Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202335
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513202335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Y. T., trvale

bytom W. XXXX/XX, B. C., zast. Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad, Bajkalská 2335/3,
Poprad, IČO: 42 088 453 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO:
31 690 904, pr. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK, Boženy Němcovej 22, Košice v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp.zn.
2C/2679/2012.

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15.5.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 2C/2679/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 4.3.2008 uzavrel ako poistník poistnú zmluvu so žalovaným ako poistiteľom, pričom v zmluvnom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ, teda jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Po
uzavretí zmluvy si žalobca riadne plnil svoje povinnosti, ktoré mu z nej vyplývali. Zmluvný vzťah ukončil
predčasne, na základe čoho žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o ukončení zmluvného poistného
vzťahu. V oznámení o ukončení zmluvného vzťahu mu bola určená povinnosť zaplatiť dlžné poistné a

túto povinnosti si splnil v lehote určenej v oznámení odporcu o ukončení zmluvného vzťahu. Vzhľadom
na uvedené považoval žalobca svoje povinnosti voči žalovanému vyplývajúce z poistnej zmluvy za
splnené, keďže ho žalovaný o existencii iných pohľadávok už neinformoval. Dňa 12.4.2013 bol žalobcovi
zo strany Arbitrážneho súdu Košice doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/2679/2012, podľa
ktorého je povinný zaplatiť žalovanému v tomto súdnom konaní istinu vo výške 177,99 eur a trovy
konania. O existencii pohľadávky žalovaný žalobcu dovtedy žiadnym spôsobom neinformoval. Spolu
s rozhodcovským rozsudkom bol žalobcovi doručený aj návrh na začatie konania a upovedomenie o

začatí konania pred rozhodcovským súdom. Žalobca poukázal na § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že porušenie jeho práv ako spotrebiteľa spočíva
v tom, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky
pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. - XV. časť - Rozhodcovské
konanie) a na základe ktorej došlo k rozhodnutiu rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, teda neplatnou. K rozhodnutiu rozhodcovského súdu nemalo vôbec dôjsť, nakoľko nebola
daná jeho právomoc, keďže rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. S poukazom na § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve je možné len individuálne. K individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky však v prípade
predmetnej poistnej zmluvy nedošlo. Pokiaľ by bol žalovaný iného názoru, je povinný v zmysle § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka toto svoje tvrdenie preukázať. Rozhodcovská doložka tvorí súčasťpoistnej zmluvy, čo platí i napriek tomu, že v poslednej časti Všeobecných poistných podmienok
(osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007) je obsiahnutá možnosť, aby opätovne súhlasil žalobca s
riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom. Žalobca poukázal i na rozhodovaciu prax

súdov v spotrebiteľských veciach, ktorých účastníkom bol žalovaný a meritom bola tá istá rozhodcovská
doložka, pričom v ich argumentácii je opakujúce sa posúdenie predmetnej rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatnej časti zmluvy (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoE/24/2011 zo
dňa 31.5.2011, rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4C/57/2010-409 zo dňa 4.4.2012,

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/195/2011 zo dňa 28.6.2012). Žalobca tiež uviedol, že
žalovaný sa napriek tomu, že predmetná rozhodcovská doložka bola súdmi uznaná za neprijateľnú a
neplatnú zmluvnú podmienku, nezdržal jej používania v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
čím porušil svoju povinnosť. Keďže rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne, preto nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, žalobca sa domáhal okrem zrušenia predmetného rozhodcovského
rozsudku aj odloženia vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona

o rozhodcovskom konaní.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade namietal nedodržanie 30-dňovej prekluzívnej lehoty na

podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecnému súdu, ktorá vyplýva už zo žaloby,
keď žalobca uvádza, že mu bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 12.4.2013 a písomné vyhotovenie
žaloby je datované dňom 13.5.2013 a žaloba podaná súdu až dňa 15.5.2013, t.j. po uplynutí uvedenej
lehoty. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.
K charakteru konania vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského konania nie je

spotrebiteľským sporom a konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa
O.s.p.) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa §
40 zák. č. 244/2002 Z.z.). Ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na
základe podkladov predložených žalovaným ako navrhovateľom v rozhodcovskom konaní (obdobne ako
v konaní pred všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu). Išlo o prvotné štádium konania,

