Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/9/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711200412
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711200412.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: A. G.,

E.. XX. XX. XXXX, I. A., Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v
Martine, M. R. Štefánika 25 proti odporcovi: I. F., E.. XX. X. XXXX, I. K. Č. XXX, X., za účasti vedľajšieho
účastníka Kooperatíva poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova ul. 481623,
Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2 169,91 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 443,94 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
od 26. 3. 2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 18. 1. 2011 žiadal zaviazať odporcu zaplatiť mu žalovanú sumu
s príslušenstvom. Vo svojom písomnom návrhu uviedol, že dňa 18. 1. 2008 bol účastníkom dopravnej
nehody na Q.. Z. K. A. X pod nadjazdom. K uvedenej nehode došlo ku stretu vozidiel G. M. C..Č.. A.
XXX I. W. K. D. S. C.. Č.. A. XXX W.. Tieto vozidlá boli poškodené a jeho prednej pravej časti a druhé
vozidlo, t.j. odporcu v prednej časti vľavo. Na základe tejto udalosti mu vznikla škoda, ktorú si uplatnil.

Na miesto dopravnej nehody boli zavolaní policajti, ktorí miesto zadokumentovali a dňa 2. 4. 2008 vydali
rozhodnutie, ktorým Okresné riaditeľstvo PZ v Martine, Okresný dopravný inšpektorát Martin pod sp.
zn. Č.p. ORP-P-195/DI-E-2008 uznal navrhovateľa za vinníka dopravnej nehody a bola mu uložená
pokuta vo výške 4 000,-Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov, úhrada trov
konania vo výške 500,-Sk (16,60 €). Proti rozhodnutiu podal 11. 4. 2008 odvolanie a Krajský dopravný
inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Žiline ako správny orgán na základe jeho odvolania preskúmal
rozhodnutie o priestupku a vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie

Okresného riaditeľstva PZ Martin, Okresný dopravný inšpektorát potvrdil. Následne dňa 12. 6. 2008 z
dôvodu, že sa necítil byť zodpovedný za zavinenie dopravnej nehody, podal na Krajský súd v Žiline
žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle ktorej žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a došetrenie. V tejto
právnej veci Krajský súd v Žiline vydal dňa 24. 2. 2009 rozsudok, ktorým rozhodol, že rozhodnutie
Krajského okresného riaditeľstva zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. Následne Okresný dopravný
inšpektorát Martin, Okresné riaditeľstvo PZ v Martine vydal rozhodnutie o zastavení konania o priestupku

zo dňa 4. 6. 2009, v ktorom konštatoval, že skutok nespáchal obvinený z priestupku A. G., dopravnú
nehodu zavinil vodič vozidla G. M. I. F..Podľa uvedeného skutkového stavu bolo nesporné, že protiprávnym konaním odporcu mu bola
spôsobená škoda a preto žiadal, aby bola aj uhradená vrátane nákladov súvisiacich s tým, že vozidlo,
ktoré mal poškodené, nemohol užívať. Škodu špecifikoval ako škodu na vozidle vo výške 1261,37 €.

Poplatky za odťahovú službu, ktorú zaplatil 182,57 €, súdny poplatok v spojení s podaním žaloby o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu 66,39 €, trovy právneho zastúpenia v súvislosti
s uplatňovaním jeho práva 159,58 €. Nakoľko bol podnikateľ a mal záväzky, bol nútený prepravovať
veci, tak si zapožičal motorové vozidlo od kamaráta, za ktoré zaplatil 500 €.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril a uviedol, že žiadnym rozhodnutím nebol uznaný
za vinníka nehody. Pokiaľ by Okresný súd v Martine rozhodol inak, škoda, ktorú si uplatňuje navrhovateľ
v návrhu, bude hradená z povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzavreté na predmetné motorové
vozidlo v poisťovni Kooperatíva, kde 4. 4. 2011 podal oznámenie o udalosti.

