Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 9P/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514200657
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3514200657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o

mal. C. M., L.. K. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky I. M., L.. K. XX.XX.XXXX, J. J. G. I. XX, a otca I.L. M.,
L.. K. XX.XX.XXXX, J. V. XXX, J., mal. dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletú na sumu rovnajúcu sa
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Uviedol, že sa u neho osobné,

majetkové a zárobkové pomery nezmenili, stále je vedený ako uchádzač o zamestnanie a posudzovaný
ako občan v hmotnej núdzi. Poberá sociálne dávky vo výške XX,XX Eur. Žije v spoločnej domácnosti s
matkou a bratom M.. Matka je staršia, má zdravotné problémy primerané veku. Brat M. je od narodenia
invalidný, potrebuje každodennú opateru. Oni obaja nemajú voči jeho dcére vyživovaciu povinnosť. Žijú
v rodičovskom dome, ktorý je takmer 50-ročný. Náklady na bývanie a všetky náklady s tým spojené
uhrádzajú v 1/3-ine. Takmer denne cestuje do C. za nákupmi potravín, liekov, k úradom a za účelom
zháňania zamestnania. Dom vyžaduje opravy, aby bol užívaniaschopný. Rovnako aj okolie domu.

Opravovali strechu, oplotenie, urobili nový chodník. Všetko svojpomocne so známymi. Kupoval sa
materiál. Predaný byt v T. nebol jeho majetkom, aj napriek tomu, že bol vedený ako jeho vlastník. Išlo
o rodičovský byt po zomrelom otcovi. Z jeho odpredaja každý dostal 1/3. Z dávky v hmotnej núdzi mu
neostávanič.Nastravu,ošatenie,obutie,cestovnémesačneprivšetkejskromnostispotrebujeccaXXX,-
Eur. Jeho podiel z odpredaja bytu sa dôsledkom všetkých týchto nutných a potrebných výdavkov minul.
Nevidí perspektívu zamestnania sa, aj on má právo dôstojne žiť. Zvlášť, ak pravidelne uhrádza výživné,
avšak ako rodič nemá rovnaké právo ako matka dieťaťa, lebo s dcérou mu bráni v stretávaní sa.

Matka maloletej s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otec sa na výchove dcéry žiadnym
spôsobom nepodieľa, netelefonuje jej k sviatkom, nekupuje jej žiadne darčeky. Stretli sa všetci traja
na úrade, tu otec dcére nasľuboval hory doly, avšak od tejto doby žiadny záujem o ňu nejaví. Matka
žije s dcérou, svojou mamou a bratom v rodinnom dome. Je nezamestnaná od roku 2009, robila na
aktivačnýchprácach,od02.10.2012jepráceneschopná.Jepooperáciikarpálnehotunela,čakájuďalšia
operáciarukyaramena.Výživnéotecnadcéruplatíneskoro.Neberieotcovimaloletejprávožiťdôstojne,

avšak i dcéra má právo žiť dôstojne. S dcérou navštevuje psychiatra, psychológa, trvale užíva dcéra
lieky na podporu mozgovej činnosti a na hyperaktivitu. Je ťažké robiť dcére matku aj otca, dcéra by
otca rovnako potrebovala. Po stretnutí s otcom bola plná očakávania, otcovi verila, avšak teraz, keď jejzabudol volať k narodeninám, už sa na otca nepýta. Matka maloletej uviedla, že otec maloletej je XX-
ročný chlap plný sily, ktorý by pracovať mohol, avšak sa mu nechce.

Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko zníženie výživného
nie je v záujme maloletej. Uviedol, že vyhovel návrhu otca na sprostredkovanie stretnutia s maloletou,
kontakt sa skutočne aj nadviazal, avšak úrad nemôže zodpovedať za to, že otec tento kontakt ďalej
nerozvíjal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, potvrdenia o evidencii na úrade práce, dokladmi o
platení výživného, výsluchom otca realizovaným cestou dožiadaného súdu, písomným vyjadrením otca
zo dňa 17.02.2014, potvrdením o sociálnych dávkach matky maloletej, potvrdením o evidencii matky na
úrade práce, dokladmi o výdavkoch matky a jej výsluchom.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.07.2011 č.k. 11P/252/2010-63 v

spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 24.11.2011 č.k. 19CoP/78/2011-76 súd otcovi
s účinnosťou od 01.09.2010 zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 90,-Eur. Zároveň otca maloletej
zaviazal k zaplateniu nedoplatku na výživnom vo výške 335,70 Eur v mesačných splátkach po 15,-Eur.

Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Ako vyplýva z horeuvedeného, posledná úprava výšky výživného bola realizovaná pred menej ako
dvoma rokmi. V tomto období už maloletá navštevovala základnú školu, vzhľadom k sociálnej situácii
matky neplatila v škole žiadne poplatky a stravu mala lacnejšiu. Matka jej v tomto období kúpila všetky
potrebné veci k výučbe. V súčasnosti navštevuje maloletá stále základnú školu, opakuje ročník kvôli
kalkulasténii(miernenarušeniematematickýchschopností,ktorésaalenepovažujúzavývinovúporuchu

učenia). Matka s ňou navštevuje psychológa a psychiatra, a to z dôvodu Y.. Dcéra trvale užíva P. (liek
na podporu C. Č.) a ďalšie lieky na utlmenie aktivity.