voči ktorému mal žalobca možnosť využiť opravný prostriedok - odpor, v dôsledku čoho by došlo k
riadnemu konaniu pred rozhodcovským súdom. Žalovaný namietal, že žalobca v žalobe nešpecifikoval,
či podal voči rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a kedy sa tak stalo. Uviedol, že nedošlo k
odňatiu práva na prístup k rozhodcovskému súdu, keďže žalobca mohol proti rozhodcovskému rozsudku
podať odpor, čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného v skrátenom konaní a vo

veci by prebiehalo ďalšie konanie za účasti oboch účastníkov sporu. Žalovaný sa domnieval, že je daná
prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože rozhodcovské konanie
začalo skôr, žalobca nepreukázal jeho nepokračovanie a v prípade podania odporcu žalobcom je daná
prednosť rozhodcovského súdu pred všeobecným zo zákona. Preto vzniesol námietku podľa § 106 ods.
1 a 3 O.s.p. s návrhom na zastavenie konania.

Žalovaný uviedol, že je nesporné, že dňa 3.3.2008 uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné poistné podmienky z 21.5.2007 (ďalej iba „VPP“)
a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 3.3.2008 a ktorých
súčasťou bola aj rozhodcovská doložka.
Podľa názoru žalovaného bola rozhodcovská doložka, ktorá je doložená podpisom oboch strán,

jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne
oddelená od ostatného textu VPP z dôvodu, aby bola zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi zmluvného
vzťahu. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k
poistnej zmluve, ktoré sú zaradené až v samom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od
textu VPP z dôvodu, aby si ich spotrebiteľ všimol a venoval im náležitú pozornosť. Žalobca mal dve

možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce
rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný
vzťah alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia čl. XV. VPP,
avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Žalovaný uviedol, že disponuje právoplatnými
rozhodnutiami súdov rôznych stupňov v rámci celej SR, ktoré posúdili totožnú rozhodcovskú doložku

za individuálne dojednanú, a teda platnú. Žalovaný poukázal na rozhodnutie napr. Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 10CoE/51/2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoE/56/2013
z 28.5.2013 a sp.zn. 41CoE/138/2013 z 27.6.2013. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva bola pri
uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobcovi tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bolv danom prípade pán B. A., a preto považuje za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu
so žalobcom ako s informovaným spotrebiteľom. Žalovaný tiež predložil záznam o požiadavkách a
potrebáchklientakpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXXzodňa3.3.2008,ktorýmpreukazujeinformovanosť

a vedomosť žalobcu o všetkých podmienkach vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky. Žalovaný ďalej
poukázal, že právny záver o nedodržaní individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky neobstojí
a je neudržateľný aj s poukazom na skutočnosť, že aj od spotrebiteľa je nutné vyžadovať primeranú
a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje právne jednanie, t.j. i za uzatváranie zmlúv a za preberanie
svojich záväzkov.

Žalovaný poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, kde exekučné súdy v skutkovo obdobnej právnej
veci v rámci exekučných konaní posúdili rozhodcovskú doložku oprávneného za nepochybne
individuálne dojednanú (napr. uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 10CoE/48/2011-53 a
č.k. 10CoE/51/2011-53, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/174/2011-53, sp.zn.
17CoE/224/2012 zo dňa 29.1.2013 a 17CoE/209/2012-93. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
14CoE/235/2012 z 27.2.2013).

Žalovaný ďalej uviedol, že u poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX došlo k zániku poistenia dňom 4.8.2008
z dôvodu žiadosti žalobcu doručenej žalovanému dňa 5.6.2008 s dlžným poistným vo výške 2 892,-
Sk. Dňa 2.1.2012 žalovaný podal na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobcovi na vymoženie
pohľadávky podľa časti XVII ods. 7a VPP z 21.5.2007, pričom pohľadávku vyčíslil vo výške 177,99

eur, ktorá zodpovedala nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania
teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške nákladov na uzavretie poistnej zmluvy
v súlade s čl. XVII. bod 7a) VPP po zániku poistného vzťahu na žiadosť žalobcu. Šlo o náklady
žalovaného rozrátané do poistného po celú dobu predpokladaného platenia poistného (v danom prípade
od 4.3.2008 do 4.3.2023). Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje,

