotila, keďže pozemok je stále ornou pôdou, nebol vyňatý z pôdneho

fondu, nedošlo k zmene charakteru pozemku na pozemok stavebný, k tomuto jeho pozemku nie sú
privedené ani inžinierske siete.

Matka vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní poukázala na to, že v súčasnosti s manželom
naďalej splácajú úvery na kúpu ich 4-izbového bytu v mesačných sumách po 300 € mesačne tak, ako
tieto úvery splácali v čase ostatnej úpravy výživného.

Knámietkamotcaupresnila,ževroku2008popredajinehnuteľností,ktorúdokladovalavyššieuvedenou
kúpnou zmluvou, s manželom kúpili nehnuteľnosť O. W. Y. v roku 2008 a v roku 2009 túto predali za
výhodnú cenu, polovicu z ktorej ceny použili na kúpu už uvádzanej nehnuteľnosti pri M. v obci H. a
druhú polovicu používajú formou úspor až doposiaľ a aj na úhradu ňou preukázaných potrieb maloletej,
tieto úspory na začiatku sporného obdobia mali vo výške okolo 5.000 €, v súčasnosti sú tieto úspory vo

výške okolo 2.000 €, ďalej potvrdila, že v čase, keď maloletá bola na pobytoch u otca, tento jej zvykol
poskytovať dary 50 €, ktoré ona jej následne nechávala, pričom v čase keď jej otec kúpil gitaru, takýto
dar jej už neposkytol, namietala tvrdenie otca, že by maloletá chodievala luxusne oblečená poukazujúc
aj na doklady o nákupoch oblečenia pre maloletú založených ňou do spisu.

Obaja rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa otec zaslal

k rukám matky 9-krát po 50 € nad rámec naposledy súdom stanoveného výživného spolu s bežným
výživným, teda zaslal takto navyše 450 € a uhradil súdom pôvodne vyčíslené dlžné výživné 150 €.

Otec prejavil vôľu prispievať na výživu maloletej výživným po 150 € mesačne. Uviedol, že v novembri
2014 by mu mala pribudnúť ďalšia vyživovacia povinnosť.

Matka s návrhom zvýšenia výživného o 20 € mesačne na sumu 150 € mesačne nesúhlasila.

K vyššie uvedeným dôkazom a vyjadreniam účastníci ani ich právni zástupcovia nechceli nič doplniť
ani nič viac uviesť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o
povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet
zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí
uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné
poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre

maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je

oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.

Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca voči
maloletej F. od 1.9.2012 do budúcna, keďže na základe vykonaného dokazovania dospel k opätovnému

jednoznačnému záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o
zvýšení výživného od uvedeného dňa a ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým
z ust. § 78 Zákona o rodine, dôvodom zmeny rozhodnutia o výživnom sú zmeny pomerov, v súlade
s citovaným zákonným ustanovením a podľa ustálenej súdnej praxe, dôvodom pre rozhodnutie súdu
o zvýšení výživného je podstatná kvalifikovaná zmena pomerov a podľa ustálenej súdnej praxe, ak

vykonaným dokazovaním je preukázaná takáto podstatná kvalifikovaná zmena pomerov na strane
oprávneného dieťaťa, súd môže zvýšiť výživné a toto aj zvýši bez ohľadu na to, či zároveň došlo aj
k pozitívnej zmene pomerov oprávneného, t.j. povinného rodiča, uvedené logicky vyplýva z toho, že v
prípade, ak by sa povinný rodič nijako nesnažil zlepšiť svoje pomery a potreby dieťaťa by vzhľadom
na jeho fyzický a psychický vývin, plynutie času, nárast výdavkov na štúdium atď. narastali, tieto

odôvodnené potreby dieťaťa by nebolo možné uspokojovať a výdavky na potreby dieťaťa napriek ich
nárastu by nebolo možné uhrádzať, tieto by sa mohli uhrádzať až do nadobudnutia schopnosti dieťaťa
samo sa živiť stále v rovnakej, pôvodne stanovenej výške, uvedené opakovane konštatoval vo svojich
rozhodnutiach i Krajský súd v Košiciach, poukazujúci o. i. na to, že potreby povinného rodiča sú ustálené
na rozdiel od dieťaťa, ktorého potreby v súvislosti s jeho vývinom neustále narastajú, teda ak sú

preukázané podstatné zvýšené výdavky na strane oprávneného dieťaťa v súdnej praxi sa bežne stáva,
že výživné je zvyšované dokonca aj pri kvalifikovane preukázaných zhoršených pomeroch na strane
povinného rodiča, ak mu aj takto zhoršené pomery ešte vždy umožňujú prispievať na zvýšené potreby
dieťaťa, naopak, ak by bolo súdom preukázané, že ak by aj nedošlo k zmene pomerov na strane
dieťaťa kvalifikovaným podstatným spôsobom formou nárastu jeho potrieb, ale bolo by preukázané, že

by došlo k podstatnému kvalifikovanému zlepšeniu pomerov na strane povinného rodiča, umožnilo byto súdu zvýšiť, vzhľadom na takto zlepšené pomery na strane povinného rodiča, výživné na maloleté
dieťa bez ďalšieho. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
odôvodnené potreby maloletej F. sa od poslednej úpravy výživného jednoznačne výrazne zvýšili, keďže

maloletá sa od 1.9.2012 stala študentkou vyššieho stupňa školy, teda strednej školy, ako to vyplynulo
aj z vyššie uvedených matkou predložených dokladov vrátane potvrdení strednej školy, ktorú maloletá
navštevuje, t.j. Q.E. N. B., stala študentkou strednej školy, čo podľa ustálenej súdnej praxe je samo o
sebe podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov na strane oprávneného dieťaťa, keďže ide o zmenu
stupňa školy navštevovanej dieťaťom, v dôsledku čoho bez ďalšieho jednoznačne podstatne narastajú

odôvodnené potreby dieťaťa, ktorými potrebami sú potreby súvisiace nielen s bývaním, ošatením a
stravovaním, ale i s jeho vzdelávaním, kultúrnym a športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú
povinní primerane sa podieľať obaja rodičia.

