Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/246/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212599
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Švrčeková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513212599.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. T. Š. v právnej veci žalobcu A. T., C. X.X.XXXX, S.W.

A. I., V. XX proti žalovanej M. B., U. S., C. X.X.XXXX, S. A. Ď. Č.. XXX, H. B.. I. S., bývajúcou A. I., L.
XX, o úhradu plnenia vyživovacej povinnosti za iného v sume 5.920 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 920 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 5.8.2013
do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 355 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 1.8.2013, doručenou tunajšiemu súdu 5.8.2013 žiadal zaviazať žalovanú na
úhradu plnenia vyživovacej povinnosti za iného v sume 5 920 eur s 5,5% úrokom z omeškania od
začatia konania na tom skutkovom základe, že súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 90 Zákona o

rodine uznal otcovstvo k synovi žalovanej R. S.i, narodenému 20.3. 2002 po narodení tohto dieťaťa
napriek skutočnosti, že nebol jeho biologickým otcom , avšak mal záujem o vytvorenie úplnej rodiny so
žalovanouamaloletýmapodieľaťsanajehovýchove,vspoločnejdomácnostisožalovanouamaloletým
žil v rokoch 2002- 2009, následne žalovaná nadviazala vzťah s iným mužom a znemožňovala žalobcovi
výkon rodičovských práv s odôvodnením, že nie je biologickým otcom a mala záujem vytvoriť rodičovské
väzby medzi dieťaťom a je novým partnerom - terajším manželom M. B., rozsudkom Okresného súdu
Košice - okolie č.k. 9P 374/2010 zo dňa 10.5.2011 boli upravené rodičovské práva účastníkov k

maloletému R. S., dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke - t.j. žalovanej a otec - žalobca bol
zaviazaný platiť výživné po 130 eur mesačne od 1.5.2011, zároveň bol upravený jeho styk s dieťaťom,
žalovaná však nedodržiavala úpravu jeho styku s maloletým, z týchto dôvodov podal návrh na súdny
výkon rozhodnutia , žalovaná nerešpektovala práva žalobcu ako otca tohto dieťaťa, aj na pojednávaní
vo veci 9P 374/2010 sa vyjadrila dňa 10.5.2011, že mu nemieni umožňovať styk s dieťaťom, pretože
nie je biologickým otcom a výživné, ktoré zaplatil mu môže vrátiť, na návrh žalobcu sa na Okresnom
súdeKošice-okoliepodčíslom13P171/2012viedlokonanieopripusteniezapretiaotcovstvaanásledne

aj konanie o zapretie otcovstva - rozsudkom č.k. 19P 333/2012 zo dňa 15.2.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť 12.3.2013 bolo zapreté otcovstvo žalobca k maloletému R. B., M. S.. Žalobca ďalej
uvádzal, že vyživovaciu povinnosť k maloletému R. si dobrovoľne plnil v rozsahu 130 eur mesačne
v období od februára 2010 do apríla 2011 a následne v rovnakom rozsahu podľa rozsudku č.k. 9P
374/2010 - 31 zo dňa 10.5.2011 od 1.5.2011 až do 31.3.2012 - t.j. za 34 mesiacov po 130 eur, čo
predstavuje sumu 4 420 eur, počas spolužitia so žalovanou si riadne plnil vyživovaciu povinnosť k
maloletému, zo svojho príjmu z pracovného pomeru podstatnou mierou uhrádzal náklady na domácnosť

aj splácanie spoločného hypotekárneho úveru, po odchode žalovanej - od mája roku 2009 až do
predaja bytu - do januára 2010 nepoukazoval žalovanej výživné na dieťa, pretože sám splácal uvedený
úver po 168 eur mesačne, za celé obdobie od narodenia dieťaťa do konca roku 2009 uplatnil náhradu nasplnenú vyživovaciu povinnosť sumou 1 500 eur , listom zo dňa 8.7.2013 bezúspešne vyzýval žalovanú
na úhradu žalovanej sumy v lehote 15 dní.

