Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/80/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206225963
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1206225963.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľky: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Z. XX, proti

odporcovi: Stavebné bytové družstvo Bratislava II, IČO: 00 169 382, Strojnícka 8, Bratislava o zaplatenie
82,98 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 50,05 € istiny spolu s 9 % úrokom z omeškania od
30.03.2007 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa pôvodným návrhom zo dňa 16.10.2006 domáhala od odporcu zaplatenia 2.500 Sk,
úroku z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS odo dňa podania návrhu
do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 500 Sk za zaplatený súdny poplatok a to titulom
bezdôvodného obohatenia.

V priebehu konania navrhovateľka petit návrhu upravila v časti príslušenstva pohľadávky tak, že žiadala
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 10.08.2005 do zaplatenia. Súd uznesením na pojednávaní

dňa 28.08.2012, za účasti oboch účastníkov konania, zmenu návrhu pripustil.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, pôvodne vzniesol námietku premlčania.

Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 08.10.2007 podľa obsahu
ktorého si dňa 26.05.2004 dala navrhovateľka na vlastné náklady vymeniť bytové uzávery na TÚV a SV
v dvoch bytových stupačkách. Práce vykonal objednaný živnostník Y. Y., Y. XX, F., pričom si vyúčtoval

sumu 2.500 Sk (vrátane DPH), ktorú mu navrhovateľka podľa príjmového pokladničného dokladu dňa
26.05.2004 zaplatila.

Keď v roku 2005 odporca v bytoch nachádzajúcich v bytovom objekte, v ktorom býva aj navrhovateľka
vykonával výmeny uvedených uzáverov, u navrhovateľky výmenu nevykonal z vyššie uvedeného
dôvodu.

Navrhovateľka si po prvýkrát uplatnila požiadavku na vrátenie 2.500 Sk u odporcu v liste zo dňa
08.08.2005, ktorý je nazvaný ako - Reklamácia správy o hospodárení za rok 2004 a vyúčtovanie
nákladov na byt na rok 2004. A to konkrétne v bode III. na poslednej strane reklamácie.Podľa § 692 ods. 1 OZ nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu, prenajímateľovi potrebu
tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

Podľa § 691 OZ ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu
bytu, alebo ktorými je výkon nájomného práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom
upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne
vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo

zanikne, aj sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že vzťah medzi účastníkmi konania je
potrebné posudzovať ako vzťah medzi prenajímateľom (odporcom) a nájomcom (navrhovateľkou)
družstevného bytu.

Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala súdu hodnoverne listom vlastníctva, že
je vlastníčkou predmetného bytu. Jej tvrdenie ohľadne Družstva ROZVOJ a iných súdny sporov súd
považoval v predmetnej veci, vzhľadom na uvedené, za právne irelevantné.

Podľa § 583 OZ k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch

uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Z citovaného ustanovenia týkajúceho sa tzv. preklúzie je zrejmé, že k zániku práva musí súd prihliadnuť
aj bez návrhu.

Lehota šesť mesiacov uvedená v ust. § 691 OZ je lehotou prekluzívnou.

V tomto prípade prekluzívna lehota začala plynúť 26.05.2004 s tým, že právo bolo po prvýkrát uplatnené
u prenajímateľa dňa 08.08.2005, teda po plynutí šesťmesačnej prekluzívnej lehoty. Preto podľa názoru
súdu uplatnené právo zo strany navrhovateľky zaniklo v novembri 2004.

Vychádzajúc z uvedeného, súd návrh zamietol.

Vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu súd považoval, vzhľadom na obsah odporu proti
platobnému rozkazu, kde bola vznesená, za námietku preklúzie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech odporcu v spore.
Trovy odporcu vo výške 500 Sk vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor.

