Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Štepita

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1Cb/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911205824
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5911205824.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v obchodnoprávnej veci
navrhovateľa: BEK Baustoffe Slovakia, s.r.o., Odborárska č. 52, Bratislava, IČO: 31 364 951, zast.: JUDr.
Ján REPÁŇ, advokát so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, proti odporcovi: MARCANNA BUILDERS,
s.r.o., Dolná Roveň 1311, Liptovské Sliače, IČO: 44 060 882, zast.: JUDr. Jozef POLÁK, advokát so
sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1718, v konaní o zaplatenie sumy 3.895,99 Eur s príslušenstvom, na
pojednávaní konanom dňa 24.04.2013 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.616,53 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
a to zo sumy 122,63 Eur od 21.01.2010 do 31.08.2011, zo sumy 155 Eur od 21.01.2010 do 31.08.2011,
zo sumy 98,17 Eur od 01.09.2011 do 27.09.2011, zo sumy 299,88 Eur od 05.10.2010 do 27.09.2011,
zo sumy 98,05 Eur od 28.09.2011 do 21.10.2011, zo sumy 908,93 Eur od 05.10.2010 do 21.10.2011, zo
sumy 706,98 Eur od 22.10.2011 do 02.11.2011, zo sumy 506,98 Eur od 03.11.2011 do 25.11.2011, zo
sumy 206,98 od 26.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,85 Eur od 06.10.2010 do zaplatenia, zo sumy
869,94 Eur od 14.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.480,76 Eur od 13.10.2010 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 156,50 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 878,86 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.09.2011 si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie sumy
3.895,99 Eur s 9 % úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Ako dôvod nároku
uviedol, že odporcovi dodal tovar, ktorý odporca na základe dodacích listov prevzal, dodanie tovaru,
jeho kvalitu a množstvo nenamietol. Nenamietol ani faktúry, ktoré mu boli vystavené a napriek viacerým
telefonickým výzvam dlžnú čiastku neuhradil. Na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa odporca
reagoval listom, v ktorom žiadal o poskytnutie splátkového kalendára. Ku dňu podania návrhu na súd
žiadnu z fakturovaných súm odporca nezaplatil.

Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.12.2011 vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania
čiastočne späť, ktoré späťvzatie odôvodnil okolnosťami, že v dňoch 27.09.2011, 21.10.2011, 02.11.2011
a 25.11.2011 odporca uhradil na istine čiastku 1.100 Eur a taktiež sčasti uhradil aj trovy právneho
zastúpenia.

Okresný súd Ružomberok vydal dňa 05.01.2012 pod č. k. 1Rob/172/2011-40 platobný rozkaz, ktorým
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.795,99 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania
zo súm uvedených v tomto platobnom rozkaze a takisto mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania v sume 167,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh, ako aj trovy
právneho zastúpenia v sume 34,60 Eur.

Proti platobnému rozkazu podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V písomnom
odpore namietol, že nárok v žalobe v uplatnenej výške nie je dôvodný, nakoľko ku dňu podania odporu
proti platobnému rozkazu navrhovateľovi uhradil celkovú čiastku vo výške 1.600 Eur a takisto právnemu
zástupcovi navrhovateľa uhradil sumu 178,20 Eur. Podľa odporcu preto zostatok istiny predstavuje
čiastku 2.295,99 Eur, a zároveň poukázal na skutočnosť, že niektoré úhrady boli uskutočnené pred
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. V písomnom odpore ďalej odporca uviedol, že okrem
čiastkových úhrad zaplatil navrhovateľovi v jeho predajni v Ružomberku pri osobnom odbere nového
materiálu vyššiu sumu, než bola hodnota ním odobratého materiálu s tým, že s vedúcim prevádzky sa
dohodol, že kladný rozdiel v prospech odporcu sa započíta na starý záväzok, keď takýmto spôsobom
mal odporca uhradiť navrhovateľovi sumu viac ako 400 Eur.

