Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/47/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110216816
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8110216816.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slovenská

republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05
Bratislava, IČO: 30416094 proti žalovaným: 1. G.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. Č.. XX, XXX XX
W., 2. F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Č.. XX, XXX XX W., 3. F.. Ľ. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Č.. X,
XXX XX F., 4. T.. H.. P. M.Á., I.., nar. X.X.XXXX, bytom S. Č.. XX, XXX XX W., 5. U. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. Č.. XX, XXX XX O., 6. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, XXX XX O., všetci zastúpení
právnym zástupcom JUDr. Antonom Hajdukom, advokátom so sídlom Štúrova č. 101, 093 01 Vranov
nad Topľou o určenie vlastníckeho práva a iné, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobca Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. F.,
obec F., okres F. a zapísaných na LV č. XXXXX ako

- parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1396 m2 ,
- parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 243 m2,
- parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 722 m2 ,

a na LV č. XXXXX ako

- parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 501 m2,
- parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 8 m2,
- parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 69 m2,
- parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 38 m2

II. Žalobu v časti o určenie, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku č. I. sú v správe Železníc Slovenskej

republiky z a m i e t a .

III. Žalobu v časti o uloženie povinnosti Okresnému úradu Prešov zapísať do operátov katastra
nehnuteľností parcely uvedené vo výroku č. I. ako vlastníctvo Slovenskej republiky v správe Železníc
Slovenskej republiky z a m i e t a .

IV. Žalovaným v 1. až 6. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 8.7.2010 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
uvedeným vo výroku č. I. tohto rozsudku.V žalobe uviedol, že tieto nehnuteľnosti sú identické s časťou pôvodnej parcely mpč. XXXX, zapísanej
v pozemnoknižnej vložke č. XXX s výmerou 36 árov a 32 m2 v zmysle geometrického plánu č. 149/99
vyhotoveného dňa 1.12.1999 G.. Ľ. W..

Žalobca má za to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe právoplatného vyvlastňovacieho
rozhodnutia - Vyvlastňovacieho výmeru č. 13081/I-1942 vydaného dňa 28.4.1942 Župným úradom
Prešov, ktorým došlo k vyvlastneniu uvedenej časti parcely mpč. XXXX, zapísanej v pozemnoknižnej
vložke č. XXX k.ú. Prešov vo vlastníctve P. N.M. ako právnej predchodkyne odporcov v 2.- 6. rade a to na

základe návrhu Ministerstva dopravy a verejných prác - rezortu železničného v Bratislave pre Slovenský
štát - železničnú správu.

Žalobca alternatívne uviedol, že aj v prípade vád vyvlastňovacieho výmeru sa cíti vlastníkom
predmetných nehnuteľností na základe vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.

V žalobe žalobca ďalej uviedol, že v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
D 2517/99 nadobudli sporné nehnuteľnosti odporcovia v 2. - 4. rade v podiele po 1-ine a odporcovia v
5. a 6. rade v podiele po 1/8-ine a to na základe osvedčenia o dedičstve zn. D 2517/99, Dnot 18/00 zo
dňa 7.2.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2000. Odporcovia v 2. - 6. rade previedli parcelu
registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X kúpnou zmluvou na odporcu v 1. rade, ktorý je teda ich

vlastníkom. Parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X ostali vo vlastníctve odporcov v 2. - 6. rade.

Žalobca zároveň uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, nakoľko na tieto v súčasnosti existuje tzv. duálne vlastníctvo a navrhovateľovo
postavenie ako vlastníka je neisté.

Žalovaní 1.- 6. rade zastúpení totožným právnym zástupcom žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Čo sa týka ich právnej argumentácie, poukázali zároveň na spis tunajšieho súdu sp. zn. 8C/54/2003.
Pokiaľ ide o jednotlivé otázky právnej argumentácie žalovaných, na základe ktorej žiadali žalobu
zamietnuť, tieto budú uvedené v ďalšej časti odôvodnenia.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných
dôkazov a s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Na základe osvedčenia o dedičstve č. D 2517/99, Dnot 18/00 ako výsledku konania o dedičstve

sa vlastníkmi bývalej mpč. parcely č. XXXX/X, zapísanej v PKV č. XXX pre k.ú. F., ktorá podľa
geometrického plánu č. 149/99 zodpovedá parcelám registra „C“ č. XXXX/X Y. XXXX/X stali žalovaní v
2.-6. rade ako právni nástupcovia po P.Á. N., H.. M., nar. X.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX.

Na základe kúpnej zmluvy registrovanej Správou katastra Prešov pod značku V - 6785/2008 sa

vlastníkom parciel č. XXXX/X Y. XXXX/X stal žalovaný v 1. rade, ktorý je ako vlastník vedený na LV č.
XXXXX pre k.ú. F..

Vlastníkmi parciel registra č. XXXX/X - XXXX/X zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. F. sú žalovaní v
2. - 6. rade.

