Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8C/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712213179
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kutišová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3712213179.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľa

JARA, s.r.o. Rozkvet 2063/178, Považská Bystrica, IČO: 36829170, právne zastúpený JUDr. Mariana
Dobríková, AK s.r.o. Jilemnického 8, Martin proti odporcovi Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595545 v konaní o zaplatenie 313,88 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 313,88 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne
od 27.3.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania 18,50 eur a trovy právneho zastúpenia
507,00 eur na účet JUDr. Mariany Dobríkovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tun. súd návrh , v ktorom uviedol, že dňa 14.2.2011 o 11,20 hod. na okružnej

ulici v Považskej Bystrici došlo k škodovej udalosti , pri ktorej bolo poškodené čelné sklo motorového
vozidla navrhovateľa zn. Mazda MPV ečv. T. XXX E.. Škodovú udalosť zavinil K.. L. ako vodič
vozidla zn. Ford Transit ečv. T. XXX E., ktorého prevádzkovateľom je poistenec odporcu spol. T. M.
L..C..I.. Považská Bystrica. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot.vozidla mala
predmetná spoločnosť uzatvorenú poistnou zmluvu č. 3559007672. Navrhovateľ ďalej uviedol, že u
odporcu si uplatnil nárok na náhradu škody na svojom mot.vozidle vo výške 313,88 eur bez DPH , a
to na základe fak.č. 31210120 vystavenej dňa 22.2.2012 autoservisom Autosklo Hornets.r.o. Odporca
však listom zo dňa 27.3.2012 navrhovateľovi oznámil, že náhradu škody neposkytne, a to ani následne

po tom, ako ho navrhovateľ požiadal o prehodnotenie tohto zamietavého stanoviska. Navrhovateľ bol
preto nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou .

Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 8Ro 245/2012-16 zo dňa 23.11.2012, ktorým
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Odporca však podal proti vydanému PR v zákonnej
lehote odpor, v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Zdôraznil, že nie je možné ,
aby vodič mot.vozidla , prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda, jednoznačne potvrdil
alebo vyvrátil vznik zodpovednosti za škodu ako aj samotnú škodu v danom čase na danom mieste.

Nemôže si byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla , a preto nie je možné
objektívne preukázať , že predmet (skalka, kameň), resp. predmety, ktoré údajne poškodili čelné sklo
navrhovateľa, boli odmrštené od mot.vozidla ich poisteného. Podľa odporcu ani záznam o dopravnej
nehode nepreukazuje , že škoda vznikla v dôsledku prevádzky mot.vozidla poisteného v danom čase
na uvedenom mieste, keďže vodič mot. vozidla takúto vedomosť nemôže objektívne mať, nakoľko sa
vždy primárne venuje situácii, ktorú priamo vidí, t.j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva
pred ním. Podpis na listine, označenej ako Záznam o dopravnej nehode, zo strany vodiča mot.vozidla,ktorým údajne bola škoda spôsobená, nie je možné preto považovať za relevantný dôkaz, keďže
tento nemohol objektívne vidieť priebeh deja, t.j odskok kameňa resp. skalky spod kolies svojho
mot.vozidla. Zodpovednosť v tomto prípade nie je daná ani podľa ustanov. § 427 Obč.zák, podľa ktorého

ustanovenia zodpovedá prevádzateľ mot.vozidla za vzniknutú škodu objektívne , pričom je však nutné
preukázať, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik
škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. Keďže zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot.vozidla vo svojom ustanov. § 4 ods. 2
požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok

pre vznik objektívnej zodpovednosti navrhovateľa podľa ustanov. § 427 Obč. zák. Okrem toho je povinný
preukázať aj vecnú časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho mot.vozidla ako príčinou
a vznikom škody ako následkom. Nepostačuje pri tom tvrdenie poškodeného o samotnej existencii
kauzálneho nexu. V prípade odmrštenia skalky od kolies mot.vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť
takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka , pretože
túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Z uvedeného

dôvodu preto ani nemôže byť dostatočne preukázaný kauzálny nexus. Podľa názoru odporcu v dôsledku
neunesenia dôkazného bremena na strane navrhovateľa, bude potrebné návrh zamietnuť.

