Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2011

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/62/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709207826
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2011:6709207826.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovu v právnej veci žalobcu 1.) B. R.,

nar. XX. X. XXXX, bytom S.V. A. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Evou Háberovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Zvolen, Trhová č. 1, 2.) N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. A. XXXX/
XX, XXX XX P., proti žalovanému SEKIER, s.r.o., IČO: 31 692 885, so sídlom Námestie SNP 41, 960
01 Zvolen, právne zastúpeného ULIANKO & partners, s.r.o., Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36
856 517, o neplatnosť výpovede z nájmu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia 1.) a 2.) sú p o v i n n í zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v Č.,
A..C.., I. P., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, G.: XXXXXX trovy konania vo výške 674,87 € do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia vo svojej žalobe žiadali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu č. 23, na 2. poschodí, vo
vchode č. 28, vo Zvolene, ktorú vystavil žalovaný dňa 21. 4. 2009 a doručená im bola dňa 22. 4. 2009
je neplatná.

Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z čiastočného výpisu Listu vlastníctva č. XXXX pre okres P., katastrálne územie N. súd zistil, že
vlastníkom parcely č. XXXX/X o výmere XXX N. zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/X o
výmere XXX N. zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/X o výmere XXX N. zastavané plochy
a nádvoria a parcely č. XXXX/X o výmere XXX N. zastavané plochy a nádvoria je žalovaný. Na týchto

parceliach je postavená obytná budova.

Z rozhodnutia o pridelení bytu vydaného dňa 11. 2. 1976 súd zistil, že vtedy ešte Bučina, národný podnik
Zvolen pridelil 1.) žalobcovi 2-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom v V. XXXX.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 3. 2000 súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi prenajímateľom
Sekier, s.r.o. Zvolen, Lučenecká 2266/6 v zastúpení MPBH, spol. s.r.o., Unionka 54 a 1.) žalobcom.

Predmetom prenájmu bolo prenechanie do užívania žalobcovi bytu č. X, G. Z. XXXX/XX G. P., Y. M..
S. A. na dobu neurčitú.Výpoveďou zo dňa 21. 4. 2009 vypovedal žalovaný 2.) žalobkyni zmluvu o nájme z toho dôvodu, že
žalobkyňa hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu a to tým, že opakovane byt, ktorý
užíva nesprístupnila, napriek tomu, že ju na to vyzvali a upozornili na následky nesprístupnenia bytu.

Tá istá výpoveď bola doručená ako to potvrdil 1.) žalobca aj jemu dňa 22. 4. 2009.

Z oznámenia o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti, ktoré bolo doručené účastníkom súd zistil, že
žalovaný vyzval účastníkov na sprístupnenie bytu na deň 26. 6. 2008 od 11.15 hod. do 11. 45 hod. za
účelom jeho ocenenia a vyhotovenia znaleckého posudku.

Výzvou zo dňa 18. 8. 2008 vyzval žalovaný žalobcov na opätovné sprístupnenie bytu s tým, že vo výzve
vysvetlil dôvod, pre ktorý chce byt sprístupniť a upozornil žalobcov, že kontrola sa uskutoční 4. 9. 2008
od 18.20 hod. do 18.40 hod.

Výzvounasprístupneniebytu zaúčelomkontrolyzodňa19.2.2009vyzvalžalovanýžalobcovopätovne,

aby mu sprístupnili byt s tým, že kontrola sa uskutoční dňa 17. 3. 2009 v čase od 17.30 hod. do 18.00
hod. Súčasne upozornil žalovaný žalobcov, že odopretie sprístupnenia bytu za účelom kontroly bude
považovať za hrubé porušenie povinnosti nájomcu vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, čo môže
mať za následok aplikáciu výpovedného dôvodu z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka a v konečnom dôchodku môže viesť k ukončeniu nájmu bytu, ktorý užívajú.

