Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/351/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713218460
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713218460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Róbert Csintalan,
nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX L., Z. /P. Q. č. XX/ podnikajúci pod obchodným menom Róbert Csintalan
- RANCH AMADEUS, s miestom podnikania Valentová /Ranč Amadeus/ 74, 038 43 Laskár, IČO: 31 083
404 - podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 15.3.2013 do 14.3.2016, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Nikolajom Bondom, advokátom, so sídlom A. X, XXX XX M., proti žalovanému:
INKUR, s.r.o., so sídlom Robotnícka 1C, 036 01 Martin, IČO: 31 568 700, zastúpenému zástupcom
AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom E.B.Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o

zaplatenie 9.122,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 18Cb/39/2014-89 zo dňa 9.7.2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/39/2014-89 zo dňa 9.7.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiťžalovanémutrovyodvolaciehokonania,atotrovyprávnehozastúpenia
v sume 314,38 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalovaného AK
JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom E.B.Lukáča 2, Martin, 036 01, IČO: 36 868 108.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak,
že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia 1.257,50
Eur a iné trovy konania vo výške 547 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení po

vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 345 ods. 1, 2, § 344, § 261 ods. 1, § 369 ods. 1, § 768k ods.
2, § 2 ods. 2 písm. b), § 266 ods. 1, § 8, § 9 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 275 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka v spojení s ust. § 35 ods. 2, § 663, § 675, § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté dve
zmluvy pri tom istom rokovaní a boli zahrnuté do jednej listiny, ktorú zmluvné strany označili ako zmluvu
o nájme reklamnej plochy. Bola uzavretá nájomná zmluva v zmysle § 663 a nasledujúce ustanovenia
Občianskeho zákonníka ako obchodno-záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 1, v spojení s § 261

ods. 9 Obchodného zákonníka. Predmetom nájomnej zmluvy bolo prenechanie na dočasné užívanie
reklamnej plochy na rekreačnej budove RANCH AMADEUS vo Valentovej za účelom umiestnenia
reklamnej tabule žalovaného. Zhodnými vyjadreniami účastníkov mal okresný súd za preukázané, že
obom stranám pri vzniku zmluvy bola zrejmá vôľa zmluvných strán umiestniť reklamnú tabuľu na budove
označenej ako SALOON DESPERADOS, ako to vyplynulo z fotografie na č.l. 56 a tento prejav vôle bol
okresným súdom vyložený podľa úmyslu konajúcich strán podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka
tak, že tento úmysel, kde má byť umiestnená reklama a ako má vyzerať, bol obom zmluvným stranám

známy, pretože fotografia na č.l. 56 bola vyhotovená pri vzniku zmluvy. Nájomca sa zaviazal zaplatiť
prenajímateľovi nájomné 10.000 Eur za celé obdobie 2012 jednorázovo. Súčasne bola uzavretá zmluvao dielo podľa § 536 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa dohodli na
tom, že žalobca ako zhotoviteľ zhotoví určitú vec - reklamnú tabuľu podľa požiadaviek žalovaného -
predlohy žalovaného, ako to vyplynulo z vyjadrení účastníkov na pojednávaní konanom dňa 7.5.2014.

Okresnýsúdvďalšompoukázalnaust. §275ods.2Obchodnéhozákonníkastým,žepokiaľišloocenu
diela - zhotovenie reklamnej tabule, táto medzi účastníkmi dohodnutá nebola, a preto okresný súd podľa
§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka vyhodnotil, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, pretože
strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia, vychádzajúc zo skutočnosti, že aj bez určenia
ceny diela zmluvné strany svojim podpisom prejavili vôľu uzavrieť zmluvu o dielo. Pre platné uzavretie

zmluvy o dielo bolo postačujúce to, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ sa dohodli na
predmete zmluvy o dielo, a to vyhotovenie reklamnej tabule podľa predlohy, ktorú poskytol žalovaný a
vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene bola prezentovaná podpisom oboch zmluvných
strán. Táto vôľa bola dotvrdená aj výpoveďami účastníkov na pojednávaní dňa 7.5.2014. Podľa názoru
okresného súdu parametre obidvom zmluvným stranám boli zrejmé, pretože podľa fotodokumentácie
predloženej žalovaným (č.l. 56 spisu) bolo nesporné, že bola poskytnutá žalovaným predloha a zmluvné

strany vedeli, čo je predmetom plnenia zmluvy o dielo a svojim podpisom na zmluve prejavili vôľu ju
uzavrieť aj bez určenia ceny diela. Samotní účastníci zmluvného vzťahu netvrdili spornosť prejavenej
vôle uzavrieť zmluvu bez určenia ceny diela.

Okresný súd ďalej zistil, a to výpoveďou žalovaného a fotografiami z 15.5.2012, že ku dňu 15.5.2012
reklamná tabuľa sa na mieste, ktoré poskytol žalobca do nájmu žalovanému, nenachádzala a vykonané

dokazovanie výsluchom svedka pána E. na pojednávaní dňa 9.7.2014 nepreukázalo opak. Okresný
súd nemal dôvod neveriť žalovanému, že tabuľa sa v apríli 2012 na dohodnutom mieste nenachádzala,
keď práve z tohto dôvodu sa na miesto vrátil dňa 15.5.2012, aby vyhotovil fotodokumentáciu, a táto
preukázala pravdivosť tvrdenia žalovaného o dôvode, prečo sa na miesto vrátil, t.j., že tam nebola ani
v apríli 2012. Dôvodne preto došlo k odstúpeniu od zmluvy listom žalovaného zo dňa 15.5.2012, ktorý

list sa prvýkrát do dispozície žalobcu dostal dňom 23.5.2012, keď na obálke bolo poštou vyznačené
„23.5.2012 nezastihnutý“, to znamená, že dňom 23.5.2012 sa list - odstúpenie od zmluvy zo dňa
15.5.2012 dostalo do dispozície žalobcu. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka, z ktorého ustanovenia vyplýva, že zákon nevyžaduje, aby sa adresát s
obsahom návrhu aj oboznámil, stačí, že adresát získal konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom

prejavu vôle, čo sa aj v danom prípade stalo. Žalobca sám spôsobil, že sa s obsahom neoboznámil,
keď zásielku neprevzal v odbernej lehote, preto bolo dôvodné vyhodnotiť, že sa list dostal do dispozície
žalobcu. Obe zmluvy zanikli podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 275 ods. 2
Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy dňa 23.5.2012. Dôvod odstúpenia od zmluvy uvedený
v liste zo dňa 15.5.2012, že reklama nie je umiestnená v areáli v zmysle nájomnej zmluvy, vyhodnotil

okresnýsúdakopodstatnéporušeniezmluvy,sktorýmzákonpodľa§345ods.1Obchodnéhozákonníka
spája právo oprávnenej strany od zmluvy odstúpiť. Omeškanie dlžníka, v danom prípade žalobcu, ktorý
mal povinnosť umiestniť reklamu s účinnosťou od 1.2.2012 po celú dobu trvania zmluvného vzťahu do
30.11.2012 na reklamnej ploche v zmysle článku 1 zmluvy, znamenalo podstatné porušenie zmluvy a
založilo právo žalovanému odstúpiť od zmluvy ihneď, čo sa stalo bez zbytočného odkladu po tom, čo sa

žalovaný o tomto porušení dozvedel, keďže fotografie vyhotovil 15.5.2012 a listom zo dňa 15.5.2012 od
zmluvy o nájme odstúpil. Zmluva o nájme potom zanikla ku dňu 23.5.2012 a v súlade s ust. § 275 ods.
2 Obchodného zákonníka spôsobila aj zánik zmluvy o dielo.

V prípade riadneho plnenia povinnosti žalobcom zo zmluvy by vzniklo právo žalobcu na plnenie do
zániku zmluvy, t.j. za obdobie od 1.2.2012 do 23.5.2012. Žalovaný listom zo dňa 15.5.2012 uplatnil nárok

podľa čl. 2 bod 2 a 3 Zmluvy zo dňa 17.1.2012, t.j. na odpustenie alebo zľavu z nájomného za dobu,
po ktorú nemohol plochu pre jej vadu riadne užívať. Tento nárok uplatnil najneskôr do doby, na ktorú
bol nájom dohodnutý. Listom zo dňa 15.5.2012 aj v lehote podľa § 675 Občianskeho zákonníka, t.j. do
šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. Zákonná šesťmesačná
lehota bola zachovaná aj ku dňu vzniku zmluvného vzťahu 1.2.2012. Žalovaný predmetným listom žiadal

vystaviť dobropis k faktúre č. 1-2012 na sumu 9.000 Eur, teda žiadal v uvedenom rozsahu odpustenie
alebo zľavu. Okresný súd mal za to, že nárok žalovaného na odpustenie nájmu za obdobie trvania
nájmu bol dôvodný. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný mohol riadne užívať prenajatú plochu,
t.j. že reklamná tabuľa bola na dohodnutom mieste umiestnená počas trvania zmluvy, doby nájmu, preto
okresný súd žalobu zamietol. Pokiaľ bola reklamná tabuľa umiestnená po doručení odstúpenia, okresný

súd poukázal na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, a preto na zmluvný nárok - nájomné,ktoré bolo nesporne uplatnené žalobou z uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá súčasne so
zmluvou o dielo, nebolo možné tento nárok ako zmluvný nárok po zániku zmluvy odstúpením od zmluvy
priznať.

Okresný súd na základe výsledkov dokazovania mal preukázané, že žalobca zadal výrobu reklamnej
tabule na splnenie zmluvnej povinnosti v zmysle čl. 1 bod 2 zmluvy až dňa 29.5.2012. Pokiaľ svedok
E. na pojednávaní dňa 9.7.2014 vypovedal, že tento dátum svedčí o opätovnom zadaní výroby tabule,
v kontexte vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu na pojednávaní dňa 7.5.2014 o tom, ako
objednal výrobu tabule (netvrdil dve objednávky, prvú, neoficiálnu - kamarátsky a druhú oficiálnu), potom

svedeckú výpoveď s ohľadom aj na priateľský vzťah svedka k žalobcovi vyhodnotil ako nedôveryhodnú.
Žalobca sám vypovedal opakovane, že zadal výrobu tabule iba jedenkrát vo februári, resp. začiatkom
februára 2012 a že mu ju vyrobil pán E. svojpomocne, kamarátsky z odpadu, ktorý vo firme vznikol.
Ani raz žalobca neuviedol, že zadal výrobu druhýkrát, oficiálne. Nevierohodnosť výpovede svedka
pre okresný súd vyplynula aj z obsahu ďalšej výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 7.5.2014, keď
vypovedal, že doniesol do predajne žalovaného ďalšie tri tabule, čo podľa žalobcu malo byť niekedy v

mesiaci marec, apríl, ktorú skutočnosť však žalovaný nepotvrdil. Z tohto dôvodu bola potom nelogickosť
tvrdenísvedka,žedňa29.5.2012,akotovyplývapodľapočítačovéhosúboru,objednalžalobcadruhýkrát
tabuľu. Žalobca tvrdil, že v mesiaci marec, apríl disponoval ďalšími troma tabuľami, potom by nebolo
dôvodné zadávať výrobu ďalšej tabule, prípadne ďalších tabúľ v máji 2012, keď sám žalobca tvrdil
zadanie výroby iba jedenkrát vo februári 2012, ktorá skutočnosť však preukázaná nebola. V konečnom

dôsledku samotné preukázanie jej výroby vo februári 2012 by nevyvrátilo preukázanú skutočnosť, a to
porušenie povinnosti, omeškanie žalobcu ako dlžníka s plnením v apríli a v máji 2012.

