Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011609
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113011609.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. júla 2014, v trestnej
veci obž. O. F., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného a matky obžalovaného C. F. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
5T/123/2013 zo dňa 27.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaného O. F. a matky obžalovaného C. F..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/123/2013 zo dňa 27.03.2014 bol obžalovaný O. F.
uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

po riadnom vyzvaní Okresným súdom Prešov zo dňa 5.6.2013 na nastúpenie do výkonu trestu, ktorého
výzvu vzal na vedomie dňa 11.6.2013, a v ktorej mu súd stanovil nastúpiť do Ústavu na výkon väzby v A.
s termínom ihneď na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 41T/118/2012 zo dňa 19.11.2012, právoplatným dňa 29.5.2013, nenastúpil, v
dôsledku čoho Okresný súd Prešov dňa 26.8.2013 nariadil jeho dodanie do výkonu trestu, kde bol dňa
28.8.2013 dodaný príslušníkmi OR PZ v Prešove.

Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zákona,
§ 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona bol obžalovaný zaradený pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a jeho matka C. F.. Obžalovaný
O. F. v podstate dôvodí tým, že v trestnom konaní nebol vykonaný navrhnutý dôkaz a to znalecké
dokazovanie z odvetvia psychiatria za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu. Poukazuje aj na § 36
písm. c/ Tr. zákona, ako na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, ktorá mala byť zohľadnená pri ukladaní trestu.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný vyhlásil vinu zo spáchania skutku neznamená, že je za tento čin

trestne zodpovedný a nemôže byť prípadne podľa § 285 písm. d/ Tr. por. spod obžaloby oslobodený
pre nepríčetnosť. Akákoľvek lekárska správa o duševnom stave obvineného nemôže nahradiť znalecký
posudok z odboru psychiatria, a preto lekárska správa nemohla byť dôkazom, na základe ktorého by súd
rozhodol. Ak súd odôvodnil nevykonanie dôkazu aj tým, že obžalovaný nebol liečený na psychiatrickom
oddelení, nie je jasné, čo tým vlastne mal súd na mysli. Ak súd následne konštatuje, že je mu známa
výpoveď matky, ktorá uviedla, že liek Frontin bol obžalovanému predpisovaný psychiatrom, potom je

tvrdenie súdu v rozpore s vykonaným dôkazom, ktorý súd nijakým spôsobom nespochybňuje a navyšena neho výslovne odkazuje. To, že obžalovaný nebol liečený na konkrétnom psychiatrickom oddelení
FNsP J.A. F. neznamená, že liečený na psychiatrii nebol. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok.

Matka obžalovaného C. F. podala odvolanie voči všetkým jeho výrokom. Jej syn je liečený na psychiatrii
a nevie, čo sa okolo neho deje. Ničomu nerozumie a myslí si, že nie je trestne zodpovedný a mal by sa
liečiť na psychiatrii. Preto žiada, aby krajský súd rozsudok zrušil.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2014,

po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo
páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr.
por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie ku skutku, ku ktorému sa obžalovaný
priznal, sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie len ohľadne výroku o treste.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. [zák. č. 301/2005 Z. z. v znení účinnom od 1. septembra 2011 (ďalej len
„Tr. por.“)], ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo
niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto
rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí,
že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním,
okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu.

Preskúmaní trestného spisu odvolací súd nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu,
a z uvedeného dôvodu preto preskúmaval napadnutý rozsudok, len čo do výroku o treste.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaný tým, že bez
vážneho dôvodu nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody v lehote ustanovenej vo výzve súdu na
nastúpenie, naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona
(priznaniesakspáchaniutrestnéhočinuatrestnýčinúprimneoľutoval)apriťažujúcejokolnostíuvedenej
v § 37 písm. m/ Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle
§ 38 ods. 2 Tr. zákona.

V odpise z registra trestov má obžalovaný O. F. päť záznamov, pričom v jednom prípade sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený, a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 63/11 zo dňa 6.6.2013, pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou do 15.12.2013, za súčasného zrušenia výrokov o treste v

rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 83/11 zo dňa 30.9.2011 v spojitosti s rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 4T 124/11 zo dňa 16.12.2011. Obžalovaný naposledy vykonával trest odňatia
slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený mu trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 118/12 zo dňa 19.11.2012, z výkonu ktorého bol podmienečne
prepustený dňa 24.1.2014 so skúšobnou dobou na 2 roky

Odvolací súd pri preskúmavaní druhu trestu, jeho výmery a zaradenia do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody u obž. O. F. sa stotožnil s argumentáciou a odôvodnením uvedenom v rozsudku súdu
prvého stupňa a z dôvodu neopakovania tam uvedených okolností a skutočností v celom rozsahu naňodkazuje. Má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, teda pri dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov z pohľadu
individuálnej aj generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie okresného súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, že výkon uloženého
trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
zákonné. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s tým, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v

inom stupni stráženia, ako mal byť pôvodne obžalovanému uložený, keďže obžalovanému, ktorý bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin, hrozil výkon trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného záverom krajský súd poukazuje na vyššie uvedené. Pokiaľ ide o

nevykonanie znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria, k tomu je potrebné uviesť, že v zmysle §
119 ods. 3 Tr. por. dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod
obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát. Preto,
ak mala strana obhajoby pochybnosti o duševnom stave obžalovaného, mohla, aj napriek odmietnutiu
vykonania tohto dôkazu vyšetrovateľom a následne okresným súdom, si tento dôkaz zaobstarať sama a

následne ho predložiť v súdnom konaní. Taktiež nie je zrejmé, prečo obhajoba navrhla prijať vyhlásenie
o vine obžalovaného, ktorý bol výslovne poučený aj podľa § 257 ods. 5 Tr. por. o neodvolateľnosti a
nenapadnuteľnosti výroku o vine, ak chcela vykonávať dokazovanie ohľadne príčetnosti obžalovaného.
Na druhej strane je ale okresnému súd potrebné vytknúť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa
odvolával na výpoveď matky obžalovaného, ktorá mu bola, ako uviedol, známa. V súlade so zásadou

ústnosti a bezprostrednosti môže súd pri svojom rozhodovaní prihliadať len na dôkazy, ktoré boli pred
ním vykonané. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní však nevyplýva, aby výpoveď C. F. bola, po
splnení procesného postupu, oboznámená. Z uvedeného dôvodu sa nemal prvostupňový súd takouto
výpoveďou čo zaoberať. Okrem toho, v trestnom spise nie sú zaznamenané žiadne iné skutočnosti alebo
okolnosti, na základe ktorých by mohla vzniknúť odôvodnená pochybnosť o príčetnosti obžalovaného

v čase páchania skutku.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného O. F.
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.