V súlade s citovaným ust. § 75 Zákona o rodine pri určení výšky výživného súd prihliada ako na
odôvodnené potreby oprávnenej, t.j. v danom prípade maloletej F., tak aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného, to znamená v danom prípade otca dieťaťa, na ktorého pomery v súlade

s citovaným zákonným ustanovením súd musí prihliadať aj vtedy, ak sa takýto povinný rodič vzdá bez
dôležitého dôvodu napr. výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, pričom rovnako
súd musí prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávneného, t.j. maloletej F., pri ich vyhodnocovaní súd jednoznačne
vychádzal z matkou predložených dôkazov, z ktorých okrem zmeny stupňa školy jednoznačne vyplýva

i nárast jej výdavkov v súvislosti s liečbou atopického ekzému, na ktorý maloletá síce trpí od útleho
veku, ako to vyplynulo z predložených lekárskych správ, ale zhoršenie daného jej zdravotného
stavu si vyžiadalo medzičasom nielen medikamentóznu liečbu prostriedkami hradenými zdravotnou
poisťovňou, ako to namietal otec dieťaťa, ale došlo, ako to dokladovala matka potvrdeniami od
lekára i dokladmi o hodnotách kozmeticko-liečebných prípravkov, k nárastu výdavkov na ošetrujúce

a hygienické prostriedky, ktoré maloletá musí používať vzhľadom na svoj zdravotný problém na
odporúčanie lekára aj vzhľadom na problém s akné, ako to tiež vyplynulo z vyššie uvedených potvrdení
W.. E. N., ktorý zdravotný problém vychádzajúc z týchto lekárskych potvrdení si vyžaduje aj zvýšené
výdavky na stravovanie maloletej z dôvodu potreby vylučovania alergénov, resp. potencionálnych
alergénov.

Pri stanovení výšky výživného pokiaľ ide o potreby maloletej súd prihliadol taktiež k tomu, že v danom
prípade ide o špecifický prípad, keďže maloletá je dieťaťom s vysoko nadpriemernými intelektovými
schopnosťami, čo, ako vyplýva aj z matkou predložených výsledkov psychologických vyšetrení, si
vyžaduje o.i. zvýšené záujmové aktivity maloletej, vzhľadom na potrebu uspokojovania jej intelektových
potrieb, čo sa premieta aj do voľno-časových aktivít dieťaťa, ku ktorým ale súd konštatuje, že v zásade

t.č. ide o rozsah mimoškolských aktivít rovnaký, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ale je
nesporné, že náklady na tieto aktivity postupom času narastali kopírujúc nárast nákladov v spoločnosti.

Pokiaľ ide o výdavky na dieťa preukázané matkou, súd sa v žiadnom prípade nestotožnil s tvrdeniami
otca, že by išlo o výdavky luxusné, ako napr. zakupovanie luxusného oblečenia, keďže matka
jednoznačne preukázala, že pokiaľ ide o túto oblasť potrieb maloletej, ide o úplne štandardné a bežné

výdavky na potreby dieťaťa primerané k veku maloletej. Pokiaľ otec namietal nedôvodnosť vysokého
výdavku na pobyt maloletej v X. súd sa priklonil k názoru matky, že aj keď nešlo o nevyhnutný výdavok,
dieťa sa tohto pobytu zúčastnilo prostredníctvom tanečnej školy, ktorú navštevuje dlhodobo a keďže
išlo o určitú formu odmeny jej dovtedajších výkonov a snaženia sa dieťaťa, išlo v zásade o výdavok
v záujme maloletej, k čomu súd poukazuje na to, že tento výdavok nijako nepostihol otca dieťaťa ako

povinného rodiča, keďže na tento mimoriadny výdavok on individuálne neprispel a teda nad rámec
príspevku otca v rozsahu bežného doposiaľ ním hradeného výživného na základe rozhodnutia súdu,
zostávajúcu časť takéhoto výdavku hradila matka dieťaťa sama, preto aj opakované tvrdenia otca, že
by matka nehospodárne a neracionálne nakladala s peňažnými prostriedkami a tak dokonca ohrozovala
budúcnosť maloletej napr. úhradou takéhoto pobytu maloletej, súd považoval za neopodstatnené a

neodôvodnené, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že všetky potreby maloletej
nadrámecotcovinaposledystanovenejvýškyvýživnéhosvýnimkouobdobia9mesiacovtohtosporného
obdobia, kedy otec začal platiť na základe pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa novostanovené
výživné, hradila matka výlučne z prostriedkov svojich a svojej terajšej rodiny a ohrozenie potrieb dieťaťa
nebolo ničím preukázané, naopak bolo preukázané zo strany matky uspokojovanie nielen bežných, ale