Z vyvlastňovacieho výmeru Župného úradu v Prešove č. 13081/I-1942 zo dňa 28.4.1942 vyplýva, že
Župný úrad v Prešove podľa § 5 ods.2 Opatrenia stáleho výboru č. 291/1938 Sb., v zmysle vládneho
nariadenia 95/1940 Sl.z. a § 3 zákona č. 299/1940 Sl.z. na návrh Ministerstva dopravy a verejných
prác - rezortu železničného v Bratislave a Slovpolu - Slovenského poľnohospodárskeho zväzu pre

speňažovanie zvierat a živočíšnych výrobkov, družstvo s r.o. v Bratislave na základe miestneho šetrenia
konaného dňa 27.4.1942 na tvári miesta
- vyvlastňuje časti z dole uvedených pozemkov v k.ú. F. potrebné pre rozšírenie stanice Prešov a
postavenie továrne na mäsové konzervy v Prešove a ustaľuje ceny vyvlastnených pozemkov podľa
odhadu úradného znalca,

- pre Slovenský štát - železničnú správu sa vyvlastňuje pozemok o výmere 36 árov a 32 m2 zapísaný
v PKV č. XXX pod parcelným číslom XXXX, ktorého vlastníkom bola vd. P. N., H.. M.,
- stanovuje náhradu pre vd. P. N., H.. M.Á. vo výške 90.800,-Ks,- určuje, že vyvlastnené pozemky musia byť použité pre rozšírenie stanice Prešov a pre postavenie
továrne na mäsové konzervy do 3 rokov,
- stanovuje, že náhrady za vyvlastnené pozemky treba zaplatiť majiteľom do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto výmeru,
- uvádza, že podľa tohto rozhodnutia vyplatením a zložením náhrady u súdu sú úplne vyrovnané
všetky škody zabraním a vyvlastnením pozemkov azda vzniklé, takže bývalým majiteľom pozemkov
neprislúcha voči Železničnej správe a Slovenskému poľnohospodárskemu zväzu pre speňažovanie
zvierat a živočíšných výrobkov, družstvo s r.o. v Bratislave z tohto titulu žiadna náhrada.

Podľa dôvodov tohto rozhodnutia proti tomuto výmeru je prípustné odvolanie prostredníctvom tunajšieho
úradu na Ministerstvo vnútra v Bratislave v lehote 15 dní od doručenia, ktoré však v zmysle § 5 ods.
10 Opatrenia stáleho výboru č. 291/1938 Sb.z. a n., v časti ktorou sa určuje čo a pre koho sa ním
vyvlastňuje, nemá odkladného účinku.

Rozhodnutiebolodoručovanéna10miest,pričompodľabodu6.ObecnýnotárskyúradvPrešoveobdrží
5 exemplárov s tým, aby všetkých zainteresovaných uvedomil a výmery doručil.
Na poslednej strane vyvlastňovacieho výmeru je uvedené, že sa potvrdzuje, že tento výmer sa stal
právoplatným. Pod týmto textom sa ďalej nachádza text „v Prešove dňa 4.8.1944“, úradná pečiatka
župného úradu a podpis za župana.

Z uznesenia Okresného súdu v Prešove č. Nc I.829/42 vyplýva, že tento vo veci Slovenského štátu
- železničná správa o rozvrhnutie vyvlastňovacej ceny za nehnuteľnosť vd. P. N. a spol. v Prešove
poukazuje Mestskú sporiteľňu v Prešove, aby na základe poradového uznesenia zo dňa 12.11.1942
poukázala bez vyčkania právoplatnosti tohto uznesenia z depozitu zloženého u vymenovaného ústavu

pre vd. P. N., H.. M. sumu 96.475,-Ks.

V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že uvedené obnosy boli zložené pre vlastníkov za
vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX, mpč. č. XXXX, ktoré obnosy boli na základe
poradového pojednávania konaného dňa 12.11.1942 poukázané menovaným vlastníkom, nakoľko

uvedené nehnuteľnosti boli ťarchy prosté.

Uznesenie je datované dňom 12.11.1942 a okrem iného je podľa pečiatky na ňom sa nachádzajúcej
zrejmé, že bolo doručené Stavebnému odboru železničnému v Spišskej Novej Vsi dňa 17.12.1942.

Z uznesenia Okresného súdu v Prešove zo dňa 7. júla 1942 sp. zn. Nc. I. 829/42 vyplynulo, že na deň
2. septembra 1942 o 9.00 hod. do súdnej miestnosti č. 28 tohto súdu, bola okrem iných predvolaná za
účelom rozvrhového pojednávania aj vd. P. N., H.. M..

Toto uznesenie bolo 20. júla 1942 podľa pečiatky nachádzajúcej sa na ňom doručené aj Ministerstvu

dopravy Slovenského štátu - rezortu železničnému.

Z PKV č. XXX pre k.ú. F. vyplynulo, že skutočne vlastníkom pôvodne parcely 2989 bola právna
predchodkyňa žalovaných v 2. - 6. rade - vd. P. N., H.. M..

Podľa radového čísla 6. v tejto pozemkovej knihe v časti B - vlastníctvo, bolo poznamenané zahájenie
vyvlastňovacieho pokračovania v zmysle ustanovenia Stáleho výboru č. 291/38 Sb. z. a nariadení pre
Slovenský poľnohospodársky zväz pre speňažovanie zvierat a živočíšnych výrobkov, družstvo s r.o. v
Bratislave.

Podľa radového čísla 7. na základe výmeru Župného úradu v Prešove č. 13081-I/1942 bola táto
poznámka vyvlastňovacieho konania vymazaná.