Do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší účastník a to spoločnosť Kooperatíva poisťovňa a.s.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi - rozhodnutím Okresného
riaditeľstva PZ v Martine, Okresný dopravný inšpektorát, rozhodnutím Krajského dopravného
inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, rozhodnutím
Okresného dopravného inšpektorátu Martin, Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 4. 6. 2009, kópiami

príjmových pokladničných dokladov O. X., výpisom z účtu preukazujúcim úhradu súdneho poplatku
2000,-Sk, kúpnou zmluvou zo dňa 29. 10. 2008, faktúrou č. 2008863 zo dňa 18. 1. 2008, čestným
prehlásením zo dňa 7. 1. 2009, znaleckým posudkom Ing. Jiřího Ducháčeka PhD., priestupkovým
spisom Okresného riaditeľstva PZ v Martine, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-195/DI-E-08, ako
aj ostatnými listinnými dokladmi trvale pripojenými do spisu.

V konaní bolo nesporne zistené, že podľa záznamu k dopravnej nehode došlo dňa 18. 1. 2008 v čase
približneo17,00hod.naul.Z.K.A..Kdopravnejnehodedošlotak,ževodičG.viedolvozidloD.S.,C..Č..
A. XXX W. po ceste ul. Z. označené ako hlavná cesta zo smeru od Z. ku OD Tulip, kde chcel odbočiť
doľava po hlavnej ceste na smer ku ceste I/18. Pri vchádzaní do križovatky došlo k stretu vozidla D. S. s

vozidlom G. T. C..Č.. A. XXX I., ktoré viedol vodič F. po ulici Z. označenej ako vedľajšia cesta zo smeru od
F. J. smerom E. Z.. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb, alkohol u vodičov zistený nebol. Na
mieste dopravnej nehody bola spísaná políciou zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody vykonaná
18. 1. 2008 v čase 17,38 hodín. Z miesta dopravnej nehody bola zabezpečená fotodokumentácia,
výsluchy účastníkov a svedkov dopravnej nehody, v danom prípade navrhovateľa, odporcu a svedka

Z. S..

Okresné riaditeľstvo PZ - Okresný dopravný inšpektorát Martin rozhodnutím zo dňa 2. 4. 2008 vo veci
Č.p. ORP-P-195/DI-E-2008 vo veci rozhodol tak, že uvedeným konaním A. G. porušil ustanovenie § 3
ods. 2 písm. a) a § 7 ods. 1 Zákona č. 315/96 Z.z. a bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty

priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) Zákona č. 372/1990 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu menovaný
podal odvolanie. Odvolanie odvolacím orgánom a to Krajským riaditeľstvom PZ, Krajský dopravný
inšpektorát bolo zamietnuté a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 2. 4. 2008 potvrdené.
Zo strany A. G. bol podaný návrh na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu ku Krajskému súdu
v Žiline, ktorý rozhodnutia okresného aj krajského riaditeľstva zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,

následne Okresný dopravný inšpektorát v Martine a Krajské riaditeľstvo PZ v Martine rozhodnutím zo
dňa 4. 6. 2009 zastavil konanie o priestupku, zo spáchania ktorého bol obvinený A. G.. V odôvodnení
tohto rozhodnutia vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Žiline konštatoval, že dopravnú nehodu
zapríčinil vodič vozidla G. M.. V tomto rozhodnutí je ďalej uvedené, že v prípade, že sa na všetky
dôkazy pozrie s určitým nadhľadom, môže za určitých okolností predpokladať, že k dopravnej nehody

došlo následne. Vodič vozidla D. S. viedol vozidlo po ulici Z. v obci Martin v smere od Z. na cestu I/18,
pričom vo vzdialenosti cca 30 metrov pred sebou spozoroval pohýnajúce sa vozidlo G. M., ktoré vošlo
do križovatky z vedľajšej cesty v smere jazdy OCP Tulip - Z., na čo vodič D. S. zareagoval s pocitom
ohrozeniainštiktívne,následkomčohostrholvedenievozidlavľavo,kdevhranicikrižovatkydošlokstretu
vozidiel. Správny orgán Okresný dopravný inšpektorát mal zato, že dopravnej nehode mohli zabrániť

obaja účastníci dopravnej nehody a to, že vodič vozidla G. M. tým, že by umožnil vozidlu D. S. bezpečný
prejazd križovatkou.Vychádzajúc z uvedených skutočností vedľajší účastník na strane odporcu tvrdil, že nemá žiadne
rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné z jeho strany plniť navrhovateľovi náklady v súvislosti s
dopravnou nehodou a preto k plneniu v žiadnom smere nepristúpil.