Proti tomuto rozsudku podala v stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, navrhla ho zmeniť a návrhu

vyhovieť z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozlišoval medzi nájmom družstevných bytov a nájmom
iných bytov a na vec nesprávne aplikoval ustanovenia § 691 a § 692 Obč. zíák. a nevypočul odporu k
jej dotazom uvedeným vo vyjadrení k odporu zo dňa 17.05.2007. Podľa jej názoru na vec sa vzťahuje
ustanovenie § 685 ods. 1 Obč. zák. upravujúce zmluvu o nájme družstevného bytu a ustanovenie § 687
ods. 3 Obč. zák., týkajúce sa drobných opráv v byte nájomcom - členom družstva a stanovy družstva

- odporcu, ktoré ona nepozná.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a podľa dôvodov uvádzaných v podanom odvolaní (§ 212 ods. 1
O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie (č.k. 12Co/30/2008-64 zo dňa

30.06.2009).

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 685 ods. 2 Obč. zák., nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť
za podmienok upravených v stanovách bytového družstva. Práva a povinnosti nájomcu - člena družstva- pokiaľ ide o vykonávanie drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou
údržbou bytu, upravujú stanovy družstva (§ 687 ods. 3 Obč. zák.)

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vrátiť.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala vrátenia úhrady nákladov, ktoré vynaložila 26.05.2004
na výmenu bytových uzáverov na teplú úžitkovú vodu (TÚV) a studenú vodu (SV) a to na základe

reklamácie vyúčtovania nákladov na byt za rok 2005. Nárok odôvodnila tým, že si 26.05.2004 bytové
uzávery TÚV a SV nechala na vlastné náklady vymeniť ako nutnú opravu. V roku 2005, keď odporca
vymieňal bytové vodomery k jej bytu patriace uzávery neboli vymenené z toho dôvodu, že boli nové.
Náklady, ktoré žiadala uhradiť boli rovnaké ako zaplatil odporca za výmenu vodomerov pri spoločnej
výmene vodomerov. Právne odôvodnenej náhrady v žalobnom návrhu neuviedla.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi
účastníkmi konania je vzťah prenajímateľa bytu (odporcu) a jeho nájomcu (navrhovateľka) a nárok je
uplatňovaný ako náhrada nákladov vynaložených na odstránenie závady brániacej riadnemu užívaniu
bytu podľa ustanovenia § 691 Obč. zák., ktoré stanovuje aj lehotu v ktorej sa musí táto uplatniť u
prenajímateľa bytu, uplynutím ktorej právo na náhradu zanikne. Záver o vzťahu účastníkov konania

vyvodil z prednesu zástupcu odporcu, že navrhovateľku považujú za nájomníčku bytu bez toho, aby
sa oboznámil s obsahom nájomnej zmluvy a jej porovnania so stanovami družstva, a tak tento nie
je dostatočne podložený skutkovými zisteniami v konaní, čo mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Súd prvého stupňa pochybil aj tým, že sa neoboznámil so stanovami odporcu, ktoré podľa
ustanovenia § 687 ods. 3 Obč. zák. upravujú vykonávanie drobných opráv v byte nájomcu - člena

družstva - navrhovateľky, čo mohlo tak isto mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa ďalej nebral do úvahy ani odôvodnenie žalobného návrhu podľa ktorého sa
navrhovateľka domáha od odporcu žalovanej sumy, ktorú zaplatila z vlastných prostriedkov, mimo
úhrady za užívanie bytu, v roku 2004, kedy si nechala sama vymeniť bytové uzávery teplej a studenej

vody. Ak potom odporca v roku 2005 nevymenil uzávery aj v byte, ktorý užíva ona, hoci v ostatných
bytoch ich vymieňal, bezdôvodne sa na jej úkor obohatil. I keď v odvolaní navrhovateľka namietala
konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení, že si náhradu nákladov vynaložených na montáž
vodomerov uplatnila ako bezdôvodné obohatenie odporcu, súd prvého stupňa sa mal vo veci zaoberať
i tým, či nárok, ktorý navrhovateľka právne neodôvodňovala, nepodlieha pod ustanovenie § 451 ods.