Podľa radového čísla 8. na základe listín došlých súdu dňa 8.10.1947, došlo na základe geometrického
plánu vystaveného v Prešove dňa 20.8.1947 k rozdeleniu parcely č. XXXX na parcelu č. XXXX/X o

výmere 36 árov a 32 m2 a parcelu č. XXXX/X o výmere 1 ha 60 árov a 75 m2..

Podľa radového čísla 9. parcela XXXX/X bola P.Á. N. predaná na základe kúpnopredajnej zmluvy zo
dňa 14. augusta 1947 a zároveň bola odpísaná do novej vložky č. 3181.Z geometrického plánu vyhotoveného G.. D. Š. v roku 1947 vyplynulo, že parcela č. XXXX, z PKV
č. XXX k.ú. F. sa má rozkúskovať na parcelu č. XXXX/X Y. XXXX/X, pričom parcela XXXX/X má mať

výmeru 36 árov a 32 m2 a parcela č. XXXX/X výmeru 1 ha 60 árov a 75 m2. S rozdelením tejto parcely
dňa 7. 10.1947 vyslovil súhlas Miestny národný výbor v Prešove. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
14.8.1947 vyplynulo, že parcela 2989/2 vo výmere 1 ha 60 árov a 75 m2 bola odpredaná Slodobu - Zväz
slovenských roľníckych a dobytkárskych družstiev, továreň v Prešove.

Súd ďalej vykonal dokazovanie správou Železníc SR, z ktorej vyplýva, že na parcele č. XXXX/X je
postavená stavba - vodojem, na parcele XXXX/X je postavená stavba - uzlový klub, na parcele č. XXXX/
X je postavená stavba - transformátor, na parcele XXXX/X je postavená stavba - garáž pre motorové
vozidlo a na parcele XXXX/X je postavená stavba - trafostanica.

Zároveň súd vykonal dokazovanie evidenčnými listami k jednotlivým budovám. Žalobca zároveň uviedol,

že jednotlivé stavebné povolenia, či kolaudačné rozhodnutia k týmto stavbám sa nezachovali.

Pokiaľ ide o výpovede žalovaných, tak žalovaní v 2. - 6. rade ako právni nástupcovia po P. N. zhodne
uviedli, že bezprostredné informácie o tom, ako bolo naložené s parcelou XXXX/X, časťou pôvodnej
mpč. XXXX z PKV č. XXX nemajú, pretože buď v tom čase ešte nežili alebo mali málo rokov, aby vedeli

niečo osobne povedať o vyvlastňovacom konaní a o tom, ako bolo s týmito pozemkami naložené.

Čo sa týka obrany žalovaných, tí ju v podstate zhrnuli do nasledovných bodov:
1. Majú za to, že vyvlastňovací výmer bol v rozpore s platnou úpravou § 5 ods. 8 Opatrenia č. 291/38,
keďže v ňom nebola určená lehota dokedy sa má pozemok zastavať.

2. Podľa ich názoru výmer nikdy nebol doručený, pretože nie je možné, že keď sa malo doručenie
vykonať na 10 miest, aby sa niekde nenachádzal spis s doručenkami.
3. Na výmere nie je vyznačená vykonateľnosť.
4. Majú za to, že výmer nikdy nenadobudol ani právoplatnosť.
5. Nedošlo k zápisu tvrdeného vyvlastneného pozemku v prospech Slovenského štátu do Pozemkovej

knihy.
6. Poukazujú na listinu z roku 1947, kde bola P. N. predvolávaná na konanie ohľadom jej pozemku mpč.
XXXX (PKV č. XXX), kde je ešte uvedená jeho plná výmera.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z nasledujúcich právnych predpisov:

Podľa § 2 ods.1 písm.a) Opatrenia Stáleho výboru č. 291/1938 Sb. - Vyvlastněním podle tohoto opatření
lze dosíci ve prospěch navrhovatele vyvlastnění přechodu vlastnického práva k nemovitostem.

Podľa § 2 ods.3 Opatrenia SV - Bylo-li vyvlastněním podle tohoto opatření dosaženo přechodu

vlastnického práva k nemovitostem nebo k soukromým vodám, zanikají tím všechna práva třetích osob
k dotčeným nemovitostem nebo soukromým vodám, ať jsou nebo nejsou zapsána ve veřejných knihách,
není-li vyvlastňovacím výměrem stanoveno jinak. Pro posuzování nároků na náhradu osob, jimž zaniklá
práva příslušela, platí ustanovení § 6.

Podľa § 4 ods.1 Opatrenia SV - Pro účely, pro něž lze provésti vyvlastnění podle tohoto opatření, lze
vstoupiti na všechny potřebné nemovitosti a jich i jinak užívati, zejména za účelem provedení potřebných
přípravných prací, a to již před zahájením vyvlastňovacího řízení a před vydáním vyvlastňovacího
výměru.

Podľa § 4 ods.9 Opatrenia SV - Za užívání nemovitosti podle tohoto paragrafu přísluší vlastníku náhrada,
kterou stanoví, nedojde-li o ní k dohodě, okresní úřad podle užitku, jaký nemovitost dávala v době, kdy
byla vzata do užívání; při tom se přihlíží k průměrnému výtěžku nemovitosti z posledních tří let předtím,
než byla vzata do užívání. Za užívání nemovitosti, která trvale nepřinášela žádného užitku, náhrada
nepřísluší.

