Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Bahníková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/108/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212763
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211212763.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská
48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01
Bratislava, proti žalovanému: P1, s.r.o., Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava, IČO: 36 748 145, zast.
alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 17.805,36
eura s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/212/2011-150 zo dňa 9.3.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/212/2011-150 zo dňa
9.3.2015 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.
V odôvodnení súd uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 18.5.2011 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 17.780,24 eura spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania titulom
neuhradených faktúr vystavených žalovanému za dodanie pitnej vody a odvedenie odpadovej a
zrážkovej vody.
Uznesením č.k. 24Cb/212/2011-111 zo dňa 13.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2014,
súd prvého stupňa pripustil zmenu žaloby tak, že žalované plnenie predstavuje istinu vo výške 17.805,36
eura, úroky z omeškania a trovy konania.
Podaním doručeným elektronicky dňa 18.2.2015, doplneným písomne dňa 19.2.2015, podal žalobca
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd žalovanému zakázal predať,
darovať, vložiť do obchodnej spoločnosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX H. pre L.M. Ú. F. Okresným Ú. H. R., L. O. K. D. A. V. L. D.. Č.. XXXXX/
X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/
XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX K. E. E..Č.. XXXX na D.. Č.. XXXXX/X, E. E..Č..
XXXX na D.. Č.. XXXXX/XX, E. E..Č.. XXXXX na D.. Č.. XXXXX/XX, E..Č.. XXXXX na D.. Č.. XXXXX/
XX, alebo aby zriadil k týmto nehnuteľnostiam záložné právo alebo iným spôsobom zaťažil, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote
3 dní zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu 17.805,36 eura.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že z plomby zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX pre L. Ú. F. je zrejmé, že časť nehnuteľného majetku žalobcu má byť prevedená
na nového vlastníka. Podľa názoru žalobcu je uvedené nepochybne snahou žalovaného zbavovať sa
svojho nehnuteľného majetku, pričom je tu predpoklad, že s ohľadom na zápisy na predmetnom listevlastníctva si voči žalovanému uplatňujú svoje nároky aj ďalší veritelia, a aj z tohto dôvodu je budúci
výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.
Súd poukázal na ustanovenia § 75 ods. 1, 2 a 6, § 76 ods. 1 písm. d), e), f), § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p.
Súd uviedol, že v predmetnom prípade žalobca neosvedčil, že vzájomné vzťahy účastníkov konania sú
narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu prostredníctvom nariadenia predbežného
opatrenia. Argumentácia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je v rovine žalobcových
domnienok a nepoukazuje na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ku ktorej by mohlo
dôjsť v prípade nenariadenia predbežného opatrenia. Žalobca podľa súdu neosvedčil, že majetkový
substrát žalovaného, z ktorého by žalobcov nárok mohol byť prípadne uspokojený, je tvorený výlučne
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi v L..Ú.. F. na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa názoru súdu samotný
predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného nie je možné považovať za zbavovanie sa majetku na
úkor žalobcu. Súd nemôže automaticky predpokladať, že ide o úmyselné konanie žalovaného, ktorým
sa snaží ukrátiť veriteľov. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi dobrovoľne a v lehote splatnosti neuhradil
jeho pohľadávku, nie je podľa súdu kvalifikovaným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia.
Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX pre L. Ú. F. je zapísaná plomba
na základe záznamu - Z 1142/2015, a nie na základe začatého konania o zmene vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva, ktoré konanie sa zapisuje na základe plomby
s označeným „V“. Z listu vlastníctva č. XXXX tak nevyplýva, že žalovaný sa nehnuteľností mieni
zbaviť. Súd tiež uviedol, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zbavení sa
nehnuteľností nie je dané aj z toho dôvodu, že k uvedeným nehnuteľnostiam už boli vydané predbežné
opatrenia zakazujúce nakladať s nehnuteľnosťami, a to v iných konaniach vedených voči žalovanému.
Uloženie rovnakého zákazu žalovanému je tak v súčasnosti podľa súdu neúčelné, nehospodárne a
neopodstatnené. Žalovaný na základe predchádzajúcich predbežných opatrení v súčasnosti nemôže
žiadnym spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami.
Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu vo výške
17.805,36 eura, súd uviedol, že žalobca rovnako nijakým spôsobom nepreukázal nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie nenahrádza podľa súdu hmotnoprávne inštitúty,
ktorými je možné zabezpečiť pohľadávku pre prípad, keď dlžník nemôže alebo nechce dobrovoľne plniť
svoj dlh.