aj ďalších potrieb dieťaťa smerujúcich k jej všestrannému vývinu a vzdelávaniu a žiadne „nehospodárnea neracionálne“ výdavky na maloletú súdu preukázané neboli a súd takéto výdavky ani nezistil napriek
rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu. Z matkou predložených dôkazov, zo súdu známych skutočností
z výkonu činnosti, ako aj zo všeobecne známych skutočností, pokiaľ ide o náklady na potreby

maloletého dieťaťa vo veku maloletej F., súd mal za jednoznačne dostatočne preukázané odôvodnené
potreby maloletej súvisiace ako s jej bývaním, ošatením, stravovaním, tak i so vzdelávaním a kultúrnym
i športovým vyžitím.

Rovnako na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania súd mal za jednoznačne preukázané
dôkazmi príjmy rodičov, ich partnerov, ich majetkové pomery, i pribudnutie ďalšej vyživovacie povinnosti

na strane otca voči maloletej W..

Matka maloletej rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného žije v manželstve, jej manžel je
samostatne zárobkovo činnou a jeho príjem od 1.8.2012, kedy sa stal zamestnancom svojho terajšieho
zamestnávateľa,savporovnaníjehopríjmuvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhoznížilvpriemereo
230 €, pričom naďalej má vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorý v súčasnosti, ako dokladovala matka,
je študentom vysokej školy, ktorú navštevuje v Čechách, naďalej spolu s matkou sú spoluvlastníkmi 4-

izbového bytu v N., v ktorom rodina býva a chaty v okrese M., tak, ako to bolo aj v čse prechádzajúcej
úpravy výživného, matka je naďalej, ako v čase ostatnej úpravy výživného, jedinou konateľkou a jedinou
spoločníčkou spoločnosti V..G., ktorej konateľkou a spoločníčkou je od vzniku firmy t.j. od 27.1.2009,
rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného matka s manželom splácajú úvery, ktoré si vzali
na kúpu uvedeného ich 4-izbového bytu a to v mesačných splátkach spolu po 300 €, matka okrem

maloletej F. naďalej, ako v čase ostatnej úpravy výživného, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá;

z vykonaných listinných dôkazov, predovšetkým z daňových priznaní, z výpovedí matky, ako i z
ďalších matkou predložených dokladov súd zároveň mal za jednoznačne preukázané, že matka okrem
dokladovaného svojho priemerného mesačného čistého príjmu od „svojej firmy“ sa podieľa aj na
výsledkoch činností svojej firmy, využíva auto firmy aj na súkromné účely pre potreby svoje a svojej

rodiny, obdobne takto využíva i telefón firmy, s čím súvisiace výdavky sa jej následne premietajú do
nákladov spoločnosti, teda, že matkina finančná situácia je lepšia, než vyplýva z opisu jej mzdových
listov, súd preto nemohol prihliadnuť k poklesu čistej mzdy matky vyplývajúcej z jej opisu mzdových
listov, ku ktorému poklesu sama uviedla, že ide vlastne len o výkazný pokles jej mesačnej mzdy s cieľom,
aby sa zlepšili ukazovatele jej spoločnosti spôsobom, aby čo najviac prostriedkov zostalo vo firme, aby

to firme umožnilo splatiť záväzky - náklady na nové auto firmy; kúpa nového auta spoločnosťou matky
- spoločnosťou V..G. - preukazuje vzhľadom na matkou dokladované financovanie tejto kúpy, reálne
lepšie príjmové ukazovatele spoločnosti, než vyplývajú z konečných vyčíslení v daňových priznaniach
spoločnosti.

V danom prípade súd upustil od doplnenia dokazovania preskúmavaním položiek príjmov a výdavkov

spoločnosti matky, ktoré by mohli viesť k bližšiemu zisteniu prípadných nie nevyhnutných výdavkov
spoločnosti, keďže v danom prípade, ako už bolo súdom konštatované, matka si vyživovaciu povinnosť
voči maloletej plní v celom rozsahu nad rámec otcom plateného výživného a zisťovanie takýchto
okolností nie je nevyhnutným pre stanovenie samotnej výšky výživného otca, keďže, ako vyplýva zo
samotných zákonných ustanovení Zákona o rodine uvedených vyššie, predovšetkým § 75 ods. 1 veta

prvá Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliada okrem odôvodnených potrieb oprávneného na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, čiže v danom prípade, ako už bolo uvedené, otca
maloletej F., keďže predmetom konania je úprava výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej a zo
všetkých vykonaných dôkazov je nesporné, že matka uhrádza nad rámec otcom plateného výživného
potreby maloletej, vzhľadom na uvedené na strane matky súd teda prihliadol k vyššie uvedeným

skutočnostiam, pričom zároveň na strane matky v rámci hodnotenia jej pomerov zohľadnil i to, že matka
spolu s manželom mala a má úspory, ktoré na začiatku sporného obdobia mali vo výške 5.000 € a ktoré
v súčasnosti ešte majú vo výške 2.000 €, ktoré využívala a využíva taktiež na úhradu potrieb maloletej.

