Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/258/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219987
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113219987.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 44/A, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanej: A. D., t.č. na neznámom mieste,
zastúpenej v konaní opatrovníčkou A. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Z., o zaplatenie 112,82
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 8.9.2014, č.k.
9C 149/2013-72 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPrešov(ďalejlen,,súdprvéhostupňa“)napadnutýmrozsudkom žalovanejuložilpovinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 109,62 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,15 %
ročneod28.6.2014aždozaplatenia,atodo3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudkuavprevyšujúcej

časti žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Obchodných podmienkach pre
opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorých odberné miesta sú pripojené do
distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s. účinné od 8.10.2010, nachádzajúca sa v bode 3 v odseku 3.13
v znení: „Dátum splatnosti preplatkov, resp. nedoplatkov za odber plynu určí dodávateľ vo vyúčtovacej
faktúre za dodávku plynu pri dodržaní aspoň 10-dňovej lehoty počítanej od jej vystavenia.“, je pre svoju
neprijateľnosť neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy

konania vo výške 16,50 Eur k rukám jeho právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil cit.: „Pokiaľ ide o trovy konania súd postupoval podľa § 142
ods. 3 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní takmer plne úspešnému žalobcovi. Súd však priznal náhradu
spočívajúcu iba v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 €. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho
zastúpenia, túto súd nepriznal jednak preto, že disponuje informáciami, že žalobca má vlastný právny
odbor, resp. zamestnáva zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním a v danej veci nešlo

o vec skutkovo a právne zložitú, naopak išlo o typizovanú žalobu na zaplatenie sumy za odobratý plyn,
kde sa mení len spotrebiteľ a prípadne výška dlžnej sumy a nepriznal ju aj s ohľadom na aktuálnu
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne Ústavného súdu Českej republiky, ktorá znie
nasledujúco:

Ústavný súd ČR sp. zn. I.ÚS 988/2012 - typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom
toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na

drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

NS SR sp. zn. 6MCdo 5/2013 Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných

veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu
na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne
bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje
procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom,
že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia,

avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje

k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník
(rovnako aj účastník - pozn. OS Prešov) sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom,
avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy
nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania,
ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Proti tomuto rozsudku proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie termínu „účelne vynaložené náklady“. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal mu plnú náhradu
trov konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti v zmysle zásad upravených v § 212 zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa §
214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou o neúčelnosti vynaložených trov konania a v
tomto smere odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu a na zdôraznenie správnosti poukazuje na
nálezÚstavnéhosúdu SlovenskejrepublikyvoveciII.ÚS78/03,vktorombolokonštatované„všeobecný
súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3

Ústavy SR, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie,
neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené“.

Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v
drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodovanie o trovách konania je vnútorne jednotnou procesnoprávnou

otázkou, nebolo potrebné účastníkov konania poučiť v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 OSP o možnom
právnom posúdení veci aj podľa ustanovenia § 150 ods. 1, 2 O.s.p. (obdobne viď uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

V danom prípade predmetom konania bol bez akýchkoľvek pochybností drobný spor, keďže hodnota
žalovanej istiny je 112,82 EUR.Určitú inšpiráciu (nie aplikáciu) treba vidieť aj v prístupe Európskej únie k týmto otázkam. Podľa čl. 14
ods. 2 návrhu nariadenia o ,,bagateľných sporoch“, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

,,Ak je strana, ktorá prehrá spor, fyzickou osobou a nezastupuje ju právnik alebo iný odborník z právnej
oblasti, nezaviaže sa uhradiť poplatky za právnika alebo iného odborníka z právnej oblasti druhej strany
(návrh).

Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej
strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke (čl.16 nariadenia
EP a Rady (ES) č. 861/2007 po schválení).

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2005:0087:FIN:SK:PDF

http://ec.europa.eu/prelex/detail_dossier_real.cfm?CL=sk&DosId=192645

Podľa odôvodnenia návrhu nariadenia Európskej únie išlo o opatrenie v rámci akčného plánu na
zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Nariadenie síce sleduje aj ochranu dodávateľov, aby ich neodrádzalo
uplatňovať drobné pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby neznášali

neprimerane náklady, keď to dodávateľovi nemôže nijako ublížiť. Napr. banky, operátori majú právnikov
alebo aj pri väčšom počte rovnakých bagateľných právnych vecí, ako sú pokuty v mestskej hromadnej
doprave, ale aj veci o koncesionárske poplatky, veriteľ vzhľadom na enormné množstvo rovnakých
prípadov nemôže mať problém zabezpečiť si právnika na takmer stereotypnú právnu agendu.

Odvolací súd zastáva názor, že s poukazom na vyššie uvedené je dôvodné priznať v konaní

úspešnému žalobcovi náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku. Pokiaľ ide o náhradu
trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, tú je dôvodné v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v tejto
časti nepriznať. Naviac odvolací súd rovnako pripomína, že ak sa voči spotrebiteľovi uplatňuje plnenie z
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokavpredmetnejvecineprijateľnosťzmluvnejpodmienkysúdpriamo
konštatoval vo výroku rozsudku, je to dôvod na aplikáciu výnimočného ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo výroku o trovách
konania ako správny potvrdil.

Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.