Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anton Jaček
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611208945
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2611208945.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie v prospech oprávnenej maloletej: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. H. C., R. X, v konaní zastúpenej matkou: Ing. arch. S. Z., bytom tamtiež, na základe plnomocenstva
zastúpená: A. G., bytom T., A. XX, proti povinnému: E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom E. J. D., U. C.
XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Irena Belišová, so sídlom Bratislava, Romanova 1, pre vymoženie
pohľadávky na výživnom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Václav Kudela, so
sídlom Bratislava, Furdekova 10, pod sp. zn. EX 11/2011, na odvolanie mal. oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Senica zo dňa 25. júna 2012 č. k. 6Er/657/2011-43, t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením prvostupňový súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Rozhodnutie
s použitím § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj EP) vecne odôvodnil tým, že exekúcia sa viedla
na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 3C/101/02-193 zo
dňa 26.4.2005, ktorým bola povinnému určená vyživovacia povinnosť voči mal. oprávnenej. Povinný v
námietkach proti exekúcii uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 16C/291/03-31 zo
dňa 27.10.2005 bolo určené, že E. W., nar. XX.X.XXXX nie je otcom maloletej F. W., nar. XX.XX.XXXX.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2005. Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené
dospel k záveru, že z cit. rozsudku Okresného súdu Bratislava V je zrejmé, že povinný nie je otcom
maloletej oprávnenej, a teda mu neprislúcha zákonná povinnosť platenia výživného v prospech maloletej
a nie je prípustné túto vyživovaciu povinnosť od neho vymáhať. Pretože po vzniku exekučného titulu
(rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 3C/101/02-193 zo dňa 26.4.2005) nastali okolnosti, ktoré
spôsobili, že exekúcia sa stala neprípustnou, bolo preukázané, že povinný nie je otcom mal. oprávnenej,
prvostupňovýsúdnámietkampovinnéhoprotiexekúciiovymoženiepohľadávkynavýživnomvprospech
maloletej vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala odvolanie maloletá v zastúpení matkou.
Poukazovala na to, že povinný bol zapísaný ako otec maloletej v jej rodnom liste vydanom dňa 9.1.2004.
Dňa 26.4.2005 vydal Okresný súd Senica rozsudok o zverení mal. oprávnenej do starostlivosti matky
a zaviazal povinného platiť výživné k rukám matky. Hoci povinný v odvolaní nesúhlasil s určeným
výživným, pretože dieťa nesplodil on, žiadal upraviť styk s maloletou. Krajský súd v Trnave rozsudkom
zo dňa 11.10.2005 č. k. 9Co/170/05-170 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že stanovenie
rozsahu vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenej bol správny. Oprávnený tiež podal odvolanie
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.7.2004, sp. zn. 17P/5/04, ktorým bolo mal.
oprávnenej určené krstné meno F. a žiadal, aby odvolací súd určil maloletej krstné meno P.. Odvolací
súd však jeho odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Maloletá oprávnená má
nárok na výživné tak, ako rozhodol Okresný súd Senica, ktorého rozsudok potvrdil Krajský súd v Trnave.
Povinný sa cítil byť otcom mal. oprávnenej, nakoľko sa odvolal proti rozsudku o rozvode a chcel zotrvať
v manželstve s matkou mal. oprávnenej, žiadal súd, aby vyhovel jeho žiadosti a mal. oprávnenej určilmeno P. a tiež žiadal určiť styk s mal. oprávnenou každý nepárny víkend od soboty 8.00 hod. do nedele
18.00 hod. Prvostupňový súd neprihliadal na to, že Okresný súd Senica rozsudkom č. k.