Odporca ďalej v odpore poukázal na to, že pokiaľ súd dospeje k inému názoru, tak je nutné návrh
zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov. Tieto vidí v tom, že skalka ležiaca na vozovke
je jednoznačne okolnosťou vonkajšou , teda nemá pôvod v prevádzke mot.vozidla a je možné, za

predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od prevádzateľa požadovať , tohto liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť
zabráneniavznikuškodyvynaloženímvšetkéhoúsilia,ktorémožnopožadovať,saposudzujeobjektívne,
tj nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča mot. vozidla. Naopak, vychádza sa
z objektívnej možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V

predmetnej právnej veci to potom znamená, že poistený ako vodič mot.vozidla prevádzkou ktorého
údajne došlo k vzniku škody, vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby
zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou fakticky nemožno rozpoznať
prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, preto od prevádzateľa nebolo možné požadovať
väčšie úsilie na odvrátenie škody a je zbavený zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov preto

odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, záznamu o dopravnej nehode, uplatnenia nároku
na náhradu škody zo dňa 22.2.2012, oboznámením fak.č. 31210120, oboznámením oznámenia
odporcu zo dňa 27.3.2012, výzvy práv.zástupcu navrhovateľa zo dňa 26.7.2012, záznamu z knihy
jázd navrhovateľa, výsluchom svedkov K.. L., Y. L., oboznámením odporu odporcu, písomných

vyjadrení oboch zúčastnených strán k meritu veci, výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa,
oboznámením poistnej zmluvy poistenca odporu č. 6807391361, ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil nasledovný skutkový stav:

Poistenecodporcuakoajnavrhovateľdňa14.2.2011jazdilipoOkružnejulicivPovažskejBystrici,pričom
v zázname o dopravnej nehode je uvádzaná hodina 10,40 hod. a v uplatnení navrhovateľa nároku

na náhradu škody je 10,50 hod. Právna zástupkyňa navrhovateľa po tom ako na tieto nezrovnalosti
upozornila splnomocnená zástupkyňa odporcu poukázala na to, že v návrhu je omyl, ktorý sa stal
zrejme pri prepisovaní vo worde z iného dokumentu a rozdielnosť 10 min. v ostatných záznamoch je
pochopiteľná a ospravedlniteľná.

Podľa záznamu o dopravnej nehode zo dňa 14.2.2012, v ktorom zázname je uvedené poškodenie

čelného skla na vozidle navrhovateľa, poistenec odporcu záznam podpísal, pričom zároveň podpísal
aj bod 15 tohto záznamu, podľa ktorého on zavinil poškodenie čelného skla odskočeným kamienkom
spod kolies jeho vozidla.

Konateľka navrhovateľa vypovedala, že krátko pred nehodou išla svojim mot.vozidlom spolu so svojou
ekonómkou , keď pred nimi išlo jedno veľké biele auto a zrazu započula, že do čelného skla ich vozidla

narazil kamienok a následne aj uvidela hviezdičku na prednom čelnom skle v jej zornom poli. Hneďpreto sa snažila predbehnúť idúce vozidlo pred ňou, ktoré napokon zastavilo . Vodič, ktorý šoféroval
toto vozidlo, bol pre konateľku v tom čase neznámou osobou. Vysvetlila mu, čo sa stalo a tento po
obhliadnutí čelného skla uznal , že poškodenie môže byť spôsobené odskočením kamienka spod kolies

jeho auta. Konateľka navrhovateľa ďalej poukázala na to, že v rozhodnom čase bolo na predmetnej
komunikácii v blízkosti ich auta len vozidlo poistenca a zdôraznila, že v danom čase iné vozidlo
pred nimi nešlo, a teda nebola pochybnosť o tom, že kamienok odfrkol od idúceho vozidla, ktoré
následne zastavila. Uviedla, že už aj v minulosti sa jej stalo, že predné čelné sklo na aute bolo takýmto
spôsobom poškodené, ale keďže vtedy išla v „kolóne“, nebolo možné identifikovať spod kolies ktorého

auta kamienok odfrkol, a preto si takúto náhradu škody ani neuplatnila.

Navrhovateľ do spisu predložil faktúru č. 31210120 zo dňa 22.2.2012 o výmene čelného skla na sumu
bez DPH 313,88 eur , s dátumom splatnosti 7.3.2012 ako aj doklad o zaplatení celej vyúčtovanej sumy
spolu s DPH 376,66 eur. (č.l. 75 spisu). Taktiež predložil dôkaz o tom, že si uplatnil náhradu škody u
odporcu- poisťovateľa škodcu ,ktorý však odmietol predmetnú škodu zaplatiť z dôvodu, že nárok nie je
preukázaný a z tohto dôvodu uplatnený nárok vybavil odporca bez poskytnutia poistného plnenia.

