Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/325/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207395
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813207395.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: W. M. F., s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom P. 5,
V., zastúpeného Z. M., s.r.o., so sídlom P. 5, V., proti odporcom: 1/ Y. U., bytom K. XX/X, XXX XX B., 2/
K. U., bytom K. XX/X, XXX XX B., zastúpení JUDr. R. N., advokátom so sídlom J. M. X/A, G., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa B., IČO: 42 176
778, so sídlom O.. G. 5, P., zastúpeného JUDr. R. N., advokátom so sídlom J. M. X/A, G., o zaplatenie

609,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.
k. 12C/140/2013-108, zo dňa 28. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i
n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 318,40 eur, k rukám JUDr. R.
N., advokáta, do troch dní.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
318,40 eur, ktoré je povinný zaplatiť ich právnemu zástupcovi, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Zároveň uložil vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok 33,30 eur prostredníctvom Daňového
úradu V. po právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.04.2013 domáhal proti odporcom
zaplatenia sumy 609,76 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Do konania vstúpil dňa 24.05.
2013nastranuodporcu1/a2/vedľajšíúčastník.Podanímzodňa29.10.2013vedľajšíúčastníknastrane
odporcov vzniesol námietku premlčania, namietal tiež neprijateľnosť zmluvných podmienok, navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Podaním
zo dňa 27.11. 2013 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že svoj návrh berie v

celom rozsahu späť, navrhuje konanie vo veci zastaviť a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania. Navrhovateľ účinne zobral späť návrh v celom rozsahu pred prvým pojednávaním, preto
súd s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie zastavil. Navrhovateľ si
v návrhu na začatie konania uplatnil voči odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov konania. Odporcovia i vedľajší
účastník na strane odporcov si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnili takisto podaním
zo dňa 03.12.2013 náhradu trov konania, ktoré vyčíslili spolu sumou 366,05 eur, ktoré trovy konania

pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Späťvzatím návrhu navrhovateľ zavinil po procesnej stránke
zastavenie konania, preto mu súd s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania
nepriznal a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu. Zavinenie na strane navrhovateľa spočíva v tom, že vzal návrh späť ako reakciu na vyjadrenievedľajšieho účastníka, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania; nie pre správanie
odporcov. Trovy konania, ktoré je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi predstavujú
trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnych služieb po 39,84 eur (prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, podanie vyjadrenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a § 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky č. 655/2004
Z.z, v platnom znení) , 2 krát režijný paušál v sume 7,81 eur (platný pre rok 2013), spolu náhradu
trov vo výške 95,30 eur. Trovy konania, ktoré je navrhovateľ povinný nahradiť odporcom a vedľajšiemu
účastníkovi na jeho strane predstavujú trovy právneho zastúpenia za 1 štvrtinový úkon právnych služieb
podľa § 13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 14,94 eur (účasť na pojednávaní dňa 28.11.

2013, ktoré pojednávanie bolo bez prejednania veci odročené), 1 krát režijný paušál v sume 7,81 eur
(platný pre rok 2013) spolu s 20 % DPH. Súd priznal odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane
aj náhradu cestovného podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za cestu právneho zástupcu z
adresy jeho sídla v G. do P. a späť na pojednávanie dňa 28.11. 2013 (ku dňu 28.11. 2013 bol návrh
vzatý späť len faxovým podaním) vo výške 65,70 eur za precestovaných 240 km pri základnej náhrade
za 1 km 0,183 eur pri spotrebe PHM 6,50 litrov na 100 km a pri cene paliva za 1 liter 1,40 eur. Súd

priznal odporcom a jeho vedľajšiemu účastníkovi aj náhradu za stratu času vo výške 130,10 eur (10
začatých polhodín pri náhrade aj za začatú polhodinu 13,01 eur), spolu náhrady bez DPH vo výške
195,80 eur a s 20 % DPH vo výške 223,10 eur. Pokiaľ právny zástupca odporcu žiadal, aby súd uložil
navrhovateľovi povinnosť odporcom zaplatiť aj náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnych
služieb vo výške 39,84 eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/

Vyhlášky č. 655/2004 Z.z, v platnom znení) , 1 krát režijný paušál v sume 7,81 eur (platný pre rok
2013), náhradu týchto trov súd odporcom nepriznal, pretože tieto trovy boli podľa názoru súdu neúčelne
vynaložené, keďže k prevzatiu zastúpenia odporcov vo veci došlo zo strany ich právneho zástupcu až po
prevzatí zastúpenia vedľajšieho účastníka a po vyjadrení sa právneho zástupcu k meritu veci. Celkom
trovy konania predstavujú sumu 318,40 eur, u vedľajšieho účastníka vo výške 95,30 eur a u odporcov

a vedľajšieho účastníka na ich strane vo výške 223,10 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v
súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v platnom znení. Návrh bol vzatý späť pred prvým pojednávaním, preto sa navrhovateľovi v
súlade s § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkoch, v platnom znení, vrátil súdny poplatok
za návrh krátený o sumu 6,70 eur, t.j. vo výške 33,30 eur.