3C/101/02-193, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/170/05-170, právoplatným
dňa 2.12.2005, zaviazal povinného platiť výživné mal. oprávnenej. Hoci rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V, č. k. 16C/291/03-31 zo dňa 27.10.2005, právoplatným dňa 22.12.2005 bolo určené, že
povinný nie je otcom mal. oprávnenej, bol povinný povinný vzhľadom na rozsudok Okresného súdu
Senica č. k. 3C/101/02-193, s účinnosťou od 22.6.2004 platiť výživné mal. oprávnenej v sume 1.000,-Sk
(33,19 eura) k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred až do 22.12.2005 a zročné
výživné za obdobie od 22.6.2004 do 30.4.2005 v sume 10.266,-Sk (340,77 eura), bol povinný splácať
v splátkach po 500,- Sk (16,60 eura) spoločne s bežným výživným až do 22.12.2005, kedy mu táto
povinnosť a záväzok rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 16C/291/03-31
zo dňa 27.10.2005, právoplatného dňa 22.12.2005 voči mal. oprávnenej zanikla. Maloletá oprávnená
má preto nárok na výživné za obdobie od 22.6.2004 do 22.12.2005 v sume 18.000,-Sk (18 mesiacov
á 1.000,- Sk, t. j. 597,49 eura).
Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( § 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie mal. oprávnenej nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, s použitím § 219 O.s.p. potvrdiť.
Z obsahu spisu bolo zistené, že mal. oprávnená v zastúpení matkou sa návrhom predloženým
exekútorovi dňa 7.9.2011 domáhala vykonania exekúcie, na základe exekučného titulu rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 26.4.2005 č. k. 3C/101/02-193 právoplatného dňa 12.12.2005 a
vykonateľného 16.12.2005, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu mal. oprávnenej sumou
33,19 eura mesačne počnúc dňom 22.6.2004 k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky. Zročné výživné za čas od 22.6.2004 do 30.4.2005 vo výške celkom 340,77
eura bolo povinnému povolené splácať v splátkach po 16,60 eura mesačne spolu s bežným výživným.
Povinný si však do podania návrhu rozsudkom uložené povinnosti neplnil. Žiadala, aby bolo vymožené
zaplatenie zmeškaného výživného od 22.6.2004 do 31.7.2011 v sume 2.854,34 eura, bežné mesačné
výživné od 1.8.2011 (33,19 eura mesačne) do zaplatenia, ako aj trovy exekúcie. K návrhu bol pripojený
cit. exekučný titul.
Súd žiadosti exekútora o vydanie poverenia vyhovel a dňa 29.9.2011 vydal poverenie č. 5205 059840.
Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný námietky proti exekúcii a navrhol, aby exekučný
súd námietkam vyhovel a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil, pričom si
súčasne uplatnil vyčíslenú náhradu trov exekučného konania. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 27.10.2005, sp. zn. 16C/291/03 bolo určené, že povinný nie je otcom mal.
oprávnenej.Vočiuvedenémurozsudkusaúčastnícivzdaliprávapodaťodvolanie.Povznikuexekučného
titulu tak nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
Prvostupňový súd týmto námietkam povinného preskúmavaným uznesením vyhovel.
V zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná ... Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočné dôvody sa neprihliada. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia námietky proti
exekúcii je potom exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkov.O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Podľa odseku 4 tohto
ustanovenia, proti rozhodnutiu ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. V zmysle odseku
5, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) O.s.p. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví buď na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa vyššie citovaného ust. § 50 Exekučného poriadku námietky povinného proti exekúcii môžu byť
odôvodnené okrem iného i tým, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Medzi také musí
nesporne patriť i nenaplnenie akýchkoľvek zákonných podmienok pre vedenie exekúcie.
V zmysle § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Obdobne i v zmysle § 38 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný
dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnou zákonnou podmienkou pre podanie návrhu
oprávneným na vykonanie exekúcie je, že povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie.
Exekučným titulom tak, ako ho v návrhu označila oprávnená, je rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa
26.4.2005, č. k. 3C/101/02-193, ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti matky a povinnému E.
W., nar. XX.X.XXXX bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 1.000,- Sk mesačne s
účinnosťou od 22.6.2004, k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Zročné výživné
za čas od 22.6.2004 do 30.4.2005 celkom v sume 10.266,- Sk, bolo povolené otcovi splácať v splátkach
500,-Sk mesačne spoločne s bežným výživným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2005 a
vykonateľnosť dňa 16.12.2005.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.10.2005, č.
k. 16C/291/03-31 bolo určené, že E. W., nar. XX.X.XXXX, v J., nie je otcom maloletej F. W., nar.
XX.XX.XXXX v T. - F. E. z matky Ing. arch. S. Z., rod. R., nar. XX.X.XXXX v T.. Narodenie maloletej F.