Podľa § 5 ods.4 Opatrenia SV - Podáním návrhu na vyvlastnění, řádně doloženého podle ustanovení
odstavce 3, u příslušného okresního úřadu (a v případě podle druhé a třetí věty odstavce 2 u zemského
úřadu nebo u ministerstva vnitra), je vyvlastňovací řízení zahájeno. Zahájení vyvlastňovacího řízení sepoznamená na žádost okresního úřadu (zemského úřadu, ministerstva vnitra) ve veřejných knihách.
Tato poznámka jest účinná proti každému, kdo později dobude k dotčené nemovitosti knihovního zápisu.
O poznámku požádá úřad ihned, jakmile ho dojde návrh na vyvlastnění, doložený podle ustanovení

odstavce 3.

Podľa § 6 ods.1 Opatrenia SV - Za vyvlastnění přísluší přiměřená náhrada, která se stanoví podle
poměrů v době zahájení vyvlastňovacího řízení (§ 5, odst. 4).

Podľa § 6 ods.8 Opatrenia SV - Vyvlastněnému příslušejí ode dne, kdy byla nemovitost (věcné
právo) na podkladě vyvlastňovacího výměru odňata z jeho volného nakládání, do dne skutečného
zaplacení jednorázové náhrady zákonné úroky z částky, kterou úřad pravoplatně určí jako náhradu
za vyvlastnění. Byla-li náhrada za vyvlastnění přiznána v jiné přiměřené nemovitosti (věcném právu),
příslušejí úroky podle věty první do doby, kdy náhradní nemovitost (náhradní věcné právo) byla
vyvlastněnému odevzdána k volnému nakládání. Byla-li náhrada stanovena v opakujících se ročních

platbách, příslušejí vyvlastněnému zákonné úroky z plateb včas nesplacených. Byla-li vyvlastněnému
při dočasném omezení vlastnického nebo jiného práva přiznána náhrada podle odstavce 1, věty druhé,
příslušejí mu zákonné úroky ode dne, kdy mu nemovitost (věcné právo) byla vrácena, až do dne
skutečného zaplacení přiznané náhrady. Celkovou výši úroků stanoví úřad s přihlédnutím k poskytnutým
zálohám.

Podľa § 7 ods.1 Opatrenia SV - Jednorázovou peněžitou náhradu za vyvlastnění třeba zaplatiti do osmi
neděl od jejího pravoplatného stanovení. Náhrada stanovená v opakujících se ročních platbách přísluší
ode dne, kdy nemovitost (věcné právo) byla vzata v užívání podle vyvlastňovacího výměru; roční platby
třeba platiti ve lhůtách stanovených okresním úřadem.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledujúcim skutkovým záverom.

Súd má za nepochybné, že vyvlastňovacie konanie v roku 1942 prebehlo a jeho výsledkom bol
individuálny správny akt - Vyvlastňovací výmer č. 13081/I-1942, na základe ktorého došlo okrem iného

k vyvlastneniu časti parcely XXXX, zapísanej v PKV č. XXX pre k.ú. F. a to v rozsahu 36 árov a 32
m2 pre Slovenský štát - železničnú správu. Tento výmer podľa súdu nadobudol právoplatnosť, aj keď
neurčeného dňa, pretože z formulácie „potvrdzujem, že tento výmer sa stal právoplatným“ v Prešove dňa
4.8.1944, uvedenej na strane 4. tohto výmeru je síce zrejmé, že tento výmer právoplatnosť nadobudol,
avšakniejezrejmé,čisatakstalo4.8.1944alebo,čojepravdepodobnejšie,4.8.1944bolaibavyznačená

táto doložka právoplatnosti.

Čo sa týka otázky doručovania tohto výmeru, zo strany 3-4 tohto výmeru je zrejmé, že bol doručovaný
na 10 miest. Pod bodom 6. sa uvádza, že Obecný notársky úrad v Prešove obdrží 5 exemplárov s tým,
aby všetkých zainteresovaných uvedomil a výmery doručil. Z tejto formulácie nie je možné ustáliť, že

Obecný notársky úrad v Prešove mal 5 exemplárov doručovať pred ním nachádzajúcim sa 5 adresátom,
a to 1. Ministerstvu dopravy a verejných prác - rezort železničný v Bratislave, 2. Stavebnému odboru
železničnému v Spišskej Novej Vsi, 3. Katastrálnemu meračskému úradu v Prešove, 4. Daňovému
úradu v Prešove, 5. Daňovej správe v Prešove. Táto formulácia rovnako môže znamenať, že Obecný
notársky úrad v Prešove mal doručovať tento vyvlastňovací výmer fyzickým osobám, účastníkom

vyvlastňovacieho konania, a to napríklad aj vd. P. N., H.. M..

O tom, že vyvlastňovacie konanie skutočne prebehlo, svedčí aj uznesenie Okresného súdu Prešov
zo dňa 7. júla 1942, ktorým boli zainteresované subjekty, vrátane vd. P. N., H.. M. predvolané na
deň 2. septembra 1942 na rozvrhové pojednávanie, ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa

12.11.1942 o tom, že bez vyčkania právoplatnosti tohto uznesenia sa má zo súdneho depozitu vyplatiť
suma 96.475,-Ks vd. P. N.M., H.. M. ako odplata za vyvlastnené nehnuteľnosti.