Keďže žalobca súdu neosvedčil existenciu bezprostredného a konkrétneho nebezpečenstva ujmy
hroziacej právu uplatňovanému žalobcom v konaní, súd nedospel k záveru, že sú splnené zákonné
predpoklady (§ 74, § 75, § 76, § 102 O.s.p.) pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie. Uviedol, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
predostrel súdu dôvody, pre ktoré žiada jeho nariadenie. Z postoja žalovaného v konaní možno podľa
žalobcuvyvodiťzáver,žecieľomžalovanéhojeoddialiťrozhodnutiesúduaznemožniťvýkonrozhodnutia
v danej veci. Obrana žalovaného sa pritom týka výlučne časti nároku uplatneného žalobou, a to nároku
na zaplatenie stočného. Vo zvyšku nebol podľa žalobcu jeho nárok žiadnym relevantným spôsobom
rozporovaný, t.j. nie je medzi účastníkmi konania sporný.
Žalobca tiež poukázal na to, že dlžná suma predstavuje nezanedbateľnú čiastku, pričom minimálne z
listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný má viacero veriteľov, v prospech ktorých je na predmetnej
nehnuteľnosti zapísané záložné právo a počet známych veriteľov uvedených na liste vlastníctva narastá.
Z uvedeného možno podľa žalobcu vyvodiť záver, že v prípade jeho úspechu v konaní bude otázne, či
bude v možnostiach žalovaného zaplatiť dlh žalobcovi.
Žalobca poukázal aj na to, že v decembri 2014 pribudol na liste vlastníctva č. XXXX ďalší zákaz
nakladania s nehnuteľnosťou uložený žalovanému, ktorý platí až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Preto názor súdu, že uloženie rovnakého zákazu žalovanému je v súčasnosti
neúčelné, nehospodárne a neopodstatnené, nepovažuje žalobca za relevantný, nakoľko napriek
už existujúcemu predbežnému opatreniu z októbra 2013, Okresný súd Bratislava II v konaní sp.
zn. 22Cb/140/2013 nariadil žalovanému ďalší zákaz nakladať s nehnuteľnosťou. Predmetné zákazynakladaniasnehnuteľnosťoupritomplatialendoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamejvkonkrétnych
súdnych konaniach, ktoré môžu byť v blízkej budúcnosti ukončené, čím by zapísané predbežné
opatrenia zanikli a žalovaný by tak dostal opäť právo disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou. Žalobca
uviedol, že jeho nárok uplatnený v tomto konaní by tak nebol žiadnym spôsobom chránený, žalovaný by
mal možnosť zbaviť sa svojho majetku a možnosť vymoženia pohľadávky žalobcu by tak bola otázna.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, alebo aby zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi navrhované predbežné opatrenie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení odvolací súd podľa § 219 ods.
2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím
dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
Odvolací súd predovšetkým poukazuje na správny argument súdu prvého stupňa, že na liste vlastníctva
č.XXXXpreL.M.Ú.F.jezapísanáplombanazákladezáznamu-Z1142/2015,anienazákladezačatého
konania o zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré konanie sa zapisuje na základe plomby
s označeným „V“. Z listu vlastníctva č. XXXX tak nevyplýva, že žalovaný sa nehnuteľností mieni zbaviť.
Uvedenú skutočnosť žalobca nenamietal ani v odvolaní. Týmto bol teda vyvrátený základný dôvod, o
ktorý žalobca opieral svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Navyše, plomba nie je vyznačená
na všetkých parcelných číslach, ale len na parcele č. XXXXX/X.
Ďalšie dôvody, týkajúce sa postoja žalovaného v predmetnom konaní, to, že obrana žalovaného sa
týka výlučne časti nároku uplatneného žalobou, že dlžná suma predstavuje nezanedbateľnú čiastku, že
žalovaný má viacero veriteľov a počet známych veriteľov uvedených na predmetnom liste vlastníctva
narastá, sú irelevantné z hľadiska konania o predbežnom opatrení. Takisto argumenty žalobcu, týkajúce
sa zákazov nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami vydaných v iných konaniach, a to, že zánikom
zapísaných predbežných opatrení by nárok žalobcu nebol žiadnym spôsobom chránený, žalovaný by
mal možnosť zbaviť sa svojho majetku a možnosť vymoženia pohľadávky žalobcu by tak bola otázna,
sú len úvahami a domnienkami žalobcu.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz,
pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh
neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo znášal;
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia;
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Základnou podmienkou predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú
a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho
rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia ponúknuť dôkazné prostriedky na osvedčenie ohrozeného
stavu vzťahov medzi účastníkmi alebo ohrozenia nároku, ako aj osvedčenie nároku navrhovateľa aspoň
v základných skutočnostiach potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku ako aj záveru, či jepredbežné opatrenie potrebné. Vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené, toto
ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí preukázať.
Na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy nielen tvrdiť alebo predpokladať, ale je potrebné túto existenciu aspoň v základných skutočnostiach
aj preukázať. Žalobca svoje tvrdenia o existencii nebezpečenstva ujmy bezprostredne hroziacej nijako
neosvedčil, neosvedčil, že snahou žalovaného je znemožniť výkon rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodne podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p. až v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.