Okresný súd uviedol, že nesporne pri vzniku zmluvy si žalobca vyhotovil fotografiu tabule na určenie
predmetu zmluvy o dielo, čo vyplynulo zo zhodných vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní
dňa 7.5.2014, keď žalobca vypovedal v tom zmysle, že vzor, ako bude vyzerať, poskytol žalovaný a

žalovaný uviedol, že reklamnú tabuľu poskytol žalobcovi, ako má vyzerať s uzavretím dohody, že podľa
predlohy žalovaného, ktorú si žalobca vyfotografoval, takúto tabuľu mal sám obstarať. Pokiaľ žalobca pri
objednávketabuledisponovalfotografiouasvedokvypovedal,žemubolapredloženávmáji2012,potom
okresný súd prijal za preukázanú skutočnosť na základe poznatkov z už vykonaného dokazovania, že
objednávkaz29.mája2012,preukázanáajsúboromzpočítačanač.l.82spisu,bolaprvouobjednávkou,

z ktorého dôvodu nemohla byť tabuľa umiestnená na dohodnutom mieste v apríli 2012 a 15.5.2012 s
vysokou pravdepodobnosťou preto, lebo nebola ešte vyrobená. Uvedené preukázali aj fotografie z 15.
mája 2012. Vykonané dokazovanie listinou - súborom z počítača subjektu P. preukázalo zadanie výroby
až 29.5.2012. Okresný súd mal za to, že v zmysle výpovede žalobcu nemohlo dôjsť k umiestneniu tabule
na dohodnutom mieste k dátumu účinnosti zmluvy, t.j. k 1.2.2012, keď mal len začiatkom februára, ako

to sám žalobca vypovedal, objednať výrobu. Vykonané dokazovanie preukázalo, že v mesiaci apríl,
ako o tom vypovedal žalovaný, sa na dohodnutom mieste reklamná tabuľa nenachádzala, z ktorého
dôvodu opätovne 15.5.2012 skontroloval plnenie zmluvnej povinnosti žalobcom a vyhotovil fotografie,
ktoré preukázali tvrdenie žalovaného, že žalobca zmluvnú povinnosť nesplnil, preto žalovaný nemohol
predmet nájmu užívať dohodnutým spôsobom. Ak žalobca disponoval podľa jeho tvrdenia v mesiaci

marec, apríl, ďalšími troma tabuľami, nič mu nebránilo si plniť zmluvnú povinnosť. Na základe týchto
skutočností vyplynul logický záver, že žalobca bol aktívny v súvislosti so splnením zmluvných povinností
až po tom, čo žalovaný zistil na mieste, že reklamná tabuľa nie je umiestnená podľa zmluvy, a preto
okresný súd nevykonal ďalšie dôkazy výsluchom svedkov. Okresný súd mal za to, že navrhovanými
dôkazmi už nie je možné preukázanú skutočnosť fotodokumentáciou o tom, že dňa 15.5.2012 ani v

apríli 2012 na dohodnutom mieste tabuľa nebola umiestnená, vyvrátiť, keď ani žalobca ani jeho právny
zástupca tieto fotografie nespochybnili. Bolo zo strany právneho zástupcu žalobcu po oboznámení sa
s fotografiami potvrdené, že reklama tam nebola, z ktorého dôvodu mala byť zadaná oficiálna výroba
reklamnej tabule 29.5.2012. Okresný súd preto vychádzal z fotodokumentácie predloženej žalovaným
a z jeho výpovede, keď uviedol, že dvakrát niekedy v mesiaci apríl tam tabuľa nebola, a tak žalovaný

išiel ešte v mesiaci máj s fotoaparátom a vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá potvrdila, že tam reklamná
tabuľa nebola umiestnená, a preto sa rozhodol od zmluvy odstúpiť. Vyhotovené fotografie z 15.5.2012
preukázali tvrdenie žalovaného, preto navrhované dokazovanie žalobcom nebolo dôvodné.Okresný súd vyhodnotil uzavretú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako platný právny úkon v
súvislosti s označením prenajímateľa a súčasne skonštatoval, že ak aj žalobca má pozastavenú
podnikateľskú činnosť, tak táto skutočnosť nemá vplyv na spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a

povinnosti a ani na osud záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli z podnikateľskej činnosti, a to ani v
prípade, ak by žalobca stratil postavenie podnikateľa. O trovách prvostupňového konania okresný súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania bola
priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.257,50 Eur a iné trovy konania vo výške 547
Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c), d), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
a mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. V odvolaní žalobca poukázal na výpoveď svedka E., keďže tento svedok
na výslovnú otázku súdu, či videl tabuľu vyvesenú, uviedol jednoznačne áno. Žalobca nesúhlasil s

právnym posúdením zmluvy ako zmluvy o dielo, pretože ani jeden účastník neuviedol, že by obsahom
zmluvy mal byť záväzok žalobcu zhotoviť určitú vec - reklamnú tabuľu. Žalobca výslovne uviedol, že sa
dohodol na zabezpečení reklamy v areáli RANCH AMADEUS aj pre žalovaného. Žalovaný potvrdil, že
sa dohodol so žalobcom, že tento umiestni v areáli svojho ranča, konkrétne na reštaurácii označenej
ako „Salón Desperados“ reklamnú tabuľu a súčasne uviedol, že reklamnú tabuľu poskytol žalobcovi,

ako má vyzerať. Žalovaný uviedol, že sa dohodol so žalobcom, že podľa jeho predlohy, ktorú žalobca
vyfotografoval, takúto tabuľu sám obstará a umiestni ju na mieste tohto salónu a bude umiestnená tak,
ako to bolo dokladované na fotografii. Žalovaný uviedol, že zabezpečiť výrobu tabule podľa zmluvy a
umiestniť ju tam, mal povinnosť žalobca. Podľa znenia zmluvy a podľa vyjadrení účastníkov nevyplývalo,
že by predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu vykonať určité dielo, a to zhotovením určitej veci -

