Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/328/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107215460
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7107215460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu W. K., bytom G., G. XX, zast. JUDr. Ivanom
Jurčišínom, advokátom, Košice, Vozárová 5, proti žalovanému E. E. D., a.s., T., T. XX, IČO: 36 570
460, o zaplatenie 833,17 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 39C 108/2007-224 z
29.6.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 61,25 € spolu s 8,5%-nými
ročnými úrokmi z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s tým, že o trovách konania vrátane trov štátu bude

rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 833,17 € s príslušenstvom a to ako
podielový spoluvlastník (v podiele 1/2) k parcele KN Z./XX - zastavanej ploche o výmere 251 m2 v
kat. území D. tvrdiac, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Z rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 11C 200/04-92 z 25.5.2005 zistil, že žalobca sa na podklade súdneho rozhodnutia
stal v podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom parcely KN Z./XX kat. úz. D.. Podrobne reprodukoval
obsah vyjadrení a prednesov žalobcu ako aj žalovaného a z výpovede svedka C. I.L. mu vyplynulo, že
žalovaný19.8.2005zrealizovaloplotenie,ktorýmoddelilparcelupatriacužalobcoviodsvojichpozemkov.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom W.. V. C. mu vyplynulo, že nájomné za nehnuteľnosť
žalobcu za obdobie od 3.7.2005 do 19.8.2005 predstavuje sumu 117,61 €. Zo záverečnej reči zástupcu
žalobcu zistil, že tento žalobu považuje za dôvodnú, keďže na predmetnom pozemku sa stále nachádza
betónová plocha, majúca charakter stavby, ďalej zvod hromozvodu, betónové úžľaby a betónový plot a aj
zvyšok pozemku je nevyužiteľný z dôvodu makadamovej plochy. Podľa obsahu záverečnej reči zástupcu
žalovaného k ohradeniu predmetného pozemku došlo dňa 19.8.2005 a od tej doby už fyzicky predmetný
pozemokužívaťnemoholažalobcasataknemôžedomáhaťvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Právne

vec posúdil podľa § 451, § 563 a § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, ako aj § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1,
2 Obč. zákonníka a mal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. Z./XX -
zastavané plochy o výmere 251 m2, kat. územie D. v podiele 1/2 ako aj to, že žalovaný tento pozemok
odčlenil od svojich nehnuteľností oplotením dňa 19.8.2005 a stratil tak možnosť ho fakticky užívať. Z
teórie práva mu vyplynulo, že o plnenie bez právneho dôvodu, ako jedného z možných spôsob získania
majetkového prospechu ako bezdôvodného obohatenia, ide v prípade užívania pozemkov bez nájomnej
alebo inej zmluvy, keď súčasne platí, že musí ísť o faktické užívanie pozemku. Podmienka faktického

užívania pozemku žalovaným podľa jeho názoru bola splnená iba do momentu oplotenia pozemku, t.j.
do 19.8.2005, ktorým dňom žalovaný stratil akýkoľvek prístup na pozemok a pozemok prestal užívať.Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že betónová plocha a makadam sú vo vlastníctve žalovaného.
Pokiaľ ide o ďalšie zariadenia, ktorých vlastníctvo žalovaný nepoprel, iba samotná skutočnosť, že zostali
na pozemku a že ich žalovaný neodstránil neodôvodňuje záver o užívaní pozemku z jeho strany. V

tomto prípade by mohlo ísť iba o zásah do vlastníckeho práva žalobcu, napríklad jeho obmedzením,
z čoho mu však vyplývajú iné právne nároky než bezdôvodné obohatenie. To isté platí podľa jeho
názoru aj vo vzťahu k spomínanej betónovej ploche a makadamu. Žalovaného preto zaviazal na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaibazaobdobiedo19.8.2005vovýške61,25€spríslušenstvom.Rozhodnutie
o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. si vyhradil až na dobu do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a priznať mu celú žalovanú
sumu alebo alternatívne ho zrušiť v jeho zamietavej časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Poukázal pritom na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a namietal tiež
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Bol toho názoru, že do dnešného dňa dochádza k
užívaniupredmetnéhopozemkužalovanýmatotýmspôsobom,žejenaňnaštyrochmiestachoceľovými