Na uvedené skutočnosti reagoval navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď vzal späť
návrh na začatie konania aj o sumu 179,46 Eur, keď vykonal identifikáciu platieb zo strany odporcu s
prihliadnutím na úhradu trov právneho zastúpenia, keď celková žalovaná suma potom predstavovala
čiastku 2.616,53 Eur s príslušenstvom.

Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Ružomberok dňa 20.02.2012 rozsudkom č. k.
1Cb/3/2012-77 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.616,53 Eur spolu s 9 % úrokom
z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, priznal mu tiež trovy konania vo výške 156,50 Eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 335,44 Eur. Konanie o zaplatenie sumy 179,46 Eur súd zastavil
z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania.

Na základe podaného odvolania odporcom Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/230/2012-130
zo dňa 31.01.2013 rozsudok prvostupňového súdu zrušil v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 2.616,53 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách prvostupňového
konania a vec bola vrátená Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konania.

V intenciách záverov uvedených v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline súd vypočul ako svedka
Ing. Martina Jurča, ktorý od roku 2005 je zamestnaný v pobočke navrhovateľa v Ružomberku ako vedúci
špecializovaných stavebnín. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že štandardným postupom prevádzky
navrhovateľa pri predaji tovaru zákazníkom bola ich prvotná registrácia, následné zrealizovanie dvoch,
prípadne viacerých obchodov v hotovosti, po vystavení predfaktúry, jej zaplatení v plnej úhrade, mohlo
dôjsť k odberu tovaru. V prevádzke bolo možné nakupovať tovar aj spôsobom, že zákazník zloží
preddavok (zálohu) s cieľom, aby nemusel čakať na registráciu, keď následne po zložení zálohy môže
pristúpiť k odberu tovaru. Podľa svedka sledovanie pohľadávok má vo svojej pracovnej náplni on,
pričom odber tovaru je možné realizovať do výšky zloženej zálohy, hoci pripustil, že môže v niektorých
prípadoch dôjsť k jej miernemu prekročeniu. K tvrdeniu odporcu o úhrade vyššej sumy, než bola hodnota
kupovaného materiálu s tým, že malo dôjsť k započítaniu zálohy na „starý záväzok“, uviedol, že viackrát
sa v predajni stalo, že zákazník potvrdenie o zložení zálohy stratil, resp. tvrdil, že ho nemá, a preto s
cieľom vyjsť zákazníkom v ústrety na prevádzke pristúpili k tomu, že takéto doklady si oni archivovali
na prevádzke. Bolo to tiež z dôvodu ochrany predajcu, aby klient nemohol tvrdiť, že im zaplatil niečo
navyše. Pokiaľ potom klient odoberal tovar, mohlo sa stať, že po zistení, že tam má ešte zloženú zálohu,
sa finančné prostriedky mohli použiť na úhradu iných záväzkov. Všetky doklady týkajúce sa „saldokonta“
odporcu predložil právnemu zástupcovi navrhovateľa, pričom je aj zrejmý prehľad úhrad, ktoré dlžník
vykonal v prospech navrhovateľa a takisto existujú záznamy aj o celkovej výške dlžnej sumy. Svedok
sa tiež vyjadril k okolnostiam, že manželka konateľa odporcu vykonávala niektoré úhrady za odobratý
tovar na predajni aj v hotovosti, takáto úhrada sa však ihneď prejaví vo vnútornom systéme fakturácie
spoločnosti BEK a tým sa vyznačí aj úhrada prípadných pohľadávok. Akákoľvek úhrada sa dokladuje
potvrdením, ktoré sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno vyhotovenie dostáva samotný

zákazník a druhé sa zasielalo do sídla firmy, aby bol zrejmý prehľad záväzkov a pohľadávok jednotlivých
obchodných partnerov. Pri každej úhrade faktúry systém vyhotoví potvrdenie o úhrade faktúry, ktoré
potvrdenie má pridelené konkrétne číslo faktúry a o zaplatenú čiastku sa poníži celková pohľadávka.

