Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/300/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813209161
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813209161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a

členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci maloletých
detí Pápayových: 1/J. R. nar. XX.X.XXXX, X/Samuela H. nar. 1X.X.XXXX zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava detí rodičov: T. H. nar. XX.X.XXXX
bývajúcejvKošiciachnaul.Š.Č.,XXzastúpenejJUDr.MiroslavomKatunským,advokátom,Advokátskej
kancelárie, so sídlom v Košiciach na ul. Floriánska č. 16 a Ing. D. H. nar. XX.X.XXXX, bývajúcom v S. F.
K.. H.. C. Č.. XX zastúpeného JUDr. Martinom Salokom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach na ul. Zvonárskej č. 8 v konaní o rozhodnutí súdu pri nezhode rodičov, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.9.2014 č.k. 7P 298/2013-147 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 2.9.2014 č.k. 7P 298/2013-147 nahradil súhlas otca so zmenou
bydliska a základnej školy maloletých detí. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov tohto konania.

Rozsudok odôvodnil ust. § 28 ods. 1,2,3, § 30 ods. 1,2,3 a § 35 Zákona o rodine, ako aj príslušných
článkov Dohovoru o právach dieťaťa s odôvodnením, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
právoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduRožňavabolomanželstvorodičovmaloletýchdetírozvedené.
Maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný

prispievať na ich výživu a bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Otec sa na starostlivosti o deti
podieľal a sa s nimi pravidelne stýkal a plnil si vyživovaciu povinnosť voči nim aj nad rámec výživného
a podieľal sa na aj ich potrebách. Vzťah medzi maloletými deťmi a oboma rodičmi je veľmi dobrý. V
priebehu konania otec predbežným opatrením žiadal, aby súd nariadil matke odovzdať maloleté deti do
jeho starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti a zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich
k presťahovaniu, k premiestneniu, zmene bydliska alebo k zmene školského zariadenia maloletých
detí mimo obec Rožňava až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Konajúci súd návrh otca na

nariadeniepredbežnéhoopatreniazamietolaodvolacísúduzneseniepotvrdil.Vpriebehukonaniamatka
sa s maloletými deťmi presťahovala do Košíc, kde deti začali navštevovať povinnú školskú dochádzku
od školského roka 2013/2014 plniť na inej základnej škole v Košiciach. Z toho dôvodu odvolací súd
vyslovil názor, že povinnosťou konajúceho súdu je zistiť, či k dohode rodičov o zmene bydliska a
školy otec maloletých detí nepodá návrh na súd v súlade s ust. § 35 Zákona o rodine prípadne začať
konanie z úradnej povinnosti. Dokazovaním konajúci súd zistil, že v tejto podstatnej veci týkajúcej sa
rodičovských práv a povinností k dohode nedošlo ani v priebehu konania. Otec trval na tom, že nesúhlasí

s presťahovaním sa detí a so zmenou základnej školy, lebo matka maloleté deti vyňala z pôvodného
rodinného prostredia bez súhlasu otca napriek tomu, že záujem detí si vyžaduje podľa názoru otca,aby zotrvali v pôvodnom rodinnom prostredí, kde je schopný im zabezpečiť také isté podmienky a
predpoklady. Matka detí v priebehu prvostupňového konania trvala na tom, že vytvorila pre maloleté
deti lepšie podmienky a predpoklady v novom prostredí, kde sa odsťahovala kvôli tomu, lebo sú tam

lepšie pracovné podmienky pre ňu, lepšie bytové podmienky, ale aj lepšie podmienky na vzdelávanie
detí ako v pôvodnom rodinnom prostredí, ale aj z dôvodu, že nadviazala známosť s iným mužom, s
ktorým žije v Košiciach. Súd zistil, že matka maloletých detí telefonicky oznámila otcovi svoj zámer
presťahovať sa s deťmi do Košíc, kde budú navštevovať inú školu. Otec túto skutočnosť ani nepoprel,
ale uviedol, že v tom čase o týchto zmenách nevedel a dozvedel sa o tom až neskôr v škole, ktorú