Matka maloletej, rovnako ako i v súčasnosti, žila v čase pôvodného určenia výživného v spoločnej
domácnosti so svojou mamou a bratom. Poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX Eur, prácu

si aktívne hľadala, avšak z dôvodu nemožnosti pracovať na 3 zmeny si prácu nenašla. Pracovala aj na
aktivačnýchprácach,kedysajejpríjemzlepšiloccaXX,-Eur,tietovšakukončilazozdravotnýchdôvodov
a následne bola práceneschopná. Matka maloletej nemala inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti
poberá stále sociálne dávky, v roku 2013 vo výške XXX,XX Eur (brala príspevok pri zlom zdravotnom
stave) a od januára 2014 vo výške XXX,XX Eur (je posudzovaná spoločne s dcérou). Je po operácii,

čaká na ďalšiu operáciu ruky a ramena. Trvale je práceneschopná od 02.10.2012.

Otec maloletej poberal v čase pôvodného určovania výživného dávky v hmotnej núdzi a príspevky k
tejto dávke vo výške XXX,XX Eur, evidovaný na úrade práce bol od 22.09.2010, nemal inú vyživovaciupovinnosť. V súčasnosti stále žije v spoločnej domácnosti s bratom a mamou. Trvale je od 22.09.2010
nezamestnaný, poberá iba sociálne dávky vo výške XX,XX Eur. Stále inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Podmienkou pre opakované rozhodnutie súdu o výživnom je zmena pomerov. Dôvodom na zmenu
rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo
povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Pri rozhodovaní o
výživnom, teda aj o znížení výživného, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v
§ 62 Zákona o rodine.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ženávrhunazníženievýživnéhoniejemožné
vyhovieť. Kritériá pre plnenie vyživovacej povinnosti k deťom sú upravené v § 75 Zákona o rodine. Podľa
ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, teda nie podľa toho, aký majú aktuálny príjem. V zmysle odseku 4
sa pri výkone rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Otec maloletej sa na starostlivosti o dieťa žiadnym spôsobom nepodieľa, jeho jedinou rodičovskou
povinnosťou, ktorú si plní, je povinnosť platiť určené výživné. O dieťa nejaví záujem v čase, keď to dieťa
najviac očakáva (narodeniny, sviatky), nezaujíma sa o to, ako dieťa v škole prospieva, či sú u neho

výchovné problémy, či má zdravotné problémy a s tým spojené zvýšené výdavky i starostlivosť samotnú.
Celá táto starostlivosť zostáva v danom prípade na matke, ktorá zo zaplateného výživného musí
uspokojiť všetky potreby dieťaťa a jej osobná starostlivosť tak žiadnym spôsobom nie je zohľadnená.
Otec maloletej sa napriek sprostredkovaniu stretnutia s maloletou ďalej nepokúsil vzťahy s dcérou
rozvíjať a matke v starostlivosti o dcéru aspoň určitým spôsobom pomáhať. Výživné je tak jediný spôsob,

ako sa na starostlivosti o dieťa otec podieľa. Je pravdou, že otec maloletej poberá iba sociálne dávky,
avšak súdu nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by mu jeho zdravotný stav neumožňoval pracovať. Nie
je možné, aby otec trvalo zostával v mieste svojho bydliska a spoliehal sa na sociálne dávky. Ak sa stal
otcom dieťaťa, je povinný sa všetkými možnými spôsobmi snažiť o to, aby jeho dieťa netrpelo núdzou a
malovšetkoto,čokživotunevyhnutnepotrebuje.Aksiotecmaloletejmyslí,žezozaplatenéhovýživného

vo výške XX,-Eur sú tieto potreby dieťaťa uspokojené v plnej miere, veľmi sa mýli. Matka maloletej
správne uviedla, že otec dieťaťa je zdravý muž, ktorý môže pracovať. Nemôže však zostávať v mieste
svojho bydliska a čakať, že práca príde za ním. Je mnoho ľudí, ktorí za prácou cestujú, mimo rodiny
trávia všetok čas, aby rodinu finančne zabezpečili. Podľa názoru súdu v záujme dieťaťa nie je žiadne
zníženie výživného, a to najmä za situácie, keď matka maloletej má zdravotné problémy a potreby svojej

dcéry nie je schopná uspokojovať sama. Nie je tak možné pozerať iba na reálny príjem otca maloletej,
ale na príjem, ktorý by mohol pri vyvinutí aspoň určitej snahy, dosahovať. Tento záujem zo strany otca
však súd nevidel. Návrh bol preto v celom rozsahu zamietnutý.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie
súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak
potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods.
1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).