zvodmi zvedený zvod hromozvodného zariadenia zo susednej stavby vo vlastníctve žalovaného a
zo susednej administratívnej budovy je dažďová voda zvedená cez dažďové žľaby a odpadové rúry
na spevnenú betónovú plochu na jeho pozemku. Na jednej tretine pozemku sa nachádza spevnená
betónová plocha a na zvyšných dvoch tretinách pozemku sa nachádza spevnená makadamová plocha.
Skutočnosť, že žalovaný fyzicky oddelil svoj pozemok a tým mu bolo umožnené užívať svoje vlastníctvo

je irelevantná, nakoľko žalovaný zanechal na pozemku stavby a zariadenia, ktoré mu naďalej slúžia a
znemožňujú užívanie pozemku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
21C 149/1999-235 z 23.3.2004, ktorý sa týkal uloženia káblových rozvodov pod povrchom pozemku.
Vyčítal súdu prvého stupňa, že sa počas konania vôbec nezaoberal skúmaním skutočností, v koho
vlastníctve sa nachádza stavba - betónová plocha, keď aj z konania 11C 200/2004 Okresného súdu

Prešov vyplynulo, že vlastníkom betónovej plochy aj ostatných zariadení je žalovaný. Aj preto navrhoval
uložiť žalovanému povinnosť predložiť protokoly o prevzatí majetku E. E. š.p. T., keďže betónovú
plochu aj makadamom spevnenú plochu pôvodne vlastnil právny predchodca žalovaného. Nesúhlasil
s názorom žalovaného, že po právoplatnosti rozsudku v konaní o určenie vlastníctva k predmetnému
pozemku tento vypratal, keďže k jeho vyprataniu nedošlo a došlo len k jeho odčleneniu oplotením.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p.
potvrdiť. Upozornil, že v priebehu konania spochybnil tvrdenia uvádzané žalobcom a poukazoval
na to, že betónová plocha, makadamová plocha, betónový plot a betónový stožiar mu nepatrili a
pravdepodobne boli vybudované v čase realizácie diaľničného privádzača Košice - Prešov. Pokiaľ ide o
betónové užľabie na zvod dažďovej vody v predloženom odbornom posudku č. 40/2009 bolo upresnené,

žerigolješirokýlencca50cmodbudovyžalovanéhoaajzgeometrickéhoplánuč.3/2003predloženého
žalobcom jednoznačne vyplynulo, že hranica pozemku žalobcu parcely CKN XXXX/XX nie je totožná s
hranicou jeho pozemku, ktorú tvorí budova. Z toho vyplýva, že ani betónový žľab a zvod hromozvodu
nemôžu zasahovať do pozemku žalobcu.

Rozsudok vo výroku, ktorým žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 61,25 € s príslušenstvom

nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto v odvolacom konaní
nebol v tejto časti predmetom preskúmavania.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b)súdprvéhostupňarozhodolpodľa§115aO.s.p.beznariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani
o z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých
poukazuje.

Žalobca podané odvolanie odôvodnil okrem iného odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/,
d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

Podľa ustálenej súdnej praxe, neúplnosť zistenia skutkového stavu (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre

vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom
konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní
tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť
právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že
ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené

už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Žalobca vyčítal súdu prvého stupňa, že neuložil žalovanému povinnosť predložiť protokoly o prevzatí
majetku E. z ktorých podľa neho malo vyplývať vlastníctvo žalovaného k betónovej a makadamom
spevnenej ploche nachádzajúcim sa na pozemku ním spoluvlastnenom. Vzhľadom na právne závery

súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby, ani podľa názoru odvolacieho súdu predmetné
protokoly nebolo potrebné oboznamovať. Žiada sa dodať, že sporná betónová a makadamom spevnená
plocha, vzhľadom na ich stav a charakter nepredstavujú samostatnú stavbu, ale sú súčasťou pozemku(boli zrejme určené k trvalému používaniu s pozemkom) a nie sú tak samostatnými vecami v právnom
slova zmysle.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa

týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne ak zo skutočností dostatočne preukázaných
vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolanie žalobcu z hľadísk týchto uplatnených dôvodov nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa
úplne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné právne predpisy a
správne tak posúdil nárok žalobcu.