Z tohto dôvodu súd pristúpil k tomu, že do konania pribral znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvie
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel a tomuto
uložil úlohu, aby sa oboznámil so spisom Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát
Martin č. ORP-P-195/DI-E-08, určil miesto stretu vozidiel v pozdĺžnom aj priečnom smere, stanovil

možnosti zabránenia dopravnej nehody z pohľadu účastníkov a či ich v plnej miere využili, vyjadriť sa
k príčine vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska, uviesť iné okolnosti, ktoré znalec považuje
za potrebné uviesť.

Znalec vypracoval znalecký posudok, na jednotlivé úlohy odpovedal nasledovne:

Pozdĺžna a priečna poloha miesta zrážky vozidiel je určená na základe vyhodnotenia stôl viditeľných na
fotodokumentácii z miesta dopravnej nehody a zadokumentovaných konečných polôh vozidiel. Pozdĺžna
a priečna poloha miesta zrážky je vyhodnotená vo vzťahu k polohe črepín a úlomkov, polohe držiaka a
tabuľky s evidenčným číslom vozidla Kia Sephia vo vzťahu ku konečným polohám vozidiel je zobrazená
na obrázku.

Za predpokladu, že sa mal vodič vozidla D. S. pohybovať po ceste označenej ako hlavná, t.j. doľava
v smere jazdy vozidla D., v takom prípade by vodič vozidla D. S. zabránil dopravnej nehode, ak by
na kolíznu situáciu reagoval intenzívnym brzdením vozidla a smerovým vedením vozidla v pravom
jazdnom pruhu v smere vozidla D., t.j. neuskutočnil by s vozidlom priečne premiestnenie smerom do

protismerného jazdného pruhu. Vodič vozidla G. M. by zabránil dopravnej nehode v takom prípade, ak
by s vozidlom neuskutočnil vjazd do križovatky z cesty označenej ako vedľajšia v čase cca 3,6 sekúnd
pred zrážkou, kedy sa vozidlo D. S. (rýchlosť vozidla D. cca 40 km/hod.) nachádzalo vo vzdialenosti
42,8 m od vozidla G. M..

Ak technickou príčinou vzniku dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré sú v rozpore
s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a kolíznu situáciu buď vyvolali, alebo znemožnili
zabrániť dopravnej nehode, potom technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody je nedanie
prednosti v jazde vodiča vozidla G. M. vodičovi vozidla D. S. (nedanie prednosti v jazde je prvkom
nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu) a je otázkou právneho posúdenia, či vyhýbanie sa

s vozidlom D. S. do protismerného jazdného pruhu bolo v danom prípade správnou reakciou vodiča
na jazdu D. S. po ceste označenej ako hlavná, rýchlosť jazdy vozidiel, vzájomnú vzdialenosť medzi
vozidlami v čase začiatku reakcie vodiča D. S. na kolíznu situáciu.

Na základe vypracovanej analýzy nehodového deja je možné konštatovať, že rýchlosť jazdy vozidla D.

S. v čase pred zrážkou, resp. rýchlosť jazdy vozidla v čase začiatku reakcie vozidla na kolíznu situáciu
uvedenú vo výpovedi vodiča vozidla D. S. cca 40 km/hod. je technicky prijateľná. Vzhľadom na rýchlosť
jazdybolatechnikajazdyvozidlaD.S.správna.VodičsvozidlomD.S.včasezačiatkureakcienakolíznu
situáciu (cca 2,8 sek. pred zrážkou) sa pohyboval v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla D.,
na kolíznu situáciu vodič zareagoval brzdením vozidla a vyhýbaním sa s vozidlom smerom doľava, t.j.

do protismerného jazdného pruhu. Za predpokladu, že sa vodič s vozidlom D. S. mal v danej križovatke
pohybovať po ceste označenej ako hlavná, t.j. smerom doľava, v smere jazdy vozidla D. je otázkou
právnehoposúdenia,čivzhľadomnadopravnúsituáciu(jazdavozidlaD.pocesteoznačenejakohlavná)
rýchlosťjazdyvozidiel(rýchlosťvozidlaD.cca40km/hod.,rýchlosťvozidlaG.cca9km/hod.)avzájomnú
vzdialenosť medzi vozidlami v čase začiatku reakcie vodiča D. na kolíznu situáciu cca 31,1 m bola

reakcia vodiča D. S. správna.