Tutrebapodotknúť,žetietouzneseniasúverejnýmilistinami.Okreminéhoplatíto,žetrebapovažovaťza
pravdivé, čo sa vo verejnej listine uvádza, ak nie je preukázaný opak. Ak teda žalovaní tvrdili, že žiadna

finančná náhrada ich právnej predchodkyni vd. P. N. vyplatená nebola, dôkazná povinnosť o preukázaní
tejto skutočnosti bola na nich, keďže súd má túto skutočnosť za preukázanú práve zo spomínaných
uznesení Okresného súdu v Prešove. Podmienka zaplatenia však bola Slovenským štátom splnená užuložením náhrady (vyvlastňovacej ceny) do depozitu, pričom o tomto uložení niet pochýb vzhľadom na
vyššie uvedené uznesenia OS Prešov.

Čo sa týka listiny zo dňa 6. júna 1947, vydanej Miestnym národným výborom v Prešove pod číslom
11.660/I-1947, ktorá sa týkala konania ohľadom rozdelenia nehnuteľností parc. č. XXXX, zapísanej v
PKV č. XXX pre k.ú. F., v ktorom je uvedená plná výmera 1 ha 97 árov a 07 m2 a ktorá by mala svedčiť
o tom, že k vyvlastneniu nedošlo, súd uvádza, že v tomto rozhodnutí, ktoré vecne rozhodnutím ani nie
je, ale je predvolaním na určité správne konanie, je uvedená plná výmera tejto parcely preto, že táto

tak bola stále evidovaná v Pozemkovej knihe, kde k zaznamenaniu oddelenia vyvlastnenej časti parcely
XXXX o výmere 36 árov a 32 m2 dovtedy nedošlo.

Čo sa týka právneho posúdenia zisteného skutkového stavu, súd sa najprv musí vyjadriť k tomu, či na
požadovanom určení bol daný naliehavý právny záujem, keďže v danom prípade ide o tzv. určovaciu
žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže

domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Vzhľadom na to, že žalobca nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník parciel uvedených
vo výroku č. I. tohto rozsudku a určovací rozsudok je záznamovou listinou, je na požadovanom určení
vlastníckeho práva bez ďalšieho naliehavý právny záujem daný (aj keď nejde o duplicitu vlastníctva ako
to nesprávne uvádzal žalobca), keďže len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Žalobca svoje vlastníctvo primárne odvodzuje od správneho aktu - vyvlastňovacieho výmeru Župného
úradu v Prešove.

Súd sa teda musel tiež zaoberať otázkou, v akom rozsahu je možné v civilnom konaní preskúmavať
správnerozhodnutieaprihliadaťprípadnenajehovadyalebovecnénesprávnosti.Judikatúrajeustálená
v tom (napríklad Najvyšší súd ČR sp. zn. 3 Cdon 1091/96 alebo Ústavný súd ČR sp. zn. II.ÚS 770/02),
že mimo rámec správneho súdnictva nie je súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu.
Vždy však skúma, či ide o správny akt a či nejde o tzv. paakt, a teda skúma, či správny akt je vydaný v

medziach právomocí príslušného správneho orgánu a či je právoplatný. O tzv. paakt ide predovšetkým
v prípade, ak bol vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom.

NS SR vo veci sp. zn. 4 Cdo 123/2003 uviedol - „Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj
sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými

listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.

Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho
aktu;môžehopreskúmavaťlensozreteľomnato,čiideoaktnulitný(ničotný).Nulitnýmaktomjesprávny
akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne

následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby
zrušenia jeho účinkov. (zrušením alebo zmenením).Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať
z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je
rozhodnutie o ich prídele.“

Ako už bolo uvedené, súd nemôže mimo rámec právneho súdnictva preskúmavať vecné nesprávnosti
alebo nezákonnosti správneho aktu. V danom prípade má súd za to, že predložený vyvlastňovací výmer
je správnym aktom, pretože bol vydaný vecne príslušným správnym orgánom, v žiadnom prípade teda
nejde o tzv. nulitný alebo neúčinný správny akt nazývaný aj ako paakt.

Čo sa týka otázky právoplatnosti správneho aktu, platí podľa súdu prezumpcia správnosti správneho
aktu aj v rámci doložky právoplatnosti, pokiaľ je na rozhodnutí vyznačená a pokiaľ nie je v konaní
preukázaný opak.

To,žesasúdu,aaniúčastníkomkonanianepodarilozabezpečiťvyvlastňovacíspis,ktorýsanenachádza
ani v archívoch Slovenskej republiky, neznamená, že sú pravdivé tvrdenia žalovaných o tom, že

vyvlastnenie neprebehlo v súlade so zákonom, resp., že neprebehlo vôbec. Súd má za to, že o
vyvlastňovacom konaní svedčí jednak vyvlastňovací výmer a jednak na neho nadväzujúce uznesenia
Okresného súdu v Prešove. Je teda zrejmé, že Okresný súd v Prešove mal vyvlastňovací výmer,
prípadne aj spis k dispozícii, keďže na ich základe pristúpil k rozvrhu do súdneho depozitu zloženej
vyvlastňovacej náhrady.

Súd má za logické, že štát by k zloženiu náhrady do depozitu nepristúpil, ak by vyvlastňovací výmer
nebol právoplatný alebo vykonateľný.

