Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/223/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899373
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7010899373.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Ing. Jána Jesenského - JES, nar. 28.7.1955, bývajúceho
v Humennom, Nemocničná č. 2868/34, IČO: 34 571 256, proti žalovanému Železniciam Slovenskej
republiky so sídlom v Bratislave, Klemensova č. 8, IČO: 31 364 501 o náhradu ušlého zisku, náhradu
nemajetkovej ujmy a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.9.2009
č.k. 34C/108/2002-338 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu toho istého súdu zo dňa 20.5.2010 č.k.

34C/108/2002-428 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na úplné oslobodenie od súdnych
poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa
17.4.2009 zamietol, žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe (doručenej súdu dňa 11.11.2002), ktorou sa žalobca od žalovaného v súvislosti
s nájmom nebytových priestorov domáhal zaplatenia ušlého zisku za obdobie od 1.8.1998 do 1.8.2002
vo výške 1.589.744,-Sk, za obdobie po 1.8.2002 sumy 33.119,70 Sk a úrokov z omeškania od 1.8.2002

do zaplatenia vo výške 0,05% za každý deň omeškania z celého ušlého zisku, ďalej ušlého zisku za
obdobie od 1.2.2001 do 1.8.2002 vo výške 2.439.822,-Sk, za obdobie po 1.8.2002 sumy 135.546,-
Sk a úrokov z omeškania od 1.2.2001 do zaplatenia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, ako
aj nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,-Sk a náhrady trov konania. V priebehu konania súd prvého
stupňa uznesením zo dňa 15.2.2006 zmenu žaloby postupne menenej a upravenej podaniami zo dňa
25.4.2004, 12.8.2005 a 12.1.2006 nepripustil. Žalobca žiadal o pripustenie zmeny žaloby aj podaním

zo dňa 11.4.2009, prvostupňový súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré neboli
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, návrh na zmenu žaloby (podľa ust. § 95 ods. 2 O.s.p.)
zamietol a tento výrok pojal do preskúmavaného rozsudku.

Predmetom konania tak zostal žalobcom pôvodne uplatnený nárok.

Žalobca tvrdil, že spolu s Q.. K. N. si od žalovaného nájomnou zmluvou č. 512-037/96 prenajali nebytové
priestoryvbudoveželezničnejzastávkyHumenné-Mesto,špecifikovanévčlánkuIIbod1,2a4nájomnej
zmluvy. Žalovaný však aj napriek jeho nesúhlasu a bez jeho vedomia dal tieto nebytové priestory do
priameho nájmu iným podnikateľským subjektom. Takýmto konaním im preto spôsobil škodu vo výške
ušlého zisku ( tým, že v priestoroch nemohli podnikať) a výšku ušlého zisku za 1m2 podlahovej plochy
určil za obdobie od 1.8.1998 do 1.8.2002 v sume po 3.850,-Sk ročne. Uviedol, že žalovaný dňa

27.10.2000 doručil Okresnému súdu Humenné žalobu, ktorou sa domáhal, aby nájomcovia (t.j. žalobca
a jeho spolunájomník) označené nebytové priestory vypratali. V priebehu tohto iného konania Q.. N.nárok žalovaného uznal, v dôsledku čoho proti nemu žalovaný zobral podaný návrh späť. Vyprataním
týchto nebytových priestorov došlo k poškodeniu jeho práv ako nájomcu a to aj napriek tomu, že všetky
záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy boli spoločné a nerozdielne. Q.. N. mu neodovzdal celkovú

plochu nebytových priestorov 648 m2, z ktorých priestory o výmere 422,48 m2 dal žalovaný do nájmu
ďalším podnikateľským subjektom. Výška ušlého zisku za 1 m2 ročne žalobca stanovil ako fiktívny zisk
vo výške 3.850,-Sk z výmery 422,48 m2. Nemajetková ujma uplatnená v konaní mu vznikla tým, že
žalovaný o ňom zaslal nepodložené a nepravdivé skresľujúce údaje štátnemu dráhovému úradu, keď
uviedol, že ako nájomca si neplní povinnosti vyplývajúce z uzavretej nájomnej zmluvy a má finančné

podlžnosti, čím došlo k poškodeniu jeho dobrého mena.