dcéra navštevuje. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplynulo, že matka s maloletými
deťmi od augusta 2013 býva v Košiciach, kde vytvorila maloletým deťom veľmi dobré podmienky a
predpoklady pre ich ďalší vývoj. S maloletými deťmi žije vo väčšom priestrannejšom byte, kde deti
majú svoje detské izby, zabezpečila im plnenie povinnej školskej dochádzky na súkromnej základnej
škole, kde majú deti možnosť venovať sa aj záujmovej, krúžkovej činnosti a teda zabezpečila maloletým
deťom lepšie podmienky, než v ktorých žila po rozvode manželstva s ich otcom. Deti sú v tomto novom

prostredí u matky spokojné a šťastné. Zmena bydliska a školy nemá negatívny vplyv na ďalší psychický
a fyzický vývoj maloletých detí, práve naopak, túto zmenu možno hodnotiť pozitívne z uvedeného
hľadiska. Maloleté deti od kedy žijú s matkou v novom prostredí v Košiciach sa s otcom pravidelne
stretávajú podľa právoplatného rozhodnutia súdu a vzájomný vzťah medzi nimi je veľmi dobrý, ich vzťah
sa presťahovaním nenarušil a naďalej sa vyvíja pozitívne, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že maloleté deti

vo svojich výpovediach uviedli, že majú radi oboch rodičov, sú radi u svojho otca, zároveň však prejavili
želanie zostať u matky a otca naďalej navštevovať. Bolo preukázané aj to, že maloleté deti sa novému
prostrediu prispôsobili, sú šťastné, spokojné, našli si svojich kamarátov a sú pritom aj v pravidelnom
kontakte nielen so svojím otcom, s ktorým sa pravidelne stýkajú, ale aj s ďalšími rodinnými príslušníkmi
v Rožňave. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol, že záujem maloletých detí si vyžaduje,

aby žili naďalej s matkou v jej terajšom rodinnom prostredí, kde majú vytvorené všetky podmienky a
predpoklady pre ďalší zdravý fyzický a psychický vývoj, preto nahradil súhlas otca so zmenou bydliska a
školy, ktorú deti navštevujú v mieste svojho terajšieho bydliska v Košiciach. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec z dôvodov, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) v spojení s § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Otec odňatím možnosti konať pred súdom odôvodňuje s poukazom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
pre jeho nezrozumiteľnosť nedostatok dôvodov, čím porušil jeho základné právo na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Obsahom označených práv je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa primeraným spôsobom
nereagovalnapodstatnúargumentáciuotca,prečonepovažovaljuzadôvodnúanapadnutérozhodnutie
odôvodnil mimo jej rámca. Namieta aj to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne

posúdil. Rozhodnutie postráda základné obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré sú bližšie vyjadrené
v § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré aj citoval. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem
toho, že popísal priebeh konania a na záver zhrnul, ktoré skutočnosti mal za preukázané, neuviedol
nič, čím by dostatočným spôsobom odôvodnil výrok vo veci samej. Súd konštatuje preukázanie určitého
okruhu skutočnosti, pričom skutočnosti na ktoré poukazoval on zostali mimo pozornosť, najmä stav,

ktorý existoval pred presťahovaním a trvalá udržateľnosť súčasného stavu, v ktorom sa maloleté deti
nachádzajú. V odôvodnení absentujú úvahy, ktorými sa súd riadil pri hodnotení a vykonaní dôkazov aj
argumentácia vo vzťahu ku skutočnostiam podstatným pre posúdenie veci. Súd zameral dokazovanie
výlučne na stav, ktorý existoval v čase jeho rozhodovania 1 rok po presťahovaní, avšak opomenul, že
pre posúdenie okolností nezhody rodičov sú tieto skutočnosti podstatné len okrajovo. Pre posúdenie

otázky opodstatnenosti nesúhlasu otca s rozhodnutím matky je nevyhnutné skúmať najmä skutočnosti
súvisiace so stavom, ktorý existoval pred presťahovaním detí z Rožňavy do Košíc, preto súd sa mal vrámci dokazovania zamerať na otázky, či vôbec existoval dôvod aby matka bez jeho vedomia a súhlasu
odňala deti z ich prirodzeného prostredia. Tieto skutočnosti zo strany okresného súdu boli nepovšimnuté
a okresný súd sa obmedzil len na skonštatovanie, že zmena bydliska a školy nemá negatívny vplyv na

