Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010117
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214010117.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. marca 2015 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, o odvolaní
obžalovaného O. I. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/58/2014 zo dňa 20.10.2014
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. I. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. I. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 07.12.2011 do 09.12.2011 na neznámom mieste vystupujúci ako zástupca českej obchodnej
spoločnosti GUMBEL, s.r.o., Medzibrandská 1579/4, Praha, Česká republika, vylákal a prevzal sumu

920,- Eur na základe objednávky tovaru, a to 8 ton drevených paliet, ktoré objednal T. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. E., S. 4, X. X., T. P. za objednaný tovar dňa 09.12.2011 poukázal na bankový
účetvedenývX.I.,a.s.,IBAN:TaI.X.,ktoréhojedinýmdisponentombolO.I.sumu920,-Eur,objednané
drevené palety však dodané neboli a neboli vrátené ani peniaze, čím bola T. P. spôsobená škoda vo
výške 920,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na
4 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný tiež zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenému T. P. škodu
vo výške 920,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote písomné odvolanie. Uviedol v ňom, že
podľa neho neexistuje relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil, že predmetný tovar objednával alebo si
ponechal peňažné prostriedky. Považuje za absurdné dokazovať svoju nevinu, v zmysle základných

zásad trestného konania sú k tomu určené orgány prípravného konania. Uvádza ďalej, že predmetnú
firmu odpredal ešte dňa 24.10.2011 a všetky doklady ako účtovníctvo, bankové prístupy, bankomatové
karty odovzdal novému majiteľovi, a to asi mesiac predtým, ako bol spáchaný skutok. Odvtedy o
spoločnosti GUMBEL, s.r.o., ktorej bol predtým konateľom, nič nevie. Neobjednával preto predmetné
palety, lebo v tom čase už nebol konateľom danej firmy a nikoho teda nemohol uviesť do omylu a tak
spáchať skutok, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie. Nevykonal žiadnu bankovú transakciu na účte

vedenom v X. I., a.s., hoci v predmetnom účte vystupuje ako disponent. Tieto náležitosti mal usporiadaťnový konateľ firmy. Žiada, aby bol spod obžaloby oslobodený, lebo v opačnom prípade sa bude musieť
obrátiť na ďalšie inštancie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné.

Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a

vyvodil z nich správne skutkové závery a následne i závery právne.

Obžalovaný sa od počiatku bránil tým, že trestného činu sa nemohol dopustiť, lebo ešte pred spáchaním
skutku previedol firmu na občana Rumunska. Tento predaj urobil prostredníctvom advokáta JUDr.
Jaroslava Kopa, pred ktorým odovzdal nadobúdateľovi firmy aj účtovnú dokumentáciu a platobné karty.
On je disponentom predmetného účtu, na ktorý boli zaslané poškodeným peniaze, s ktorým môže

disponovať len on. Na druhej strane tento účet na seba nadobúdateľ nepreviedol, avšak ten mal k
dispozícii platobnú kartu, ktorou mohol peniaze z účtu vybrať.

Výpoveď obžalovaného bola však vyvrátená výpoveďou svedka O.. O. D., ktorý bol v rámci dožiadania
vypočutý českou stranou a ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti obžalovanému poskytoval

právnu pomoc pri prevode celého obchodného podielu spoločnosti GUMBEL, s.r.o., na občana
Rumunska. Uvádzal ďalej, že pripravil platobné listiny, a to zmluvu o prevode obchodného podielu,
rozhodnutie jedného spoločníka pri výkone pôsobnosti valnej hromady a protokol o odovzdaní a prevzatí
funkcie konateľa. Pred ním tieto doklady obžalovaný a kupujúci podpísali, časť z týchto dokladov
odovzdal a časť dokladov priložil k návrhu na zmenu v obchodnom registri. Osvedčil tiež pravosti

podpisov. K iným úkonom v jeho kancelárii nedošlo. Medzi účastníkmi nedošlo k žiadnemu faktickému
odovzdaniu listín a už vôbec nie platobných kariet a účtovných dokladov.

Obžalovaný odvolaním korigoval po tom, čo mu bol doručený rozsudok prvého stupňa, svoje tvrdenie o
tom, že platobné karty odovzdal novému konateľovi firmy pred advokátom JUDr. Kopom a uvádzal len,

že všetky doklady, vrátane platobných kariet odovzdal kupujúcemu dňa 24.10.2011.

Poškodený T. P. vo svojej výpovedi uviedol len to, že na internete objavil kontakt na dodávateľa
drevených paliet, kde bola uvedená kontaktná osoba Z. S., mailová adresa a tiež telefonický kontakt.
Pomocou emailu sa skontaktoval s Z. S., ktorý mu uviedol bankové spojenie v X. I., a.s., kde zaslal 920,-

Eur a dostal uistenie, že do 10 dní mu bude tovar dodaný. K tomuto však nedošlo a nepodarilo sa mu
následne dovolať ani kontaktnej osobe.

Krajský súd vychádzal pri preverovaní skutkového stavu z toho, že prístup na účet pomocou platobnej
karty mohol mať obžalovaný, príp. ako on uvádzal, nový konateľ firmy - rumunský občan. Nikto iný

nemal potrebné údaje k firme a napokon potrebný PIN k platobnej karte. V neprospech obžalovaného
svedčí, že menil svoje tvrdenia vo vzťahu k odovzdaniu platobnej karty, keď svedok advokát JUDr. Kopa
jednoznačne uviedol, že k žiadnemu odovzdaniu účtovných dokladov a už vôbec platobných kariet u
neho nedošlo. Obžalovaný navyše účet zakladal len 05.10.2011, teda niekoľko dní predtým, ako predal
firmu, pričom takéto konanie sa javí ako nelogické. Voči obžalovanému sú vedené viaceré exekučné

konania, pretože si neplnil svoje finančné záväzky, preto peniaze potreboval.

Ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil a predaj firmy
na štátneho občana Rumunska bol len zastierací manéver.

Správne si počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1 Tr. zák., pretože na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil
na cudzom majetku škodu prevyšujúcu 266,- Eur, teda presahujúcu hranicu malej škody.

Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému uložil vzhľadom na jeho doterajšiu beztrestnosť trest na

spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností v trvaní 4 mesiace.
Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu správne odložil výkon trestu na skúšobnú dobu
1 rok. Nepochybil prvostupňový súd ani pri tom, ako uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu
poškodenému T. P., občanovi Rakúska, v spôsobenej výške.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.