1 Obč. zák. Pre rozhodnutie o takto uplatnenom nároku mal súd prvého stupňa zisťovať, či výmenu
vodomerov odporca uhrádzal z úveru poskytnutého ešte v roku 1993 bytovému družstvu Rozvoj, ako
to tvrdila navrhovateľka, alebo z iných zdrojov a za situácie, že aj navrhovateľka prispievala do týchto
rovnako ako ostatní vlastníci a nájomníci bytom spravovaných družstvom, či v prípade, ak uzávery
neboli namontované aj v byte, ktorý užíva ona, nemala jej byť prislúchajúca suma vrátená, prípadne

poskytnutá ako zľava z úhrady za služby platené užívateľom družstevného bytu družstva. Bez zistenia
uvádzaných konkrétnych skutkových údajov nebolo možné o návrhu rozhodnúť, a to aj pokiaľ ide o
to, či boli zachované lehoty, v ktorých sa možno s úspechom domáhať daného nároku. Úlohou súdu
prvéhostupňatakbudezistiť,čisinavrhovateľkažalovanúsumuuplatňujeakonáhraduzanutnúvýmenu
uzáverov vody alebo či si uplatňuje svoj nárok z dôvodu reklamácie vyúčtovania nákladov na byt v časti

čerpania fondu opráv v roku 2005, keď sa na jej byte oprava (výmena) vodomerov neuskutočnila čomu
by nasvedčovali predložené doklady. Bude preto potrebné, aby súd prvého stupňa zaobstaral doklady
na základe ktorých odporca uplatnil proti navrhovateľke v rámci vyúčtovania nákladov za byt v roku
2005 v časti Ostatné položky, konkrétne Fond rezerva údržby a opráv sumu vo výške 6.824,25 Sk a
zistiť či v tejto sume nie je zaúčtovaná aj žalovaná suma za výmenu uzáverov, ktoré však navrhovateľke

vymenené neboli.

Z uvedených dôvodov teda odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. s tým, že o náhrade trov
konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí o veci samej. Podľa

odvolacieho súdu bude v ďalšom konaní povinnosťou súdu prvého stupňa riadne zistiť skutkových stav
veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.) vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a vyvodené
závery dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.Po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave si súd pripojil spisy tunajšieho súdu sp. zn. 7C/319/2000
a 7C/39/2003 z ktorých zistil tieto právne skutočnosti:

Na základe Dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 26.07.1966 uzatvorenej medzi navrhovateľkou
a Stavebným bytovým družstvom občanov „ROZVOJ“ pri ObNV Bratislava - Nivy sa navrhovateľka stala
užívateľkou, neskôr nájomníčkou družstevného bytu č. XX (neskôr č. XXX) na IV. poschodí na Z. G..
Č.. XX U. F.. Dodatkom k tejto dohode zo dňa 02.05.1991 bola navrhovateľke odovzdaná do užívania
garsónka č. XXX na K.. poschodí na Z. G.. Č.. XX U. F. ako ďalšia izba k bytu č. XXX.

Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bratislava II zo dňa 10.11.1994, zn.
OÚŽP-03/432/94/Ng-21, právoplatným dňa 02.12.1994, bola povolená zmena v spôsobe užívania
bytového domu „XX F..R.. - T. F. Z. X-XX“, súp. č. 3150, ktorá spočítavala vo využití garsóniek, ako
samostatných bytových jednotiek, na obytné miestnosti a sprchovací kúť, ktoré sa pričlenili k susednej
bytovej jednotke (povolená zmena v spôsobe užívania sa týkala aj bytu č, XXX garsónky č. XXX na K..

poschodí na Z. XX U. F.). Týmto rozhodnutím došlo v bytovom dome na Z. G.. Č.. X-XX k zmene počtu
bytových jednotiek na XXX b.j. oproti počtu XXX b.j.