ďalší psychický vývoj maloletých detí a mal preukázané aj to, že deti sa novému prostrediu prispôsobili,
sú šťastné a spokojné a našli si aj nových kamarátov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia cez
schopnosť detí sa prispôsobiť novým podmienkam je mimo podstatných úvah pri rozhodovaní súdu o
nezhode rodičov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, navyše týmto postupom by bolo
možné odôvodniť akúkoľvek zmenu v živote detí, ak by sa s ňou deti po čase vysporiadali a zvykli

si. Konajúci súd premrhal možnosť predbežným opatrením včas a primeraným spôsobom usporiadať
pomery a zabrániť presťahovaniu detí (leto 2013), vykonal dokazovanie ohľadne súčasných pomerov
v bydlisku maloletých detí a zisťovaním vôle detí rok po presťahovaní a prijal záver, že maloletým
deťom je v ich novom bydlisku dobre. To však nemôže ako odôvodnenie meritórneho výroku obstáť,
nakoľko tu pred presťahovaním detí preukázateľne a nespochybniteľne existoval stav, ktorý maloletým
deťom vo všetkých smeroch vyhovoval, v žiadnom smere deti neohrozoval, naopak im po všetkých

stránkach prospieval. Osobitne poukázal na skutočnosť, že matka neuviedla jediný dôvod, pre ktorý sa
rozhodla presťahovať a to tak v Rožňave aj v Košiciach je stále nezamestnaná, maloleté deti vyrastali v
Rožňavevstabilnomprostredívblízkostiobochrodičovaširšejrodiny,sktorousamohlibezobmedzenia
stýkať, venovali sa obľúbeným športom, voľnočasovým aktivitám, mali stály okruh priateľov, kamarátov,
spolužiakov, známych trénerov, lekárov, učiteľov a tiež mohli kedykoľvek v neobmedzenom rozsahu

stráviť čas so svojím otcom a staršími súrodencami. Súd neuviedol jediný dôvod, prečo bolo pre maloleté
deti za tohto stavu zasahovať a tiež nezistil nič, čo by im v pôvodnom prostredí hrozilo alebo škodilo.
Preto nebol žiaden dôvod na to, aby súd nahradil jeho súhlas s rozhodnutím matky. Konštatoval, že
uvedené konanie je ovládané vyhľadávacou zásadou a súd napriek tomu, že je to jeho povinnosťou
a navyše počas konania na to upozorňoval, vôbec nevykonal dokazovanie čo do skutočnosti, či je

prostredie v ktorom v súčasnosti deti žijú stabilné, naopak výpoveďou matky bolo preukázané, že nemá
finančnéprostriedky,jenezamestnanáacelýsvojživotnýštandardzabezpečujeafinancujepriateľmatky
maloletých detí, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Nahradenie jeho súhlasu s takou zmenou v živote
detí je v zjavnom rozpore s ich najlepším záujmom v porovnaní s ich životom pred presťahovaním, ktorý
im ako otec vedel bez ohrozenia stabilne dlhodobo zabezpečovať. Poukázal na to, že matka detí býva s

deťmi v prenajatom byte, za ktorý uhrádza nájomné, deti navštevujú súkromnú školu, za ktorú uhrádza
školné, deti navštevujú krúžky, za ktoré uhrádza poplatky, avšak matka nemá žiaden príjem, z ktorého
by čo len sčasti uhrádzala uvedené náklady. Súd však tieto skutočnosti nevzal do úvahy napriek tomu,
že trvale udržateľnosť životného prostredia v ktorom žijú maloleté deti je kľúčová, pretože maloleté deti
boli už vystavené jednému šoku z náhlej výmeny prostredia a táto im hrozí opätovne, pokiaľ matka

nebude schopná uhrádzať náklady, ktoré v súčasnosti podľa jej vlastných tvrdení uhrádza jej priateľ.
Uviedol, že žiadna takáto dlhodobá a nepretržitá hrozba počas života detí v ich prirodzenom prostredí
pred presťahovaním neexistovala a súčasná udržateľnosť prostredia v ktorom maloleté deti žijú je veľmi
krehká a závisí na vôli a finančných možnostiach priateľa matky. Z uvedených dôvodov súčasný stav,
v ktorom žijú jeho maloleté deti považuje za trvale neudržateľný a krehký. Citoval § 157 ods. 2 O.s.p.,

