Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/275/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813215911
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813215911.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, zast. riaditeľom
KR PZ v Trenčíne, IČO: 00151866, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1, proti povinnému: P. X., bytom
M., F. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 150 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2882/2013-19 zo dňa 17. decembra
2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o zamietnutí
námietok povinného proti exekúcii o d m i e t a .

V časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom námietky povinného proti exekúcii zamietol

a druhým výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
podľa § 50 ods. 1 a § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo
dňa 15.07.2013 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 150 Eur
s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení pokuty za priestupok
OR PZ Prievidza, č.k. E.-XXX/DI-SK-XXXX zo dňa 03.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.06.2011 a vykonateľnosť dňa 29.07.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke

Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej udelené tamojším súdom dňa 05.09.2013. Poverený súdny exekútor
vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.09.2013, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných
rúk dňa 01.10.2013. Povinný podal v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii podaním
zo dňa 10.10.2013, ktoré boli podané osobne na súde dňa 10.10.2013. Vo svojich námietkach
uviedol, že uvedená suma bola neprimeraná voči priestupku, súdu a Obvodnému policajnému zboru
Handlová. Z uvedeného dôvodu žiadal aj exekúciu zastaviť. Oprávnený sa k námietkam povinného

proti exekúcii vyjadril listom zo dňa 28.10.2013, v ktorom uviedol, že povinnému bola poukazom
o uložení sankcie za priestupok uložená povinnosť uhradiť pokutu vo výške 150 Eur do jedného
mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozkazu. Márnym uplynutím lehoty na odvolanie nadobudol
rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný nevyužil svoju zákonnú povinnosť a voči rozkazu
nepodal odvolanie a do dnešného dňa ani neuhradil pohľadávku oprávneného. Oprávnený dôvodne
podal návrh na vykonanie exekúcie. Námietky povinného voči výške uloženej sankcie a voči samotnej

exekúcii nie sú relevantné, nakoľko neuviedol žiaden konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať zastavenie exekučného konania. Vychádzajúc zo skutkových zistení v exekúcii a citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, súd prvého stupňa námietky povinného proti exekúcii v celosti
zamietol ako neodôvodnené. Súd prvého stupňa uviedol, že exekučný súd už nijakým spôsobom
nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, teda ktoré predchádzalo
v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Tieto okolnosti možno

namietať len v základnom konaní. Nie je teda splnená hlavná podmienka uznania námietok za dôvodné,teda aby išlo o skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Konanie o námietkach povinného
proti exekúcii nie je opravným prostriedkom. Povinný má možnosť brániť sa po doručení predmetného
rozhodnutia podaním opravného prostriedku a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Ďalej

súd prvého stupňa uviedol, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny
dôvod uvedený v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré

by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade
spôsobilého exekučného titulu, ktorým v tomto prípade je Rozkaz o uložení pokuty za priestupok OR PZ
Prievidza,č.k.E.-XXX/DI-SK-XXXXzodňa03.06.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa28.06.2011a
vykonateľnosť dňa 29.07.2011. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
a preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd
prvého stupňa námietky povinného proti exekúcii spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie

ako neodôvodnené zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý
uviedol, že dňa 03.06.2011 ho zastavila hliadka PZ Handlová z dôvodu kontroly dychovej skúšky, ktorú
absolvoval. Hliadke oznámil, že ráno o 7:30 hod. vypil 2 dcl piva. Opätovne ho zastavili v daný deň o
14:30 hod., a preto nie je mysliteľné, aby znova nafúkal. Povinný sa od hliadky domáhal certifikátu o

aparáte, čoho sa však nedomohol. Z uvedených dôvodov žiadal o pozastavenie pokuty a exekúcie.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie
takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 50 ods. 4 Ex. por. proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu o námietkach je
prípustné iba proti výroku, ktorým sa námietkam vyhovelo. Proti každému rozhodnutiu, ktorým sa
vyhovelo námietkam, bez ohľadu na dôvod vyhovenia, je teda prípustné odvolanie. Z uvedeného dôvodu
proti napadnutému uzneseniu v časti výroku o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii nie je v
zmysle § 50 ods. 4 Ex.por. v nadväznosti na § 202 ods. 2 O.s.p. prípustné odvolanie, a preto odvolací

súd odvolanie povinného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Pokiaľ ide o odvolanie povinného v časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti potvrdiť podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením
č. 5307 111926 zo dňa 05.09.2013 poveril súdneho exekútora Mgr. Klaudiu Boorovú Dzurikovú,
vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 150 Eur, a to na podklade Rozkazu o uložení
sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva PZ, okresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi, číslo
konania ORP-457/DI-SK-2011 zo dňa 03.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2011 a

vykonateľnosť dňa 29.07.2011, pričom exekučné konanie začalo dňa 22.07.2013, kedy bol návrh navykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (ustanovenie vety prvej § 36 ods. 2 Ex.por.).
Podaním zo dňa 10.10.2013 povinný podal námietku voči exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie.
Súd prvého stupňa námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné a návrh na zastavenie

exekúcie zamietol s odôvodnením, že exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do
konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, teda ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku
vykonateľnéhorozkazuouloženísankciezapriestupok.Tietookolnostimožnonamietaťlenvzákladnom
konaní. Povinný má možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním opravného
prostriedku a namietať tieto okolnosti v základnom konaní.

Podľa § 41 ods. 1 Ex. por. exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 57 ods. 1 Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo
vykonateľným; b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie
zrušené alebo sa stalo neúčinným; c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie; d)
exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa

tohto zákona alebo podľa osobitného zákona; e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje
vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55); f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo
ním priznané; g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať; h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; i) oprávnený nezaplatí
súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo

záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom; k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je
nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť

rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Ex.por.), alebo rozhodnutie iných orgánov, alebo iná verejná listina v
zmysle § 41 ods. 2 Ex.por. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné
plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie, alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje
vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvého
stupňa v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdnu exekútorku vykonaním
exekúcie.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych
majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne
sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex.por. a
umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného
titulu neplnením judikovanej povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne
alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd

odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Zastavenie exekúcie predstavuje jeden
zo spôsobov skončenia exekučného konania, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného
súdu. Vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 Ex.por. upravuje dôvody, pri existencii ktorých vzniká
súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Môže tak urobiť na návrh alebo aj bez návrhu, keď sa o dôvode na
zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie

exekúcie dozvie. Konanie o zastavenie exekúcie je v zmysle uvedeného relatívne samostatným sporom
medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či
sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní
existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, môže si vyžiadať listiny, spisy a pod. Akvšak povinný tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenie
dôkazne podložiť.

Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje jeden z prostriedkov nápravy namietaného porušenia

základného práva povinného na súdnu ochranu. Účel tohto právneho prostriedku obrany povinného
v exekučnom konaní spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie
pokračovať a musí sa zastaviť, a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť.

Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie v danej veci nie je dôvodný. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu
neprimeranosti uloženej sankcie voči priestupku, resp. nesprávnosti exekučného titulu. V ust. § 57 ods.

1 písm. a/ až j/ Exekučného poriadku sú taxatívne uvedené dôvody, na základe ktorých súd exekúciu
zastaví, pričom povinný nepreukázal žiadny z dôvodov, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
Exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok
Okresného riaditeľstva PZ, okresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi, číslo konania, E.-XXX/DI-
SK-XXXX zo dňa 03.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2011 a vykonateľnosť dňa

29.07.2011. Povinný voči predmetnému rozkazu o uložení sankcie za priestupok nepodal v zákonom
stanovenej lehote odpor, preto exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd
už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného
titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za
priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať

tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom
titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V
exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v
exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o
zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.