tabule. Žalovanému bolo zrejmé, že žalobca nemá prevádzku ani technológiu na zhotovovanie reklám,
a preto reklamnú tabuľu môže podľa pokynov žalovaného iba obstarať u iných výrobcov. Vzhľadom
k uvedenému sa na záväzok žalobcu zabezpečiť reklamnú tabuľu vzťahujú ustanovenia zmluvy o
obstaraní veci podľa § 733 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by krajský
súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu a mal by názor, že pri zabezpečení reklamnej tabule

išlo o zmluvu o dielo podľa § 536 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka, tak žalobca
poukázal na skutočnosť, že sa nezaviazal, že po dobu trvania nájmu reklamnej plochy bude udržiavať
aj reklamnú tabuľu v riadnom stave a že v prípade poškodenia alebo odcudzenia ju opraví alebo
nahradí inou reklamnou tabuľou, t.j. že bude zabezpečovať, aby po celú dobu na prenajatej ploche
bola umiestnená reklamná tabuľa žalovaného. Žalobca z opatrnosti nad rámec svojich povinnosti krátko

po zistení zmiznutia reklamnej tabule zabezpečil tri náhradné reklamné tabule a nahradil zmiznutú
reklamnú tabuľu žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nebolo zrejmé,
na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že omeškanie dlžníka, v danom prípade žalobcu, ktorý
mal povinnosť umiestniť tabuľu s účinnosťou od 1.2.2012 po celú dobu trvania zmluvného vzťahu do
30.11.2012 na reklamnej ploche v zmysle článku 1 zmluvy, znamená podstatné porušenie zmluvy.

Žalobca poukázal na to, že žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok, a preto má sa za to, že uznal aj
zvyšok dlhu. Takisto dohodou o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov č. ZA/2012/10 účastníci
započítali z faktúry žalobcu č. 1-2012 splatnú 15.4.2012 oproti faktúre žalovaného č. 2012102 splatnej
dňa 21.4.2012 sumu 877,50 Eur. Žalovaný podľa názoru žalobcu nijakým spôsobom nepreukázal
tvrdenie, že minimálne od 15.4.2012 nebola reklamná tabuľa žalovaného umiestnená na dohodnutom

mieste. Žalovaný preukázal len skutočnosť, že reklamná tabuľa sa nenachádzala na tomto mieste
ku dňu 15.5.2012. Svedok pán E. uviedol, že videl tabuľu vyvesenú, a to v čase, ktorý ohraničil
približne obdobím mesiac-dva neskôr, keď to bolo kamarátsky vyrobené, mohlo to byť marec, apríl,
koniec marca. Svedok vypovedal, že presné obdobie nevie uviesť. Podľa názoru žalobcu existenciu
reklamnej tabule na budove označenej SALOON DESPERADOS v rozhodnom období mohol potvrdil aj

svedok pán B., ktorý mohol prípadne vyvrátiť tvrdenia žalovaného, že minimálne od 15.4.2012 nebola
reklamná tabuľa žalovaného umiestnená na dohodnutom mieste, prípadne mohol vyvrátiť aj iné tvrdenia
žalovaného. Skutočnosť ohľadne zabezpečenia výroby reklamných tabúľ pre žalovaného v dvoch
rôznych obdobiach a dvoma spôsobmi, najskôr kamarátsky a potom na základe riadnej objednávky
mohol ozrejmiť navrhovaný svedok pán I.. Tento svedok sa mohol vyjadriť aj k predloženému výňatku

z databázy a zaužívanej praxi v jeho prevádzke ohľadne ukladania dát. Výpoveď tohto svedka mohla
byť rozhodujúca pre posúdenie hodnovernosti výpovede svedka pána E.. Pokiaľ okresný súd zamietolnávrhy žalobcu na vypočutie týchto svedkov, zmaril možnosť preukázania tvrdení žalobcu vykonaním
výsluchov navrhovaných svedkov. Nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že
žalobca nikdy netvrdil dve objednávky, prvú kamarátsku a druhú oficiálnu, keďže žiadna takáto otázka

žalobcovi nesmerovala. Žalobca ďalej poukázal aj na samotnú svoju výpoveď, keď mal za to, že niekto
strhol umiestnenú reklamnú tabuľu, čo však nemôže povedať, že to osobne bol pán W., ale musel mať
niekoho, kto túto reklamu strhol, a preto žalobca prišiel do predajne a doniesol tam tabule. Mohlo to
byť tak mesiac marec - apríl. Žalobca len potvrdil to, že prišiel do predajne po tom, čo bola odcudzená
reklamná tabuľa žalovaného a mal už náhradné reklamné tabule. Žalobca sa nevyjadril v tom smere, že

to bolo niekedy v mesiaci marec - apríl. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že
už 15.4.2012 tam reklamná tabuľa nebola, ani neoznačil dôkaz, ktorým by sa jeho tvrdenie preukázalo.
Jediným relevantným dôkazom je fotografia z 15.5.2012, ktorá preukazuje, že v čase jej vzniku sa
na reklamnej ploche reklamná tabuľa nenachádzala. S týmto dôkazom korešponduje ďalší dôkaz, a
to výňatok z databázy súborov v počítači reklamnej agentúry, podľa ktorého bolo zrejmé, že ku dňu
29.5.2012 existoval súbor s pomenovaním Záloha_inkur csintalan.cdr.

Nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd vychádzal len z tvrdení žalovaného, ktorý uviedol, že bol
tam dvakrát, niekedy v apríli, tabuľa tam nebola, tak tam išiel ešte v máji s fotoaparátom. Žalovaný
žiaden dôkaz o svojej návšteve v mesiaci apríli neposkytol ani neoznačil. Okresný súd nesprávne
vyhodnotil predložený dôkaz - výňatok z počítačovej databázy prevádzky P. R-design a dospel k záveru,
že prvýkrát bola vyrobená reklamná tabuľa žalovaného až 29.5.2012. K spôsobu ukladania dát a k

výrobe reklamných tabúľ žalovaného sa mohol vyjadriť navrhovaný svedok pán P.. Okresný súd z
výňatku z počítačovej databázy prevádzky P. R-design dospel k nesprávnym záverom, keď tieto urobil
len podľa údajov o stave zoradených súborov ku dňu ich vytlačenia. Každý jednotlivý súbor v počítači
má svoju vlastnú históriu, ktorú je možné zistiť. Navrhovaný svedok pán P. I. mohol ozrejmiť súdu
všetky okolnosti súvisiace s výrobou reklamných tabúľ pre žalobcu a v prípade potreby ich doložiť

ďalšími potrebnými údajmi z počítača. Žalovaný mal vedomosť o častej neprítomnosti žalobcu a tiež o
zraniteľnosti jeho poštovej schránky, preto žalovaný nemal problém zistiť, kedy sa žalobca v bydlisku
a súčasne v mieste podnikania nachádza. I napriek uvedenému okresný súd za aplikácie § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že úkon odstúpenia od zmluvy sa dostal do dispozičnej
sféryžalobcu,keďodstúpenieodzmluvylistomnapísanýmsdátumom15.5.2012,odoslaným22.5.2012,

mal byť doručený poštou žalobcovi dňa 23.5.2012. Predpokladaná odberná lehota bola 18 dní a v rámci
nej došlo k umiestneniu náhradnej reklamnej tabule. K odstúpeniu od zmluvy sa žalobca nevyjadroval,
lebomunikdynebolodoručené.Hocisažalobcaažalovanýdobrepoznali,žalovanýneupozornilžalobcu
na svoje zistenie, že sa nenachádza reklamná tabuľa na prenajatej reklamnej ploche a nežiadal iným
vhodným spôsobom vysvetlenie, prípadne nápravu. Budova, na ktorej sa nachádzalo miesto dojednané

ako reklamná plocha, nie je nijako strážené a je prístupné pre verejnosť. Ktokoľvek mohol reklamnú
tabuľu odstrániť bez väčšej námahy a žalobca nevylúčil, že to mohol zabezpečiť aj žalovaný so zámerom
odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ by došlo opakovane k odstráneniu tabule, tak žalobca sa pripravil na
túto eventualitu a vyhotovil si viac kusov náhradných reklamných tabúľ. Žalobca poukázal na ust. § 1,
§ 2, § 3 O.s.p. s tým, že hmotno-právne a procesno-právne ustanovenia je potrebné vykladať v ich

jednote. Žalobca sa zaviazal, že zabezpečí reklamnú tabuľu a svoju povinnosť splnil. Nemal záväzok
udržiavať reklamnú tabuľu a v prípade jej zničenia alebo odcudzenia ju nahrádzať. Okresný súd preto
nemohol rozširovať záväzky dohodnuté medzi účastníkmi konania a mal vychádzať len z rozsahu práv
a povinností vymedzených zmluvou v súlade so zákonom. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav veci.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Stotožnil sa so skutkovým zistením a
s právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd. Žalovaný zdôraznil, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu dvoch zmlúv, ktoré boli zahrnuté na jednej listine, a to zmluva o nájme reklamnej
plochy a druhou bola zmluva o dielo, pretože žalobca v postavení zhotoviteľa mal zhotoviť reklamnú

tabuľu podľa požiadaviek žalovaného. Nájomnou zmluvou malo byť prenechané na dočasné užívanie
miestoreklamnejplochynarekreačnejbudoveRANCHAMADEUSvoValentovejzaúčelomumiestnenia
reklamnej tabule žalovaného. Reklamnú tabuľu mal zabezpečiť žalobca ako prenajímateľ. Tieto dve
zmluvy boli na seba vzájomne závislé a v prípade odstúpenia od nájomnej zmluvy zo strany žalovaného
došlo automaticky k zániku zmluvy o dielo. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 10.000 Eur bez DPH za

celé obdobie nájmu jednorazovo. Zvyšok z faktúry žalobcu č. 1-2012, a to v sume 9.122,50 Eur žiadalžalobca uhradiť od žalovaného. Žalovaný má za to, že tento nárok požadoval žalobca bez právneho
titulu, pretože 15.5.2012 žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy z dôvodu nedodržania zmluvných
podmienok stanovených nájomnou zmluvou. Úkon odstúpenia sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu a

pokiaľžalobcasabránil,ženaadresedoručovaniasaprepracovnévyťaženietamnezdržiaval,takmohol
uviesť adresu na doručovanie, kde sa prevažne bude zdržiavať a kde si bude riadne preberať zásielky.
Žalobca však týmto spôsobom nepostupoval. Dňa 15.04.2012 žalovaný prostredníctvom konateľa
vykonal osobnú prehliadku miesta, kde mala byť reklamná tabuľa umiestnená, pričom bolo zistené, že
sa tam vôbec nenachádzala, čím došlo zo strany žalobcu ako prenajímateľa k podstatnému porušeniu

zmluvných podmienok tak, ako boli dohodnuté v Zmluve o nájme reklamnej plochy zo dňa
17.01.2012.Odstúpenímodzmluvynárokuplatnenýzostranyžalobcubolnedôvodnýapožadovanýbez
právneho titulu a žalobca nepreukázal, že by žalovaný mohol užívať prenajatú plochu, teda, že by bola
naozaj reklamná tabuľa umiestnená tak, ako bol záväzok podľa zmluvy. Žalovaný poukázal na povinnosti
žalobcu vyplývajúce z čl. 1 bodu 2 zmluvy o nájme reklamnej plochy. Pokiaľ by aj bola pripustená
možnosť, že žalobca reklamnú tabuľu umiestnil, stalo sa tak až po odstúpení od nájomnej zmluvy zo