článok 46 ods. 1 Ústavy SR, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt a navrhol
zrušiť rozsudok a v prípade, ak sa súd nestotožní s jeho názorom o nepreskúmateľnosti tak navrhuje
zmeniť rozsudok tak, že nahradí súhlas matky maloletých detí so zmenou bydliska a sídla základnej
školy maloletých detí do miesta trvalého bydliska otca maloletých detí.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny. Poukázala na to, že odvolanie otca neobsahuje žiadne vecné ani právne
dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozsudok zrušiť alebo zmeniť. Prvostupňový súd náležite a
dostatočne zistil skutkový stav a z neho vyvodil správne právne závery uvedené riadne a v súlade so
zásadou preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia zdôvodnené v jeho rozhodnutí. Súd pri rozhodovaní
vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, dokazovanie zameral práve na to, že podstatné

pre rozhodovanie súdu vo veci ich maloletých detí je predovšetkým zisťovanie najlepšieho záujmu
maloletých detí. Citoval § 154 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie O.s.p. a
argumentáciu otca maloletých detí v časti jeho odvolania z dôvodu ktorého navrhuje zmenu resp.
zrušenie rozsudku a to , že prvostupňový súd nezameral svoje dokazovanie na čas odsťahovania sa
matky z mesta Rožňava, t.j. čas august 2013 považuje matka za právne neudržateľnú. Súd je povinný

svoje rozhodnutie učiniť na základe skutkového stavu zisteného a platného v čase vyhlásenia rozsudku
vo veci samej. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je pre súdy najpodstatnejšie a v podstatejediné určujúce zistenie najlepšieho záujmu maloletých detí, preto správne postupoval súd prvého
stupňa, keď svoje dokazovanie zameral za týmto účelom. Výsledkom takto vedeného dokazovania
bolo zistenie, že obe maloleté deti sú spokojné, šťastné a matka pre ne vytvorila lepšie podmienky

a predpoklady v novom prostredí, lepšie bytové podmienky na vzdelávanie. Zmena bydliska a školy
neznamenala negatívny, ale naopak pozitívny vplyv na ďalší fyzický a psychický vývoj maloletých detí.
Tiež sa nezmenil vzťah detí k ich otcovi, s ktorým sa stýkajú totožne, ako v čase ich pobytu v Rožňave,
t.j. v súlade s platnou súdnou úpravou styku detí s otcom a ich vzťah nie je narušený. Obe deti sa
opakovane vyjadrili, že čo sa týka starostlivosti chcú ostať s matkou a s otcom sa chcú stýkať. Deťom

sa v staronovom prostredí páči, školu majú radi, radi navštevujú školské a mimoškolské aktivity, ktoré si
sami zvolili. Všetky tieto skutočnosti prvostupňový súd zistil priamo od maloletých detí, tou najšetrnejšou
cestouatoichvýsluchomprostredníctvomkolíznejopatrovníčky.Poukázalanazáveryanázorkolízneho
opatrovníka, že maloleté deti sa novému prostrediu prispôsobili a ďalšia zmena by pre ne predstavovala
stres. Uviedla, že dôvody, ktoré by viedli otca k podaniu návrhu na striedavú starostlivosť bol jej návrh na
zvýšenie výživného, t.j. výlučne ekonomický dôvod a nie záujem maloletých detí. Uviedla, že považuje

za nepravdivé tvrdenia otca ohľadne údajnej pomoci, ktorú jej mal otec poskytovať pri rozvode avšak túto
činnosť otec naopak označuje ako ekonomické vydieranie matky zo strany otca. Uviedla, že po rozvode
sama len s výlučnou pomocou vlastnej rodiny zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti, bývala s nimi
v rodičovskom byte, následne v podnájme, ktorý si hradila sama, resp. s pomocou rodiny. Zo strany otca
detí jej žiadna pomoc poskytnutá, resp. bez splnenia otcových podmienok ponúkaná nebola, preto na