že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné
alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ustanovenie VPP totiž presne
vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bol žalobca ako klient
upovedomený finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách
klienta). Pri zániku poistenia poisťovňa zaslal poistníkovi oznámenie o zániku poistenia obsahujúce

bilanciu poistenia. Keďže predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka, ktorej právnym
dôvodom bolo zaplatené poistné, ale samostatná pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako
nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke.
Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik od
poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP. S poukazom na označené skutočnosti

žalovaný navrhol, aby súd v prípade nesplnenia podmienok pre vedenie súdneho konania konanie
zastavil alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi uložil nahradiť žalovanému trovy konania.
K rozhodcovskému súdu žalovaný poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským
súdom, ktorý je nezávislý od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na
prejednávanie sporov v rozhodcovskom konaní.

Záverom žalovaný dodal, že v obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde
SR, sp. zn. II. ÚS 499/2012, keď ústavný súd rozhodnutím zo dňa 10.7.2013 na neverejnom zasadnutí
rozhodol o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 5/2012 zo dňa 31.1.2012 a vrátení
veci na ďalšie konanie pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec bola na prvom stupni
vedená na Okresnom súde Lučenec po sp.zn. 17Er/1074/2010 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod sp.zn. 15 CoE 139/2011 a dotýkala sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky. V tlačovej
informácii Ústavného súdu SR pod bodom 9. je taktiež informácia o prijatí dvoch ústavných sťažností
žalovaného spojených v jednom konaní po sp.zn. II. ÚS 382/2012 vo veciach dvoch konaní vedených
na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 6 Cdo 1/2012 a sp.zn. 5 Cdo 112/2012, ktoré sa rovnako týkajú
namietnutia nesprávneho posúdenia identických rozhodcovských doložiek.

Pojednávania dňa 25.3.2014 sa nezúčastnil žalovaný, žalobca a právny zástupca žalobcu. Žalovaný
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo
dňa 24.3.2014 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti žalobcu. Súd
telefonicky oznámil zástupcovi žalobcu, že pojednávanie sa odročovať nebude, pretože právny zástupca

nešpecifikoval o akú pracovnú zaneprázdnenosť ide, teda nejde o dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania a pojednávania by sa mal zúčastniť zástupca žalobcu. Zástupca žalobcu svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
žalobcu a jeho zástupcu.Na pojednávaní právny zástupca žalovaného zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2013.
Individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky zdôraznil aj tým, že osobitné zmluvné dojednanie

bolo umiestnené aj vizuálne a graficky až na konci listu pod deklaratórnym podpisom žalobcu
len potvrdzujúcim prevzatie VPP a až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza
dojednania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Vyjadril
tiež názor, že pri podrobení rozhodcovskej doložky testu primeranosti treba vychádzať z judikatúry
platnej v čase uzavretia zmluvy a nie súčasnej judikatúry, čo deklaruje aj prípad C 478/99 Komisia

európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil
súdu uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 382/2013, v ktorom bolo pribraté na ďalšie konanie aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Cdo 1/2012 a súdu tiež predložil preklad zhrnutia
prípadu C 478/99 Komisie európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu. Na záver uviedol, že
ak proces kontraktácie neprebehol tak, ako je zachytený v predložených listinných dôkazoch, žalobca ho
nemal podpísať, lebo ak zmluvu, VPP a osobitné dojednania podpísal, tak potvrdil nepravdivé listiny a

zjavne konal v zlom úmysle. Potom si žalobca nezaslúži žiadnu súdnu ochranu pred následkami svojho
konania. Žalovaný mu vytvoril pri podpise zmluvy dostatok priestoru a možnosť na výber, či osobitné
zmluvné dojednania, vrátane rozhodcovskej doložky, prijme alebo nie a tým bol naplnený základný
zmysel a účel § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k
zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí, len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chce

uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah dojednania. Rozhodcovskú doložku odčlenenú
tak, ako tomu bolo v danom prípade, si priemerný obozretný spotrebiteľ musí všimnúť a môže ju buď
akceptovať alebo nie, čím by sa vyhol rozhodcovskému konaniu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby

zo dňa 13.5.2013, doplnením podania zástupcu žalobcu zo dňa 13.6.2013, podania zástupcu žalobcu zo
dňa 10.9.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 4.10.2013, podaním zástupcu žalobcu zo dňa 24.3.2014
doručeného elektronickými prostriedkami, s obsahom listinných dôkazov, najmä poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 3.3.2008, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou
česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (21-05-07), Osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007,

Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX, kópiou spisu Arbitrážneho súdu
Košice sp.zn. 2C/2679/2012, rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach, ako aj ostatným
spisovým materiálom a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho v návrhu opísal žalobca s
tým, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 15.4.2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania poistnej zmluvy
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a

jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými

na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút

i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.

Podľa bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek

sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP, pričom toto ustanovenie zmluvné
strany chápu ako rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva

uzavretámedziúčastníkmikonaniamácharakterspotrebiteľskejzmluvyatátomusíspĺňaťajpožiadavky
upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodoval a ktorej platnosť žalobca namieta. Okrem podpisu žalobcu na konci VPP podpísal žalobca

aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán
s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv

spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú odôvodnené.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä

v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,
aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej
podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne aj na inú podmienku, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v
intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava

niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných
zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravenú v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie, pričom v
súladesustanovením§788ods.3Obč.zákonníkavšeobecnépodmienkypoistenia(poistnépodmienky)
tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou

súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal

žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút
rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru

súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako
dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti
takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver
ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane
zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na

druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa
rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej
doložky nevie, ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom

dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda
zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť

podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský súd,
ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný

pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),
súd ho na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené, aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,

pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66 500 eur,
pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradným doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku

bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne, ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku
právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou

prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským
súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy,oslobodenýodsúdnychpoplatkovvzmysle§4ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.osúdnych

poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v
skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať
žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti
platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že

voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu, sa tento ruší bez toho,
aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci vo výške 48,46 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov tiež značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na
vyššieuvedenénepovažuje).Ajtentopostupzvolenéhorozhodcovskéhosúdunasvedčujetomu,čobolo
skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené

skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, musí v prípade spotrebiteľských zmlúv
a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa
Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov a
pod.).

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky vyplýva, že žalovaný poukazuje
a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje, že nejde o neprijateľnú
podmienku, ak je individuálne dojednaná.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobcovi predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly

neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.Je potrebné prihliadať aj na znenie § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. I po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že

rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého
znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej
doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobca si mohol vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na

konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej zmluve
a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca
poisťovne, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje
dojem, že ten hlavný, či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasledujú rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako
mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že žalobca v dobrej

viere a na základe pokynov podpísal všetky dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej zmluvy,
pričom nebol skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS (na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej) o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežneformulovanouštandardnouzmluvou(č.3ods.2).Vtomtoprípadebolarozhodcovskádoložka
navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré
boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe

konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo
individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,
neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu,

ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článok 5 a násl.
K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej
uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania“. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý

dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v
záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu
(ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti
uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely
medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.

Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky
je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom
rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu dodávateľa k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na
úkor spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o

týchto skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno
vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobca bol poučený o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím

poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa právomoci súdu na konanie v zmysle § 106 ods. 1,

resp. ods. 3 O.s.p., k tejto súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobca odpor
proti rozhodcovskému rozsudku nepodal, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom
konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor
rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začalkonať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále
právomoc všeobecný súd.

Súdu je známe z úradnej činnosti, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako
oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto
prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj odvolacími súdmi a aj

NS SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu. Rozhodcovský súd preto nemohol
rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.vspojenís§151ods.1O.s.p.tak,žežiadnemu
z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Žalobca, ktorý bol v konaní úspešný by mal nárok
na náhradu trov konania od žalovaného, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, avšak žalobca
si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.