strany žalovaného, teda požadovaný zmluvný nárok žalobcu by nebolo možné priznať z dôvodu toho, že
táto zmluva odstúpením zanikla. Žalobca mal dostatočný časový priestor, aby zabezpečil vyhotovenie
reklamnej tabule, resp. aby dal reklamnú tabuľu vyrobiť, následne zabezpečiť jej umiestnenie tak, ako
bolo dohodnuté v zmysle zmluvy o nájme, čím by preukázal splnenie záväzku podľa tejto zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si svoj zmluvný záväzok nesplnil, žalovaný bol nútený z dôvodu

podstatného porušenia zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy, na základe čoho zanikol právny nárok na
požadovanie peňažnej sumy tak, ako to žiadal žalobca. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k podanému odvolaniu
vo výške 314,38 Eur včetne režijného paušálu a 20 % DPH.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 13Cob/351/2014-122 zo dňa 02.02.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení
rozhodnutia účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa

10.03.2015 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Krajskýsúdvodvolacomkonanípriposudzovaníodvolacíchdôvodovžalobcuobsiahnutýchvpísomnom
podaní zo dňa 5.8.2014 vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorým bol
viazaný podľa § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden dôvod výnimky vyplývajúci z

odsekov 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. K úplnosti skutkových zistení a k záveru okresného súdu, ktorý
nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov pána B. a pána I., krajský súd
uvádza, že uvedené neznamenalo nedostatočné skutkové posúdenie okresným súdom. V odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, prečo nevykonal dôkazy označené žalobcom. Okresný
súd mal za to, že doteraz vykonané dôkazy a hlavne to, čo vyplýva z fotodokumentácie, podľa ktorej

15.5.2012 na dohodnutom mieste nebola reklamná tabuľa umiestnená, nemôžu žalobcom navrhnuté
dôkazy túto skutočnosť vyvrátiť, keďže ani žalobca ani jeho právny zástupca fotodokumentáciu
vyhotovenú a zabezpečenú žalovaným nespochybnili. Okresný súd nielen v odôvodnení svojho
rozsudku, ale aj na pojednávaní konanom dňa 9.7.2014 vyhláseným uznesením, ktorým zamietol návrh
právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania, toto svoje rozhodnutie odôvodnil, keď okrem

iného v zápisnici z tohto pojednávania je zaznamenané, že zamieta výsluch svedkov navrhnutých
žalobcom,atovýsluchpána P.apánaP.B.sohľadomnadoterazvykonanédokazovanie.Nevykonaním
týchto svedeckých výpovedí ako dôkazov navrhnutých žalobcom, nedošlo k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu veci, ani k tomu, že by žalobca nemal umožnené dokazovanie v sporovom konaní.Okresný súd nielen v odôvodnení svojho rozsudku, ale aj v priebehu konania zdôvodnil svoj postup,
pre ktorý tieto dôkazy nevykonal, keďže doteraz vykonané dokazovanie a v neposlednom rade
fotodokumentácia žalovaného, z ktorej vyplýva výpovedná hodnota skutočnosti, že 15.5.2012 nebola

na určenom mieste umiestnená reklamná tabuľa, ktorá dokumentácia nebola spochybnená žalobcom,
dali zrejmý záver o neplnení zmluvnej povinnosti žalobcom.

Už v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že pokiaľ súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, tak takýto postup zásadne nemožno považovať ani za odňatie možnosti
konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o

tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje súd.
Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie
určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca ako odvolateľ aj využil, nebolo mu
postupom okresného súdu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Nevykonaniedôkazovpodľanávrhualebopredstávžalobcuniejeanipostupom,ktorýmbymusúdodňal

možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu
a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa zamietnutím
návrhužalobunavykonaniedôkazov,atovýsluchomsvedkapánaI.apánaB.svojimpostupomnevylúčil
žalobcu z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Ako bolo
vyššie zdôvodnené v zhode so záverom okresného súdu, nevykonanie dôkazov označených žalobcom

nenieslo so sebou ani nedostatočné skutkové zistenie s ohľadom na vykonané dôkazy a nepochybnú
fotodokumentáciu žalovaného zo dňa 15.5.2012.

Pokiaľ okresný súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania a opätovne vo vyvolanom
odvolacom konaní ani krajský súd, uvedený postup nevedie k záveru o porušení práv žalobcu,
pretože aj podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 vyplýva, že

kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Pokiaľ súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhnutý
dôkaz, je jeho povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal tieto dôkazy, k čomu
aj zo strany okresného súdu došlo, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil, prečo tieto
dôkazy nevykonal. Krajský súd uvádza, že záver okresného súdu o nevykonaní žalobcom navrhnutých
dôkazov výpoveďami svedkov bol odôvodnený, nechýbala mu predchádzajúca racionálna úvaha, ktorá

vychádzala z priebehu konania a stavu dokazovania. Krajský súd preto akceptoval postup okresného
súdu, ktorý nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to výpovede svedkov s prihliadnutím na rozsah,
charakter prevzatej zmluvnej povinnosti žalobcu a výsledky vykonaného dokazovania pred okresným
súdom, ktoré preukázali, že reklamná tabuľa počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným nebola nepretržite umiestnená na prenajatej reklamnej ploche.