Vodič vozidla G. M. sa v súlade s výpoveďou vodiča v čase pred zrážkou pohyboval s vozidlom v nulovej
rýchlosti, technicky prijateľná rýchlosť jazdy G. M. v čase zrážky bola cca 11 km/hod. Vzhľadom na
rýchlosť jazdy bola technika jazdy vozidla G. správna.

Vodič sa s vozidlom G. v čase pred zrážkou pohyboval v križovatke z vedľajšej cesty v pravom jazdnom
pruhu v smere jazdy vozidla G.. V danom prípade mal vodič vozidla G. dať prednosť v jazde vozidlu
D., prichádzajúcemu po ceste označenej zvislým dopravným značením ako hlavná cesta, to znamenápočínať si tak, aby vodič D. nemusel náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy. Ak je z technického hľadiska
náhla zmena rýchlosti posudzovaná ako brzdenie vozidla s polovičnou hodnotou dosiahnuteľného
brzdného spomalenia vozidla na danom povrchu vozovky (cca 2,5 m/sek.), potom v danom prípade by

vodič s vozidlom G. bezpečne neopustil koridor pohybu vozidla D.. Na základe vyššie uvedeného je
možné konštatovať, že zo strany vodiča G. došlo k nedaniu prednosti v jazde vodičovi D..

Vychádzajúc z vypracovaného znaleckého posudku, ktorý sa stotožňuje so znaleckým posudkom
vypracovaným čo sa týka technických údajov v priestupkovom konaní súd vychádzal zo záveru znalca,

podľa ktorého zostalo právnym posúdením otázky, či vodič D. reagoval na danú situáciu vzhľadom na
rýchlosť a vzdialenosť správne. V priestupkovom konaní bol vypočutý Z. S. dňa 8. 2. 2008, ktorý vo
svojej výpovedi svedka uviedol, že dňa 18. 1. 2008 v čase okolo 17,00 hod. viedol motorové vozidlo
Š. F., ev. č. A. XXX W. po miestnej komunikácii ulice Z. K. A. zo smeru od OD Tulip na Z.. Pred ním
išlo motorové vozidlo neznámej značky, za ktorým bol asi 20 metrov. Ako sa blížil do križovatky z jeho
jazdného smeru na hlavnú, tak vozidlo idúce pred ním spomalilo, takmer zastalo a keď nešlo nič po

hlavnej ceste, pomaly sa pohlo do križovatky. V tom okamihu, ako sa už vozidlo nachádzalo v križovatke,
tak si všimol, že po hlavnej ceste spopod mosta vyšlo osobné motorové vozidlo od Priekopy, ktoré prešlo
zo svojho jazdného pruhu do protismernej časti vozovky a pokračovalo v jazde ďalej. Vodič idúci pred
ním na toto začal brzdiť, ale vozidlo v protismere pokračovalo ďalej, až došlo k stretu vozidiel. Pred touto
zrážkou zreteľne počul, ako vozidlo idúce v protismere začalo brzdiť a prešlo do šmyku.

Po zistení všetkých rozhodných skutočností s prihliadnutím na záver znaleckého posudku súd v
závere znaleckého posudku a poznanie miesta dopravnej nehody (osobné poznanie takmer z denného
prechádzania miestom dopravnej nehody sudcom) súd dospel k presvedčeniu, že reakcia vodiča D.
správna nebola. Otázku právneho posúdenia v tomto smere nevykonal znalec, teda bolo vecou súdu,

aby právne posúdil túto skutočnosť. Z dostupných výpočtov znaleckých posudkov a tabuliek, ktoré
vypracovali znalci bolo zrejmé, že vodič D., ktorý išiel v pravom jazdnom pruhu, prešiel do protismerného
pruhu v čase, kedy sa z takéhoto miesta nedalo odbočiť smerom na cestu označenú I/18. Vodič D.
Z.rešieldoprotismeruceznavozovkeoznačenúplnúčiaruvkaždomprípadeskôr,akobymoholdotohto
jazdného pruhu zmysluplne prejsť a odbočovať a ísť smerom na cestu I/18. Táto skutočnosť vyplynula

z obrázka č. 4, 6 aj 7 znaleckého posudku, kde je zakreslená poloha vozidiel v jednotlivých časových
úsekoch. Je nesporné, že vodič D. so svojim vozidlom nemal sa priečne premiestniť do protismerného
jazdného pruhu v mieste tak, ako to urobil. V rozhodnutí správneho orgánu táto skutočnosť bola
označená ako reagovanie s pocitom ohrozenia inštiktívne. Súd dospel k záveru, že príčina dopravnej
nehody nemohla byť len na strane vodiča G., ale príčina dopravnej nehody bola aj na strane vodiča D.

a preto bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý, pretože neposkytoval skutkový základ na
priznanie náhrady škody.