K príjmovým pomerom matky a jej spoločnosti, aké vyplynuli z dokazovania, súd zdôrazňuje, že podľa
ust. § 62 Zákona o rodine si každý rodič plniť svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu podľa svojich

možností, schopností a majetkových pomerov a preto ani v prípade, ak by boli pomery matky lepšie,
nemôže to mať za následok ovplyvnenie výživného pre maloletú zo strany otca, ktorý si má plniť
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej primerane k svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom.Pokiaľ ide o pomery na strane otca, taktiež uňho súd vychádzal z jeho schopností, možností a
majetkových pomerov tak, ako to vyplýva z ust. § 75 a ako to bolo uvedené aj v pôvodnom rozhodnutí
súdu prvého stupňa a na strane otca prihliadol k tomu, že u otca na rozdiel od času ostatnej úpravy

výživného sa jeho pomery zmenili, medzičasom sa oženil v M. a následne v X. XXXX mu pribudla
vyživovacia povinnosť voči dcére z jeho terajšieho manželstva maloletej W., ako to bolo konštatované aj
vodôvodnenípôvodnéhorozsudkusúduprvéhostupňavtejtoveci.Zároveňnastraneotcasúdprihliadol
k vyššie uvedenému priemernému mesačnému čistému príjmu 12.400 Kč, ktorý, ako otec uviedol aj
sám vo svojej výpovedi, je totožný s príjmom ktorý dosahoval v čase ostatnej úpravy výživného, pričom

po doplnení dokazovania súd prihliadol aj k tomu, že otcovi zamestnávateľom sú hradené náklady
na bývanie v mieste výkonu jeho práce, teda v Českej republike (keďže je mnoho zamestnancov,
ktorí sú nútení za prácou dochádzať mimo miesta svojho bydliska a zamestnávateľ im takéto náklady
neprepláca), a teda, že otec so zamestnaním mimo miesta bydliska nemá výdavky na bývanie. Súd
prihliadol i k výplatám stravného otcovi od jeho zamestnávateľa v priemernej čistej výške po 355 Kč
za celé sporné obdobie.

Vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že otec uzavrel manželstvo, na jeho strane súd musel prihliadnuť
na to, že pomerne sa znížili jeho náklady na domácnosť, ktoré v čase ostatnej úpravy výživného hradil
sám, pričom býval v tom istom 2-izbovom byte v akom býva v súčasnosti s terajšou rodinou, keďže jeho
manželka, ktorá v čase celého sporného obdobia mala svoj vlastný príjem, je povinnou podieľať sa na
takýchto nákladoch ich spoločnej domácnosti a obaja otec i jeho manželka sú povinní sa na takýchto

nákladoch v spoločnej domácnosti podieľať spoločne aj za ich spoločnú maloletú dcéru, vzhľadom
na uvedené, ako vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe, sa teda výdavky otca na domácnosť pomerne
znížili o príspevok jeho manželky; v rozhodnom období, teda od 1.9.2012 manželka otca ako vyplýva z
listinných dôkazov mala vyšší príjem než iné ženy na rodičovských dovolenkách na Slovensku, keďže
jej bol vyplácaný vyrovnávací príspevok k slovenskému vyplácanému rodičovskému príspevku Českou

republikou v priemernej výške 215 € mesačne, (čo v konečnom dôsledku znamená, že jej príjem až do
marca 2014 bol mesačne spolu vo výške 418 €, čo pre úplnosť súd udáva, že je príjem vyšší než je
minimálna mzda v SR), z výpovede otca ďalej vyplynulo, že otec s manželkou spoločne hospodária,
spoločne zabezpečujú náklady nielen svojej spoločnej domácnosti, ale aj ich maloletej dcéry, dokonca
otec uviedol, že manželka mu finančne vypomáhala pri úhradách jeho potrieb, ak mu na tieto nestačili

jeho finančné prostriedky a že na nákladoch ich domácnosti sa podieľa „vo výraznej miere“.

Na strane otca ako povinného rodiča súd nemohol neprihliadnuť k tomu, že tento naďalej spláca úvery
ako v čase ostatnej úpravy výživného, ktoré si vzal na kúpu nehnuteľností, vyššie uvedených trávnatých
porastov, lesných pozemkov, ornej pôdy, ktoré vlastnil už aj v čase ostatnej úpravy výživného a to
aj z pohľadu ust. § 62, ktorý jednoznačne stanovuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov, a že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd nemôže
brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, je nesporné, že otec
vzatím si úverov ešte v čase pred ostatnou úpravou výživného vzal na seba výdavky, ktoré nie je
nevyhnutné mať, napriek tomu, že už mal vyživovaciu povinnosť, v danom prípade neobstojí tvrdenie
otca, že kúpou uvedených nehnuteľností chce realizovať svoju schopnosť „do budúcna“ prispievať na

náklady na štúdium aj maloletej F., je nemysliteľné, aby sa otec v danom prípade týmto obhajoval, keď
musel vedieť ako rodič, že potreby dieťaťa neustále narastajú, navyše potreby súvisiace so štúdiom
maloletá má už v súčasnosti, keď je študentkou strednej školy, pričom prechod maloletej na strednú
školu pre otca nemohol byť prekvapením a otec si musel byť vedomý toho, že k uvedenej zmene
jednoznačne dôjde vzhľadom na narastajúci vek dieťaťa a na nás školský systém, na ktorú okolnosť