Z výpovede právnej zástupkyni žalobcu, ako aj 1.) žalobcu na pojednávaní súd zistil, že výpoveď z nájmu
bytu považujú za neplatnú preto, že žalobcovia nie sú si vedomí porušenia povinnosti vyplývajúcich
zo zmluvy o nájme. Žiadali zohľadniť, že v písomnej výpovedi nie je uvedené, ktorej zmluvy o nájme
sa výpoveď týka, mala byť v nej byť jasne a určito špecifikovaná zmluva aspoň s uvedením dátumu,

od ktorého je platná a účinná. Podľa nich sa jedná o taký formálny nedostatok výpovede, ktorý má za
následok jej neplatnosť od samého začiatku.

Prvý žalobca ďalej potvrdil, že nesprístupnil byt preto, že zo dvakrát prišli pracovníci žalovaného s tým,
že ich pustil do chodby, títo začali fotiť byt, s čím nesúhlasil a preto im povedal, aby odišli. Potvrdil, že

im nesprístupnil celý byt a správal sa tak podľa toho, lebo mu L. povedal, že ich nemá pustiť do bytu,
keď sa tak správajú.

Z výpovede právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že námietka žalobcov ohľadom
formálnych nedostatkov výpovede je irelevantná, lebo nájomná zmluva je jednoznačne identifikovaná s

uvedenímpredmetunájmu,ktorýjevtomtoprípadenepochybný,jednásaoX-Q.E.Č..XX,nachádzajúci
sa vo P., S. A. Č.. XX. Okrem toho žalobcovia mali so žalovaným uzavretú v tom čase len jednu
nájomnú zmluvu. Taktiež nie je pravdou, že by žalobca, alebo jeho manželka, dvakrát pustili pracovníkov
žalovaného do bytu, pustili ich len jedenkrát v čase, keď sa roznášali oznámenia, na ktorý účet majú
platiť nájomné, keď došlo k zmene vlastníka. Pokiaľ došlo k vyhotoveniu fotodokumentácie, pracovník

žalovaného bol v byte za tým účelom, aby mohol zdokumentovať, v akom stave sa byt nachádza
pri zmene vlastníka, pričom v ďalších dvoch prípadoch, ktoré boli uvedené vo výpovedi z nájmu,
nebol umožnený pracovníkom žalovaného vstup do bytu. Je zrejmé z vyjadrenia žalobcu, že bol asi
motivovaný názormi iného nájomcu, ale sám si musel byť vedomý toho, aké následky takéto konanie
môže voči nemu mať, keď byt nesprístupní. Vo výzve bol na tieto následky jasne upovedomený. Pokiaľ

by nebol žalobcom vyhovoval termín, kedy chcel žalovaný byt sprístupniť, nebol problém po konzultácii
preložiť toto sprístupnenie na iný termín. Žalobca však o takúto zmenu termínu nepožiadal. Ak mali
žalobcovia problém s fotením bytu, mali túto skutočnosť namietať po doručení výzvy na sprístupnenie
bytu, čo sa nestalo ani jedenkrát. Tento dôvod preto považoval za účelový a žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, ale bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v

zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.Podľa § 711 ods. 1, písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné,
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas, ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt, alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovia uzavreli so žalovaným riadnu nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom 2-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí
bytového domu, na ul. S. A. Č.. XX. Výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 21. 4. 2009 vypovedal

žalovaný žalobcom nájomnú zmluvu pre hrubé porušenie povinnosti vyplývajúcich z nájmu bytu tým, že
opakovane nesprístupnili byt za účelom kontroly a to napriek tomu, že ich vyzval a upozornil na následky
nesprístupnenia. Žalobcovia boli vyzvaní na sprístupnenie bytu výzvami zo dňa 18. 6. 2008, 18. 8. 2008
a 19. 2. 2009. V konaní nebolo preukázané, že by na základe týchto výziev žalobcovia byt sprístupnili.

