Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Er/311/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313205571
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Dub
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8313205571.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská
10, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752 proti povinnému Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., N. XXXX/XX
o vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 206,70 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják doručil súdu dňa 25.04.2013 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny v sume 206,70 eur s príslušenstvom.

Oprávnený navrhol vykonať exekúciu návrhom zo dňa 12.04.2013, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-472/10-EK vydaný JUDr. Erikom Končokom, rozhodcom
so sídlom v Bratislave dňa 03.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2010 a vykonateľnosť
dňa 23.06.2010.

Týmto exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 704,34 eur

spolu s 9 % ročným úrokom od 22.02.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 49,79
eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia
vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
8300006392. Nakoľko povinný svoj dlh neuhradil riadne, pristúpil oprávnený k uplatneniu svojich práv
vyplývajúcich zo zmluvy cestou rozhodcovského konania. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že oprávnenie
vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní je daná rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v

zmluvných dojednaniach, konkrétne v článku 18.2, 18.2.1. Rozhodca teda vo veci rozhodol.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkonrozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú
alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa
k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu
vlastníctva.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods.1 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods.3, smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť
považované za nekalé.

Nekalými podmienkami sú podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. e) požadovať od spotrebiteľa,

ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu

- podľa písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil sporyneupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 879g Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, týmto zákonom sa preberajú právne akty
Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,

ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere na základe, ktorej bol vydaný exekučný titul v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a
povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 06.02.2008 zmluvu o revolvingovom úvere. Táto zmluva má povahu
spotrebiteľského úveru. Je potrebné uviesť, že napriek tomu, že v bode 19.11 Zmluvných dojednaní

Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je uvedené, že zmluva
sa uzatvára podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a právne vzťahy touto Zmluvou o RÚ
neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalších všeobecne záväzných predpisov
SR,súdposúdilpredmetnýprávnyvzťahakospotrebiteľskýajsohľadomnapredmetčinnostidodávateľa
na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v

obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu
strán zmluvy je zrejmé že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného
mal súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať

aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a smernice 93/13/EHS.Súd zistil, že uvedená zmluva obsahuje nekalé podmienky ( príloha smernice 93/13/EHS ) a to
dojednania o sankciách - zmluvných pokutách v bode 14 Zmluvných dojednaní a rozhodcovskú
doložku v bode 18, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto nekalé podmienky nie sú záväzné
pre spotrebiteľa ( článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore aj s dobrými
mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS.

V danom prípade výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody

a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy a to v Zmluvných dojednaniach. Tie sú na predtlačenom
tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne
dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a
spôsobujú nerovnováhu. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne o snahu
obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 18.04.2013 vymoženia sumy 704,34 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom. Rozhodcovská

doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je
však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nekalou podmienkou, ktorá je zmysle
článku 6 ods. 1 93/13/EHS nezáväzná pre spotrebiteľa. O nekalú podmienku ide vtedy, ak síce
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale možnosť výberu má

len žalobca. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným
spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.

Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy nekalej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady
nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované

ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o
nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného
výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a

účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú
úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať
predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený
predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd
opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti

Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora

spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecnýzákonnýsúdspotrebiteľa.Vrozhodovanejvecinazákladedodávateľomvopredstanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolenýoprávneným. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že oprávnený zmluvy o úvere uzatvára v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovi
poplatok. Záujmom rozhodcu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo

najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť
môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodca ako z predmetného rozhodcovského rozsudku
vyplýva čiastočne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. V predmetnom právnom vzťahu nielenže dostatočne neskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale navyše súdu nebolo

známe či povinný vedel o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní a či došlo k zákonnému doručeniu
rozhodcovského rozsudku v zmysle novelizovaného § 25 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, podľa ktorého žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných
rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné, a to najmä s ohľadom na
nevyhnutné podanie žalobnej odpovede povinným za účelom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z
rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že o podaní žaloby povinný nebol informovaný stalo sa tak až

zaslaním rozhodcovského rozsudku spolu s žalobou, pričom podľa bodu 18.2.1 písm. g/ zmluvných
dojednaní, všetky písomnosti v rozhodcovskom konaní sa doručujú doporučenou zásielkou na poslednú
známu adresu adresáta, s použitím fikcie doručenia. Ďalej dojednanie sankcie 50% z nominálnej výšky
úveru za neplnenie zmluvnej povinnosti, v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami
vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v

príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Tým došlo k
prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom
na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd
dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Na základe uvedeného súd predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.