Rozsudkom zo dňa 13. 6. 2012 okresný súd na základe zisteného skutkového základu a právneho
posúdenia veci návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ proti rozsudku podal odvolanie. Odvolací

súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací
súd skonštatoval, že okresný súd vychádzal zo zistenia, že došlo k stretu dvoch osobných motorových
vozidiel, ktorých vodičmi v tom čase boli navrhovateľ a odporca. Pre právne posúdenie uplatneného
nároku je dôležité zistenie, či účastníci boli zároveň prevádzkovateľmi motorových vozidiel, ku ktorých
stretu došlo. V prípade, ak by boli obaja zároveň ich prevádzkovateľmi, na zodpovednostný vzťah by

bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka. V prípade, žeby prevádzkovateľom
motorového vozidla bol iba niektorý z účastníkov, by bolo na úvahe uplatňovať ustanovenie § 427
Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka.

Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci poukazujúc na závery znaleckého dokazovania znalec

vo svojich záveroch hodnotil ako technickú príčinu dopravnej nehody porušenie povinnosti odporcu
a to nedanie prednosti v jazde navrhovateľovi, ktorý išiel po hlavnej ceste. Zároveň však bolo vecou
okresného súdu vyhodnotiť všetky okolnosti, ktoré boli prítomné pri dopravnej nehode a ustáliť, v akom
rozsahu sa správanie poškodeného podieľalo na vzniku škody, ktorú si uplatňuje v rámci prejednávanej
veci. Zaoberať sa posúdením, či by rovnakým spôsobom sa správal navrhovateľ aj v prípade, ak by

odporca svoju povinnosť neporušil, resp. či aj z dôvodu, že svoju povinnosť porušil, bolo možné od
navrhovateľažiadať,abysasprávalinýmspôsobom.Ztohtopohľadubolopotrebnéustáliťpríčinuvzniku
škody s prihliadnutím na správanie sa navrhovateľa.V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu sa okresný súd zameral na dokazovanie v súvislosti
s charakterom účastníkov dopravnej nehody a to či došlo k stretu motorových vozidiel ako
prevádzkovateľov, alebo nie. V podanom návrhu navrhovateľa v tomto smere žiadne dôkazy

produkované neboli a to ani po rozhodnutí odvolacím súdom. Navrhovateľ sa s touto skutočnosťou
žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Súdom bolo zistené podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru - Okresný dopravný
inšpektorát v Martine zo dňa 20. 2. 2014, že motorové vozidlo A. XXXAN D. S. bolo evidované od 28.

2. 2005 do 3. 11. 2008 na navrhovateľa a motorové vozidlo A. XXX I. G. M. E. X. B., I. Ž., K. Č. Č..
XXX od 4. 10. 2007 doteraz.

S prihliadnutím na zistenú skutočnosť bolo možné ustáliť, že v danej veci nedošlo k stretu
prevádzkovateľov motorových vozidiel, preto na danú vec súd aplikoval ustanovenie § 420 Občianskeho
zákonníka, to znamená, že odporca bol vodičom motorového vozidla (nie jeho prevádzkovateľom). Zo

strany navrhovateľa bol uplatnený nárok na náhradu škody voči odporcovi a to po zistení rozhodných
skutočností súdom v súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.