Svedkyňa Y. L. uviedla, že bola spolujazdkyňou v predmetnom aute v rozhodnom čase , keď došlo
k poškodeniu predného čelného skla odfrknutím kamienka. Uviedla, že tiež počula silné ťuknutie do
čelnéhoskla,načo konateľkanavrhovateľareagovala tým,že„asinámstrelilkameňdoskla“anásledne
začala dávať znamenie autu, ktoré išlo pred nimi , aby zastavilo. Keďže však toto auto nezastavilo,
museli ho predbehnúť a dali mu znamenie, aby zastavil. Následne konateľka viedla rozhovor s vodičom

tohto vozidla a po návrate do vozidla uviedla, že niečo spísali a že musia to dať na poisťovňu.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že nesúhlasia s názorom odporcu prezentovaným v odpore,
konkrétne, že odskočený kameň nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke mot. vozidla. Podľa jej
názoru, odskočenie kameňa spod kolies mot. vozidla počas jeho pohybu je jednoznačne okolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke mot. vozidla, pretože keby nebolo prevádzky mot.vozidla , k odskočeniu

kameňa by nikdy nedošlo. Pokiaľ odporca tvrdí, že sa jedná o kinetickú energiu, tá má tiež pôvod v
prevádzke mot.vozidla, pretože táto fyzikálna sila by nenastala nebyť prevádzky mot.vozidla. Právna
zástupkyňa navrhovateľa v pís.vyjadrení k odporu odporcu zo dňa 22.1.2013 tiež poukázala na to,
že nesúhlasia s argumentáciou odporcu, že odskočenie skalky od vozidla, nie je možné objektívne
preukázať, pretože v danom prípade dvaja očití svedkovia, t.j. vodička poškodeného vozidla RNDr.

R. L. ako aj spolujazdkyňa p. Y. L. videli, ako skalka odskočila práve od kolies vozidla poisteného u
odporcu . Zdôraznila, že pokiaľ záznam o nehode podpíšu vlastnoručne tak poistenec odporcu ako i
vodička navrhovateľa, tak takýto dôkaz je neprípustné znevažovať. Samotný zákon o cestnej premávke
prikazuje účastníkom nehody spisovať takýto záznam o nehode, a pokiaľ ho obaja účastníci podpíšu,
súhlasia s jeho obsahom. Uviedla ďalej, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť podľa

§ 427 ,ktorej zodpovednosti sa prevádzkovateľ mot.vozidla nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobená
okolnosťamimajúcimipôvodvprevádzke. Nemožnosúhlasiťsnázoromodporcu,žeodskočenieskalky
ležiacej na vozovke od kolies, je vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke. Vonkajšími
okolnosťami sú také okolnosti, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, ako je napr.
konanie tretej osoby, prírodné sily a pod.

Odporca svoje stanovisko k podanému návrhu prezentoval v odpore, ktoré potom doplnil opakovanými
vyjadreniami , v ktorých popieral zodpovednosť za spôsobenú škodu jednak s poukazom na to, že nie
je možné preukázať, že by kamienok odskočil práve od vozidla ich poisteného, ale tiež z dôvodu, že
vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke spod pneumatiky prechádzajúceho
vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Prevádzkou je potrebné rozumieť priamo

pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke a ktorého
pôsobením na vonkajšie okolnosti vzniká prevádzka. Vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje
odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a
odstredivej sily. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané predovšetkým na vozovku a tým aj na
všetky predmety v danom okamihu nachádzajúcimi sa na vozovke. Nemusí sa vždy jednať len o voľne

položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť,
ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla, alebo okolnosťami,ktorémajúpôvodvprevádzke.Chýbatupriamapríčinnásúvislosť,pretožesanejednáopriamynásledok
dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je
jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Odmršteniu kameňa spod kolies vozidla nie je možné

predísť, a preto je prevádzateľ zbavený zodpovednosti za škodu.

Svedok Ing. R. L., konateľ spol. poistenca odporcu uviedol potvrdil výpoveď konateľky navrhovateľa ako
aj svedkyne v tom, že v rozhodnom čase mu dávali signál, aby zastavil a vodička mu oznámila, že od
jeho auta odfrkol kameň do čelného skla ich vozidla. Poškodenie skla si sám pozrel, prasklina sa mu
javila ako čerstvá, uznal preto, že by to mohlo byť od jeho auta. Nevedel sa vyjadriť, či súbežne s ním