Na základe Dohody o zlúčení SBD zo dňa 01.07.1972 došlo k zlúčeniu II. Stabilizačného SBD
zamestnancov bratislavských organizácií v Bratislave (ako družstva preberajúceho) a SBD občanov

„ROZVOJ“ pri ObNV Bratislava - Nivy (ako družstva zlučovaného) s tým, že členovia zlučovaného
družstva sa stali členmi preberajúceho družstva bez prerušenia členstva. II. Stabilizačné SBD
zamestnancov bratislavských organizácií v Bratislave bolo v roku 1974 zlúčené s SBD zamestnancov
Slovnaft, ktoré zmenilo názov na Stavebné bytové družstvo Bratislava II.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava I s.p. zn. Dr 1690/B (ktorý bol pripojený k spisu tun. súdu sp. zn.
7C/319/00) súd zistil, že na základe Uznesenia ustanovujúcej členskej schôdze SBD Rozvoj konanej
dňa 23.08.1990 a Protokolu o vyčlenení samosprávy Z. X-XX bol uznesením bývalého Obvodného súdu
Bratislava 1 zo dňa 10.09.1990, č.k. Db 18-2 povolený zápis SBD Rozvoj so sídlom Z. XX, Bratislava
do podnikového registra. Rozsudkom NS SR zo dňa 20.11.1991, sp.zn. 5 Cz 52/91 bolo rozhodnuté,

že uznesením ObS Bratislava I zo dňa 10.09.1990, č.k. Db 18-2 bol porušený zákon, toto uznesenie
bolo zrušené a vec vrátená ObS Bratislava 1 na ďalšie konanie. Uznesením ObS Bratislava 1 zo dňa
07.05.1992, č.k. Dr 1690/B bol povolený zápis SBD Rozvoj, Z.Y. XX, Bratislava do obchodného registra
s dňom vzniku 07.05.1992. NS SR rozsudkom zo dňa 30.09.1992, sp. zn. 3Cz 35/92 rozhodol, že
uznesením ObS Bratislava 1 zo dňa 07.05.1992, č.k. Dr 1690/B bol porušený zákon, toto uznesenie

zrušil a vec vrátil ObS Bratislava 1 na ďalšie konanie. Obvodný súd Bratislava 1 uznesením zo dňa
10.01.1994, č.k. Dr 1690/B zamietol návrh na zápis SBD Rozvoj Bratislava do obchodného registra,
toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Mestského súdu Bratislava zo dňa 15.08.1994, sp. zn. 19Cb
93/94, právoplatným dňa 26.09.1994.

Dňa 20.12.1993 uzatvorili SBD Rozvoj ako prevádzajúci a navrhovateľka ako nadobúdateľ zmluvu
o prevode družstevného bytu do vlastníctva, ktorej predmetom bol 3-izbový byt č. XXX/XXX na K..
poschodí na Z.Q. G.. Č.. XX, F.. Vklad do katastra bol povolený dňa 30.12.1993.

Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 19.05.1997, č. II.-2058/97,

právoplatným dňa 30.09.1997, opravil chybný údaj katastra nehnuteľností, katastrálne územie C., LV č.
XXXX v časti F. - vlastníci tak, že zrušil zápis vlastníka: SBD Rozvoj Bratislava, Chlumeckého 11, IČO:
684 007 a zapísal vlastníka: SBD Bratislava II, Strojnícka 8, Bratislava, IČO: 169 382 s tým, že ostatné
údaje na liste vlastníctva ostávajú nezmenené.

Na základe tohto rozhodnutia bol teda odporca zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník obytného domu
Z. X-XX, F., súp. č. XXXX.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľka sa nestala vlastníčkou predmetného bytu,
vlastníkom je odporca a navrhovateľka je v postavení nájomcu bytu.

Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby sa oboznámil s obsahom Stanov SBD Bratislava II v
súvislosti s úpravou vykonávania drobných opráv v byte. Zo Stanov platných od roku 2003, teda platných
aj v roku 2004, resp. v roku 2005 súd zistil, v časti práv a povinností členov družstva je riešenávšeobecne otázka bežnej údržby a opráv v byte s tým, že explicitne otázka tzv. drobných opráv nie
je. V danom prípade sa nejednalo o drobnú opravu, ale o údržbu v bytoch (výmena uzáverov teplej a
studenej vody v bytových stupačkách), čo nebolo správne ani medzi účastníkmi konania, teda ani jeden

z účastníkov vykonanú výmenu uzáverov resp. ventilov nepovažoval za drobnú opravu. Tento záver
súdu je podložený aj tým, že uvedená výmera uzáverov v roku 2005 bola hradená z fondu prevádzky,
údržby a opráv bytového domu. V tejto súvislosti bolo nesporné, že výmena v roku 2005 nebola hradená
z úveru z roku 1993. Pokiaľ navrhovateľka si dala uzávery vymeniť už v roku 2004, konala tak svojvoľne,
bez potreby nutnej výmeny, pretože k žiadnej poruche v jej byte nedošlo, pričom opak nepreukázala.

Jednoducho povedané navrhovateľka v byte v ktorom je nájomníčkou si dala vymeniť uzávery vody,
resp. ventily samostatne už v roku 2004 a preto v roku 2005, keď odporca tieto uzávery menil v celom
bytovom dome Z. X-XX, F. v počte XXX ks sa jej táto výmena už nedotkla a v jej byte nebola vykonaná.

Z mesačného preddavkového listu (č.l. 115) platného od 01.01.2005 vyplýva, že navrhovateľka mala
platiť mesačne do fondu údržby a opráv (rezerva) sumu 569 Sk, čo ročne predstavuje sumu 6.828 Sk.

Z toho potom vyplýva, že pokiaľ vo vyúčtovaní nákladov za byt užívaný navrhovateľkou za rok 2005 je
nákladová položka v súvislosti s fondom údržby a opráv uvedená vo výške 6.824,24 Sk, táto predstavuje
súčet jej mesačných platieb do tohto fondu a nepredstavuje vyúčtovanie konkrétnych nákladov, resp. za
výmenu uzáverov resp. ventilov v predmetnom byte navrhovateľky.

V tejto súvislosti je potrebné pre úplnosť uviesť, že byt ktorý navrhovateľka užíva je bytom družstevným,
teda jeho vlastníkom je odporca a navrhovateľka je iba jeho nájomníčka. Účastníkom zmluvy o výkone
správy bytového domu je potom odporca a nie navrhovateľka a odporca je preto povinný prispievať do
fondu prevádzky, údržba a opráv. Ako vyplýva zo stanov odporcu (č.l. 60) na tento účel odporca vytvára
tzv. rezervu na opravu a údržbu, v ktorej odporca uhrádza preddavky do fondu prevádzky, údržby a

opráv za byty, ktoré sú vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľka uhrádzala mesačne zálohové platby do
rezervy podľa čl. 60 Stanov SBD Bratislava II.

Súd si v konaní od odporcu zisťoval cenu 4 ks uzáverov v bytových stupačkách. Tento predložil
relevantnédoklady,zktorýchsúdzistil,žecelkovácenazavýmenustupačkovýchuzáverovresp.ventilov

SV a TÚV v dome na Z. X-XX U. F. bola vyfakturovaná faktúrou č. 933051004 zo dňa 31.03.2005 vo
výške 75.768 Sk (vrátane DPH)., keďže vymenených bolo 201 ks ventilov, cena za výmenu 1 ks ventilu
predstavuje sumu 376,95 Sk a za výmenu 4 ks potom sumu 1.507,80 Sk, čo je v prepočte 50,05 €.

Súd považoval doklady preukazujúce výšku ceny za výmenu ventilov za dôveryhodné, aj keď

navrhovateľka ich viackrát spochybňovala, keďže odporca jej námietky vo všeobecnosti všetky vyvrátil,
svoje tvrdenia podoprel listinnými dôkazmi (objednávkové, výdavkové, fakturačné doklady, atď).

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať do
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisov alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlho prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Po doplnení dokazovania po zrušení napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, tento dospel k

záveru, že na predmetnú vec nemožno aplikovať ust. § 691 OZ, keďže nebolo preukázané, že by sa
jednalo o odstránenie závady brániacej riadnemu užívaniu bytu alebo závadu, ktorou by bol výkon
nájomného práva ohrozený. Preto navrhovateľka nemusela náhradu vynaložených nákladov uplatniť u
odporcu bez zbytočného odkladu a nedošlo ani k preklúzii jej práva.

