Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/258/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306209894
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2306209894.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova
25, zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Máčaj, 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: Q. S.,
nar. X. D. XXXX, bytom XXX XX L. XXXX, za účasti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, 821
08 Bratislava, Záhradnícka 60, o 557,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta zo dňa 18. decembra 2012, č. k. 13Er 741/2006-26, EX 10781/09 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Nariaďuje súdu prvého stupňa vykonanie opravy doplnením označenia súdneho exekútora v úvodnej
časti jeho uznesenia.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 18. decembra 2012, č. k. 13Er 741/2006-26 Okresný súd Galanta vo
výroku v bode I/ exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 10781/09
zastavil a vo výroku v bode II/ tomuto súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje
rozhodnutie vo vzťahu k výroku v bode I/ súd prvého stupňa právne odôvodnil potrebou aplikovania
ustanovení § 57 ods. ods. 2, § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z., čiže Exekučného poriadku),
poukazom na ustanovenia § 39, § 574 ods.2 (správne aj ustanovenia § 22 ods. 2, § 33b ods. 3 O.
z., t. j. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.) a vo vzťahu k výroku v bode II/ aplikáciou ustanovení
§ 196, § 200 ods.1, ods.2 a § 203 ods.1, ods.2 E. p.. Vecne mal za to, že primárny právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe úverovej zmluvy č. 4400308 uzatvorenej dňa 11. februára 2005,
ktorú povinný riadne a včas neplnil. V tejto úverovej zmluve povinný pre prípad neplnenia si zmluvných
podmienok splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy tak, aby sa táto notárska
zápisnica mohla stať vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že povinným udelené splnomocnenie advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatné, keďže
splnomocnenie tejto osoby bolo súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť
a v ktorej bol splnomocnenec určený druhou zmluvnou stranou, teda priamo oprávnenou. Okolnosti, za
ktorých bola notárska zápisnica spísaná, sú v ostrom rozpore s ustanoveniami týkajúcimi sa základných
predpokladov zastúpenia, nakoľko záväzok povinného uznala osoba, ktorej samotné splnomocnenie
povinným akceptovateľné nie je, keďže toto bolo udelené v čase, keď dlh povinného ešte neexitoval,
nebola známa jeho výška a povinný sa tak dopredu vzdal svojich práv. Súd prvého stupňa ustálil, že
notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky exekučného titulu, pretože bola spísaná
neoprávnenou osobou a teda neobsahuje záväzok povinného a už vôbec nie jeho vyhlásenie o súhlase
s jej vykonateľnosťou, ako taká preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Vo vzťahu k výroku v bode

II/ súd prvého stupňa uviedol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože si ich
napriek výzve súdu neurčil (rozumej nevyčíslil a neuplatnil - poznatok krajského súdu).

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená, ktorá ho navrhla zrušiť. Odvolanie odôvodnila
použitím ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/, teda že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec
zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a tak jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedla, že všeobecný súd ako exekučný súd nie je oprávnený vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je popretie splnomocnenia daného zákonom príslušnému notárovi, ktorý pri spísaní
notárskej zápisnice nezistil rozpor so zákonom. V danom prípade k preskúmaniu právneho vzťahu
došlo dvakrát, a to najprv pred notárom, ktorý nezistil rozpor plnomocenstva začleneného do Zmluvy
so zákonom, a druhýkrát pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (a teda aj
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu) súdom, kde tento uznal exekučný titul za súladný
a následne aj vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolateľka má za to, že plnomocenstvo
(začlenené do Zmluvy) nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení
O. z., nakoľko povinný sa pri podpise Zmluvy nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, ale len
rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu na osobu advokáta uvedeného v Zmluve. Takéto
splnomocnenie príslušná právna úprava dovoľovala, pričom jeho formulácia bola určitá a dlžník mohol
toto aj kedykoľvek po uzatvorení zmluvy v zmysle § 33b O. z. odvolať, čo však neučinil. Exekučný titul
- notárska zápisnica, bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a spĺňal všetky požadované náležitosti.
Postup súdu prvého stupňa tak ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu a môže mať pre veriteľa nepriaznivé následky, pričom takýmto postupom dochádza
aj k porušeniu princípu právnej istoty a odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolateľka dôvodila, že
plnomocenstvo nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení O. z.,
keď to nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok.

Povinný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oprávnenej sa ani on ani súdny exekútor nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú
vec (zastavenia exekúcie) a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom
predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zastavenia exekúcie považovať
za správne. Súd prvého stupňa si totiž otázku ním akcentovanej prekážky ďalšieho postupu v exekúcii
zodpovedal správne, svoje závery podľa názoru odvolacieho súdu i objektívne presvedčivo zdôvodnil a
žiadna z námietok uplatnených oprávnenou v odvolacom konaní na tom nemohla nič zmeniť. Z pohľadu
dôvodnosti rozhodnutia spôsobom vyplývajúcim z napadnutého uznesenia podstatným bolo, že súd
prvého stupňa sa dostatočnej vyporiadal s otázkou akceptovateľnosti splnomocnenia obsiahnutého v
úverovej zmluve účastníkov konania. Práve táto otázka bola z pohľadu udržateľnosti ďalšieho behu
exekúcie v prejednávanej veci ťažiskovou, keď platilo, že neplatné splnomocnenie obsiahnuté v úverovej
zmluve malo za následok vznik nespôsobilého exekučného titulu.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 E. p.). Ustanovenie
§ 41 ods. 2 E. p. ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu.
Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ E.
p.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je
upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových
náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 E. p.. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie
povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v predmetnej notárskej

zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom
Kušnírom, ktorému plná moc bola udelená povinným v predmetnej zmluve o úvere. Uvedená zmluva
pritom bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z
čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybral slobodným výberom a na základe vlastného
uváženia, ale tento bol vopred určený oprávnenou. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinného
v skutočnosti v danej veci nehájil jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil
predovšetkým záujmy oprávnenej ako veriteľky. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so
záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 O. z. a každý jeho právny úkon urobený za povinného, teda
aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá tu má byť exekučným titulom, je absolútne neplatný
v zmysle § 39 O. z. a takáto notárska zápisnica preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd je
kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že
exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie exekúciu zastaviť.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje
znaky kompaktnosti (rozumej najmä jej sústredenia sa výlučne do jedného právneho predpisu, resp. len
menšieho množstva predpisov). Takýto charakter úpravy mal pritom nesporný význam aj v prejednávanej
veci, keď okrem „ZoSÚ“ už v čase uzavretia Zmluvy existoval aj niekdajší zákon o ochrane spotrebiteľa
(zákon č. 634/1992 Zb.), ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 (ktorý nadobudol účinnosť dňa
1. januára 2000 a v pôvodnom znení platil do 24. novembra 2004) do právneho poriadku Slovenskej
republiky vniesol pojem tzv. typovej (bez akejkoľvek pochybnosti však rozhodne vždy spotrebiteľskej)
zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; pričom podľa odseku 2 rovnakého
ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky,
ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej
služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou,
aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú
alebo podobnú zmluvu; resp. b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Toto znamenalo,
že v čase uzavretia zmluvy oprávnenej a povinného z prejednávanej veci muselo byť vylúčené,
aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu typovú (a spotrebiteľskú), pričom napokon i
tie najmenšie pochybnosti v uvedenom smere odstránila novelizácia zákona o ochrane spotrebiteľa
vykonaná zákonom č. 616/2004 Z. z., nahrádzajúca (s účinnosťou odo dňa 25. novembra 2004)
skoršiu definíciu typovej zmluvy takou definíciou spotrebiteľskej zmluvy, do ktorej už nepochybne spadali
(vyjadrením expressis verbis, čiže výslovne) aj zmluvy uzavreté podľa Obch. z. Tuzemská právna úprava
v práve odcitovanej podobe tak pri jej náležitej aplikácii súdmi poskytovala dostatočný štandard ochrany
spotrebiteľa.

Pri riadení sa proklamovanými úvahami preto súd prvého stupňa rozhodol správne keď v prejednávanej
veci exekúciu ako celok zastavil, a z tohto dôvodu odvolací súd jeho uznesenie v napadnutej časti
zastavenia exekúcie podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd následne pristúpil i k preskúmaniu uznesenia v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
exekúcie, v ktorej časti je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5, resp. v súčasnom znení už ods. 6 v spojení
s § 57 ods. 2 E. p. s použitím § 202 ods. 2 O. s. p.), a s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 O. s.
p., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že aj v tejto časti je potrebné a
plne dôvodné napadnuté uznesenie potvrdiť. V tomto smere si krajský súd plne osvojuje závery i dôvody
postupu prvostupňového súdu (zrejmé z odôvodnenia napadnutého uznesenia a prezentované na rube
č. l. 27 spisu), na ktoré súčasne v postupe svojho konania z hľadísk zákonnosti a opodstatnenosti v celom
rozsahu odkazuje. Oprávnená sa v odvolaní (ku v poradí druhému výroku napadnutého uznesenia, v
ktorom súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal) vôbec nevyjadrila,
neuviedla v ňom žiaden k tomu prislúchajúci odvolací dôvod.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd (po vyčerpaní odvolacích dôvodov uplatnených do
uplynutia lehoty na odvolanie) uznesenie súdu prvého stupňa aj v tej časti, ktorou rozhodol o náhrade

trov exekúcie ako vecne správne potvrdil, aplikujúc pritom zákonné ustanovenie § 219 v spojení s
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p..

Pre výsledok odvolacieho konania vyplývajúci z tohto uznesenia odvolacieho súdu potom v odvolacom
konaní procesný úspech zaznamenal povinný (v exekúcii sa navzdory odvolaciemu návrhu oprávnenej
pokračovať nebude) a bol to tak on, komu podľa § 251 ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd povinnému však žiadnu náhradu nepriznal,
lebo mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a pre prípad opaku nepodal návrh na priznanie takej
náhrady (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Zároveň podľa § 222 ods. 3 a § 164 O. s. p. nariadil súdu prvého stupňa opraviť zrejmú nesprávnosť v
úvodnej časti napádaného uznesenia. Tam totiž vôbec nebol označený poverený súdny exekútor, ktorý
ale v zmysle § 37 ods. 1 E. p. je účastníkom konania za situácie, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2001 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.