Žalovaný nárok žalobcu neuznal. Žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
s poukazom na to, že na základe nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov boli nájomcovia t.j.
žalobca ako aj Q.. K. N. zaviazaní spoločne a nerozdielne (solidárne) preto rozsudok súdu by sa rovnako
ako na žalobcu mal vzťahovať aj na Q.. N., ktorý však nebol účastníkom konania (o jeho nepripustení do

konania, vzhľadom na chýbajúci súhlas so vstupom na strane žalobcu rozhodol súd uznesením zo dňa
1.3.2006 č.k. 34C/108/2002-202). Nesúhlasil s tým, že prenajal nebytové priestory označené žalobcom
bez jeho súhlasu, lebo podľa podnájomnej zmluvy č. 1/1999 spoločný nájomca Q.. N. prenajal miestnosť
skladu o výmere 23,20 m2 a šatne o výmere 13,58 m2. Zároveň poukázal na to, že žalobca listom
zo dňa 24.9.1997 žiadal zameniť nebytové priestory za iné. Žalobca tak nebytové priestory užíval a v

ich užívaní mu žiadnym spôsobom nebránil. V konaní namietal aj premlčanie uplatneného nároku na
náhradu ušlého zisku. Tvrdil, že žalobný návrh trpí aj nedostatkom pasívnej legitimácie. K nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy zdôraznil, že žalobca faktúru za nájomné, ktorá bola splatná dňa 19.12.1999
neuhradil, preto obsah listu v ktorom uviedol, že žalobca si svoje povinnosti neplní a neplatí nájomné
bol pravdivý. Naviac žalobca ani nevedel určiť, či mu vôbec nejaká škoda vznikla, alebo len mohla

vzniknúť, napriek tomu výšku požadovanej nemajetkovej ujmy určil čiastkou 500.000,-Sk.

S poukazom na ust. § 3 ods. 1, ods. 3, § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. , § 13 ods. 1, 2, § 420 ods.
1, ods. 3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako
nájomca spolu s Q.. K. N. uzatvorili platnú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nebytových

priestorov. Z nájomnej zmluvy boli nájomcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne, preto rozhodnutie
súdu by sa nutne vzťahovalo na osobu, ktorá nie je účastníkom konania, žalobu nepodala a nesúhlasila
so vstupom do konania. Žalobu preto zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Zaujal stanovisko, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz na svoje tvrdenie, že dal do priameho nájmu

nebytové priestory (pôvodne prenajaté žalobcovi a jeho spoločníkovi) iným podnikateľským subjektom.
Zdôraznil, že na základe nájomnej zmluvy č. 1/99 zo dňa 1.5.1999 Q.. N. prenajal miestnosti označené
ako sklad a šatňa (v podnájomnej zmluve označené ako miestnosť č. 1 a miestnosť č. 2), teda tvrdenie,
že tieto prenajal žalovaný nie je pravdivé. Naviac žalobca sám žiadal o zámenu priestorov za iné, z
čoho vyplýva záver, že užívať tieto nebytové priestory nebránil. Žalobca preto nepreukázal porušenie

právnej povinnosti žalovaným a ani ďalšie zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

Neuniesol ani dôkazné bremeno, na preukázanie výšky ušlého zisku, pretože nie je možné objektívne
vyčísliť výšku ušlého zisku s poukazom na iné podnikateľské subjekty, resp. predložením mandátnej
zmluvy, ktorú mal žalobca uzavretú so spoločnosťou TIPOS a.s. Bratislava a predložením zúčtovania

vkladov a výhier za určité obdobie. Uzavrel, že spoločnosť odstúpila od zmluvy o podnájme z dôvodu,
že prenajaté priestory sa dňom 12.6.2003 stali nespôsobilými na dohodnuté užívanie. Zdôvodnil, že
ušlý zisk je hypotetická kategória a jeho výška je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z podnikania
a nákladmi potrebnými k dosiahnutiu tohto príjmu, čo v danom prípade žalobcom preukázané nebolo.
Žalobca bol presvedčený, že mu škoda vznikla konaním jeho spoločníka, mal podať žalobcu proti

nemu ako osobe, ktorá je nositeľom práv a povinnosti vyplývajúcich z hmotného práva, a nielen
proti žalovanému. Aj z týchto dôvodov pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu
o náhradu ušlého zisku zamietol. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol, pretože
v konaní bola preukázaná pravdivosť tvrdenia žalovaného v tom, že žalobca si neplnil povinnosti
vyplývajúce z nájomnej zmluvy, keď takéto tvrdenie bolo konštatované aj v právoplatnom rozhodnutí

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/67/2005 zo dňa 27.4.2005.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, lebo
úspešnému žalovanému preukázateľné trovy konania nevznikli a neúspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nevznikol.