Proti tomuto uzneseniu, v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania 24,59 eur. V súvislosti s priznaním náhrady trov konania odporcom navrhovateľ uviedol, že
do predmetného konania vstúpil dňa 24.05.2013 vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom

JUDr. R. N.. Vedľajší účastník dňa 29.10.2013 podal vyjadrenie k veci. Navrhovateľovi nie je známe,
kedy si odporcovia zvolili svojho právneho zástupcu, avšak je zrejmé, že sa tak stalo až po tom,
ako do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom, keďže prvý úkon
odporcov bol urobený až dňa 21.03.2013. Zastával názor, že vyjadrenia podané v mene odporcov
alebo vedľajšieho účastníka sú obsahovo v zásade podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové

skutočnosti a teda nespĺňajú požiadavku účelnosti. Nevidel dôvod na priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia odporcom, keďže obsahovo rovnako sa už vyjadril vedľajší účastník zastúpený rovnakým
právnym zástupcom. Pokiaľ ide o úkon prevzatia a prípravy zastúpenia navrhovateľ namietal, že právny
zástupca už bol oboznámený s daným prípadom, s jeho skutkovým a právnym základom, a to z pozície
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Úkony vykonané právnym zástupcom odporcov považoval

len za účelové a absolútne popierajúce zásadu hospodárnosti konania. Bol názoru, že dochádza k
zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania, čo je dôvodom na aplikáciu §
150ods.1O.s.p..Vsúvislostispriznanímnáhradytrovvedľajšiemuúčastníkovinavrhovateľpoukázalna
to, že cieľom združenia na ochranu občana spotrebiteľa je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie
žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a

vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vyslovil názor, že vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvo vnútra
SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie na
ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú

podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn.
5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob/259/2011, keď v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovináhradu trov právneho zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., cieľom
novelizácie O.s.p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch, vyplývajúcich zo spotrebiteľských
zmlúv, a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby,

najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa jeho názoru úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené. Podľa jeho poznatkov združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a
vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby

a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do
konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a navyše vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa
na predmet sporu. V tejto súvislosti poukázal na právny názor, vyjadrený Krajským súdom v Košiciach
v rozhodnutí sp.zn. 6Co/141/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/91/2012. V závere
preto vyslovil názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na

uplatňovanie alebo bránenie práva, preto ich náhrada vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Združenie v
predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov, pričom títo o vstupe združenia
do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť. Zastával názor, že nepriznaním náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené. Navrhovateľ

bol názoru, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva, čo je dôvodom na aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p..

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa písomne podané nebolo.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti (vo výroku o
náhrade trov konania) a dospel k záveru, že uznesenie prvostupňového súdu je potrebné v napadnutej

časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného

konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak
vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia istiny v sume
609,76 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.11.2013,
vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcom bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporcovia splnili

to, čoho sa podaným návrhom voči nim domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je
navrhovateľ v zásade povinný nahradiť odporcom a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.V danom prípade sú však vedľajší účastník a odporcovia zastúpení tým istým právnym zástupcom,
preto je na mieste namietané hľadisko účelnosti trov konania, ktoré bolo potrebné posudzovať osobitne
pri odporcoch a osobitne pri vedľajšom účastníkovi. Je totiž potrebné mať na zreteli, že tieto subjekty

vystupujú v konaní samostatne, každý sám za seba. V prípade vedľajšieho účastníka odvolací súd
preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa opodstatnene považoval trovy
vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93
ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila
občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. S účinnosťou od 15.10.2008 zákon totiž zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré
môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine vedľajšieho účastníctva, na
rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho
účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu
na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje
právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, kde na strane spotrebiteľa môže

vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona
č. 505/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p.
vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom
súdu. Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy SR a Zákona

o ochrane spotrebiteľov o tom, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť
vedľajšieho účastníka, opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní základné právo na
súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou
poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by nemohla byť priznaná len v prípade, ak by niektoré úkony
právnej pomoci spočívajúce v zastúpení advokátom boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada

nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi
zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v danej veci správne uzavrel, že navrhovateľ je v zmysle
§ 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania.