sa teda otec mal primerane pripraviť a mohol a mal si vytvárať na tento účel úspory v súvislosti s touto
nepochybnou zmenou pomerov na strane maloletej, ktorú musel očakávať a nemôže odkladať plnenie
takejto svojej zákonnej povinnosti podieľať sa na takto zvýšených výdavkoch dieťaťa na neurčitý čas
so budúcna, keďže, ako vyplynulo aj z písomných podaní otca, z prednesov jeho právnej zástupkyne,
ako aj z výpovede samotného otca, otec nemá ustálenú ani predstavu o tom, kedy by k takémuto

využitiu ním nadobudnutých nehnuteľností v prospech maloletej pri jej pokračujúcom štúdiu mohlo dôjsť,
keď v súčasnosti zmenil svoje pôvodné tvrdenie, že by mohlo ísť o zhodnotenie takto nadobudnutých
nehnuteľností v horizonte 5 rokov s tvrdením, že pôvodne malo ísť o „5 rokov“ od nadobudnutia
nehnuteľností, neskôr o 5 rokov od podania vyjadrenia v roku 2013 a v tomto období tvrdením, že k
takémuto zhodnoteniu má dôjsť až o ďalších 10 rokov od súčasnosti. Je nepochybné, že o 10 rokov

maloletá F. už bude mať ukončené aj vysokoškolské vzdelanie.Je pravdou, že majetkové pomery otca sa nezmenili, že otec stále vlastní nehnuteľností aké vlastnil aj v
čase ostatnej úpravy výživného, ale v danom prípade súd považuje za potrebné napriek tomu, že v tomto
smere na strane otca nedošlo k zmene pomerov, prihliadať na vlastníctvo týchto nehnuteľností otcom,

keďže jednak s tým súvisiac zbytočné, nie nevyhnutné, výdavky otca v sume minimálne 190 € (čo sú
splátky úverov na získanie týchto nehnuteľností), ďalšie výdavky napr. na úhradu daní z nehnuteľností,
ale i preto, že otec vlastní v týchto nehnuteľnostiach značný majetok, keďže len z ním predložených
kúpnych zmlúv vyplýva nadobúdacia hodnota týchto nehnuteľností 1.330.126 Sk, t.j. 44.152 € a cena
nehnuteľností, ako je všeobecne známou skutočnosťou, narastá a teda, ak otec má za to, že jeho

zárobok by mu aj neumožňoval prispievať zvýšeným výživným na maloletú, má a je povinný aspoň časť
svojho majetku, ktorý nie je nevyhnutné vlastniť, využiť tak, aby aj z neho mohol uspokojovať potreby
maloletej, ktoré existujú aktuálne v súčasnosti, keďže uspokojovanie týchto odôvodnených zvýšených
potrieb maloletej nie je možné odložiť na neurčito, (napr. ich odložiť o 10 rokov).

Na námietku matky, že len jedna z nehnuteľností otca a to pozemok v obci B. by v súčasnosti mohol byť
predaný za vyššiu hodnotu a to ako stavebný pozemok, v danom prípade ešte nie je možné prihliadnuť,

keďže tento pozemok, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, je naďalej vedený ako orná pôda a teda v
súčasnosti musí byť, pokiaľ ide o jeho hodnotu, prihliadané naň ako na pôdu ornú a nie ako na stavebný
pozemok, keďže súd musí rozhodovať na základe stavu, ktorý tu je v čase vyhlasovania rozsudku.

Pribudnutie vyživovacej povinnosti otcovi voči dieťaťu z terajšieho manželstva, maloletej W., súd
jednoznačne vzal do úvahy, zohľadnil túto zmenu pomerov na strane otca dieťaťa, ale zároveň pri

uvedenej zmene súd prihliadol i k tomu, že vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu má aj manželka
otca, že ide o dieťa, ktoré má výrazne nižšie potreby než maloletá F. a v konečnom dôsledku pribudnutie
vyživovacej povinnosti povinnému rodičovi je okolnosťou, s ktorou sa povinný rodič musí vysporiadať,
uvedomujúc si už existujúcu vyživovaciu povinnosť voči svojmu staršiemu dieťaťu a uvedomujúc si
neustály nárast potrieb takéhoto staršieho dieťaťa, takáto zmena pomerov teda nemôže byť dôvodom

pre zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného, či dokonca dôvodom pre zníženie výživného zo strany
povinného rodiča bez ďalšieho, je skutočnosťou, ktorá sa odzrkadľuje pri stanovovaní konkrétnej výšky
výživného.

Na strane matky maloletej súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany voči
maloletej formou osobnej starostlivosti o maloletú.

Vzhľadom na pokyn Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ ide o odvolacie námietky rodičov, k námietke
matky o ďalších príjmoch otca z výkonu správcu lesa, súd konštatuje, že takéto tvrdenie matky napriek
rozsiahlemu dokazovaniu vrátane vykonania aj matkou navrhnutých dôkazov preukázané neboli.

K odvolacím námietkam otca súd opakovane, ako bol otec upovedomený aj na pojednávaní vo veci,
poukazuje na to, že chyby v písaní nie sú dôvodom pre odvolanie vo veci, účastník má právo sa domáhať

nápravy chýb v písaní návrhom na vykonanie takýchto opráv v súlade s ust. § 164 O.s.p.. Zároveň súd
poukazuje na to, že chyby v písaní nespôsobujú nedostatky v zisťovaní skutkového stavu veci a nemôžu
a nevedú k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov či nesprávnym právnym záverom súdu.

Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho príspevkami na výživu maloletej nad
rámec súdom určeného výživného, k tomu súd udáva, že pri prvotnom rozhodovaní súdu prvého stupňa

súd vychádzal z jednoznačného tvrdenia samotného otca za prítomnosti aj jeho právnej zástupkyne,
že nad rámec súdom určeného výživného na úhradu potrieb maloletej F. ďalšími formami neprispieval,
čo potvrdila i matka dieťaťa.

K tvrdeniam otca v odvolaní a v jeho neskorších prednesoch, že takýmito plneniami nad rámec súdom
určeného výživného sú cestovné náklady, aby sa mohol s dcérou stretávať, ktoré bližšie špecifikoval až v

nasledujúcom konaní, kde udával výdavky na cestu E. - N. a späť spolu 22 €, súd nemohol prihliadať pri
stanovovaní vyčísleného dlžného výživného, keďže nejde o plnenia, ktoré by spĺňali charakter výživného
a teda takéto plnenia nie je možné odpočítavať zo vzniknutého dlžného výživného, keďže tieto výdavky
otcovi vznikajú len v súvislosti so stretávaním sa s maloletým dieťaťom, ktoré výdavky je povinný znášať
rodič, ktorý sa s dieťaťom stretáva a ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti, takéto výdavky sazohľadňujú len pri všeobecnom vyhodnocovaní pomerov, v danom prípade, navyše, ako vyplynulo z
vykonaných dokazovaní, takéto výdavky otec máva v priemere iba 4-krát do roka, čo do jeho pomerov
výrazným spôsobom nezasahuje.

Pokiaľ otec udával výdavky na maloletú formou darčekov, ktoré jej kupuje, súd poukazuje na ustálenú
súdnu prax, podľa ktorej dary dieťaťu nespĺňajú charakter výživného a preto ani ich hodnoty nie je možné
odpočítavať z prípadne vzniknutého dlžného výživného.

Súdu nie je zrejmé a ani otec nijako súdu neozrejmil ani cestou svojho právneho zástupcu, z čoho
vyvodil, že súd pri pôvodnom rozhodnutí vo veci mal dospieť k záveru, že jeho manželka sa nepodieľa
na nákladoch na ich domácnosť a na výžive ich spoločného dieťaťa, keď naopak, súd v pôvodnom

rozhodnutí konštatoval, že jeho manželka, obdobne ako manžel matky maloletej, má dostatočný príjem
a teda sa môže podieľať na nákladoch na domácnosť, čím súd len poukázal na to, že manželia, ktorí
majú vlastné príjmy a teda aj manžel matky dieťaťa v tomto konaní a manželka otca dieťaťa v tomto
konaní, sa na nákladoch na ich spoločné domácnosti podieľajú a k tejto skutočnosti súd musí prihliadať,
keďže v konečnom dôsledku, ako už bolo uvedené, to spôsobuje zníženie výdavkov na domácnosť toho-

ktorého rodiča a na strane otca aj výdavkov na maloletú W.. V konečnom dôsledku otec len sám potvrdil
toto presvedčenie súdu, že aj jeho manželka sa na takýchto nákladoch podieľa, dokonca uviedol, že sa
na týchto podieľa vo výraznej miere.

Taktiežjenepochopiteľnézčohootecvyvodzoval,žebybolsúdtvrdil,že„vdôsledkuvyrovnávacejdávky
z Českej republiky má manželka odporcu dostatočný príjem, preto odporca môže prispievať na úhradu

zvýšených potrieb maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti avšak úplne absentuje
zohľadnenie povinnosti otca vyživovať aj jeho novonarodené dieťa“, keďže konštatovanie súdu prvého
stupňa o tom, že upravené výživné je primerané, otec ním môže prispievať na úhradu zvýšených potrieb
maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti, nie je odôvodnené tým, čo tvrdil otec vo
svojom odvolaní voči tomuto rozsudku, teda dostatočným príjmom jeho manželky, ale uvedené, ako

vyplýva z odôvodnenia rozsudku, vyplýva zo všetkých súdom zistených rozhodných skutočností, kde
súd zároveň poukázal na to, že nielen otec, ale aj matka, teda obaja rodičia, splácali úvery ako v čase
ostatnej úpravy výživného, pričom išlo o finančné prostriedky, ktoré prednostne mali (a majú) použiť
na úhradu potrieb maloletej, lebo žiadne iné výdavky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou
rodiča voči maloletému dieťaťu. Súd dopĺňa, že na splácanie úverov pri posudzovaní vyživovacej

povinnosti súdy neprihliadajú a prihliadať nemôžu, keďže nejde o výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť
(§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Predaj nehnuteľností matkou v roku 2008 je pre toto konanie irelevantným, nastal v čase ešte pred
ostatnou úpravou výživného a v konečnom dôsledku sa premietol do terajších pomerov - t.j. vlastníctva
chaty pri M. a ešte existujúcich úspor 2.000 €, čo je v tomto konaní zohľadňované, ako to je uvedené

vyššie.

K ďalším námietkam rodičov súd poukazuje aj na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého
všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
beztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania,pretoodôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základe rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03).

