Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/229/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212205937
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8212205937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanej W. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX O., V. V. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: X/ G. K. R. R. W. Z., K.Á.. J. X, XXX XX
V., H.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník
2/ G. - V. U. R. W. „., K.. J. X, XXX XX V., H.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom, JUDr. Monikou
Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 534,22 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 85,84 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 85,84 eur od 21.11.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, G. K. R. R. W.
Z., trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 60,04 eur na účet jeho právneho
zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, G. - V. U. R. W. „.“, náhradu trov konania n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške
534,22 eur, zmluvnej pokuty vo výške 48,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo

sumy485,66eurod21.11.2009dozaplateniaanáhradytrovkonania.Žalobcasvojužalobuodôvodňoval
tým, že na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej aj „Zmluva“) uzavretej dňa 22.11.2005 medzi
právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou, poskytla
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanej úver vo výške 1.974,31 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala uhradiť formou 48. pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky
dňa 20.11.2009. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila
v čase určenom v Zmluve, čím sa dostala do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od

žalovanej zaplatenie zostatku dlžnej istiny vo výške 485,66 eur s prísl. a zmluvnú pokutu na základe
príslušných zmluvných ustanovení. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaná svoj záväzok do
dnešného dňa neuhradila ani len sčasti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakias.r.o. ako postupníkom bola dňa 10.3.2011 pohľadávka voči žalovanej vo výške dlžnej istiny 485,66 eur
s prísl. a zmluvnou pokutou postúpená žalobcovi.

Dňa 21.9.2012 bolo súdu doručené oznámenie G. K. R. R. W. Z., K.. J. X, XXX XX V., H.: XX XXX XXX,

zastúpeného advokátom, JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej.

Tunajší súd vydal platobný rozkaz dňa 27.9.2012, č.k. 4Ro/104/2012-14, ktorý sa zrušil podaním odporu
zo strany vedľajšieho účastníka.

Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené na adresu jej bydliska dňa 19.10.2012,
nevyjadrila.

Vedľajší účastník v podanom odpore vzniesol námietku premlčania splátok splatných viac ako 3 roky
resp. celého nároku ak došlo k výpovedi zmluvy. Ak došlo k dostúpeniu od zmluvy 2 roky pred
podaním žaloby takisto vzniesol námietku premlčania. Vedľajší účastník takisto namietal neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol tiež, že je pravdepodobné, že žalobca si v dlžných
splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných pokút a ďalších sankčných mechanizmov,

prípadne upomienok a že platby spotrebiteľa započítaval v rozpore s § 566 Občianskeho zákonníka.
Okrem uvedeného uviedol, že v zmluve uvedená RPMN v sadzbe 10,43 % je nesprávna a v skutočnosti
činí 24,27 %.

Dňa 18.11.2014 bolo súdu doručené oznámenie G. - V. U. R. W.Ľ. „., K.. J. X, XXX XX V., H.: XX XXX
XXX, zastúpeného advokátom, JUDr. Monikou Marjanovič, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej.

Súdvovecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysle115aods.2Občianskehosúdnehoporiadku.

Súd sa oboznámil s podaniami žalobcu a vedľajšieho účastníka ako aj s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu (zmluva, všeobecné obchodné podmienky pôžičky, zmluva o postúpení pohľadávok, výpis
z Obchodného registra) a zistil tento skutkový stav:

Na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX (pôvodné č. XXXXXXXXXX) uzavretej dňa 22.11.2005 medzi
právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská požičovňa, a.s., a žalovanou, poskytol veriteľ
žalovanej pôžičku vo výške 40.000,-Sk (1.327,76 eur), ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť formou 46.
pravidelných mesačných splátok po 1.293,-Sk (42,92 eur). Žalovaná mala teda uhradiť celkovo sumu
59.478,-Sk (1.974,31 eur). RPNM činila 10,43 %. Súčasťou zmluvy je súhlas so spracovaním osobných

údajov, dohoda o zrážkach zo mzdy Všeobecné obchodné podmienky pôžičky (VOP).

Vo VOP (tak drobné písmo, ktoré bolo problematické prečítať) sa uvádza (čl. IV. Podmienky splácania
pôžičky) splatnosť splátok k 20. dňu v príslušnom mesiaci, pričom prvá splátka splatná v nasledujúci
mesiac po uzavretí zmluvy.

V čl. VIII. VOP je spoločnosť oprávnená požadovať zmluvnú pokutu 10 % z dlžnej splátky splatnej v 30.

deň po dobe splatnosti splátky.

Prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2005 a posledná dňa 20.9.2009.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.3.2011 medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkombola postúpená pohľadávka voči žalovanej vo výške dlžnej istiny 485,66 eur s prísl. a zmluvnou pokutou
žalobcovi. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Z prílohy zmluvy
vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu v celkovej výške 1.316,13 eur.

V predmete činnosti Consumer Finance Holding, a.s. je poskytovanie úverov z vlastných peňažných
zdrojov nebankovým spôsobom (súdu známe z jeho činnosti).

Ustanovenia zákonov nižšie uvedených sú citované v znení účinnom ku dňu 22.11.2005 (teda ku dňu
uzavretia zmluvy o pôžičke).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku

právneho vzťahu veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b), c) prvá veta cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj
súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ
chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a

prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 cit. ust. Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ods. 4 cit. ust. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ods. 5 cit. ust. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e) cit. zák. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty
v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký
účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (odkaz na § 52 až 60

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 OZ Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej lenneprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods.1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 veta prvá OZ Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania, ku ktorému podľa
žalobcu malo dôjsť podľa návrhu dňa 21.11.2009) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bol založený záväzkový vzťah a to zmluvou o pôžičke (ktorú súd považoval vzhľadom
na citovanú právnu úpravu a náležitosti zmluvy za zmluvu o spotrebiteľskom úvere), na základe ktorej

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 40.000,-Sk (1.327,76 eur), ktorá sa ho
zaviazala splatiť v 46. splátkach vo výške 1.293,-Sk (42,92 eur) mesačne, t.j. celkovo sumu vo výške
59.478,-Sk (1.974,31 eur). RPMN bola v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v zmluve uvedená a jej
výška činila 10,43 %. Tvrdenie žalobcu o tom, že bola poskytnutá pôžička vo výške 1.974,32 eur, ktorá
mala byť splatná v 48. splátkach je teda v rozpore s údajmi uvedeným v samotnej zmluve. Súčasťou

tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky (VOP), v ktorej sa nachádzajú ustanovenia o splatnosti
splátok, t.j. k 20. dňu v príslušnom mesiaci, pričom prvá splátka je splatná v nasledujúci mesiac po
uzavretí zmluvy. Prvá splátka bola teda podľa VOP splatná dňa 20.12.2005 a posledná dňa 20.9.2009.
Súčasťou ustanovení VOP bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 10 % z dlžnej splátky splatnej
v 30. deň po dobe splatnosti splátky. Na účet právneho predchodcu žalobcu uhradila žalovaná sumu

1.319,13 eur. Pôvodný veriteľ (SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s.) zanikol k 1.1.2006 v dôsledku jeho
zlúčenia so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Po postúpení predmetnej pohľadávky na
žalobcu zmluvou zo dňa 10.3.2011 žalovaná neuhradila na účet žalobcu žiadnu sumu.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy,
keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených

obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník
(žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek
zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom
č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol donášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej
dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že
vyvinieúsilienazabezpečeniepostupnejzlučiteľnostijejprávnychpredpisovspredpismiEurópskejúnie.

Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná
v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými
právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Súd v tomto názore podporuje aj ust. § 23a zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka.

Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie vzniknutého
právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce
účinkyomeškaniačipremlčanianároku.Pričomakovyplývazcit.zák.ust.zmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa tým Občianskeho zákonníka) v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by
stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný (t.j. výklad
v súlade s komunitárnym právom). Súd je toho názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny
vzťah vzniknutý medzi účastníkmi (aj predchodcu žalobcu a žalovanou) za občianskoprávny vzťah, nie

vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere
považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali
špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 40.000,-Sk vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku, resp. zák.

o ochrane spotrebiteľa pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky
zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva
musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej
zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na

myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
(išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Je nepochybné, že právny predchodca žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ

a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi
účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho
poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a

to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla oddodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že

nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Keďže vedľajší účastník namietol premlčanie nároku žalobcu súd sa musel uvedeným podaním
zaoberať.

Skutočnosť, že žalovanej bola poskytnutá pôžička na základe predloženej zmluvy vyplýva z vyjadrení
žalovanej aj zo skutočnosti, že žalovaná na účet predchodcu žalobcu plnila sumu 1.316,13 eur. Rozdiel
medzi sumou, ktorú mala žalovaná podľa zmluvy zaplatiť (1.974,31 eur) a ktorú zaplatila (1.316,13 eur)
predstavuje sumu 658,18 eur (t.j. viac ako 15 splátok). Žalobca si však predmetnom konaní uplatnil

nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 485,66 eur a zmluvnej pokuty vo výške 48,56 eur ako aj úroky
z omeškania vo výške 9,00 % p.a. z dlžnej istiny od 21.11.2009 do zaplatenia.

Splatnosť celého dlhu nastala dňom 21.9.2009 (po splatnosti poslednej splátky dňa 20.9.2009), ako to
vyplýva z obsahu zmluvy, keďže z predložených listín nevyplýva, aby došlo k predčasnému ukončeniu
zmluvy o pôžičke.

Z uvedeného je zrejmé, že od 21.9.2009 (pondelok) si pôvodný veriteľ mohol prvýkrát uplatniť na súde
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy, pričom žalobca si uplatnil pohľadávku na súde až dňa 27.7.2012.
Je nutné konštatovať, že 3-ročná premlčacia doba márne uplynula vo vzťahu k splátkam splatným pred
dňom 27.7.2009. K premlčaniu pohľadávky teda nedošlo vo vzťahu k dvom splátkam splatným dňa
20.8.2009 a dňa 20.9.2009 spolu vo výške 2.586,-Sk (2 x 42,92 eur = 85,84 eur).

Súd by nemohol priznať žalobcovi právo na náhradu splátok splatných pred 27.7.2009 ani v prípade,
ak by nebola vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka a to vzhľadom na ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, v zmysle ktorého orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pokiaľ sa týka dojednaní o zmluvnej pokuty vo VOP v č.l. 12 ide o dojednanie absolútne neplatné.
Sú písané veľmi drobným, voľným okom skoro nečitateľným písmom ako aj celé úverové zmluvné
podmienky. Naviac je nutné uviesť, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať

ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka zmluvná
pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú
pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme,
nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy a napriek tomu pri
omeškaní dlžníka veriteľ má právo podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák. požadovať úroky z omeškania

v zákonom stanovenej a určenej výške. Preto obsiahnutie zmluvnej pokuty v úverových zmluvných
podmienkach (všeobecných) nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Okrem toho
obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude
a v akej forme a podobe určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí a
formuluje. V podstate žalovaná ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak

chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu
a voľby podmienok. Žalobcovi nič nebránilo, aby dojednania ohľadom zmluvnej pokuty uviedol priamo
v tlačive na prednej strane zmluvy o poskytnutí pôžičky a to takým spôsobom, aby tieto boli čitateľné a
zrozumiteľné a v tom prípade by ich bolo možné považovať za individuálne dojednané a nemusel tietodojednania skrývať do neprehľadného textu úverových zmluvných podmienok. Na uvedenú skutočnosť
týkajúcu sa neprehľadnosti zmluvných podmienok vytlačených drobným písmom reagoval zákonodarca
tým, že s účinnosťou od 1.6.2010 vsunul do Občianskeho zákonníka ustanovenia § 53c ohľadom

veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách pod následkom neplatnosti zmluvy a teda zrejme vychádzal
z predchádzajúcich skúsenosti so spotrebiteľskými zmluvami, ktoré obsahovali zmluvné podmienky
vytlačené drobným písmom a považoval ich ako neprijateľné za neplatné. Súd preto dospel k záveru,
že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné absolútne. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí
súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá.

Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd priznal žalobcovi sumu vo výške 85,84 eur, ktorá
predstavuje súčet 2 splatných splátok, vo vzťahu ktorým nedošlo k premlčaniu práva žalobcu na ich
úhradu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd zároveň priznal žalobcovi úroky z omeškania v
sadzbe 9 % p.a. od 21.11.2009, tak ako si to vo svojom návrhu uplatnil žalobca. K uvedenému dňu bola
základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %.

O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 Občianskeho

súdneho poriadku Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 485,66 € a zmluvnej pokuty vo výške
48,56 eur t.j. sumy spolu vo výške 534,22 eur. Súd priznal žalobcovi sumu vo výške 85,84 eur, ktorá
v pomere k žalovanej sume predstavuje 16 %. Žalovaná mala teda úspech v rozsahu 84 %. Pomer
úspechu žalovanej tak predstavuje 68 % (84 % - 16 %). Žalobca teda nebol vo veci úspešný a žalovanej
v predmetnom konaní trovy nevznikli.

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať
„právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane
spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké

práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia §

137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme,
vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho
zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého
v konaní vystupoval.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná mala v predmetnej veci čiastočný úspech, patrí vedľajšiemu účastníkovi,

ktorý vystupoval na jej strane právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia. O týchto trovách súd rozhodol podľa § 10 ods. 1 a 2, § 13a, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka by v prípade plného úspechu patrila odmena za 2 úkony právnej služby po 36,52
eur, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie odporu, ako aj režijný paušál vo výške 15,26

eur (2 x 7,63 eur). Celková výška trov právneho zastúpenia by tak činila 88,30 eur. Vzhľadom na mieru
úspech žalovaného súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 60,04 eur (68 % zo
sumy 88,30 eur).

Ďalšiemu vedľajšiemu účastníkovi, G. - V. U. R. W. „., súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si
ich neuplatnil a ani mu v predmetnom konaní nevznikli. Okrem toho by ich priznanie trov nebolo účelné,

keďže v predmetnom konaní už na ochranu práv žalovanej vystupuje iný vedľajší účastník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.