Podľa názoru krajského súdu žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku nepreukázal, že podľa
zmluvného vzťahu so žalovaným si splnil svoju zmluvnú povinnosť, na základe ktorej vystavil faktúru
č. 1/2012, ktorou fakturoval prenájom reklamnej plochy podľa zmluvy na sumu 12.000 Eur. Žalobca
sa podľa zmluvy zaviazal zabezpečiť reklamnú tabuľu tak, aby táto bola umiestnená s účinnosťou
od 1.2.2012 na dočasne prenechanej reklamnej ploche na rekreačnej budove Rancha Amadeus vo

Valentovej v počte kusov 1 po celú dobu trvania zmluvy, t.j. do 30.11.2012, čo vyplynulo nielen z
Čl. 1 bodu 1., 2. zmluvy o nájme reklamnej plochy, ale aj z Čl. 2, z ktorého vyplýva spôsob dohody
nájomného 10.000 Eur + DPH za celé obdobie kalendárneho roku 2012. Takto bol vyjadrený zmluvný
záväzok žalobcu zabezpečiť nielen reklamnú tabuľu, ale zabezpečiť aj jej umiestnenie na dočasne
užívanej reklamnej ploche na rekreačnej budove Rancha Amadeus vo Valentovej v počte kusov 1 v

stave spôsobilom na riadne užívanie počas celej doby trvania zmluvy od 1.2.2012 do 30.11.2012, čomu
korešpondovala aj dohoda o jednorazovom nájomnom v sume 10.000 Eur + DPH za celé obdobie roku
2012.Z obsahových náležitostí zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 17.1.2012 s účinnosťou od 1.2.2012
nesporne vyplýva rozsah vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného, keď záväzkom žalobcu
bolo zabezpečiť reklamnú tabuľu a súčasne poskytnúť, resp. prenechať na dočasné užívanie reklamnú

plochu na rekreačnej budove Rancha Amadeus vo Valentovej v počte kusov 1, práve na ktorej
reklamnej ploche bude umiestnená žalobcom zabezpečená reklamná tabuľa. Okresný súd na základe
obsahových náležitostí zmluvy o nájme reklamnej plochy a výsledkov vykonaného dokazovania správne
skonštatoval, pokiaľ mal za to, že na jednej listine, a to na listine Zmluvy o nájme reklamnej plochy zo
dňa 17.1.2012 sa nachádza uzavretie dvoch typov zmlúv, ktoré sú účelovo na seba viazané, tak ako

to vyplýva z ust. § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak však z povahy alebo stranám
známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe
vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z
týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik
ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

Okresný súd vecne správne vyhodnotil, že obsahovo dohodnuté práva a povinnosti predstavovali typ

nájomnej zmluvy a druhým typom zmluvy pri zabezpečení reklamnej tabule bola zmluva o dielo. Práve
z rozsahu vymedzenia zmluvných záväzkov pre žalobcu potom následne vyplýva, či v prípade ich
nedodržania sa jedná alebo nejedná o podstatné porušenie zmluvy. Ako bolo už vyššie uvedené s
odkazom na Čl. 1 bod 1., 2., Čl. 2 uzavretej Zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 17.1.2012,
pri kumulácii dvoch typov právnych úkonov, a to zmluvy o dielo a nájomnej zmluvy, žalobca po dobu

trvania zmluvy, t.j. od 1.2.2012 do 30.11.2012 bol povinný zabezpečiť reklamnú tabuľu s umiestnením na
prenajatej ploche žalovaným určenej ako reklamnej plochy na dočasné užívanie na rekreačnej budove
Rancha Amadeus vo Valentovej v počte kusov 1 v stave spôsobilom na riadne užívanie. Pokiaľ bolo
dôkazmi preukázané, že počas doby trvania zmluvného vzťahu reklamná tabuľa zabezpečená žalobcom
nebola umiestnená na prenajatej reklamnej ploche počas celej doby, tak vzhľadom k charakteru a účelu

zmluvy o nájme reklamnej plochy, keď reklamnou činnosťou sa zabezpečuje propagácia žalovaného,
jeho činnosti a produkty na trhu, v prípade prerušenia takejto reklamnej činnosti je zrejmé, že v rámci
konkurenčného trhu ide o podstatné porušenie zmluvy. Ani v tomto smere preto nebol relevantný
odvolací dôvod žalobcu, ktorý namietal záver okresného súdu o podstatnom porušení zmluvy, pre ktoré
žalovaný od zmluvy o nájme reklamnej plochy odstúpil. V podstate uzavretím Zmluvy o nájme reklamnej

plochy zo dňa 17.1.2012 podľa jej obsahových náležitostí mal žalovaný záujem, aby bola zabezpečená
nepretržitá reklamná prezentácia žalovaného prenechaním reklamnej plochy na dočasné užívanie
žalovaným, aby táto reklama naplnila svoj účel a zmysel. Ak uvedené žalobca v zmysle uzavretej Zmluvy
o nájme reklamnej plochy zo dňa 17.1.2012 nezabezpečil, tak tento stav bolo nevyhnutné vyhodnotiť
ako podstatné porušenie zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaný si prenajal na dočasné užívanie reklamnú

plochu od žalobcu práve za účelom, že po dobu trvania zmluvy bude umiestnená reklama tak, ako sa
na túto povinnosť zaviazal podľa zmluvy o nájme reklamnej plochy žalobca. Ak ju počas celej doby
neplnil, tak oprávnene žalovaný odstúpil od Zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 17.1.2012 ako pre
podstatné porušenie zmluvnej povinnosti vzhľadom k charakteru, zmyslu a účelu reklamy žalovaného.

Bolo preukázané fotodokumentáciou, ktorá nebola spochybnená a ktorá je súčasťou prílohovej obálky

na č.l. 55 spisu, že 15.5.2012 reklamná tabuľa nebola umiestnená na prenajatej reklamnej ploche,
ktorú poskytoval žalobca žalovanému. To, že sa táto reklamná tabuľa tam nenachádzala ani v mesiaci
apríl 2012, bolo len logickým vyústením vykonaných dôkazov pred okresným súdom, keďže nebol
by dôvod na strane žalovaného, aby sa vracal dňa 15.5.2012 na miesto, kde mala byť prenajatá
reklamná plocha s umiestnením reklamnej tabule s preverením, či sa tam nachádza, pokiaľ by tam