Ďalším podporným dôkazom je aj súdny spis vo veci „Slovpolu“, o ktorom rozhodoval Krajský súd

v Prešove (ktorý však už v terajšom konaní predložený nebol) a ktorý je opísaný v zápisnici z
predchádzajúceho konania, z ktorej vyplýva, že krajský súd preskúmaval tento výmer (aj keď v
otázke iného účastníka vyvlastňovacieho konania ako Slovenského štátu, a to v otázke účastníka
vyvlastňovacieho konania Slovpolu) pričom žiadne námietky voči právoplatnosti tohto výmeru nemal.
Treba teda vychádzať z toho, že skutočne tento výmer právoplatný bol, keďže správne súdnictvo v tom

čase sa sústreďovalo ako je tomu aj v súčasnosti na preskúmavanie právoplatných správnych aktov.

Pokiaľ ide o námietku neurčitosti ohľadne toho, čo vlastne vyvlastnené vyvlastňovacím výmerom bolo,
keďže k vyhotoveniu geometrického plánu na rozdelenie parcely č. XXXX, vedenej v PKV č. XXX, k.ú. F.
malo dôjsť až v roku 1947, k tomu súd uvádza, že nebolo preukázané, že tu vytyčovací náčrt, prípadne

geometrický plán neexistoval už skôr avšak tento však iba nebol zapísaný v Pozemkovej knihe.

Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2013 žalobca predložil súdu pozemnoknižný návrh, v ktorom boli
uvedené iné rozhodnutia správnych orgánov o vyvlastnení z obdobia štyridsiatych rokov 20. storočia,
z ktorého vyplynulo, že bežne sa vyvlastňovalo spôsobom, aký je uvedený aj v tomto vyvlastňovacom

výmere, ktorý napriek tomu, že sa vyvlastňovala časť parcely, nerobil svojou súčasťou geometrický plán,
prípadne vytyčovací návrh alebo iný doklad, z ktorého by vyplývalo geometrické určenie vytyčovanej
nehnuteľnosti. Treba však uviesť, že to, čo sa vyvlastňovalo zrejmé bolo, keďže bolo vykonané miestne
šetrenie a žalobca sa chopil držby vyvlastňovanej nehnuteľnosti.

Aj spomínaný geometrický plán z 20.8.1947 uvádza, že novým vlastníkom parcely č. 2989/1 v
rozsahu úplne totožnom s vyvlastňovanou výmerou (polohove totožnou aj s teraz žalobcom užívanými
parcelami) je uvedený ako ČSD, teda Československé dráhy. Nikde v zhromaždenom spisovom
materiále sa nenachádza námietka vtedajšej pozemnoknižnej vlastníčky vd. P. N., žeby voči tomuto
nejakým spôsobom protestovala. Podľa súdu tomu tak bolo preto, že bez ďalšieho vedela, že táto

parcela v skutočnosti už patrí na základe vyvlastňovacieho výmeru Slovenskému štátu a je v správe
Československých dráh. Navyše aj samotná zmluva, ktorou vd. P. N. predala p.č. XXXX/X vytvorenú z
p. č. XXXX je datovaná dňom 14.08.1947 a daná Daňovému úradu v Prešove dňa 18.08.1947, teda v
čase pred vyhotovením geometrického plánu, k vyhotoveniu ktorého došlo až dňa 20.08.1947.

Otom,ževd.P.N.včasesvojejsmrtiužnebolavlastníkomparcelyč.XXXX/Xsvedčiapodporneajďalšie
listiny a to dedičské rozhodnutia po P. N. z rokov 1950 a 1957, kde p.č. XXXX/X predmetom dedičského
konania už nebola. Z dedičských rozhodnutí ďalej vyplýva, že deti poručiteľky vykonávali nasledujúcu
prácu G. N. - domáca v Prešove, P. O. - učiteľka v Prešove, B. N. - štábny kapitán v Prešove a H. N. -úradník v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že deti P. N. boli vzdelané vzhľadom na funkcie, ktoré sú pri
nich uvedené a potom súd považuje za logicky nepravdepodobné, aby títo, ak by mali znalosti o tom,
že ich matka bola vlastníčkou určitej nehnuteľnosti, nepožiadali v reálnom čase, teda po jej smrti, o jej

dedičsképrejednanieatonajmä,akžilitiežvPrešove,tedavblízkostisvojejmatkyatrebapredpokladať,
že jej majetkový stav im tak bol známy. To môže podľa súdu svedčiť len o jedinom závere, a to o tom,
že vedeli, že vlastníkom parcely XXXX/X ich matka v čase smrti už nebola, pretože jej vlastníkom bol
štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia. O tom svedčí aj to, že tieto deti boli volané ako účastníci
konania aj na konanie na Mestskom národnom výbore v Prešove v roku 1947 (predvolaní pod č. 4 - 7)

a teda informácie o naložení s parcelou č. XXXX mali mať k dispozícii.