Navrhovateľka v priebehu konania svoj nárok kvalifikovala ako vydanie bezdôvodného obohatenia.

Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že sa odporca skutočne na úkor
navrhovateľky bezdôvodne obohatil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení OZ. Ako už bolo
uvedené vyššie, vlastníkom bytu, v ktorom býva navrhovateľka, je odporca. V konaní nebolo sporné,
že v roku 2005 došlo k celoplošnej výmene stupačkových uzáverov SV a TÚV v bytovom dome na

Z. X-XX U. F.. V byte, ktorý užíva navrhovateľka však tieto ventily vymenené neboli, keďže krátko
predtým si ich navrhovateľka dala vymeniť na vlastné náklady. Preto sa z fondu prevádzky, údržby
a opráv v roku 2005 nevynaložili prostriedky na výmenu uvedených uzáverov v byte, v ktorom býva
navrhovateľka. Teda jednoducho povedaná sa ušetrili v prospech odporcu. Prostriedky na uvedenom
fonde vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, teda aj vo vlastníctve

odporcu. Je nesporné, že v predmetnom prípade, navrhovateľka zálohové platby do fondu prevádzky,
údržby a opráv platila a súčasne jednoznačne preukázala, že za výmenu uzáverov v roku 2004 zaplatila
2.500 Sk živnostníkovi Y. Y..

Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia súd má za to, že túto nie je možné určiť sumou, ktorá

navrhovateľka za výmenu zaplatila, keďže túto si dala vykonať bez súhlasu odporcu. Bezdôvodným
obohatením je len suma, ktorá sa ušetrila tým, že v roku 2005 výmena uzáverov v byte, v ktorom
býva navrhovateľka nebola vykonaná, teda náklady na výmenu 4 ks uzáverov resp. ventilov, ktoré boli
vynaložené v rámci celoplošnej výmeny realizovanej v roku 2005, boli predstavované sumou 50,05 €,
preto súd v tejto časti nároku vyhovel a vo zvyšku ho zamietol ako nedôvodný.

Právo uplatnené navrhovateľkou v tomto konaní nie je premlčané, keďže premlčacia lehota začala
plynúť až odvtedy, keď bola realizovaná celoplošná výmena v marci roku 2005, kedy bezdôvodného
obohatenie vzniklo a kedy sa navrhovateľka po prvýkrát o ňom mohla dozvedieť a návrh na začatie
konania bol podaný v októbri 2006, teda pred uplynutím premlčacej doby.

Keďže sa odporca dostal s plnením do omeškania, súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania, ale nie
je výške od dátumu ako požadovala. Súd jej priznal úrok z omeškania vo výške 9 % (žiadala 9,5 %) ročne
od 30.03.2007 (žiadala do 10.08.2005) do zaplatenia. Navrhovateľka síce založila do spisu niekoľko
listov, ktorými vyzývala odporcu na vrátenie peňazí za výmenu uzáverov (súd poukazuje na to, že ale

iba vo výške za ktorú bola realizovaná výmena v ostatných bytoch), avšak ničím nepreukázala, či a kedy
tieto listy boli doručené odporcovi. Súd preto považoval za kvalifikovanú výzvu na plnenie podľa § 563
OZ až doručenie platobného rozkazu odporcovi dňa 29.03.2007. Odporca sa teda dostal do omeškania
až do 30.03.2007. K uvedenému dátumu bola výška úroku z omeškania v súlade s nariadením vlády
č. 87/1995 Z.z. 9 % ročne.

Súd preto v časti príslušenstva pohľadávky návrh navrhovateľky čiastočne zamietol, tak ako je uvedené
vyššie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže obidve procesné strany mali vo veci

čiastočný úspech aj neúspech.

Súd preto v časti náhrady trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ((§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).