Ďalej súd poukazuje na to, že ani sporenie či platenie poistného v prospech maloletého dieťaťa nespĺňa
charakter výživného a k takýmto výdavkom na strane povinného rodiča nie je možné prihliadať, keďže

ideoneistéplnenievbudúcnosti(navyše,akovyplývazotcompredloženéhodôkazu,ktakémutoplneniu
by v danom prípade malo dôjsť až v roku 2023, čo je v horizonte 9 rokov) a ako vyplýva opätovne z
ustálenej súdnej praxe, aj takto použité finančné prostriedky má povinný rodič prednostne použiť na
úhradu potrieb oprávneného dieťaťa, (čo v tomto prípade predstavuje 12 € mesačne).Otec si musí uvedomiť, že sa nemôže odvolávať na to, že v budúcnosti bude schopný podporovať svoju
dcéru v štúdiu, keď vyššie potreby dieťaťa so štúdiom existujú už v súčasnosti a preto otec má svoje
záležitosti si usporadúvať tak, aby tieto oprávnené potreby svojej staršej dcéry vedel uspokojovať v čase

ich existencie.

Z rovnakého dôvodu neobstojí pri hodnotení schopností otca ani tvrdenie otca, že by ním vlastnené
nehnuteľnosti sa mali stať dedičstvom jeho detí a teda aj maloletej F. niekedy v budúcnosti.

Pokiaľ ide o namietanie otca konkrétnej školy, ktorú maloletá navštevuje, k uvedenému súd
poznamenáva, že nesúhlas s výberom školy otec mohol riešiť zákonným spôsobom, konkrétne zvýšené

výdavky súvisiace s tým, že maloletá navštevuje súkromnú školu nie sú v danom prípade podstatné pri
úpravevýškyvýživného,keďžesúdvzhľadomnavšetkyzistenévyššieuvedenépomerynastranáchako
rodičov, tak i maloletej pri ustanovovaní konkrétnej výšky zvýšeného výživného vychádzal jednoznačne
z podstatnej zmeny pomerov na strane maloletej, ktorou zmenou je zmena stupňa školy, ktorú maloletá
navštevuje, ak by súd v celom rozsahu zohľadňoval výdavky súvisiace so štúdiom na tejto konkrétnej
škole, bez ohľadu na ďalšie skutočností, bolo by nevyhnutné výživné zo strany otca zvýšiť v podstatne

vyššom rozsahu než ho zvýšil teraz.

Súd zároveň poukazuje k námietke otca na potrebu preukazovania konkrétnych výdavkov na strane
maloletej, že v konaniach o výživnom takéto bežné výdavky sa nepreukazujú, nie je potrebné ich ani
preukazovať, keďže ide o všeobecne známe skutočností a navyše aj skutočnosti známe súdu z jeho
činnosti a takéto dokazovanie by bolo nehospodárne a nad rámec účelu týchto konaní.

Tvrdenie otca v jeho odvolaní, že by bol súd prvého stupňa konštatoval, že „došlo ku kvalifikovanému
poklesu jeho životnej úrovne so zreteľom na vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti“ sa nezakladá
na pravde, uvedené súdom nebolo nikde konštatované, lebo k takémuto záveru súd ani na základe
vykonaného dokazovania nikdy nedospel.

Súd má za to, že v tomto konaní konajúci súd nemôže „zrozumiteľným spôsobom vyhodnocovať

skutkový stav“ z ktorého vychádzal súd pri vyhlásení rozsudku ešte v roku 2011, ktorý rozsudok
sa medzičasom stal právoplatným, keďže vyhodnocovanie takéhoto skutkového stavu, na základe
ktorého bolo naposledy upravované výživné na maloletú schválením rodičovskej dohody na sumu 130
€, bolo plne v kompetencii pôvodne konajúceho súdu, v tomto konaní súd len porovnáva rozhodujúce
skutočností pre určenie výživného existujúce v súčasnosti s tými, ktoré existovali v čase poslednej

takejto úpravy.

Pokiaľ súd dospel k záveru, že otec je schopný prispievať na výživu maloletej teraz stanoveným
zvýšeným výživným, k tomuto záveru súd dospel na základe právnych úvah vyplývajúcich z už
spomínaných a vyššie citovaných zákonných ustanovení a to aj § 62 Zákona o rodine, z ktorého
vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času

kým deti nie sú schopné samé sa živiť, že na túto výživu rodičia prispievajú nielen podľa svojich
reálnych príjmov, ale aj podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a na to, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov, na povinnosť súdu nebrať do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ako aj vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 75 Zákona
o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného prihliada ako na odôvodnené potreby oprávneného,

tak aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na ktoré prihliada súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá napr. výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliada
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný sa na seba berie a po zohľadnení všetkých týchto
rozhodujúcich kritérií súd dospel k jednoznačnému záveru, že vzhľadom na už opakovane spomínanú
podstatnú zmenu pomerov na strane oprávnenej maloletej F. formou nárastu týchto jej odôvodnených

potrieb, otec maloletej, ktorého príjem sa v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného síce nezmenil,
zmenili sa však jeho pomery spočívajúce v poklese jeho výdavkov na domácnosť tým, že žije v spoločnej
domácnosti s manželkou, ktorá má vlastný príjem, a spoločne s ktorou zabezpečujú i potreby ich
spoločného dieťaťa, ktoré je v útlom veku, po zohľadnení jeho majetkových pomerov, ktoré, ako už
bolo uvedené, síce mal aj v čase ostatnej úpravy výživného, ale ktoré preňho vytvárajú rezervu, ktorú,