Právny zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že odporca poukázal platby na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, tieto však neboli bližšie identifikované, preto po konzultáciách právneho
zástupcu navrhovateľa s učtárňou, boli čiastočné platby zohľadnené už v prípade prvého čiastočného
späťvzatia návrhu na začatie konania, nakoľko nebolo jasné, či išlo o úhradu istiny, alebo o zaplatenie
trov právneho zastúpenia; na pokus o zmier odporca reagoval listom, v ktorom žiadal o splátkový
kalendár, preto čiastočné úhrady boli zaúčtované na trovy právneho zastúpenia. Ďalšie platby, ktoré
odporca poukázal na účet navrhovateľa, boli zohľadnené v druhom čiastočnom späťvzatí a tieto
predstavujú rozdiel medzi platbami, ktoré boli poukázané na účet zástupcu navrhovateľa. Z výsluchu
zástupcu navrhovateľa ďalej vyplynulo, že navrhovateľ nemá vedomosť o žiadnych skutočnostiach, z
ktorých by sa dalo usudzovať, že dochádzalo k nejakému čiastočnému plneniu v prospech navrhovateľa
na jeho predajni v Ružomberku. Samotný klient (navrhovateľ) priamu platbu v hotovosti nepotvrdil, no
pripustil, že ak aj k takémuto plneniu došlo, s veľkou pravdepodobnosťou by sa jednalo o iný tovar.
Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepoprel opodstatnenosť základu žalobou
uplatneného nároku, t. j. množstvo a kvalita daného tovaru a s prihliadnutím na čiastočné plnenia navrhol
žalobnému návrhu v rozsahu čiastočných späťvzatí v celom rozsahu vyhovieť.

Za účelom objasnenia, aké úhrady odporca v prospech navrhovateľa vykonal, bol súdu predložený
prehľad úhrad, ktoré vykonal dlžník, spoločnosť MARCANNA BUILDERS, s.r.o., z ktorého vyplynulo,
že v roku 2011 odporca uhradil na účet navrhovateľa čiastku 1.100 Eur a od tých čias nebola na účet
navrhovateľa pripísaná žiadna platba.

Zástupca odporcu sa v konaní pred súdom bližšie nevyjadril s výnimkou vyhlásenia, že nemá k dispozícii
žiadne doklady od klienta, ktoré by preukazovali čiastočnú úhradu v odpore namietanej „sumy cca 400
Eur“.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
konkrétne s faktúrami a dodacími listami, pokusom o zmier, návrhom splátkového kalendára, s výpismi z
účtov, a to konkrétne s faktúrami č. 43072036 s prílohou, faktúra č. 43072145, č. 43100717, dodací list č.
42131121 zo dňa 20.09.2010, faktúra č. 43100728, dodací list č. 42131126 zo dňa 20.09.2010, faktúra
č. 43100826, dodací list č. 42131205 zo dňa 21.09.2010, dodací list č. 1280006453 zo dňa 07.07.2010,
dodací list č. 1280006452 zo dňa 07.07.2010, faktúra č. 4310189, dodací list č. 42132383 zo dňa
27.09.2010, fotokópia dodacieho listu z 01.06.2010, faktúra č. 43101742, dodací list č. 42132395 zo dňa
27.09.2010, faktúra z čl. 24, dodací list zo dňa 16.07.2010, dodací list č. 1280006580 zo dňa 22.07.2010,
pokus o zmier, návrh splátkového kalendára, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I.,
výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie platobného
rozkazu, výpis z účtu, prehľad úhrad a aktuálne saldokonto.