Pokiaľ žalobcovia namietali, že výpoveď z nájmu bytu nie je po formálnej stránke perfektná, t.z. že nie

je zrejmé, akej zmluvy o nájme sa týkala, nebol tam uvedený dátum, ani odkedy je táto zmluva platná
a účinná, súd považuje tieto námietky za účelové. Z výpovede z nájmu bytu jednoznačne vyplýva,
ohľadom ktorého bytu bola nájomná zmluva uzavretá, v tomto období žalobcovia nemali so žalovaným
uzavretú inú nájomnú zmluvu. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobcovi mali v nájme iný byt, než ten,
ktorého sa výpoveď týkala.

Žalobcovia ďalej namietali, že neporušili nájomnú zmluvu takým hrubým spôsobom, ktorý by mal za
následok výpoveď z nájmu bytu. Ako súd zistil, žalobcovia nesprístupnili na základe riadnych výziev
byt žalovanému trikrát, pričom sa jedná o byt, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a tým mu neumožnili
zistiť, v akom stave sa byt nachádza a to bez vážneho dôvodu. Samotná skutočnosť, ktorú uviedol

prvý žalobca na pojednávaní, že sa mu nepáčilo, že pracovník žalobcu vyhotovoval fotodokumentáciu,
nie je dôvodom pre nesprístupnenie bytu, okrem toho táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná,
lebo žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by namietali, či už ústne, alebo písomne u
žalovaného, že nesúhlasila s vyhotovením fotodokumentácie. Kontrola, ktorú chcel vykonať žalobca v
byte, je prostriedkom, ktorým sa prenajímateľ ako vlastník môže presvedčiť, či byt, ktorý je predmetom

zmluvy o nájme, je zo strany nájomcu užívaný riadnym spôsobom, teda či nie je poškodzovaný,
alebo znehodnocovaný. Tým, že žalobcovia neumožnili kontrolu bytu, neumožnili zistiť žalovanému,
v akom stave sa predmetný byt nachádza a tým hrubo porušili svoje povinnosti nájomcov. Žalobcovia
o termínoch kontroly vedeli, žalovaný ich na tieto kontroly upozornil a upozornil ich aj na následky,
ktoré vyplývajú z toho, ak byt v určených termínoch nesprístupnia. Žalobcovia bez vážneho dôvodu byt

žalovanému nesprístupnili, súd preto považoval ich konanie za hrubé porušenie nájomníka bytu a toto
hrubé porušenie zakladá dôvod pre výpoveď z nájmu bytu. Preto ich návrh na neplatnosť výpovede z
nájmu bytu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal v konaní úspech.

Súd preto zaviazal žalobcov, aby zaplatili žalovanému trovy konania a to trovy právneho zastúpenia vo
výške 674,87 €. Tieto trovy boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Zbierky zákonov v platnom znení a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie sa k návrhu po
53,49 € + po 6,95 € paušál, za zastupovanie na pojednávaní dňa 16. 12. 2009 a 13. 1. 2010, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci po 13,37 € a paušál 6,95 € a 13,87 € + paušál 7,21 €. Ďalej súd priznal

za písomné podanie na súd dňa 13. 1. 2010 a 8. 6. 2010 odmenu po 55,49 € + dvakrát paušál po 7,21
€, za zastupovanie na pojednávaniach dňa 23. 6. a 22. 9. 2010 odmenu po 13,87 € + dvakrát paušál po
7,21 €, za zastupovanie žalovaného na výsluchu 1.) žalobcu dňa 23. 9. 2010, odmenu vo výške 55,49
€ + paušál 7,21 €, za zastupovanie na pojednávaní dňa 6. 12. 2010 odmenu 13,87 € + paušál 7,21 €,
za písomné podanie na súd dňa 6. 12. 2010 odmenu 55,49 € + paušál 7,21 €, za zastupovanie na

pojednávaní dňa 26. 1. 2011 odmenu 14,25 € +7,41 € a za zastupovanie na pojednávaní dňa 2. 5. 2011
odmenu 57 € + 7,41 €. K tejto sume súd pripočítal 20 % DPH. Celkove trovy konania predstavujú 674,87
€, ktoré zaviazal súd žalovaných zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).