Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/456/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207739
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813207739.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozankom v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava p r o t i žalovanému:
L. B., M.. XX.X.XXXX, Q. U. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna
pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom, Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.372,10 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému sa trovy konania n e p r i z n á j ú .

Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo
výške vo výške 158,82 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikuša, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.7.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1372,10 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 30.12.2010 až do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že žalobca uzatvoril dňa 18.1.2006 so žalovaným

Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000020291 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1128,66 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v
36 mesačných splátkach vo výške 62,7 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý
bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade
splátok č. 21, 22, 23 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. Neskôr požiadal
žalovaný o ďalší odklad splátok a preto uzavrel žalobca so žalovaným dodatok k zmluve, v ktorom
sa dohodli na odklade splatnosti splátok č. 38, 39. Za odklad splatnosti splátok sa žalovaný zaviazal

zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 125,40 eur. Uvedené splátky sa žalovaný zaviazal splatiť
ako tzv. odložené splátky (vrátane zmluvnej odmeny) č. 64, 65, 66, 67 v zmysle nového splátkového
kalendára, ktorý tvorí prílohu zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou. V súlade s ustanovením zmluvy
poskytol žalobca žalovanému revolving dňa 20.2.2008 vo výške 1.504,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 62,70 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového
kalendára. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia
práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil

len sumu 2445,3 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 45 o viac ako tri
mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť
úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.442,10 eur dňa 30.12.2010. Túto
sumu uhradil len čiastočne vo výške 70 eur.Žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou revolvingovom
úvere zo dňa 16.1.2006, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFIREAL Slovakia spol s r.o., Dodatkami k zmluve o revolvingovej pôžičke zo dňa 17.10.2007 a
dňa 27.4.2009, Splátkovým kalendárom ku zmluve o revolvingovej pôžičke zo dňa 18.10.2007 a dňa
7.5.2009, Oznámením o zosplatnení zo dňa 10.1.2010, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi

zo dňa 18.1.2006, Kartou klienta k číslu zmluvy 8000020291, kópiou doručenky so zosplatnením
č. 8000020291, písomným podaním žalobcu zo dňa 31.10.2013, zo dňa 18.12.2013, oznámením
o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania zo dňa 14.5.2014, písomným
vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 27.5.2014, výpoveďou žalovaného a
zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom došlo 16.1.2006 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8000020291. Podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 34.002 Sk (1.128,66 eur), ktorý
sa zaviazal splácať v splátkach po 1889,- Sk (62,70 eur) a to v 36 mesačných splátkach. Celková výška
úveru predstavovala 68.004 Sk (2.257,32 eur),

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania (na zadnej strane žiadosti/zmluvy). Zmluvné
strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo
slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy
(bod 10. zmluvy).

Kópia zmluvných dojednaní, ktorá je prílohou žaloby, je vyhotovená takmer nečitateľným drobným
písmom.

Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia
spol s r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFIREAL

Slovakia spol s r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2
na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len
„Zmluva o RÚ“).

Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

Podľa bodu 2.2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o

schválení úveru Dlžníkovi.

V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní maximálna výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Maximálna výška úveru je splatná v pravidelných splátkach, vo
výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

Podľa bodu 5.2 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu.

Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník sa zaväzuje poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o

RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet Veriteľa. Splátka úveru s úrokom alebo
iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ považuje
za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej výške so správnym variabilným symbolom
na bankový účet Veriteľa.

Z predloženej karty klienta súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.151,37 eur a uhradil
celkom 2.515,30 eur.Listom zo dňa 10.1.2010 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca žalovanému oznámil, že
suma omeškaných splátok je spolu 188,10 eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splátke je 74 dní.
V prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3

mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo
zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Na žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru, ktorá sa nachádza sa nachádza jeho podpis, nemal namysli, že nechce platiť, ale vzhľadom k tej

situácii, že má na krku piatich exekútorov, ozaj si nemôže dovoliť uhradiť túto pohľadávku naraz, mohol
by maximálne splácať v nejakých splátkach.

Žalobca v písomnom podaní uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8000020291
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1128,66 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť poskytnutý úver v
36 mesačných splátkach vo výške 62,70 eur. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným

dohodli na odklade splátok č. 21,22, 23 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 37,
38, 39. Neskôr požiadal žalovaný o ďalší odklad splátok a preto uzavrel žalobca so žalovaným dodatok
k zmluve, v ktorom sa dohodli na odklade splatnosti splátok č. 38, 39. Za odklad splatnosti splátok
sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 125,40 eur. Uvedené splátky sa
žalovaný zaviazal splatiť ako tzv. odložené splátky. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca

žalovanému revolving dňa 20.2.2008 vo výške 1 504,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24
mesačných splátkach vo výške 62,70 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.
Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola 1128,66 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.
do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 2445,3 eur Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol

v omeškaní s úhradou splátky č. 45 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených
splátok vo výške 1442,1 eur dňa 30.12.2010. Túto sumu uhradil len čiastočne vo výške 70 eur. Žalovaná
suma zahŕňa neuhradenú časť sumu zosplatneného úveru. Ide o súčet všetkých splátok, ktoré sa stali
splatnými. Zosplatenená suma bola vo výške 1442,10 eur a to dňa 30.12.2010. Túto sumu uhradil len

čiastočne len vo výške 70 eur.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca si od
žalovaného uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy 1372,10 eur z titulu spotrebiteľského úveru
poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18.1.2006, ktorou bola žalovanému

podľa karty klienta vyplatená peňažná suma 383,89 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 36
mesačných splátkach po 62,70 eur, čo činí úroky s ročnou úrokovou sadzbu 195,99%. Žalobca
neskôr poskytol žalovanému aj revolvingový úver, ktorý bol žalovanému vyplatený v čiastke 767,48
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 62,70 eur, čo činí úroky s
ročnou úrokovou sadzbu 98%. Vyššie uvedené úroky 195,99% ročne dohodnuté v úverovej zmluve

resp. pri revolvingu 98%, sú neprimerane vysoké. V rozhodnom období 1/2006 bola podľa štatistiky
Národnej banky Slovenska priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami pre
daný typ úveru (l-5rokov) len 15,39% ročne. Teda uvedené úroky v rozhodnom období poskytované
žalobcom, prevyšujú o viac ako 1273% úroky poskytované bankami spotrebiteľom. spotrebiteľom.
Takéto neprimerané vysoké úroky boli dojednané v rozpore dobrými mravmi s poukazom na uvedené,

je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným
právnym úkonom. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená,
odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver,
poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V
konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba

úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely
tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší
súdny dvor OGH 30b 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery aj z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy
úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu poukázal na
rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 ide o

neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať. Judikatúra súdneho dvora podporuje
toto opatrenie v rozsudku zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín
Calderón Camino: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna
úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecnéhozákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov zo 16. novembra 2007,
ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je
súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú

zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne
neplatný v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O Z). Porovnaj rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 3Co/151/2013 z 25.9.2013. Súd neposkytol ochranu neprimeraným úrokom a takému
úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% vyššiu oproti
bankám aj napriek nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na

sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie
so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca
poskytol peňažné prostriedky žalovanému na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, preto má nárok
len na vrátenie požičanej istiny (bez úrokov a poplatkov). Žalovaný väak podľa karty klienta vrátil
žalobcovi už sumu 2515,30 eur oproti požičanej sume 1151,37 eur. S poukazom na uvedené keďže
žalovaný je povinný vrátiť len to čo si požičal, je treba žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem už vyššie

uvedených neprimeraných úrokov poukázal na skutočnosť, že RPMN v úverovej zmluve je vypočítaná
v neprospech spotrebiteľa v nižšej výške, skutočná RPMN je vo výške 499,37%. Žalovaný bol zo strany
žalobcu zavádzaný o cene nákladov za poskytnutie úveru, keďže ten mu uviedol nepravdivý údaj o
RPMN (čím porušil svoju povinnosť v ust. 5 zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvádzanie
nepravdivých, nepresných či neúplných údajov o nákupných podmienkach neumožňuje spotrebiteľom

riadne a objektívne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody
a nevýhody tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere
zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií a následne sa kvalifikovane rozhodnúť, čím je
takéto konanie objektívne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, ak sa spotrebiteľ rozhodol v dôsledku
nesprávnej RPMN pre finančne náročnejší úver. Spotrebiteľ taktiež na základe neuvedených, resp.

nesprávne uvedených informácií, nemal zabezpečený dostatok informácií pre porovnanie ponúk od
rôznych veriteľov na rovnaký druh spotrebiteľského úveru, čím nie je v plnej miere zachované jeho
právo na informácie a na ochranu ekonomických záujmov, vyjadrené ako účel zákona v § 2a zákona o
ochranespotrebiteľa.VyššieuvedenépotvrdzujeajjudikatúraSúdnehodvoraEurópskejúnie.Zozákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch« vyplýva, že zákonodarca nevidí

rozdiel medzi tým, ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje 1 RPMN a tým, ak síce spotrebiteľská zmluva
obsahuje RPMN, ale v neprospech spotrebiteľa. Obidva tieto nedostatky spotrebiteľských zmlúv sa
prejavujúvrovnakýchnásledkochatotakých,žetakátospotrebiteľskázmluvasapovažujezabezúročnú
a bez poplatkov v zmysle ust §11 zák.č. 129/2010 Z.z. Je to tak kvôli tomu, že nesprávne uvedenie
RPMN v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa má rovnaký dôsledok ako neuvedenie RPMN,

teda spotrebiteľ nie je oboznámený pri uzatváraní zmluvy so všetkými nákladmi úveru, nie je schopný
porovnať ponuky jednotlivých úverov a posúdiť rozsah svojho záväzku. Z teleologického výkladu potom
vyplýva, že aj zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli uzatvorené za účinnosti zákona č. 258/2001
Z.z., ktoré síce obsahujú RPMN, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa sa považujú za
uzatvorené bez poplatkov a bez úrokov. Bolo by totiž popretím zmyslu použitia RPMN v spotrebiteľských