Napadnutým uznesením zo dňa 20.5.2010 č.k. 34C/108/2002-428 súd prvého stupňa návrh žalobcu na
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu zamietol, čo odôvodnil tým, že predchádzajúcim
rozhodnutím súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu ( uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 11.5.2005 č.k. 2Co/2/05-99) bolo žalobcovi priznané oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov v rozsahu 90%. Po opätovnom preskúmaní listinných dôkazov predložených
žalobcom (daňové priznanie, potvrdenie o osobných, rodinných a zárobkových pomeroch, doklad SIPO,
osvedčenie o evidencii motorového vozidla, výpisy z účtu a ďalšie) zistil, že u žalobcu nedošlo k zmene
pomerov oproti stavu, aký platil v čase predchádzajúceho rozhodovania. Zároveň uplatnenie práva
žalobcu posúdil ako zrejme bezúspešné, preto aj z tohto dôvodu oslobodenie od súdnych poplatkov v
celom rozsahu neprichádza do úvahy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania, ako aj
uzneseniu o nepriznaní úplného oslobodenia od zaplatenia súdnych poplatkov podal odvolanie žalobca.

V podanom odvolaní žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Vytýkal súdu zmätočnosť odôvodnenia rozsudku, keď na jednej strane sa opiera o nedostatok
jeho aktívnej vecnej legitimácie, za situácie, že účastníkom konania na strane žalobcu nebol aj druhý
nájomca a súčasne sa v odôvodnení vytýka nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
pretože popri ňom by mal vystupovať aj Q.. N.. Namietal, že súd vychádzal z nesprávneho dátumu
uzavretia nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola v skutočnosti uzavretá až po

4. 2. 1997. Na základe tejto zmluvy so spoločníkom Q.. N. nemali určené spoločné práva, preto
každý z nájomcov sa svojich práv voči prenajímateľovi mohol domáhať samostatne, v dôsledku čoho
pre uplatnenie nárokov pred súdom nepotreboval súhlas druhého nájomcu. Vytýkal súdu, že aj
napriek predloženiu konkrétnych dôkazov o spôsobe užívania jednotlivých nebytových priestorov ako
aj porušení nájomnej zmluvy zo strany žalovaného sa súd týmito skutočnosťami v odôvodnení svojho

rozhodnutianevyporiadal.Vkonanítakdostatočnepreukázal porušenieprávnychpovinnostížalovaným
(v ustanovení čl. II., III., V., VIII bod č. 1 nájomnej zmluvy), preto jeho nárok na náhradu škody vo
forme ušlého zisku je opodstatnený. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy poukázal nato, že označené
rozhodnutie odvolacieho súdu sa zmieňuje o nájomnom za iné obdobie a na základe inej faktúry, ktorá
nemá žiaden súvis s nepravdivým tvrdením žalovaného.

Žalobca napadol aj uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mu nebolo priznané úplné oslobodenie od
zaplatenia súdnych poplatkov. Žiadal uznesenie zmeniť a jeho návrhu na oslobodenie od súdnych
poplatkov vyhovieť. Odôvodnil to tým, že aj keď sa jeho majetkové pomery oproti predchádzajúcemu
stavu nezmenili, trvalo sa nachádza v zlej sociálnej situácií, ktorá odôvodňuje jeho úplné oslobodenie

od súdnych poplatkov. Poukázal aj na nesprávny záver prvostupňového súdu o zrejme bezúspešnom
uplatnení práva, keď takéto tvrdenie je v priamom rozpore so skutočnosťou, že právoplatným uznesením
konajúceho súdu (v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu) mu bolo priznané čiastočné oslobodenie
od súdnych poplatkov, preto z jeho strany nemôže ísť o bezúspešné uplatňovanie práva.

Na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 27. 9. 2012 žalobca upresnil rozsah podaného odvolania tak, že
odvolaním nenapáda výrok rozsudku prvostupňového súdu, pokiaľ bol jeho návrh na zmenu žaloby v
zmysle podania zo dňa 17. 4. 2009 zamietnutý, preto v tomto výroku rozsudok nadobudol právoplatnosť
a nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom ( § 206 ods. 2 O.s.p.).

Na základe podaného odvolania odvolací súd vec podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez
nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
(§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné ani potvrdiť,
ani zmeniť, ale ako predčasný iba zrušiť.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že na posudzovanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, pretože ide o nárok uplatnený z nájmu nebytových priestorov, ktorý právny
vzťah je nepochybne vzťahom upraveným inštitútmi občianskeho a nie obchodného práva.Súd prvého stupňa však rozhodol predčasne, ak žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný z dôvodu, že nárok na zaplatenie ušlého zisku si uplatnil sám, bez toho aby na
strane žalobcov v konaní vystupoval aj Q.. N.. Spolu s ním bol účastníkom nájomnej zmluvy o nájme

nebytových priestorov uzavretej so žalovaným, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok. Je tomu tak
preto,že aj keďvčl.IV.bod7nájomnejzmluvyjevýslovneuvedené,žeobajanájomcoviaručiazavšetky
záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy voči prenajímateľovi spoločne a nerozdielne, toto ustanovenie
sa netýka jednotlivých nárokov účastníkov zmluvy na strane nájomcov, preto nároky z uvedeného
zmluvného vzťahu vznikajú každému zvlášť, najmä za situácie, keď Q.. N. predmetné priestory na

výzvu žalovaného vypratal a jediným (ďalším) nájomcom predmetných nebytových priestorov (v tom
čase už odovzdaných do užívania a tiež aj tých, o ktorých žalobca tvrdil, že mu neboli odovzdané)
sa stal žalobca.