Podľa § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný
tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu

nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže
robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo medzi nimi k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka. Z dodacích listov, ktoré sú relevantným dôkazom, nakoľko tieto boli potvrdené
podpisom a pečiatkou prijímateľa tovaru (odporcu), je zrejmé, že stavebný tovar v celkovej hodnote
3.895,99 Eur bol odporcovi dodaný. Táto suma predstavovala hodnotu dodaného tovaru ku dňu podania
návrhu na začatie konania. V priebehu celého konania odporca žiadnym spôsobom nerozporoval
množstvo a kvalitu dodaného tovaru. Na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa (predžalobná výzva)
odporca reagoval listom zo dňa 26.07.2011, v ktorom navrhol splátkový kalendár s odôvodnením, že
vzhľadom na aktuálnu platobnú situáciu nie je schopný uhradiť celú čiastku naraz. Preto požiadal
o vystavenie dohody o splátkach, kedy sám navrhol, že je v jeho reálnych možnostiach uhrádzať
istinu v mesačných splátkach po 500 Eur počínajúc mesiacom august 2011, keď zároveň trovy
právneho zastúpenia aktuálne vyčíslené ku dňu výzvy vo výške 178,20 Eur odporca poukázal na účet
zástupcu navrhovateľa dňa 04.07.2011. Návrh splátkového kalendára vystavila konateľka spoločnosti
MARCANNA BUILDERS, s.r.o., Anna Ondrejková. Z prehľadu účtov, ktoré boli súdu predložené,
vyplynulo, že v dňoch 27.09., 21.10., 02.11. a 25.11.2011 odporca plnil svoj záväzok v rozsahu čiastky
1.100 Eur, ktorú skutočnosť následne zohľadnil navrhovateľ v čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie
konania, resp. v návrhu na vydanie platobného rozkazu, po zohľadnení ďalších platieb, ktoré odporca
vykonal, v reakcii na podaný odpor vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť aj čo do
sumy 179,46 Eur. O túto sumu súd konanie rozsudkom zo dňa 20.02.2012 zastavil, pričom tento výrok
odvolaním napadnutý nebol, Krajský súd v Žiline sa ním ani nezaoberal, a preto v tejto časti je rozsudok
č. k. 1Cb/3/2012-77 v časti o zastavenie konania o zaplatenie sumy 179,46 Eur právoplatný.

Samotný odporca v odpore proti platobnému rozkazu uznal, že jeho dlh voči navrhovateľovi predstavuje
len čiastku 2.295,99 Eur, nakoľko okrem čiastok 1.100 Eur, ktoré navrhovateľ zohľadnil, ktoré boli platené
prevodom na účet právneho zástupcu navrhovateľa, uhradil v dňoch 30.08.2011 sumu 200 Eur a dňa
02.09.2011 sumu 300 Eur, a to v podobe vkladu hotovosti na účet. Na preukázanie svojich tvrdení
predložil výpisy z účtov (čl. 44-48), z ktorých však súd zistil, že v týchto účtoch nie je zahrnutá platba
zo dňa 02.09.2011 na sumu 300 Eur, a teda mohol prihliadnuť len na skutočne preukázateľne uhradené
platby, a to vo výške 1.300 Eur. Odporca namietal, že navrhovateľ nezohľadnil vo svojom návrhu údajné
plnenie „v rozsahu cez 400 Eur“, na ktorom sa mal dohodnúť odporca s vedúcim prevádzky navrhovateľa
v Ružomberku. V tomto smere však neboli predložené žiadne doklady, ktorými by odporca preukázal
uvedené skutočnosti, naopak, z výsluchu svedka Ing. Martina Jurča vyplynulo, že ak aj boli vykonané
nejaké platby, tieto boli zaúčtované na predchádzajúce záväzky odporcu. Svedok Jurčo vysvetlil princípy
vedenia účtovníctva a vydávania potvrdení o zaplatení tovaru, keď na každú úhradu bolo vystavené
potvrdenie v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno si nechával predávajúci a druhé dostával k dispozícii
kupujúci. Preto bolo teda úlohou a povinnosťou odporcu preukázať prípadné úhrady v rozsahu svojich
námietok.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vykonaným dokazovaním, či už v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu zrušujúceho uznesenia Krajským
súdom, ako aj v konaní, kedy súd doplnil dokazovanie v intenciách Krajského súdu v Žiline, mal súd
jednoznačne za preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi. Vo všeobecnosti platí a v
súdenej veci obzvlášť, že navrhovateľ si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy bezo zvyšku splnil,
o čom svedčia odporcom podpísané dodacie listy. Naopak, bol to odporca, ktorý si svoju povinnosť
vyplývajúcu z uzavretej kúpnej zmluvy neplnil, napriek čiastočnému plneniu z jeho strany, keď toto
plnenie možno považovať za uznanie zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, kúpnu
cenu v plnej výške neuhradil, a tak s prihliadnutím na čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania
mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 2.616,53 Eur
je plne dôvodný. Len na margo vyjadrení odporcu a jeho správania sa od doby splatnosti jednotlivých