úveroch, ak by sa povinnosť dodávateľa poskytnúť pri uzatvorení zmluvy spotrebiteľovi celkovú výšku
nákladov úveru považovala za formálne splnenú, už len tým ak by dodávateľ v rozpore so skutočnosť
uviedol, že výška RPMN je 15%, hoci skutočne by bola až 150%. Okrem toho vyššie uvedené konanie
žalobcu, nie je možné hodnotiť inak, ako hrubo nečestné, odporujúce pravidlám dobrých mravov a
obchádzajúce zákon o ochrane spotrebiteľa, vo svojom dôsledku popierajúce právo spotrebiteľa na

pravdivé informácie v tak závažnej otázke ako je cena úveru. Okrem toho vyššie uvedené konanie
žalobcu, nie je možné hodnotiť inak, ako hrubo nečestné, odporujúce pravidlám dobrých mravov a
obchádzajúce zákon o ochrane spotrebiteľa, vo svojom dôsledku popierajúce právo spotrebiteľa na
pravdivé informácie v tak závažnej otázke ako je cena úveru. Dodávateľ nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Na účely zákona (č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa jediná legálna definícia

dobrých mravov v spotrebiteľských vzťahoch) sa pod konaním v rozpore s dobrými mravmi rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Ako vyplýva z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3

je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať

úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 16.1.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom
znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo

alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho

zákonníka).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených
podmienok. Žalobca uvádza, že žalovanému poskytol úver v sume 1128,66 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhradiť v 36 mesačných splátkach v sume 62,70 eur. Následne dňa 20.2.2008 na základe tej
istej zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.504,88 eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 24
mesačných splátkach po 62,70 eur, čo je zrejmé jednak z karty klienta a tiež zo splátkových kalendárov

zo dňa 18.10.2007 a dňa 27.4.2009.

Keďže žalovaný svoju povinnosť splácať úver neplnil, žalobca listom zo dňa 10.1.2010 zosplatnil
celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy. Uvedený list bol žalovanému doručený podľa
predloženej kópie doručenky dňa 14.1.2010.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Skutočnosť, že došlo dňa 30.1.2010 k zosplatneniu celej pohľadávky žalobcu je zrejmá zo žalobcom
predložených listín, hoci žalobca v žalobe (zrejme mylne) uvádza, že žalovaný mal uhradiť celú sumu
dovtedy neuhradených splátok do 30.12.2010. Všetky záväzky zo zmluvy sa totiž podľa listu žalobcuzo dňa 10.1.2010 mali stať splatnými po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia predmetného listu
(zosplatnenia). List bol žalovanému doručený 14.1.2010 a 15-dňová lehota uplynula dňa 29.1.2010 a
teda dňa 30.1.2010 došlo k zosplatneniu celého úveru. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať,
tak začala plynúť najneskôr dňa 31.1.2010 a uplynula dňa 31.1.2013. Žaloba bola žalobcom podaná na
súde až dňa 25.7.2013. Nárok žalobcu voči žalovanému je tak podľa názoru súdu premlčaný, keďže
žaloba bola na súde podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Keďže trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný
právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať uplynula najneskôr dňa 21.7.2013 a žalovaný tak
dôvodne vzniesol námietku premlčania, súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súdjetohonázoru,žeust.bod19.9Zmluvnýchdojednanívrozpores§54ods.1OZzhoršujepostavenie
žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje
použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by
malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam,

ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy tak súd považuje za rozporné z dobrými mravmi, a preto neplatné.Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so zreteľom
na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe

trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že
žalovaného ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, pretože predmetná zmluva neobsahuje
žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru, vrátane poplatkov uvedených v
žalobnom návrhu. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo

poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová zmluva
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit. zák., a to najmä údaje o
výške úroku, iných poplatkov, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, táto nie je uvedená ani v zmluvných dojednaniach ani v oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj
o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky v sume 1.889 Sk. Ani všeobecné obchodné podmienky
žalobcu, na ktoré zmluva o poskytnutí pôžičky poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú
žiadnu úrokovú sadzbu. Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy je v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu
úpravu nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky
popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu
hlavného predmetu plnenia.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a
poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a
poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o

úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku z
úveru nie je uvedená v zmluve o úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný nepodpísal, preto pre nedodržanie
zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon.

Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné
podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej

inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom
prípade bod 12. zmluvy) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky
predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladaniezmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší

význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Neprijateľná inkorporačná doložka (bod 10. zmluvy) v danom prípade nemohla privodiť viazanosť

zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere.

Vyhlásenieneplatnejinkorporačnejdoložkymárovnakýdopadajvovzťahukvšetkýmsankciám(bod14.
zmluvných dojednaní). Ustanovenia v zmluvných dojednaniach obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej
inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných
prostriedkov poskytnutých jednorazovo žalovanému. Žalovanému bolo poskytnutých spolu 1151,37 eur
pričom spolu zaplatil žalobcovi 2.515,30 eur. Vzhľadom na uvedené by súd žalobu zamietol aj v prípade,
že by nešlo o premlčaný dlh.

V danej súvislosti je možné prisvedčiť aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý vo svojom
písomnom podaní uviedol, že úroky vo výške 195,99% ročne dohodnuté v úverovej zmluve resp. pri
revolvingu 98%, sú neprimerane vysoké (v porovnaní s úrokmi v bankách v januári 2006, kedy priemerná
výškaúrokovspotrebiteľskýchúverovposkytnutýchbankamipredanýtypúveru(l-5rokov)predstavovala
15,39% ročne). Ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je

spoukazomnaust.§39OZ(Občianskehozákonníka)zmluvaoúverevčastiodplatyneplatnýmprávnym
úkonom. Treba tiež poznamenať, že k výške úrokových sadzieb dospel vedľajší účastník iba výpočtom,
nakoľko samotná zmluva žiadne úrokové sadzby neobsahovala, čo už bolo uvedené súdom vyššie.

Je preto možné sa stotožniť s názorom vedľajšieho účastníka, že pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny

úkon absolútne neplatný v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (pozri tiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/151/2013 z 25.9.2013). Súd by ani v danom prípade neposkytol ochranu
neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne
úver za cenu o 100% vyššiu oproti bankám. Žalobcovi by aj v takom prípade vznikol iba nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, k úhrade ktorého už zo strany žalovaného došlo.

Súd sa tiež stotožňuje s tvrdeniami vedľajšieho účastníka ohľadne nesprávne uvedenej RPMN v
predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. V danej súvislosti súd odkazuje na podanie vedľajšieho
účastníka, obsah ktorého podania resp. jeho podstatnú časť súd uviedol vyššie.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný, ktorý bol vo veci plne úspešný, zriekol sa práva na náhradu trov. Na základe uvedeného mu
súd ani náhradu trov nepriznal.

Čo sa týka vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, tak v zmysle § 137 Občianskeho

súdneho poriadku trovami konania je aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného,
ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Tarifnú hodnotu konania predstavuje suma 1.372,10 eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon
právnej služby predstavuje podľa §10 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) sumu 71,37
eur.

Podľa názoru súdu má právny zástupca vedľajšieho účastníka nárok na trovy právneho zastúpenia z
tarifnej hodnoty 1.372,10 eur, ktoré sú vyčíslené takto:

- odmena v sume 142,74 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c)
vyhlášky. Paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. bola v roku 2014 v sume 8,04 eur.

- príprava a prevzatie zastúpenia .................................... 71,37 eur + RP 8,04 eur
- písomné podanie zo dňa 11.3.2013............................... 71,37 eur + RP 8,04 eur

Spolu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal súd náhradu trov konania vo výške 158,82
eur.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne

vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012).

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu

mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s
tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať
„právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane
spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s.
p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní

rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa

ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012,
sp. zn. 17Co/87/2012).

Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bol doručený návrh spolu s prílohami. Na tomto základe,
po preštudovaní zaslaného materiálu podal právny zástupca vedľajšieho účastníka vyjadrenie vo veci,
ktoré obsahovalo právny rozbor prejednávanej veci, kde tento účastník poukázal na rozpor dojednaných
úrokov z úveru s dobrými mravmi, namietal nesprávny údaj o RPMN, ktoré skutočnosti v konečnom

dôsledku taktiež viedli k neúspechu žalobcu v spore. Teda ak pri posudzovaní jednotlivých úkonov
právnej služby vedľajšieho účastníka sa posudzuje ich účelnosť ako vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie
cieľa, súd je toho názoru, že oba úkony právnej služby boli účelné. Ich cieľom bola pomoc žalovanému
ako spotrebiteľovi a zlepšenie jeho procesného postavenia v spore.Súd poukazuje na obdobný názor vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 13Co/253/2012 zo dňa 25.9.2012, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/69/2012 zo dňa

05.12.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/94/2012 zo dňa 28.06.2012, Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 3Cob/226/2012 zo dňa 20.11.2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/194/2012 zo
dňa 31.08.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.