V tejto súvislosti v konaní zostala nezodpovedaná otázka, ako konkrétne ( t.j. ktorý z nájomcov a v
akom rozsahu) užívali jednotlivé nebytové priestory (a v ktorom období) odovzdané žalovaným na

základe označenej nájomnej zmluvy. Rozsah užívania nebytových priestorov jednotlivými nájomcami
je nevyhnutný pre potreby zistenia základu (t.j. výmery konkrétnych priestorov) pre výpočet žalobcom
uplatneného ušlého zisku.

Je nepochybné, že žalovaný v konaní (vo svojom vyjadrení k podanej žalobe ako aj na pojednávaní dňa

7. 12. 2005) vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.

Ak v konaní bola žalovaným uplatnená námietka premlčania, bolo potrebné, aby súd prvého stupňa
sa s touto námietkou prednostne zaoberal, lebo by to rýchlejšie a účinnejšie viedlo k rozhodnutiu vo

veci samej. Posudzovanie uplatnenej námietky premlčania vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu o
vzniku ušlého zisku je preto v konaní prioritné.

Následné preukazovanie ostatných skutočností podstatných pre hmotnoprávne posúdenie nároku je

za týchto okolností ( t. j. do času, kým súd prvého stupňa sa nevyporiada so vznesenou námietkou
premlčania) z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne. Postup súdu prvého stupňa, ak v merite veci
rozhodol bez toho, aby sa v konaní zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného
nároku ani nezaujal k tejto žiadne stanovisko, je nesprávny.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu (vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania) zrušil a vec mu vracia na ďalšie
konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p.).

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri rešpektovaní právneho názoru
odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) odstrániť vytýkané pochybenia, zaoberať sa vznesenou námietkou
premlčania uplatneného nároku, zaujať k nej stanovisko a v prípade, ak súd dospeje k záveru, že
nárok žalobcu na zaplatenie ušlého zisku nie je premlčaný (prípadne je premlčaný iba sčasti), potom

je potrebné, aby sa vyporiadal aj s jednotlivými námietkami. Najmä sa vyporiadať s otázkou platnosti
nájomnej zmluvy vo vzťahu k dátumu jej uzavretia, ďalej sa zaoberať tým, ktoré priestory na jej základe
boli v skutočnosti ktorému z pôvodných nájomcov odovzdané, ktorý z nájomcov (a v ktorom období ich
na aký účel aj používal), ku ktorým konkrétnym priestorom bolo žalobcovi znemožnené užívanie a kým
boli tieto priestory v skutočnosti užívané a na základe akého právneho titulu. Vyporiadať sa s otázkou

splnenia predpokladov náhrady škody vo vzťahu k uplatnenému nároku na ušlý zisk v prípade nároku na
priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné doplniť dokazovanie na preukázanie všetkých predpokladov
ochrany osobnosti. Až po takto doplnenom dokazovaní na základe dôsledného hodnotenia dôkazov v
súlade s ustanovením § 132 O.s.p. sa vyporiadať so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre právne
posúdenie veci a len potom vo veci znova rozhodnúť preskúmateľným rozsudkom (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Pokiaľ ide o preskúmanie uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na úplné oslobodenie od
súdnych poplatkov, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ak nepriznanieúplného oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodnil tým, že u žalobcu nedošlo k zmene pomerov
oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia, keď mu bolo priznané čiastočné (v rozsahu 90
%) oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na sociálne pomery žalobcu zaplatenie súdneho

poplatku v rozsahu 10 % neohrozí výživu žalobcu a členov jeho domácnosti a je v jeho schopnostiach
súdnypoplatokvstanovenomrozsahuzaplatiť,preto splneniepoplatkovejpovinnostiv takomtorozsahu
možno od žalobcu spravodlivo požadovať.

Nemožno však z pohľadu odvolacieho súdu odobriť záver súdu prvého stupňa o bezúspešnom uplatnení
práva. Bolo potrebné to vysloviť, ale nemá to vplyv na celkové rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní úplného oslobodenia
žalobcu od zaplatenia súdnych poplatkov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.