faktúr až do dňa vyhlásenia rozhodnutia môže súd konštatovať, že ide čisto o obštrukčné konanie, keď
nič nebránilo odporcovi, aby zostatok kúpnej ceny v ním uznanej výške za obdobie viac ako dvoch rokov
uhradil.

Podľa § 324 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku meškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.

Je nesporné, že odporca sa so svojím plnením dostal do omeškania, keď navrhovateľovi vznikol zákonný
nárok na úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení neskorších predpisov. Výška úroku z omeškania je stanovená ako výška úrokov o 8
percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba ECB a
ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úroku z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá
omeškanie; táto základná úroková sadzba ECB sa použije počas celého tohto polroka. Z uvedeného
je zrejmé, že navrhovateľ má nárok na 9 % úrok z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr,
resp. ich zostatkov tak, ako to bolo vyčíslené vo výrokovej časti tohto rozsudku, o ktorom nároku súd
nemal oprávnené pochybnosti, preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj 9 % úrok z
omeškania zo súm ako je uvedené vyššie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP,
podľa ktorých ustanovení účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Je
možné konštatovať, že návrh na začatie konania na Okresnom súde Ružomberok bol podaný dôvodne,
čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa boli dôsledkom jeho reakcie na
čiastkové platby vykonané odporcom, ktoré boli poukazované na účet právneho zástupcu navrhovateľa a
ktoré nebolo možné ihneď identifikovať. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu
trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 156,50 Eur
(vyčíslený podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych
poplatkoch), ako aj z odmeny právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré boli vyčíslené v celkovej výške
1.377,60 Eur. Trovy právneho boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 10, § 14 a § 16 Vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a pozostávajú z odmeny právneho zástupcu navrhovateľa
za 8 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady v celkovej výške
141,09 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, návrh na vydanie platobného rozkazu v rovnakej výške, čiastočné
späťvzatie návrhu vo výške 111,21 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, vyjadrenie k odporu vo výške 101,25
Eur + režijný paušál 7,63 Eur, účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Ružomberok dňa 20.02.2012
vo výške 101,25 Eur, vyjadrenie k odvolaniu v rovnakej výške, ako aj dvakrát po 101,25 Eur pri účasti na
pojednávaniach v dňoch 27.03.2013 a 24.04.2013 na Okresnom súde Ružomberok), + režijný paušál
2 x 7,81 Eur a 1 x 7,63 Eur, 3 x cestovné á 10,88 Eur pri účasti na pojednávaní, 2 x náhrada za stratu
času vo výške 52,04 Eur, 1 x náhrada za stratu času za 2 hodiny vo výške 50,88 Eur, ako aj DPH, t. j.
v celkovej výške 1.377,60 Eur. V priebehu konania odporca na účet právneho zástupcu navrhovateľa
celkovo uhradil čiastku 498,74 Eur na trovách právneho zastúpenia, a preto k zaplateniu zostala čiastka
1.035,36 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v §
42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a
podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP),

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.