na vozovke sa nachádzali aj iné vozidlá, uznal však, že v rozhodnom čase bol na danom mieste a k
praskline na skle mohlo dôjsť odfrknutím kameňa spod kolies jeho auta. Poistnú udalosť taktiež nahlásil,
a to prostredníctvom svojho poisťovacieho makléra Ing. Y.. V čase nehody jeho mot.vozidlo zn. Transit
nemalo zásterky, nemá ich ani teraz. Z tohto vozidla je obmedzený výhľad dozadu, a preto sa nevedel
vyjadriť, či a ako dlho za jeho vozidlom išlo vozidlo navrhovateľa. Toto vozidlo v podstate zaregistroval až
po tom, ako ho predbehlo a ako mu vodička dávala signál, aby zastavil. V danom čase ho nepredbiehalo

iné vozidlo. Taktiež uviedol, že nemohol vidieť, že od jeho vozidla odletel kamienok, podmienky však
na to boli a je možné, že sa to stalo tak, ako to uvádzala vodička navrhovateľa. Poukázal tiež na to, že
pokiaľ v nahlásení poistnej udalosti vyznačil, že škoda vznikla zavinením poisteného a poškodeného ,
tak pri tomto vyznačovaní nevychádzal z právneho významu tohto údaju, ale len z logického a zaznačil
ho len preto, pretože logicky on ako aj vozidlo navrhovateľa sa na vozovke nachádzali, boli tam obaja,

a preto si myslel, že má vyznačiť logicky oboch, teda aj poškodeného aj poisteného.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa zamietnuť , a to
aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 14C 100/2012-109, v ktorom okresný súd
konštatoval, že skalka a odskočený kameň nie sú vyvolané povahou prevádzky a nie sú následkom
činnosti daného mot.vozidla.

Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ustanovenia § 427 ods.2 Obč.zák. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ustanovenia § 428 Obč. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda

spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm.b/ zák.č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením veci.

Podľa ustanovenia § 15 ods.1 zák.č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Z vykonaného dokazovania bola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie tohto návrhu
vzhľadom k tomu, že niet sporu o tom, že v dôsledku odskočenia skalky do čelného skla vozidla

navrhovateľa došlo k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa. Taktiež mal súd za preukázanú aj
pasívnu legitimáciu odporcu, podľa ustanov. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. s poukazom na zmluvu
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot.vozidla č. 3559007672, ktorú uzatvoril
odporca so svojim poistencom . Túto skutočnosť odporca nerozporoval.Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov Občiansky zákonník upravuje
ako jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti , teda na princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z vykonaného dokazovania

bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle v
súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 14.2.2011 , keď na Okružnej ulici v Považskej Bystrici pod kolesá
mot.vozidla poistenca odporcu zn. Ford Transit evč. T. XXX E. odskočil kamienok , ktorý poškodil čelné
sklo na navrhovateľovom mot.vozidle zn. Mazda MPV evč. T. XXX E. . Uvedené vyplýva jednak z
hlásenia poistnej udalosti tak zo strany poisteného ako aj zo strany navrhovateľa, ale taktiež z výpovede

svedkov K.. L. a pracovníčky navrhovateľa Y. L.. Podľa názoru súdu, niet dôvodu na spochybnenie
záznamu o dopravnej nehode, pretože k tomu spochybneniu nepostačuje tvrdenie odporcu, že vodič
vozidla poisteného u odporcu nemohol vidieť vymrštenie kameňa spod jeho auta . Nesporné je, že tento
vodič tak v zázname o dopravnej nehode ako aj v nahlásení poistnej udalosti uznal , že k poškodeniu
čelného skla navrhovateľa mohlo dôjsť spôsobom, ako to uvádza navrhovateľ v návrhu , pričom sám
svedok uviedol, že po obhliadnutí poškodeného čelného skla vozidla na mieste samom sa mu toto

poškodenie javilo ako čerstvé a nevidel, že by ho ešte nejaké iné vozidlá obchádzali, alebo predbiehali.
Z tohto súd vyvodil, že tvrdenie štatutárnej zástupkyne navrhovateľa o tom, že v čase vzniku poistnej
udalosti okrem vozidla poistenca odporcu po vozovke nešlo iné auto , a teda , že kamienok mohol
odskočiť jedine spod kolies tohto vozidla, uznal za presvedčivé . Súd neprihliadol na námietku odporcu ,
podľa ktorej skalka na ceste je okolnosťou vonkajšou nemajúcou povahu v prevádzke mot.vozidla, a

to z dôvodu, že súd je toho názoru, že bez technického riešenia pohybu mot.vozidla, t.j. bez rotácie
kolies vozidla, by nedošlo k odskočeniu tejto skalky a z toho dôvodu je nutné túto okolnosť považovať
za okolnosť majúcu povahu v prevádzke mot.vozidla. Je pravda, že odporca predložil súdu rozsudok
Okresného súdu v Žiline, v ktorom je prezentovaný úplne iný názor, súd však týmto rozhodnutím nie je
viazaný. Súd je ďalej toho názoru, že medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky

vozovky, t.j. prípadná skalka nachádzajúca sa na vozovke, a teda potom už neprichádza do úvahy
liberácia, ktorej sa odporca dožadoval v prípade, že súd uzná , že predmetná skalka odskočila priamo
spod kolies vozidla jeho poistenca , hoci tento odskočenie tejto skalky vidieť nemohol. Podľa názoru
súdu skalka na vozovke nemá pôvod v prírodnej udalosti, ani takom ľudskom správaní , či správaní
sa zvieraťa, ktoré by umožňovalo zbaviť sa zodpovednosti za škodu. Keďže súd ustálil, že odskočená

skalka má pôvod v prevádzke, liberácia už nie je možná: Súd je preto toho názoru, že už nie je potrebné
zisťovať možnosť odvrátenia takejto škody. Je nesporné, že vodič poistenca odporcu v daný deň bol na
danom mieste a sám uznal možnosť, že spod kolesa jeho vozidla skalka odskočila, súd je toho názoru,
že je nepochybné, že ku škode došlo pri prevádzke mot.vozidla poistenca odporcu, pretože bez pohybu
tohto mot.vozidla škodcu by nedošlo ku škode na vozidle navrhovateľa. Vodič poistenca odporcu priamo

v daný deň škodu riešil na mieste samom po tom, ako k poškodeniu čelného sklad došlo. Už z tejto
výpovede je zrejmé, že ku škode došlo tak, ako to tvrdí navrhovateľ, a preto pasívna vecná legitimácia
odporcu je daná.

V danom konaní nepochybne bolo preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie, odporca
odmietol plniť , pretože mal za to, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

prevádzkou mot.vozidla poisteného, pričom neskôr svoju obranu odporca doplnil aj o skutočnosť, že
sa nejedná o škodu spôsobenú okolnosťami , ktoré majú pôvod v prevádzke. Súd sa však s touto
jeho obranou nestotožnil , preto vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ svoj nárok riadne preukázal
predložením faktúry, ak aj dôkazom o zaplatení tejto faktúry, ktorou mu bola vyúčtovaná cena za výmenu
čelného skla, jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ si uplatňoval zo žalovanej sumy aj 9 % úrok z omeškania ročne , a tento si uplatnil v
súlade s ustanov. § 517 ods. 1,2 Obč. zák. ako aj s § 3 Nariadenia vlády SR , ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obč.zákonníka . Základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania bola stanovená
vo výške 1 % , a preto po navýšení o 8 percentuálnych bodov si navrhovateľ správne uplatnil tento
úrok vo výške 9 %. Do omeškania sa odporca dostal minimálne dňom, kedy oznámil navrhovateľovi,

že neposkytne náhradu škody , ktorú si u neho navrhovateľ uplatnil a od tejto doby súd uplatnený úrok
aj priznal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanov. § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý
mal v konaní plný úspech. Súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdnehopoplatku z návrhu vo výške 18,50 eur a titulom právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci á 24,90
eur (príprava a prevzatie veci, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie vo veci samej, účasť
na pojednávaní dňa 6.2.2013 a 18.2.2013) , ďalej súd priznal 2x RP á 7,63 eur za úkony vykonané v

roku 2012 a 4x RP á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013. vzhľadom k tomu , že práv.zástupkyňa
navrhovateľa má sídlo v Martine, čo je mimo sídla tun.súdu, súd priznal aj cestovné náhrady za účasť na
pojednávaniach a to vo výške 70,48 eur za cestu Martin - PB a späť, jedna cesta 62 km tam a späť 124
km a za 2 účasti na pojednávaní 248 km. Priem.spotreba benzínu podľa údajov v technickom preukaze
je 6,7 l/100 km, cena PHM 1,510 eur /l , základná náhrada 0,183 eur /km (výpočet: 6,7/100x248x1,510

+ /248x0,183/ = 70,48) . Zároveň súd priznal aj náhradu za stratu času strávený cestou na pojednávania
6.2.2013 a 18.2.2013 , t.j. za 12 polhodín x 13,01 eur, spolu 156,12 eur. Spolu súd priznal náhradu trov
právnehozastúpenia podľašpecifikácie právnejzástupkynevrátane20%DPH,keďže práv.zástupkyňa
navrhovateľa je platcom DPH , vo výške 507,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.