Vyššie uvedené závery vrátane toho, že neexistencia vyvlastňovacieho spisu nemôže byť bez ďalšieho
v prospech žalovaných súd opiera aj o existujúcu judikatúru a to napr. o rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22 Cdo/1400/2004, podľa ktorého: „Ak nie je dôvod k pochybnostiam, že sa určité veci v dobe
dávno minulej (t.j. keď časový odstup od rozhodných skutočností podstatne prekračuje i vydržacie lehoty

alebo lehoty skartačné) diali obvyklým, či pravidelným spôsobom, resp. úradným postupom je dôkazné
bremeno o tom, že v danom prípade tak nebolo na tom, kto tvrdí.“

Analogicky teda súd znova poukazuje na predchádzajúce, a to že na základe vyvlastňovacieho
výmeru, uznesení Okresného súdu v Prešove o rozvrhnutí vyvlastňovacej náhrady, držbu nehnuteľnosti

žalobcom ako aj nekonania bezprostredných právnych nástupcov vd. P. N., a to jej detí, má za to, že
vyvlastnenie prebehlo, a teda ako P. N., tak aj jej bezprostrední právni nástupcovia, teda deti - mali
vedomosť o tom, že ich matka už vlastníkom parcely XXXX/X v k.ú. F. v čase svojej smrti nebola, preto
ani nepožiadali o jej dedičské alebo dodatočné dedičské prejednanie. Následne, ak potom radovo ďalšie
generácie právnych nástupcov tento postup, ktorý sa udial v 40-tych a 50-tych rokoch 20. storočia

spochybňujú, je na nich, aby tieto pochybnosti nezostali iba v rovine indícií, ale aby tieto pochybnosti
preukázali.

Treba potom veriť, keďže nebol preukázaný opak, žalobcovi, že predmetné parcely vlastnícky totožné
s pôvodnou parcelou XXXX/X vo vyvlastnenej výmere užíval prostredníctvom jednotlivých železničných

organizácií nerušene až do času, keď ich nechali dodatočne prejednať žalovaní v 2. - 6. rade.

Na vyššie uvedenom nič nemení ani to, že vyvlastňovací výmer a vlastníctvo Slovenského štátu nebolo
vpísané do Pozemkovej knihy, keďže podľa § 2 ods. 1 písm. a) Opatrenia stáleho výboru č. 291/1938
Sb. vyvlastnením podľa tohto opatrenia sa v prospech navrhovateľa dosiahne prechod vlastníckeho

právaknehnuteľnostiam.Toznamená,žeštátsastalvlastníkomvyvlastňovanéhomajetkuužsamotným
správnym aktom, bez potreby intabulácie, ktorá v tomto prípade nemala právotvorný účinok, mala iba
účinok záznamový. To potvrdzuje aj § 5 odsek 4. Opatrenia SV, podľa ktorého návrh na zápis poznámky
vyvlastňovacieho konania bol správny úrad povinný podať iba v prípade, ak navrhovateľom vyvlastnenia
nebol štát.

Aj pre prípad, ak by súd pripustil, že skutočne z nejakých dôvodov k právoplatnému vyvlastneniu
predmetných nehnuteľností nedošlo, treba uviesť, že štát by sa stal ich vlastníkom z dôvodu vydržania.
Tu je potrebné zdôrazniť, že vydržanie by začalo v rámci platnosti uhorského obyčajového práva, keď
vstup do držby a podmienky vydržania boli podstatne odlišné ako podmienky vydržania stanovené v

nasledujúcich Občianskych zákonníkoch z roku 1950 alebo z roku 1964. Pre vydržanie podľa uhorského
obyčajového práva bolo rozhodujúce, že vstup do držby bol poctivý. V tomto prípade nemožno dať za
pravdu ani žalovaným, ktorí namietali, že žalobca nevedel presne uviesť, kedy vstúpil do držby tvrdených
sporných nehnuteľností a lavíroval medzi jednotlivými dátumami tak, ako sa mu to hodilo. Vstup do držby
vyplývazosamotnéhovyvlastňovaciehovýmeru,vktoromjeuvedené,žeSlovenskýštátvstúpildodržby

vyvlastnenej nehnuteľnosti dňom začatia vyvlastňovacieho konania, a to 4.2.1941. Zároveň vdova P. N.,
ako vlastníčka vyvlastňovanej nehnuteľnosti, neobdržala iba sumu 90.800,- korún slovenských ako cenu
vyvlastňovaných nehnuteľností ale podľa tohto rozhodnutia jej bol vyplatený, resp. mal byť vyplatený aj
5 % úrok odo dňa vzatia pozemkov do držby až do dňa skutočného vyplatenia náhrady, prípadne ich
zloženia na súde.

Pre zaujímavosť súd cituje niektoré rozhodnutia týkajúce sa vydržania podľa uhorského obyčajového
práva:K vydržaniu sa nežiada právny titul, len preukázaná mala fides prekáža vydržaniu (Kúria, č. 1121/1889).
K vydržaniu sa nevyžaduje iustus titulus (Kúria, č. 11365/1895).
Uplynutím lehoty 32 rokov nastáva vydržanie aj vtedy, ak sa držba nezakladá na právnom titule (Kúria,

č. 6352/1897).
Vydržiteľ nemusí dokazovať iustum titulum; iniustus titulus mu musí byť dokázaný (Kúria, č. 1121/1889).
Nepoctivosť bráni vydržaniu iba vtedy, jestli vydržiteľ si držbu nadobudol nepoctivým spôsobom (Kúria,
č. 3780/1889).

Potom,akSlovenskýštátprostredníctvomrezortuželezničnéhoaleboniektorejorganizáciedoňpatriacej
vstúpil do držby na základe rozhodnutia o začatí vyvlastňovacieho konania a neskôr mal k dispozícii
vyvlastňovacie rozhodnutie resp. uznesenia OS Prešov o rozvrhnutí vyvlastňovacej náhrady nemožno
mať pochybnosti ani o tom, že vyvlastňovanú nehnuteľnosť užíval dobromyseľne.

