Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. máj 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312211291
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8312211291.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnej O. L., bytom U. X, C., o vymoženie 607,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 21Er 708/2012- 12 zo dňa 07.09.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, sp. zn. SR 999/11 zo dňa

24.03.2011.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
Exekučný poriadok), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o
spotrebiteľských úveroch), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica), ust. § 52, § 53
ods. 1, 4 písm. r) a 5, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len Občiansky zákonník), a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy,
pričom zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru oprávneného obsahujú podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto je rozhodcovská doložka tak
ako je formulovaná v bode 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd, čo aj urobil. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Napriek formálnemu zneniu

rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach
právneho štátu neprijateľným javom. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán.

Rozhodcovská doložka bola v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53
ods. 1 a 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, a preto rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci. Exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne
aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

Formálnepreskúmavaniesaobmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostiexekučnéhotitulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov

exekučným konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočné a zrozumiteľné, aby
u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd sa vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského

vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd musí mať napevno ustálené, že fyzická osoba,
ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom, t.j., že sa úver netýka
jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť
obsah zmluvy. Tvrdil, že postupom súdu došlo k pozbaveniu možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v
súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu

prekážky rozhodnutej veci (res iudicatea). Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Povinnej bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.).

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.
s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého

stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri
preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola
opodstatnená. Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený
posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak

zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je oprávnený exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45
ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súd prvého stupňa postupoval správne podľa ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, podľa ktorého zamietol žiadosť o udelenie poverenia.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 16.09.2009), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľaust.§2písm.a)Zákonao spotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľskýmúveromsarozumiedočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 00999/11 zo dňa 24.03.2011 s právoplatnosťou
dňa 02.05.2011 a vykonateľnosťou dňa 05.05.2011 (v spise na čl. 7 - 8), ktorým bola povinnej uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 142,51 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1 000,87 Eur od 28.12.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo
sumy 1 000,87 Eur od 29.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
314,45 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa
16.09.2009 vyplýva, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnej v tomto exekučnom konaní)

úver vo výške 700,00 Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
620,00 Eur, t.j. celkom zaplatiť čiastku 1 320,00 Eur v 12 mesačných splátkach po 110,00 Eur počnúc
dňom 26.10.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde
v bode 15 bola zakotvená rozhodcovská doložka.Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje
dojednaná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa
považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku Smernice aj podmienka
upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za
podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol
byť exekučným titulom.

Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený
len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv

sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navyše je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky nie je podpísané účastníkmi zmluvy.

Namietaná prekážka res iudicatae nebola opodstatnená. Rozhodnutie rozhodcovského súdu túto
prekážku nezakladá v konaní pred súdom.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa posúdenia, či základný právny vzťah bol
spotrebiteľským vzťahom, odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra nachádzajúci sa v spise na č. l. 9) a vystupuje
teda v pozícii dodávateľa. Nie je celkom zrejmé, z akých skutočností vychádzal oprávnený pokiaľ
tvrdil, že povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere mala taktiež postavenie podnikateľa. Táto skutočnosť

totižto nevyplýva z predloženej zmluvy o úvere nachádzajúcej sa v spise (čl. 6). Nie je pravdivé
tvrdenie oprávneného, že povinná v procese uzatvárania zmluvy vystupovala ako podnikateľ, lebo bola
označená svojím menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. V predloženej zmluve chýba údaj
o jej obchodnom mene, sídle a identifikačnom čísle, či čísle živnostenského registra. Je síce pravdou,
že v časti zmluvy, ktorou mal dlžník (povinná v exekučnom konaní) prehlásiť, na aký účel sú finančné

prostriedky poskytnuté, je uvedené - na výkon povolania (nie je nijako bližšie špecifikované), avšak
chýbajúce údaje, ktorými má byť označená fyzická osoba - podnikateľ absentujú, čo neumožňuje vytvoriť
jednoznačný záver o tom, že povinná pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako podnikateľ. Súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený pri uzatváraní zmlúv s podnikateľmi túto skutočnosť uvádza
v zmluve vyplnením formulára v časti obchodného mena, sídla a identifikačného čísla umožňujúceho

osobu identifikovať ako podnikateľa. V danom prípade tomu tak nebolo.

Odvolací súd vychádzal zo zásady, v zmysle ktorej ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na vyššie uvedené možno vyvodiť záver, že v danom prípade zmluvu uzatvárala povinná v

postavení spotrebiteľa, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na uvedený právny vzťah
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľského práva.Nie je dôvodné ani odvolanie oprávneného v časti, ktorou namietal nedostatočné a nezrozumiteľné
odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa ustálenia samotnej povahy právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinnou. Odôvodnenie súdu je jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné, spĺňa náležitosti vyplývajúce

z ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.