Pri skúmaní zodpovednosti za škodu uplatnenej navrhovateľom bolo potrebné zistiť predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu
svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v tomto konaní, bolo nesporne

zistené, že v danom prípade mal vodič vozidla G. M. povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu D. S.
prichádzajúcemu po ceste označenej zvislým dopravným značením ako hlavná cesta, to znamená
počínať si tak, aby vodič vozidla D. S. nemusel náhle zmeniť smer, alebo rýchlosť. Zo strany vodiča
vozidla G. M. došlo k nedaniu prednosti v jazde vodičovi vozidla D. S.. Odhliadnuc od správania sa
navrhovateľa v čase dopravnej kolízie, resp. dopravnej nehody, za základný problém uvedeného bolo

porušenie prednosti, porušenie právnej povinnosti odporcom, to znamená, že odporca, ktorý prichádzal
z vedľajšej cesty na križovatku, nedal prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste. Na uvedenú situáciu
zareagoval vodič D. S. tak, že zmenil smer a rýchlosť.

Vychádzajúc z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ Martin - Okresný dopravný inšpektorát č .p.

ORP-P-195/DI-E-2008 v rozhodnutí zo dňa 4. 6. 2009, ktorým došlo k zastaveniu konania o priestupku
a to v odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že dopravnú nehodu zavinil vodič vozidla G. M..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú dané zodpovednostné
predpoklady priznania nároku na náhradu škody, pretože bolo preukázané, že došlo k porušeniu

právnej povinnosti odporcom, vzniku škody ako majetkovej ujmy a nesporne bola zistená existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Zavinenie sa v danej veci zo zákona
predpokladá a zo strany odporcu nedošlo k vyvineniu sa v súlade s ustanovením § 420 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ si svojím návrhom uplatnil nároky na náhradu škody a to škodu na jeho motorovom vozidle,
náhradu za poplatok za odťahovú službu, súdny poplatok zaplatený v súvislosti so správnym konaním
a trovy právneho zastúpenia v tomto správnom konaní, náklady za požičanie vozidla za prepravu veci
súvisiacich s podnikaním.

Škoda, ktorá bola spôsobená navrhovateľovi na jeho motorovom vozidla v dôsledku dopravnej nehody
zo dňa 18. 1. 2008, bola uplatnená navrhovateľom vo výške 1 261,37 €. Pri uplatnení výšky škody
navrhovateľ vychádzal z ohodnotenia spôsobenej škody vedľajším účastníkom a to poisťovňou.
Vychádzajúc z predloženého výpočtu hodnoty motorového vozidla, výšky škody (čl. 72 a 73) bolaustálená všeobecná hodnota vozidla k rozhodnému dátumu 49 200,-Sk, konštatovaná neekonomická
opravaahodnotapoužiteľnýchzvyškovbolavovýške38603,08,-Sk.Vprepočtenaeuráišloohodnotu1
281,38 €, pričom navrhovateľ si uplatnil v tomto smere sumu 1 261,37 € a následne súd z nej vychádzal.

Pretože išlo o neekonomickú opravu predmetného motorového vozidla a zošrotovanie vozidla by bolo v
hodnote cca 200 €, navrhovateľ aby nemal s týmto spojené náklady, odpredal vozidlo za 1,-Sk a predložil
súdu kúpnu zmluvu preukazujúcu túto skutočnosť, kúpna zmluva dokladovaná zo dňa 29. 10. 2008.

Podopravnejnehodesinavrhovateľzabezpečilodťahmotorovéhovozidlaanáslednejehozaparkovanie

v areáli odťahovej spoločnosti Autocentrum Martin s.r.o. Za túto službu mu bola vystavená dňa 1. 10.
2008 faktúra č. 2008863 na sumu 5 500,-Sk (182,57 €). Navrhovateľ dokladoval pokladničným dokladom
zo dňa 1. 10. 2008, že túto službu zaplatil a to v sume 182,57 €.

Takto vydokladovaná škoda na aute a poplatky za odťahovú službu súd posúdil ako dôvodne uplatnené
nároky navrhovateľom. Takáto škoda mu vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou a preto mu súd

priznal sumu 1 443,94 € (1 261,37 + 182,57 €). K škode, ktorá bola priznaná za motorové vozidlo súd
udáva, že navrhovateľ mal poškodené motorové vozidlo, kde nebola ekonomická úprava predmetného
motorového vozidla, to znamená, že škodu na vozidle by bolo možné odstrániť za veľmi vysoké náklady
a následne by mu prináležala len suma absolútne neadekvátna k hodnote, ktorú mal pred dopravnou
nehodou. Nemožno na škodu navrhovateľa zohľadniť fakt, že poškodené vozidlo takmer stratilo svoju

hodnotu, pretože pred dopravnou nehodou mal motorové vozidlo v pojazdnom stave, mohol ho využívať
a po dopravnej nehode takúto možnosť úplne stratil. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd potom
priznal navrhovateľovi náhradu za motorové vozidlo tak, ako bolo uvedené.