Žalovaná nesúhlasila so žalobou , navrhovala ju v celom rozsahu zamietnuť, tvrdila, že žalobca od

počiatku vedel, že nie je biologickým otcom maloletého R. , on sám inicioval určenie svojho otcovstva
súhlasným vyhlásením, tento úkon urobil slobodne, vážne, zrozumiteľne, tiež plnenie vyživovacej
povinnosti z jeho strany počas ich spolužitia i po jeho ukončení bolo dobrovoľné, práve žalobca podal
na súde návrh na úpravu výkonu rodičovských práv k dieťaťu, ona sa nedomáhala určenia výživného ,
uviedla, že žalobca prestal platiť výživné v apríli roku 2012, návrh na vykonanie exekúcie podala až v

auguste 2012 po zistení, že žalobca bez jej súhlasu ešte v júni roku 2011 zrušil úrazové poistenie B.
R., poukázala na skutočnosť, že po zapretí otcovstva žalobcu nedošlo k určeniu otcovstva iného muža,
teda neexistuje iná osoba, za ktorú si žalobca plnil vyživovaciu povinnosť, ona sa o dieťa od narodenia
riadne osobne starala, rovnako aj o spoločnú domácnosť, vyživovaciu povinnosť k synovi R. si za
uplatňované obdobie plnila, zo Zákona o rodine jej nevyplýva žiadna duplicitná vyživovacia povinnosť,
poukázala na ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sa žalobca nemôže domáhať

vrátenia vyplatených súm výživného, nemožno sa domáhať vrátenia spotrebovaného výživného a
nárok na úhradu výživného v sume 1 500 eur za obdobie ich spolužitia tiež považovala za úplne
neopodstatnený a nepodložený.

Súdvykonal vovecidokazovanievýsluchom účastníkovalistinnýmidôkazmi ataktozistilskutkovýstav.

Výpoveďou účastníkov i spismi tunajšieho súdu sp. zn. 9P 374/2010, 9P 253/2011, 19P 333/2012

bolo preukázané, že maloletý R. B.X., M. S., narodený XX.X.XXXX sa narodil mimo manželstva, jeho
matka - žalovaná a žalobca udržiavali známosť, avšak od počatia tohto dieťaťa bolo obom účastníkom
známe, že žalovaný nie je jeho biologickým otcom, napriek tejto skutočnosti ich partnerský vzťah bol
vážny a perspektívny, plánovali spoločnú budúcnosť a po narodení dieťaťa došlo k určeniu otcovstva
žalobca súhlasným vyhlásením rodičov. Rovnako bolo preukázané , že asi mesiac, dva po narodení

maloletého R. si účastníci založili spoločnú domácnosť v prenajatom byte v Košiciach na I. O. , neskôr
bývali u rodičov žalobcu a naposledy v byte A. I. na O. I., ktorý si kúpili do podielového spoluvlastníctva a
následne ho po rozchode predali . Výpoveďou účastníkov i spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9P 374/2010
bolo preukázané, že spolužitie účastníkov bolo spočiatku harmonické, neskôr vznikali konflikty, ktoré
viedli v máji v roku 2009 k odchodu žalovanej s dieťaťom zo spoločnej domácnosti . Rovnako bolo

preukázané, že žalobca si počas spolužitia so žalovanou riadne plnil vyživovaciu povinnosť k B. R.,
obaja účastníci podľa svojich možností a schopností riadne zabezpečovali potreby dieťaťa, spoločnej
domácnosti, žalobca zo svojho príjmu splácal aj spoločný hypotekárny úver po 168 eur mesačne.
Rovnako bolo preukázané, že žalobca si od februára 2010 až do 31.10.2012 plnil vyživovaciu
povinnosť k maloletému R. sumou 130 eur mesačne, ktorú začal dobrovoľne poukazovať matke

dieťaťa, neskôr bola vyživovacia povinnosť v rovnakom rozsahu upravená rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 9P 374/2010-31 zo dňa 10.5.2011, celkom zaplatil výživné v sume 4.420 eur. Konanie o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností sa začalo na návrh otca dieťaťa, ktorým mal záujem dosiahnuť
predovšetkým úpravu styku s dieťaťom , pretože žalovaná mu v tom bránila , totiž 20.3.2010 uzavrela
manželstvo s Bc. M. B. a dieťa bolo vychovávané k spolupatričnosti k novej rodine matky. Spisom sp.

zn. XP XXX/XXXX bolo tiež preukázané, že žalovaná v účastníckej výpovedí na pojednávaní dňa
10.5.2011 vyjadrila ochotu vrátiť žalobcovi výživné, ktoré zaplatil na maloletého R.. Spisom tunajšieho
súdu sp. zn. X K. X/XXXX bolo preukázané , že na návrh žalobcu sa viedlo konanie o výkon rozhodnutia
- rozsudku č.k. XP XXX/XXXX-XX zo dňa 10.5.2011 o úprave styku otca s dieťaťom, tiež na návrh
žalovanej sa pod číslom Ex 730/ 2012 u súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilíka viedlo exekučné

konanie na vymoženie výživného na maloletého Filipa , žalobca dlh na výživnom uhradil. Spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 9P 253/2011 bolo preukázané, že na návrh matky dieťaťa sa viedlo konanie
o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska B. R. z priezviska S. na priezvisko B.,
rozsudkom č.k. 9P 253/2011 -18 zo dňa 16.3.2012 bolo je návrhu vyhovené. Rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 13P 171/2012-23 zo dňa 11.9.2012 bolo vyhovené návrhu maloletého o prípustnosť zapretia