W. je zapísané v knihe narodení matričného úradu E. M. T. - F. E. vo zväzku 48, ročník 2003 na strane
95, pod poradovým číslom 1093.
Spoločenský vzťah medzi rodičom a dieťaťom má svoj základ v biologickom pokrvnom zväzku, ktorý
medzi nimi existuje. Zakladá sa zo strany otca splodením dieťaťa a zo strany matky porodením dieťaťa.
Práva a povinnosti rodičov a detí vznikajú priamo zo zákona, je pre ne typické, že rodičia a deti nimi
nemôžu disponovať, nemôžu sa ich vzdať, ani ich previesť na inú osobu.
Vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi tvorí osobitnú skupinu práv a povinností rodičov a
detí. Odvodzuje sa predovšetkým z pokrvného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Vzniká teda ako
právny dôsledok rodičovstva. Vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom rozumieme zabezpečenie a
úhradu osobných potrieb dieťaťa zo strany jeho rodičov. Základným pojmovým znakom tohto vzťahu je
majetková povaha viažuca sa na rodičov ako na povinné subjekty a na dieťa ako oprávnený subjekt.
Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom vyživovacej povinnosti k dieťaťu je rodičovstvo,
resp. otcovstvo povinného subjektu. V danom prípade však rozsudkom Okresného súdu Bratislava Vzo dňa 27.10.2005, č. k. 16C/291/03-31 bolo určené, že povinný E. W., nar. XX.X.XXXX, nie je otcom
maloletej oprávnenej. Rozsudkom v konaní o zapretí otcovstva sa odstraňuje nesúlad medzi právnym
a biologickým stavom, takýto rozsudok má teda deklaratórny, nie konštitutívny charakter. Preto hoci
bola v danom prípade vyživovacia povinnosť povinného k mal. oprávnenej pôvodne určená rozhodnutím
Okresného súdu Senica zo dňa 26.4.2005, č. k. 3C/101/02-193, ďalším rozhodnutím Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 27.10.2005, č. k. 16C/291/03-31 o zapretí otcovstva, došlo prakticky k určeniu
neexistencie rodinnoprávneho vzťahu medzi povinným a mal. oprávnenou, čím nie je splnená základná
zákonná podmienka pre vznik vyživovacej povinnosti medzi povinným a mal. oprávnenou. Ak chýba
uvedený právny základ plnenia vyživovacej povinnosti, je skoršie rozhodnutie Okresného súdu Senica
zo dňa 26.4.2005, č. k. 3C/101/02-193 voči povinnému nevykonateľné a na jeho základe sa mal.
oprávnená nemôže domáhať núteného plnenia povinnosti platiť výživné voči povinnému, ktorý nie je
jej otcom.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 26.4.2005,
č. k. 3C/101/02-193, ktorým bolo uložené platiť výživné na maloleté dieťa a to tak v rozsahu bežného
výživného, ako i nedoplatku na takomto výživnom (tiež za obdobie od 22.6.2004 do 22.12.2005 ako sa
domáhala v odvolaní mal. oprávnená), sa právoplatným zapretím otcovstva povinného k maloletej stalo
nevykonateľným a teda nespôsobilým exekučným titulom.
S poukazom na vyššie uvedené je potom nevyhnutné uzavrieť, že v čase podania návrhu na vykonanie
predmetnej exekúcie nebola splnená základná zákonná podmienka pre vydanie poverenia vyjadrená
v citovaných ustanoveniach § 251 ods. 1 O.s.p. a § 38 ods. 2 Exekučného poriadku a to, že povinný
otec dobrovoľne neplnil to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie. Keďže táto základná zákonná
podmienka nebola splnená, vzhľadom na to, že povinný nie je rodičom maloletého dieťaťa, čím sa
rozhodnutie Okresného súdu Senica zo dňa 26.4.2005, č. k. 3C/101/02-193 stalo nevykonateľným, bolo
nutné uzavrieť, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, v dôsledku čoho námietky povinného
boli v zmysle cit. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dôvodné. Preto prvostupňový súd rozhodol vo výroku
preskúmavaného uznesenia vecne správne, ak námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Boli tak
splnené predpoklady, aby odvolací súd preskúmavané uznesenie súdu prvého stupňa, ako vo výroku
vecne správne s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
251 ods. 4 O.s.p. prvostupňový súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.