preukázanie svojich tvrdení uviedla, že tak, ako to bolo v tomto konaní preukázané, aj v čase rozvodu,
neustále vhodne a maximálne zabezpečuje potreby maloletých detí a závery otca o ohrození stability
ich životného prostredia považuje za výmysel. Maloleté deti sami potvrdili, že s matkou a v prostredí,
v ktorom sa nachádzajú sú spokojné a šťastné, nič im nechýba, naopak majú neporovnateľne väčšie
možnosti vlastného vyžitia a aktivít, ako to bolo pred presťahovaním. Stav, za ktorého súd rozhodoval

trvá už vyše roka, pričom obe deti navštevujú školské zariadenie, do ktorého kolektívu zapadli, našli
si nových priateľov a zmena tohto prostredia by tak ako to tvrdí aj kolízna opatrovníčka detí pre ne
znamenala neprimeraný stres. Deti sa plne adoptovali, majú v Košiciach priateľov a záujmy, ktoré ich
napĺňajú.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Poukázal na to,

že rodičia maloletých detí spolu nekomunikujú, napriek tomu však deti majú k obom rodičom vytvorené
silnépozitívnecitovéväzby.Detiodseptembra2013žijúsmatkouvKošiciach,kdeajzačaliplniťpovinnú
školskú dochádzku. Deti sa rýchlo adaptovali, majú zabezpečené priaznivé a bezpečné výchovné
prostredie. Deti akceptujú nových partnerov svojich rodičov a aj dieťa, ktoré sa narodilo z nového vzťahu
otca prijali za svojho súrodenca. K uvedeným skutočnostiam sa vyjadrili dňa 11.7.2014 na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny Rožňava, kde v prítomnosti psychológa referátu poradensko-psychologických
služieb konajúca sudkyňa previedla informatívny rozhovor s oboma maloletými deťmi s prihliadnutím na
právo každého dieťaťa, ktoré je schopné formulovať vlastné názory a slobodne sa vyjadrovať o všetkých
záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Deti napriek tomu, že by si najviac želali, aby vyrastali s oboma
rodičmi sa prispôsobili novej životnej situácii, vyrovnali sa so skutočnosťou, že rodičia žijú oddelene,

prispôsobili sa novému prostrediu v Košiciach, v ktorom žijú 13. mesiac, začlenili sa do školských
kolektívov, navštevujú záujmové krúžky, nadviazali nové sociálne kontakty. Páči sa im nové bydlisko,
kde majú viac priestoru ako v byte v Rožňave, v ktorom bývali s matkou a majú tu svoje súkromie.
Deti samotné by si neželali na ich súčasnej situácii nič meniť. Podľa názoru psychológa prítomného
pri rozhovore s deťmi aj použitím projektívnych metód výsledkom zrelosti a spôsobilosti rodičov na

výchovu detí sú oni pre nich najdôležitejšie osoby, sú im najbližší. Deti sú v psychickej pohode a majú
zabezpečené podmienky pre zdravý, bio-psycho-sociálny vývin. Podstatné a dôležité zmeny v živote
doposiaľ zvládli a adaptovali sa na ne, sú spokojné a majú zachované právo na starostlivosť obidvoch
rodičov. Absencia komunikácie rodičov deti výrazne neovplyvňuje, ich súdne spory deti neovplyvňujú,
deti môžu úprimne a spontánne vyjadrovať svoj pozitívny vzťah k nim obom.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav,

posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, pokiaľ nahradil súhlas otca
sozmenoubydliskazákladnejškolymaloletýchdetí.Vsúlades§132O.s.p.vyhodnotildôkazyatokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlozakonanianajavo,vrátanetoho,čouviedliúčastníci,vdôsledkučohojeodôvodnenienapadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam

otca odvolací súd dodáva, že v prevažnej miere tvorili jeho obranu už v konaní na súde prvého stupňa.
V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada predovšetkým na záujem
maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, pričom záujem maloletého dieťaťa
nie je možné zamieňať so záujmom rodičov, resp. s ich predstavami o realizácii starostlivosti o maloleté
dieťa. V súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné
s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať

ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná
náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti, je teda povinnosťou súdu zistiť,
či maloleté dieťa je schopné vyjadriť samostatne svoj názor a pokiaľ tomu tak je, zistiť jeho názor
v súlade s ust. § 100 ods. 3 O.s.p. a to prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom dieťaťa na pojednávaní súdu. V
tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa zisťoval názor detí počas informatívneho výsluchu, v
rámci ktorého bola prítomná aj psychologička referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, ktorá konštatovala, že obe deti majú rovnako radi otca aj
matku a z použitej projektívnej metódy usúdila, že deti žijú v psychickej pohode a súčasný stav nemá

negatívny vplyv na ich ďalší psychický vývin. Maloleté deti J. R. a J. jednoznačne prejavili vôľu zotrvať
v starostlivosti matky, s otcom sa chcú stretávať a uviedli, že s oboma partnermi svojich rodičov majú
dobrý vzťah. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloleté deti majú u matky zabezpečené
priaznivé, bezpečné výchovné prostredie, akceptujú nových partnerov svojich rodičov a dieťa, ktoré
sa narodilo z nového vzťahu otca prijali ako svojho súrodenca. Deti by si najviac želali aby vyrastali s

oboma rodičmi, avšak prispôsobili sa novej životnej situácii, vyrovnali sa so skutočnosťou, že rodičia žijú
oddelene, začlenili sa do školských kolektívov, navštevujú záujmové krúžky, nadviazali nové sociálne
kontakty, nové bydlisko sa im páči, pretože majú tam viac priestoru ako v byte v Rožňave a majú
tam aj svoje súkromie. Deti si neželajú nič na súčasnej situácii meniť, sú v psychickej pohode a majú
zabezpečené podmienky pre zdravý bio-psycho-sociálny vývin. Zmeny, ktoré nastali v ich živote deti

zvládli, adaptovali sa na ne, sú spokojné a majú zachované právo na starostlivosť obidvoch rodičov.
Absencia komunikácie rodičov deti výrazne neovplyvňuje, ich súdne spory ich neovplyvňujú a môžu
úprimne a spontánne vyjadrovať svoj pozitívny vzťah k obom rodičom. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že záujem maloletých detí si vyžaduje, aby žili naďalej s matkou v jej
terajšom rodinnom prostredí, kde majú vytvorené všetky podmienky a predpoklady pre ďalší zdravý

a psychický vývoj, pretože matka maloletým deťom vytvorila veľmi dobré podmienky a predpoklady
pre ich ďalší vývoj. Žije s nimi vo väčšom priestrannejšom byte, kde deti majú svoje detské izby, majú
zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky, ako aj krúžkovú činnosť a rôzne záujmové aktivity
podľa ich želania. Deti v novom prostredí u matky sú spokojné, šťastné a zmena bydliska a školy
nemá negatívny vplyv na ďalší psychický a fyzický vývoj maloletých detí, naopak táto zmena môže byť

hodnotenápozitívnezuvedenéhohľadiska.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žemaloletédeti
sa s otcom pravidelne stýkajú podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ich vzájomný vzťah je veľmi
dobrý, nenarušil sa a naďalej sa vyvíja pozitívne. Deti vo svojich výpovediach uviedli, že majú radi oboch
rodičov, sú radi u otca, avšak prejavili želanie zotrvať u svojej matky a otca naďalej navštevovať. Súd
prvého stupňa preto správne pri rozhodovaní o návrhu otca vychádzal z prejavenej vôle maloletých detí

a zohľadňoval najmä ich záujem nepochybne zistený aj zo stanoviska kolízneho opatrovníka. Odvolací
súd zároveň konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti podľa § 157 ods.
2 O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa uviedol, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov a ako
sa vo veci vyjadrili ostatní účastníci konania, uviedol, z akých dôkazov vychádzal, jasne vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a ako vec právne posúdil. Úvahy súdu sú logické a

presvedčivé. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o návrhu navrhovateľa
- otca, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a
podľa ods. 2 cit. zák. ust. sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Odvolací súd poznamenáva,že vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca predmetom dokazovania v tomto prípade nemohli
byť skutočnosti, že prvostupňový súd mal zamerať svoje dokazovanie na čas odsťahovania sa matky z
mesta Rožňava, t.j. august 2013 s poukazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok

je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd je povinný svoje rozhodnutie vyhlásiť na základe
skutkového stavu zisteného a platného v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.