Navrhovateľom uplatnené náklady súvisiace s preskúmavaním zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, ktoré navrhovateľ dokladoval s tým, že priestupkové konanie, ktorým bolo uzavreté konanie pred
správnym orgánom pre navrhovateľa bolo nedostatočné, obrátil sa na Krajský súd v Žiline, ktorý vo veci
konal. S týmto navrhovateľ mal spojené poplatky a to súdny poplatok vo výške 66,39 € a náklady na trovy
právneho zastúpenia v tomto konaní. Podľa názoru súdu takto uplatnené nároky nemožno priznať ako
zodpovednostný nárok vo vzťahu k odporcovi, pretože konanie štátneho orgánu, s ktorým navrhovateľ

nebol spokojný, odporca ovplyvniť nemohol, nemôže niesť následky za rozhodnutie tohto orgánu, ani
náklady, ktoré s tým navrhovateľ mal. Podľa názoru súdu toto nie je nárok, ktorý by mohol navrhovateľ
uplatňovať voči odporcovi v súlade s ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ preukazoval súdu, že po dopravnej nehode nemal motorové vozidlo a potreboval ako

podnikateľ na zákazky prepravovať veci s tým, že si zapožičal motorové vozidlo od kamaráta, za ktoré
mu zaplatil sumu 500 €. K tomuto navrhovateľ doložil čestné prehlásenie O. D. o tom, že v období od 2.
4. 2008 do 20. 10. 2008 mu tento zapožičal auto Š. F., C. Č. J. XXX W. a za zapožičanie obdŕžal čiastku
500 €. Uvedené potvrdenie bolo vydané dňa 7. 1. 2009.

Tento listinný doklad bez ďalšieho dokazovania, ktoré by navrhovateľ navrhol na preukázanie dôvodnosti
a opodstatnenosti tohto nároku súd posúdil ako nedostatočný už aj s prihliadnutím na vyjadrenie
navrhovateľa na pojednávaní dňa 29. 9. 2011, kde navrhovateľ uviedol, že v čase riešenia priestupku
mal zadržaný vodičský preukaz, auto potreboval a zabezpečil si ho tak, že auto si požičal aj so šoférom
na určitú dobu s tým, že za nejaké protislužby a náhradu za pneumatiky a podobné zaplatil 500 €. Ako

podnikateľ k dispozícii iné auto nemal. Takýmto spôsobom preukazovaná škoda podľa názoru súdu je
neodôvodnená, nedostatočne dokladovaná a v tomto smere naozaj navrhovateľ absolútne neuniesol
dôkazné bremeno pravdivosti tvrdenia a súd mu tento nárok preto nepriznal.

Pozistenískutkovéhoaprávnehostavuvovecisamejsúdnávrhunavrhovateľavyhovelvsume1443,94

€, vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Z uplatneného nároku navrhovateľ žiadal priznať
okrem istiny príslušenstvo a to úrok z omeškania vo výške 8 % od 18. 1. 2011. Rozhodný dátum k
priznaniu úroku z omeškania uplatnil od podania návrhu na súd. V tomto smere sa súd nestotožnil s
tvrdením navrhovateľa, že odporca sa dostal do omeškania v čase, keď navrhovateľ podal návrh na
súd. Jediným rozhodným obdobím, od ktorého by bolo možné uplatňovať úrok z omeškania, bol dátum

nasledujúci po doručení návrhu odporcovi, teda kedy sa návrh dostal do dispozície odporcovi a vedel
o tom, aký nárok sa voči nemu uplatňuje. Odporcovi bol doručený návrh na začatie konania dňa 25.
3. 2011, preto úrok z omeškania bol priznaný od 26. 3. 2011, vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa
zamietol.Vedľajší účastník v konaní na strane odporcu sa po rozhodnutí odvolacím súdom konaní nezúčastňoval,
opakovane sa na pojednávanie ospravedlnil, ktoré žiadal vykonať vo svojej neprítomnosti.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej v súlade
s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.