už bola v mesiaci apríl 2012. Práve z titulu, že žalovaný si chcel preveriť, či sa reklamná tabuľa
nachádza na prenajatej reklamnej ploche, bol uvedené zisťovať aj opakovane v mesiaci máj 2012. Pri
zistení skutočnosti, že sa tam nenachádza, vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá je nepochybným dôkazom
o tom, že na prenajatej reklamnej ploche sa nenachádzala reklamná tabuľa žalovaného, a to dňa
15.5.2012. Z dôvodu uvedeného porušenia zmluvnej povinnosti preto správne postupoval žalovaný, ak

odstúpil od uvedenej zmluvy úkonom zo dňa 15.5.2012, ktorý, ak bol doručovaný na miesto podnikania
žalobcu, Laskár Valentová /Ranč Amadeus/ 74, 038 43, tak bolo namieste vyvodiť účinky doručenia
takéhoto hmotno-právneho úkonu odstúpenia od zmluvy práve cez ust. § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pri doručovaní úkonu odstúpenia na miesto podnikania žalobcu je zrejmé, že tento úkon sa
dostal do dispozície žalobcu. Nemožno sa stotožniť s odvolacím argumentom žalobcu, že vzhľadom k

podnikateľskej činnosti žalobcu, tento sa v mieste doručovania zásielky nenachádzal a nemal reálnemožnosť oboznámiť s obsahom zásielky, a to s úkonom odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.5.2012,
pretože aj žalobca je povinný pristupovať k plneniu si svojich záväzkov s odbornou starostlivosťou a
obozretnosťou,apretožalobcoviničnebránilo,abyoznámilžalovanémuadresu,naktorejbudepreberať

zásielky, k čomu však z jeho strany nedošlo. Naviac je potrebné dodať, že žalobca ani nepreukázal,
že nemal možnosť sa reálne oboznámiť s obsahom zásielky, a to s úkonom odstúpenia od zmluvy
zo dňa 15.5.2012. V podstate prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej
dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci
ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi. K účinnému

doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil,
postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle. Práve podľa názoru krajského
súdu doručovanie úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.5.2012 na adresu, resp. miesto podnikania
žalobcu je tým miestom doručovania, ktoré zakladá záver, že táto zásielka sa dostala do sféry dispozície
žalobcu a pokiaľ, ako tvrdil žalobca, sa s týmto prejavom vôle neoboznámil, tak uvedené nemôže byť
na ujmu účinkov doručenia úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.5.2012 žalobcovi ako k účinnému

doručeniu písomnosti vo vzťahu k osobe neprítomnej. Krajský súd konštatuje, že došlo k účinnému
doručeniu úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.5.2012 žalobcovi.

Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ žalovaný čiastočne plnil na faktúru žalobcu č.
1-2012, tak došlo k uznaniu aj zvyšku dlhu uplatneného žalobou v sume 9.122,50 Eur. V zmysle ust.
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka nebolo možné vzhľadom k ďalšiemu konaniu a správaniu sa

žalovaného usudzovať, že týmto čiastočným plnením žalovaný uznáva aj zvyšok pohľadávky žalobcu, a
to práve v súvislosti s úkonom odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.5.2012 a uplatnením zľavy z nájomného.
Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že odstúpením od zmluvy zo dňa 15.5.2012 zmluva
zanikla, a preto na strane žalobcu neexistoval zmluvný titul pre žalovanú pohľadávku 9.122,50 Eur,
naviac, keď táto predstavovala nájomné jednorazové za celé obdobie roku 2012.

Vo vzťahu k záverom okresného súdu, ktorý skonštatoval, že ani v mesiaci apríl 2012 nebolo preukázané
plnenie si zmluvnej povinnosti žalobcom, t.j. že na prenajatej reklamnej ploche bola umiestnená
reklamná tabuľa, s ktorým zhodnotením sa krajský súd stotožňuje, sa poukazuje aj na samotnú výpoveď
svedka pána M., ktorý nevedel presne uviesť, či tabuľa bola umiestnená na prenajatej reklamnej ploche
v marci, v apríli, alebo to bol koniec marca. Pokiaľ svedok uvedené nevedel presne uviesť, nemožno

vychádzať z argumentácie žalobcu, že z výpovede svedka M. E. vyplýva umiestnenie reklamnej tabule
na prenajatej reklamnej ploche aj v mesiaci apríl 2012. Ak svedok neuviedol presné obdobie, tak
nemožnoztohovyvodiť,žereklamnátabuľabolaumiestnenánaprenajatejreklamnejplocheajvmesiaci
apríl 2012.

Vzhľadom k uvedeným zhodnoteniam krajský súd nezistil ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu

ako relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozsudku
okresného súdu ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože na riadne,
úplne zistený skutkový stav veci bol aplikovaný správny právny predpis, a to rozhodné ustanovenia
hmotného práva, Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, ktoré sú v citácii uvedené v

odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované. V
podrobnostiach krajský súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a na jeho závery cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Je nepochybné, že žalobca
uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie zostatku faktúry č. 1/2012, ktoré plnenie malo základ v
Zmluve o nájme reklamnej plochy zo dňa 17.1.2012, avšak pokiaľ v rámci vyvolaného súdneho sporu

bolo preukázané, že žalobca nepreukázal splnenie zmluvného záväzku, za ktorý uplatnil nájomné, tak
správne postupoval okresný súd, ak žalobu žalobcu zamietol v spojení aj s preukázaním účinného
odstúpenia od zmluvy úkonom zo dňa 15.5.2012.

Ak krajský súd pri potvrdení rozsudku okresného súdu poukázal aj na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., tak nie je
potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré

už odzneli v odôvodnení rozsudku okresného súdu a s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Uvedený
postup krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS350/09 zo dňa 8. októbra 2009 a v súlade aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo 170/2005.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada
uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu, 1 x 253,94 Eur, 1 x 8,04 Eur režijný paušál +
20 % DPH = 52,40 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 314,38 Eur, ktoré je žalobca povinný
nahradiť žalovanému v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet zástupcu žalovaného

podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.