Neobstojí ani názor žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.

Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov
tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia
podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v
danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené

otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil,
ktoréskutočnostivprejednávanejvecipovažovalzarozhodujúce,kakým záveromnaichzákladedospel
a prečo nebolo možné vyhovieť námietkam žalobcu. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom

prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek
žalobcu. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani
taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť aj v
období po 19.8.2005. Je nesporné, že účastníci konania v minulosti viedli spor o určenie vlastníckeho

práva k predmetnému pozemku - parcele č. Z.X/XX, zastavanej ploche a nádvoriu o výmere 251 m2,
zapísanému na LV č. XXX, kat. úz. D. (konanie Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 11C 200/2004)
a žalovaný v tomto spore úspech nemal. Rešpektujúc súdne rozhodnutie, v záujme zdôraznenia, že
nehnuteľnosť, spoluvlastnícky patriacu žalobcovi už fakticky neužíva (užívať nemôže) sporný pozemok
žalovaný oddelil od svojich nehnuteľností oplotením a možno tak súhlasiť so záverom súdu prvého

stupňa, že tak fakticky stratil možnosť pozemok žalobcu užívať.Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na
tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok
na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech
niekoho konané. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak v dôsledku takéhoto plnenia pripadla majetková
hodnota tomu, komu bolo plnené, v dôsledku čoho v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k

zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy
či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské
oprávnenie a neplatí za to úhradu a jeho majetkový stav sa teda nezmenšil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ samozrejme nie je
schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a je preto povinný

nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady musí pritom vychádzať z
finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto
prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej
zmluvy.

Podľa zaužívanej súdnej praxe bezdôvodné obohatenie vzniká napríklad i tomu, kto svojím konaním
dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol
a urobil ho tak prístupný pre seba a svoje potreby a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne
užíval.

V posudzovanej veci, ako to vyplynulo zo skutkových zistení súdu prvého stupňa došlo k opačnej situácii,

keď žalovaný, aby sa vyhol prípadným budúcim sporom so žalobcom svoje nehnuteľnosti, susediace s
parcelou žalobcu fyzicky oddelil oplotením, aby zvýraznil, že ich fakticky neužíva. Žalobca nepreukázal,
aby žalovaný svojím konaním a využívaním jeho pozemku získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie
(spočívajúce v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenšil, keď za užívanie pozemku neposkytoval
vlastníkom žiadnu odplatu). Odhliadnuc od žalobcom nepreukázaného vlastníckeho vzťahu žalovaného

k betónovej a makadamovej ploche a ďalším zariadeniam na dotknutej parcele ich samotná existencia v
teréne, ako nie samostatných vecí nemôže viesť k záveru, že žalovaný sa bez ich faktického využívania
na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Obdobná situácia je aj pri ďalších namietaných zásahoch
do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý argumentoval oceľovými zvodmi hromozvodného zariadenia zo
susediacej stavby na jeho pozemok, ako aj zvádzanou dažďovou vodou na jeho parcelu. Aj podľa

odvolacieho súdu tieto „zásahy“ samé o sebe neumožňujú prijať názor žalobcu o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného s poukazom na ich charakter a intenzitu (neporovnateľnú napríklad
s uložením káblových rozvodov pod povrchom pozemku). Pokiaľ sa žalobca cíti obmedzený vo výkone
svojichvlastníckychprávexistencioususediacejbudovy,mámožnosťvyužiťinéprávnenástroje.Navyše
podľa vykonaného dokazovania (odborný posudok č. 40/2009 - č.l. 119) „rigol“, do ktorého steká voda

je široký len približne 50 cm a hranica pozemku žalobcu nie je presne totožná s hranicou pozemku
žalovaného, ktorú tvorí jeho budova.

Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané a v odvolaní nie sú uvedené žiadne námietky,
ktorými by bola spochybnená správnosť zisteného skutkového stavu veci a právnych záverov, ku ktorým
dospel súd prvého stupňa, neboli dôvody pre zmenu, či zrušenie rozsudku v napadnutej časti.

Súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na dobu do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.), rozhodne preto i o trovách odvolacieho konania (§ 224
ods. 4 O.s.p.).Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.