Podľa § 562 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. - Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ

nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto
právne pomery spravujú skorším právom.

Podľa § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.:

Ods.1 - Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu
lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu
lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

Ods. 2 - To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Slovenský štát tak pozemok zodpovedajúci parcele č. XXXX/X, k.ú. F. vydržal uplynutím lehoty 10 rokov
počítanej od 01.01.1951.

Otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu: Pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu je rozhodujúce, že

určenia vlastníckeho práva sa domáha právnická osoba Slovenská republika. Kto v spore za Slovenskú
republiku koná, je už otázkou predovšetkým jej vnútornej organizácie.

Podľa § 21 ods.4 O.s.p. - Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na

konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú
ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.

Už podľa Z III (s. 312) - Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v
mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného.

Ak potom podľa zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy ustanovenia § 8 ods.1 je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky okrem iného ústredným orgánom štátnej správy pre dráhy a dopravu na dráhach nemá súd
pochybnosti jednak o aktívnej vecnej legitimácii štátu na požadovanom určení a jednak o tom, že za

štát konal kompetentný štátny orgán.

Otázka časti petitu požadujúceho určenie správy vlastníctva štátu Železnicami SR.
Podľa § 10 ods.1 zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach SR - Železnice majú právo hospodárenia s
majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia

Železnice Slovenskej republiky, š.p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania.
Podľa ustálenej súdnej praxe (NS SR - M Cdo 36/2000) štátny podnik sa môže domáhať, že má právo
hospodárenia k veciam vo vlastníctve štátu.
Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32 Odo 311/2002 - Výrok o určení vlastníckeho práva štátu a výrok
o určení práva hospodárenia štátneho podniku k tomuto majetku, vydané k návrhu štátneho podniku,

nemôžu vedľa seba obstáť.
Z vyššie citovaného vyplýva, že výrok o určení vlastníckeho práva štátu a výrok o určení práva
hospodárenia Železníc SR nemôžu vedľa seba obstáť. V prejednávanej veci naviac žalobu nepodaliŽeleznice SR, ktoré by sa inak určenia práva hospodárenia k majetku štátu domáhať ako jediné mohli,
preto nie je daný naliehavý právny záujem a ani aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanom určení.
Petit týkajúci sa povinnosti orgánov správy katastra zapísať vlastníctvo SR do príslušných operátov.

Je výrazom ustálenej súdnej praxe, že otázka vyznačenia vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
nemôže byť súdom orgánom katastra nariadená (napr. NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2688/99 - Soud nemůže
katastrálnímu úřadu uložit, aby provedl zápis do katastru nemovitostí.), preto súd žalobe v tejto časti
vyhovieť nemohol.
Prípadná námietka ochrany vlastníctva nadobudnutého od nepravého dediča:

Podľa § 486 Občianskeho zákonníka kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému
bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

Pri riešení tejto otázky súd bez ďalšieho odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 2264/2009, ktorý
pri rovnakej právnej úprave uviedol, že dovolací soud sdílí závěry soudů nižších instancí ohledně povahy

ustanovení § 486 obč. zák. v tom směru, že nepravým dědicem je osoba, která podle rozhodnutí soudu
o dědictví nabyla majetek zůstavitele, ačkoli jej neměla nabýt buď vůbec, nebo ne v takovém rozsahu,
v jakém jej nabyla. Z uvedeného vyplývá, že se jedná o věci, které zůstavitel ke dni úmrtí vlastnil; nikoli
o věci, které v jeho vlastnictví nebyly. Jinak by nešlo o nabytí věcí zůstavitele, které byly po jeho úmrtí
soudem přiřčeny neoprávněnému dědici, ale jednalo by se o věci osoby třetí. Takovou ochranu osobě,

která by nabyla vlastnické právo k věcem nepatřícím zůstaviteli, a přesto byly tyto věci projednány v
rámci dědického řízení, občanský zákoník neposkytuje.

Vzhľadom na to, že sporné parcely v čase smrti osoby, po ktorej boli prejednané v rámci dodatočného
dedičského konania tejto osobe nepatrili, nemohli byť predmetom dedenia.

Prevod parciel zo žalovaných v 2. - 6. rade na žalovaného v 1. rade tak nadobudnutie vlastníckeho práva
žalovaným v 1. rade znamenať nemohol.

Vzhľadom na čas dodatočného dedičského konania neprichádza do úvahy ani vydržanie týchto parciel,

pričom naviac zo strany žalovaných nebolo ani tvrdené, že tu podmienky držby v zmysle vôle s vecou
nakladať ako s vlastnou (držobná vôľa) a faktické ovládanie veci zo strany žalovaných v 2. - 6. rade,
resp. žalovaného v 1. rade existovali.
Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.2O.s.p.aichnáhradužiadnemuzúčastníkovnepriznal,
nakoľko žalobca mal prevažne úspech ohľadom petitu o určení vlastníckeho práva a žalovaný mal

úspech ohľadom petitu o povinnosti uložiť správe katastra vykonať zápis a tak úspech účastníkov
konania je v podstate rovnaký. Keďže žalobca náhradu trov konania nepožadoval (§ 151 ods.1 O.s.p.)
súd formuloval výrok iba vo vzťahu k žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.