ak má na rozdiel od názoru súdu,za to, že nemá finančné prostriedky na úhradu zvýšených potrieb
maloletej, je povinný využiť na úhradu odôvodnených zvýšených potrieb dieťaťa, ktoré nie je schopnési zabezpečovať vlastné zdroje príjmov, keďže sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie a
zároveňsúdvyhodnotil,žepribudnutievyživovacejpovinnostiotca,akoužbolouvedené,niejedôvodom
prečo by otec bol oslobodený od povinnosti podieľať sa na podstatne zvýšených výdavkoch svojho

staršieho dieťaťa, keďže otec ako dospelá osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, si má upraviť svoj
život tak, aby neohrozoval uspokojovanie potrieb staršieho dieťaťa, navyše je neprijateľné, aby rodič
svoje finančné možnosti pretransformoval do nehnuteľností, ktoré síce by mohli byť dobrou investíciou
do budúcna, ak by ho nezaťažovali napr. splácaním úverov, daní a pod., ale ktorá investícia v žiadnom
prípade sa mu nemôže zohľadniť ako umŕtvenie jeho financií v neprospech oprávneného dieťaťa.

Vzhľadom práve na majetkové pomery otca súd nepremietol do výšky výživného pokles príjmu
jeho manželky potom, čo jej prestal byť vyplácaný vyrovnávací príspevok z Českej republiky k jej
rodičovskému príspevku (navyše, ako vyplynulo z výpovede otca manželke otca vznikol nárok na výplatu
tohto v určitej danej sume, ktorá sa jej vyplácala postupne v jednotlivých plneniach, teda nič nebránilo
tomu, aby si tieto príplatky zadelila a prepočítala na celú dobu rodičovskej dovolenky).

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že pomery na strane otca sa objektívne ani subjektívne

nezhoršili, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôkazov, naopak, uzavretím manželstva so ženou, ktorá
má vlastný príjem, sa aj po pribudnutí im spoločnej vyživovacej povinnosti, jeho pomery zlepšili.

Pokiaľ ide o životné úrovne oboch rodín, v celkovom zhrnutí súd dospel k záveru, že tieto sú vo všetkých
súvislostiach v zásade rovnaké, keďže tieto nie je pre ich posudzovanie možné vyhodnocovať len z
mesačných finančných príjmov, ale je nevyhnutné ich posudzovať zo všetkých pohľadov a vo všetkých

súvislostiach (príjmy, výdavky, počet osôb, majetok, atď.).

Súd nemohol nezohľadniť to, že otcom splácané pôžičky za jeho pozemky sú vyššie o 10 € než teraz
stanovené výživné na maloletú.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.9.2012 do 30.7.2014 k
vzniku dlžného výživného voči maloletej F. vo výške 500 €, t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným

výživným 130 € novostanoveným výživným 180 € = 50 € za 23 mesiacov sporného obdobia, t.j. 1.150
€, po odpočítaní toho, čím otec preukázateľne prispel na úhradu potrieb maloletej nad rámec súdom
určeného výživného v uvedenom období, t.j. 9-krát po 50 € a 1-krát sumy 150 € a 50 €, čo je cena otcom
kúpenej gitary maloletej, t.j. spolu 650 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. Na plnenia otca udávané v jeho odvolaní a následne v jeho

výpovediach, čo boli výdavky na cestovné maloletej do a zo E., na dary, ktoré maloletej poskytoval a na
hradenie poistného súd pri stanovovaní konečnej výšky dlžného výživného prihliadnuť nemohol, keďže,
ako už bolo uvedeného, takého výdavky na strane povinného rodiča nespĺňajú charakter výživného (a
navyše otec ich ani riadne nevyčíslil a nezdokladoval).

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav súd zamietol návrh matky v časti, v ktorej žiadala

o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú už od mája 2012, keďže dospel k jednoznačnému
záveru, že aj vzhľadom na krátkosť času od predchádzajúcej úpravy výživného v tejto časti jej návrh
bol nedôvodný, a u maloletej došlo len k čiastočnému nie podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb
dieťaťa v súvislosti s prípravou na štúdium na strednej škole, avšak nešlo o takú zmenu pomerov, ktorá
by mala za následok zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča.

Rovnako vzhľadom na všetky vyššie uvedený zistený skutkový stav súd zamietol i návrh matky pokiaľ
ide o ňou navrhované výživné v sume 300 € mesačne.

Súd zamietol i návrh otca na zníženie výživného, ktorý vzhľadom na uvedený zistený skutkový stav
bol návrhom bezdôvodným, lebo na strane otca vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by rozhodnutie súdu o znížení výživného za daného

skutkového stavu a za daných pomerov na stranách zúčastnených odôvodňovala (ako to už súd vysvetlilvyššie vo vzťahu k pribudnutiu mu ďalšej vyživovacej povinnosti). Napokon, otec sám na poslednom
pojednávaní bol ochotný výživné na maloletú F. zvýšiť o 20 €, z čoho vyplýva, že návrh na zníženie
výživného prehodnotil a že jeho pomery sú lepšie ako sa snažil vykresliť pred súdom, dôkazom čoho je

v neposlednom rade i to, že sa rozhodol mať ešte ďalšie dieťa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1, 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).