otcovstva žalobcu a rozsudkom č.k. 19P 333/2012-17 zo dňa 15.2.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
12.3.2013 bolo zapreté otcovstvo žalobcu k maloletému R. .Je potrebné uviesť, že matka dieťaťa
súhlasila so zapretím otcovstva žalobcu vyjadrila predpoklad osvojenia maloletého jej manželom,
odmietla možnosť určenia otcovstva biologickým otcom.Výpoveďami účastníkov, výpismi z registra Sociálnej poisťovne a opismi mzdových listov bolo
preukázané, že žalobca bol v čase vzniku vyživovacej povinnosti k B. R. v pracovnom pomere so
spoločnosťou U. I., O..U..L.. so sídlom vo Vstupnom areáli VSŽ v Košiciach od 1.2. 2003 až doposiaľ

v pracovnom pomere so spoločnosťou U. S. Steel Košice, s.r.o., mal v roku 2003 priemerný čistý
mesačný príjem v sume 18. 665,30, -Sk - 619,57 eur, v roku 2004 v sume 21.346,-Sk - 708,56 eur ,
v roku 2005 v sume 23.680, -Sk - 786 eur, v roku 2006 v sume 26147,-Sk - 867,92 eur, v roku 2007 v
sume 26. 725,-Sk - 887.10 eur, v roku 2008 v sume 20.064,-Sk - 666,- eur, v roku 2009 v sume
780,48 eur, v roku 2010 v sume 632,35 eur, v roku 2011 v sume 785,70 eur.

Žalovaná bola od 1.4.2001 do 31.1.2006 v pracovnom pomere s Českou poisťovňou -Slovensko, a.s.

na materskej dovolenke bola do troch rokov veku maloletého Filipa, poberala materské, následne
rodičovský príspevok, za obdobie od 1.2.2005 do 31.1.2006 mala priemerný čistý mesačný príjem 7
121,-Sk - 236,37 eur , od 3.9.2007 do 31.7.2009 jej zamestnávateľom bola A. - A. M., a.s. za štyri
mesiace roku 2007 mala priemerný čistý mesačný príjem 18.528,-Sk - 615 eur, v roku 2008 24. XXX,XX
O. - XXX,XX eur mesačne a za prvých päť mesiacov v roku 2009 586,62 eur. Žalovaná má od 1.1.2011

oprávnenie na živnostenskú činnosť , s manželom Bc. Petrom Mačangom sú spoločníkmi obchodných
spoločností B., O..U..L.. O. O. A. Ď. XXX X. M. L., O..U..L.. A. Ď. XXX, obe spoločnosti vznikli 16.5.2012.
Z manželstva žalovanej a S. M. B. O. Q. XX.X.XXXX C. O. Š. B..

Podľa § 75 Zákona o rodine § 75 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 79 Zákona o rodine kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený
od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Toto
právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred/ matričným úradom alebo pred
súdom.

Podľa § 93 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže
otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť

otcomdieťaťa;tátolehotasaneskončípreduplynutímtrochrokovodnarodeniadieťaťa.Ajmatkadieťaťa
môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov. Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.

Podľa § 96 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia

otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodnetak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej
lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie
otcovstva. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému

rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňa omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
dôvodná, pretože žalobca preukázal splnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu žalovanej sumy 5 920
eur k dieťaťu Ž. R. B. , C. XX.X.XXXX, ku ktorému úspešne zaprel otcovstvo a otcovstvo iného muža

nebolo určené, a teda sa u matky koncentruje vyživovacia povinnosť. Žalovaná s prihliadnutím na jej
príjmy a pomery počas spolužitia so žalobcom aj po ich rozchode - až do zapretia otcovstva žalobcu k
maloletému R.i bola schopná plniť si vyživovaciu povinnosť ( okrem osobnej starostlivosti a príspevku
zo svojho príjmu) aj v rozsahu plnenia žalobcu v sume 1.500 eur počas ich spolužitia, ktoré trvalo do
mája roku 2009 i následne sumou po 130 eur mesačne, ktoré žalobca poukazoval do februára roku

2010 do novembra 2012.

Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy aj s 5,5% úrokom z omeškania
uplatneným od podania žaloby na súde, ktorej predchádzala márna výzva a dobrovoľné splnenie
tejto povinnosti .

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. - trovy žalobcu, ktorý bol v konaní

plne úspešný tvorí zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 355 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).