Vo vzťahu k odporcom však už odvolací súd otázku účelnosti nimi vynaložených trov konania posúdil

inak. Konanie začalo podaním návrhu dňa 18.04.2013. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa
24.05.2013 od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal vo veci samej vyjadrenie
doručené súdu prvého stupňa dňa 29.10.2013. Po týchto úkonoch odporcovia udelili dňa 26.11.2013
všeobecnú plnú moc na zastupovanie rovnakému právnemu zástupcovi JUDr. R. N., ktorý v konaní háji
aj záujmy vedľajšieho účastníka. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy už na strane odporcov

vystupovalo na ochranu ich práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si odporcovia zvolili
advokáta, teda využili kvalifikovanú právnu pomoc. Odporcovia si tak zvolili advokáta za situácie, kedy
mali právnu pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho
v konaní na ich podporu. Keďže odporcovia požadovali náhradu trov právneho zastúpenia, je zrejmé,
že sa svojmu advokátovi zaviazali za poskytnutú právnu pomoc zaplatiť. Pritom sa však odporcom

identickej právnej pomoci dostávalo sprostredkovane cez vedľajšieho účastníka a odporcovia sa tak
svojmu právnemu zástupcovi zaviazali zaplatiť za službu, ktorej obsah sa odporcom už dostal inou
cestou. Pokiaľ sa teda odporcovia zaviazali zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický obsah im bol
na ich podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy odporcov neúčelné.
Postup odporcov, ktorí si volia platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa im identická služba dostáva

bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu odporcov ekonomicky iracionálna, a tak
sa javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia odporcov poskytnutie právnej pomoci,
pretožetásaimuždostala,aleibanásobenietrovprávnehozastúpeniazatúistúslužbuprostredníctvom
zvyšovania počtu zastúpených v tom istom konaní. V konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako
vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu

pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane
toho,komubolaprávnapomocvkonaníposkytnutáskôr.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnapadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola odporcom priznaná náhrada trov konania zmenil
podľa ustanovenia § 220 O.s.p. tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť
(§ 142 ods. 1 O.s.p.).Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania nebolo vecne správne a odvolací súd ho
preto zmenil tak, že navrhovateľovi, ktorý späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania uložil
povinnosť náhrady účelne vynaložených trov vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane úspešných

odporcov ( ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Vedľajšiemu účastníkovi by patrila náhrada trov konania v celkovej výške 331,48 eur, pretože právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia
(§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.), vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl.), jeden
štvrtinový úkon právnej služby podľa § 13a ods. 4 vyhl. (zastupovanie na pojednávaní dňa 28.11.2013,

ktoré pojednávanie bolo bez prejednania veci odročené), 3x režijný paušál po 7,81 eur, 20% DPH,
spolu v sume 135,68 eur. Vedľajšiemu účastníkovi ďalej patrí aj náhrada cestovného podľa § 15 písm.
a/ Vyhl. č. 655/2004 Z. z. za cestu právneho zástupcu z adresy jeho sídla v G. do P. a späť na
pojednávanie dňa 28.11.2013 vo výške 65,70 eur za precestovaných 240 km pri základnej náhrade za
1km/0,183 eur pri spotrebe PHM 6,50l/100km a pri cene paliva za 1l/1,40 eur. Vedľajšiemu účastníkovi
patrí aj náhrada za stratu času vo výške 130,10 eur za 10 začatých polhodín pri náhrade aj za začatú

polhodinu 13,01 eur, celkom suma 331,48 eur. Keďže však súd prvého stupňa priznal v napadnutom
rozhodnutí odporcom v 1/ a v 2/ rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov v
sume iba vo výške 318,40 eur a odporcovia ani vedľajší účastník sa proti trovám konania neodvolali,
odvolací súd v zmysle zásady zákazu reformatio in peius (zákaz zhoršenia postavenia odvolateľa)
nemohol zaviazať navrhovateľa zaplatiť viac, ako bol zaviazaný napadnutým súdnym rozhodnutím.

Preto uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania zmenil tak, že
navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania vo
výške 318,40 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na iba čiastočný úspech odvolateľa v odvolacom

konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .