Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201795
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414201795.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o, IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o, IČO: 36613843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: F. F., K.. XX.XX.XXXX,
K. O. Š.. Q. XX/XX, XXX XX Ž. K. Z., zast. opatrovníčkou Oľgou Mlynarčíkovou, tajomníčkou Okresného
súduZvolen,zaúčastivedľajšiehoúčastníkaVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov,zast.JUDr.Bohdan

Jakubis, advokát, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 345,52 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 345,52 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 43,19€ od 21.3.2010 do 20.10.2010, zo sumy 43,19€ od 21.4.2010 do
20.10.2010, zo sumy 43,19€ od 21.5.2010 do 20.10.2010, zo sumy 43,19€ od 21.6.2010 do 20.10.2010,
zo sumy 43,19€ od 21.7.2010 do 20.10.2010, zo sumy 43,19€ od 21.8.2010 do 20.10.2010, zo sumy
43,19€ od 21.9.2010 do 20.10.2010, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 345,52 od

21.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 20,50€ a trovy právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.2.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 345,52 € s príslušenstvom z titulu neuhradeného zostatku úveru.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom postúpil
postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. V ďalšom poukázal na to, že právny predchodca
navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 04.11.2005 zmluvu č. 552336805, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporcovi peňažné prostriedky pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky

splácania peňažných prostriedkov ako i podmienky pri neplnení zmluvných povinností sú upravené v
zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo
zmluvy o úvere spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového

vzťahu. V danom prípade použitie ustanovenie občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, a to ani
pri posudzovaní otázok premlčania, nakoľko všeobecná úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom
práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej navrhovateľ poukázal
na skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravené
v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka sa do 31.12.2017 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu uzavretú podľa §

55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v obchodnom zákonníku a v Zákone
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu sa naúčastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879 f) ods.
3 Občianskeho zákonníka. Teda, pokiaľ bola pred dňom 1.1.2008 uzavretá zmluva o úvere, kde bol
dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinností z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení §

52 až 54 Občianskeho zákonníka. Použitie občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007 prípustné len
podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a to v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa
obchodného zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala výšku 2 613,49 €,
ktorá pozostávala z istiny 1 911,65 €, riadneho úroku 330,72€, úroku z omeškania vo výške 371,12 €.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil len splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.10.2010 v celkovom

počte 8 a v celkovej výške 345,52 €. Vzhľadom k tomu, že sa odporca dostal do omeškania, žiadal
navrhovateľ priznanie úroku z omeškania z jednotlivých splátok.

Súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 16Rob/187/2014-25 zo dňa 26.2.2014, ktorý bol
Uznesením č. k. 16Rob/187/2014-39 zo dňa 24.06.2014 zrušený pre jeho nedoručenie odporcovi do
vlastných rúk. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2014.

Vzhľadom k tomu, že súd šetrením cez príslušné štátne orgány nezistil pobyt odporcu, a tento súdu nie
je známy ani z jeho úradnej činnosti, súd uznesením č. k. 19C/115/2014-42 zo dňa 13.08.2014 ustanovil
odporcovi na hájenie jeho práv v konaní opatrovníka postupom podľa § 29 ods. 2, 6 OSP.

V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcov 1/ a 2/, ktorý uviedol,
že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou
a preto sa riadi režimom občianskeho zákonníka. Vo svojom vyjadrení vyslovil názor, že neplatné je
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj prípadné dojednanie režimu obchodného zákonníka v
spotrebiteľských zmluvách. V ďalšom vedľajší účastník namietol premlčanie pohľadávky navrhovateľa.

Poukázal na to, že v zmysle čl. 7 bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok mal možnosť
navrhovateľ v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany
odporcov, ktoré trvá viac ako 10 dní vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z uvedeného dôvodu
vyvodzuje, že objektívna možnosť vykonania práva vzniká okamihom, keď veriteľ mohol najneskôr o
splnenie požiadať. V danom prípade mohol navrhovateľ zosplatniť úver už v prípade, že odporcovia

boli v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní. Z uvedeného dôvodu má za to, že od
tohto momentu zároveň začala plynúť aj premlčacia doba. Vedľajší účastník preto žiadal, aby súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. 0552336805 zo

dňa 04.11.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa
27.12.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE spolu s prílohami, prehľadom splácania
úveru odporcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v
spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 04.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0552336805, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu vo výške
50 000,-Sk a to jednorazovým bezhotovostným spôsobom s tým, že odporca sa zaviazal predmetný
úver zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 1.301,-Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2005
a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.10.2010, pri úrokovej sadzbe 17,30 %. Z prehľadného

výpisu splátok zaslaného navrhovateľom súd zistil, že odporca z poskytnutého úveru uhradil k dátumu
rozhodnutia súdu sumu v celkovej výške 1380,07 € (naposledy platba vo výške 19.485,- Sk). Ďalšie
splátky odporca na úver nepoukázal. Predmetom žalobného návrhu boli splátky splatné od 20.3.2010
do 20.10.2010 v celkovom počte 8 splátok v celkovej výške 345,52 € spolu s príslušenstvom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinnému ku dňu rozhodnom pre posúdenie veci ( k
31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvyupravené v 8 časti tohto zákona a Zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
pri zabezpečení plnenia záväzkov z záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa

predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
ich dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanej
zákonom.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba 4 roky.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, návrh navrhovateľa je dôvodný v celom rozsahu. Súd

daný zmluvný vzťah uzavretý medzi účastníkmi konania, na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0552336805 zo dňa 04.11.2005 vyhodnotil ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, pričom jeho spotrebiteľský
charakter je nesporný aj s poukazom na § 23a zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Účastníci konania si pri uzavretí tohto zmluvného vzťahu vymienili
aplikáciu Obchodného zákonníka. Je potrebné podotknúť, že aplikácia Obchodného zákonníka nie je

dotknutá ani v prípade spotrebiteľského charakteru zmluvy. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere
bolo dostatočné zrejmé, že zmluvné strany si režim Obchodného zákonníka vymenili tak v záhlaví tejto
zmluvy, ako i v článku 5 v bode 4 samotnej zmluvy, pričom podpisy na zmluve sú pripojené až za túto
dohodu.Vsúladesozákonomnaochranuspotrebiteľavčaserozhodnompreuzavretiezmluvyjezrejmé,
že aj zmluvy uzavreté podľa obchodného zákonníka môžu byť spotrebiteľskými zmluvami. I v danom

prípade je však poukazom na osobitnú zmluvnú úpravu potrebné na príslušné vzťahy medzi účastníkmi
konania aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd dospel preto aj v tomto prípade k záveru,
že na úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodom je potrebné použiť ustanovenie obchodného
zákona, a to aj pokiaľ ide o ustanovenia o premlčacej dobe, bez ohľadu na spotrebiteľský charakter
danej zmluvy. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu

k obom zmluvným stranám, preto nemožno hovoriť o akejkoľvek diskriminácii spotrebiteľa vo vzťahu
k veriteľovi v dôsledku aplikácie ustanovení obchodného zákonníka. Uvedený názor vyslovil o svojom
rozhodnutí aj Ústavný súd SR, ktorý poukázal na to, že spotrebiteľ môže v súdnom konaní vystupovať
v rôznych procesných postaveniach (raz ako navrhovateľ inokedy ako odporca), preto nemožno
hodnotiť premlčaciu dobu upravenú v Obchodnom zákonníku ako diskriminujúcu pre spotrebiteľa. V

danom prípade si strany dostatočne zrozumiteľným a jasným spôsobom v zmluve vymienili použitie
ustanovení Obchodného zákonníka, čo v čase podpisu danej úverovej zmluvy ( ako aj v súčasnej dobe)
pripúšťal náš právny poriadok, preto takúto dohodu nemožno hodnotiť ako dohodu, ktorá by bola vo
vzťahu k spotrebiteľovi neprijateľnou, či diskriminujúcou, najmä pokiaľ bola takáto dohoda obsiahnutá v
samotnom obsahu zmluvy pred podpismi zmluvných strán a nebola skrytá v množstve neprehľadných

zmluvných podmienok písaných ťažko čitateľným písmom ako je to v prípade niektorých nebankových
subjektov.

V konaní mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi ako dlžníkovi
zo zmluvy úver bezhotovostným spôsobom vo výške 50 000,-Sk. Odporca uhradil navrhovateľovi

celkove sumu vo výške 1380,07 € (poslednou dňa 20.06.2008 vo výške 19.485,-Sk). Keďže vedľajší
účastník na strane odporcu vzniesol v konaní námietku premlčania, súd sa v ďalšom zaoberal jej
dôvodnosťou. Pri posudzovaní otázok premlčania súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka,
nakoľko všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v samotnom obchodnom práve, a tokonkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 397
Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štvorročná, osobitná premlčacia doba nie je pri
záväzku z úverovej zmluvy upravená. Keďže navrhovateľ si daným návrhom uplatňoval voči odporcovi

splátkyúverusplatnéod20.03.2010do20.10.2010vcelkovompočte8splátokavcelkovejvýške345,52
€, súd sa zaoberal tým, či je daný nárok navrhovateľa premlčaný. Z vykonaného dokazovania bolo
zistené, že navrhovateľ si návrhom uplatnil splátky úveru splatné od 20.03.2010 a nasledujúce, pričom
návrh navrhovateľa bol na súd podaný dňa 19.02.2014, teda vrámci plynutia premlčacej doby, jeho nárok
tak nemôže byť premlčaný. K tvrdeniam vedľajšieho účastníka o tom, že navrhovateľ ako veriteľ mohol

vyvolať splatnosť dlhu sám a to už v prípade, keď boli odporcovia v omeškaní so splatením jednej splátky
o viac ako 10 dní, preto z uvedeného dôvodu začala plynúť premlčacia doba už od tohto okamihu,
súd uvádza, že sa s tvrdením vedľajšieho účastníka nestotožňuje. Súd nemal v konaní z vykonaného
dokazovania za preukázané, navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru skôr. V
súlade s ustanovením čl. 7 bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré vedľajší účastník
vo svojom vyjadrení poukazuje, mal navrhovateľ oprávnenie, avšak nie povinnosť pristúpiť k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru, k čomu však navrhovateľ nepristúpil. Z uvedeného dôvodu nedošlo k
predčasnej splatnosti úveru a splatnosť nastala v zmysle predloženej zmluvy o splátkovom úvere až
splatnosťou jednotlivých splátok splatných vždy k 20.dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru
k dátumu 20.10.2010. Z uvedeného dôvodu splátky, tak ako ich navrhovateľ požadoval vo svojom
návrhu, sa stali splatnými až okamihom ich splatnosti uvedeným v zmluve a nie sú premlčané. Z

vyššie uvedených dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 345,52 € (t.j. 8 splátok úveru), keďže z prehľadu splácania úveru mal súd
za preukázané, že odporca celkove z poskytnutého úveru uhradili len sumu v celkovej výške 1380,07
€, ďalšie splátky na úver nepoukázal.

Vzhľadom k tomu, že sa odporca sa dostal do omeškania so splatením svojho splatného peňažného
záväzku, súd priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania účtovaný v súlade s § 369
Obchodného zákonníka v čase účinnom ku dňu počiatku omeškania, t. j. vo výške 9% ročne z
jednotlivých splátok.

Z predloženého prehľadu splácania úveru odporcom súd zistil, že odporca okrem sumy 180,69 €
nezaplatil navrhovateľovi žiadnu inú čiastku na úver. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že návrh
navrhovateľa v časti 660,03 € je dôvodný v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšku uplatňovanej
pohľadávky.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy
konania, ktoré pozostávajú z trov vo výške zaplateného súdneho poplatku 20,50 € a z trov právneho
zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2014, návrh vo veci samej,
odpoveď na výzvu súdu zo dňa 08.12.2014, pojednávanie zo dňa 13.01.2015), účtovaných v súlade s

Vyhláškou SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri hodnote
jedného úkonu vo výške 26,56 € + 3 x režijný paušál za r. 2014 vo výške 8,04 € a 1 x režijný paušál
za rok 2015 vo výške 8,39 € a 20% DPH, t. j. trovy právneho zastúpenia celkom v sume 166,50 €.
Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za cestovné za cestu na pojednávanie
dňa 13.01.2015 Martin - Žiar nad Hronom a späť celkove 140km ( 140km x 0,183€ ) vo výške 25,62

€ paušálna náhrada, spotreba PHM 1,4 x 6,4 x 1,315 € celkove vo výške 11,78 €, teda cestovné v
celkovej výške 44,88 €. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za stratu času
účtovanú za 4 polhodiny za účasť na pojednávaní dňa 13.01.2015 celkom vo výške 67,10 €. Trovy
právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa tak predstavujú celkom výšku 278,48 €. Súd
nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia za ďalšie 2 úkony právnej služby

účtované právnym zástupcom navrhovateľa (odpoveď zo dňa 15.12.2014 a vyjadrenie dňa 08.01.2015),
nakoľko dané úkony považoval za nadbytočné.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej

Bystrici.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,

čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.