Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/693/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212341
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712212341.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni Y. L., rod. R., nar. XX. augusta
XXXX, S. XXX, J. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom

Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3.948,21 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/335/2012-96
zo dňa 06. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 12C/335/2012-96 zo dňa 06. 09. 2013 zamietol návrh navrhovateľa
v istine a príslušenstve, odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal a navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr.
Andreja Cifru trovy konania vo výške 561,89 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom zo dňa 9. augusta 2012 si uplatnil voči

odporkyni právo na zaplatenie 3.948,21 Eur, pozostávajúce z istiny 2.958,83 Eur, úroku 908,53 Eur
a zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 80,85 Eur. Pohľadávka navrhovateľa vyplýva zo Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23. 09. 2009 medzi postupcom GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava,
IČO: 17 324 220 a navrhovateľom. Postupca zaslal odporkyni oznámenie o postúpení pohľadávok.
Postupca nadobudol pohľadávku s účinnosťou od 01. 04. 2006 na základe Zmluvy o predaji podniku
uzatvorenej medzi predávajúcim GE Money Multiservis, k. s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 35 783 214

a kupujúcim postupcom. Pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o úvere č. 1112717844, zo dňa 12. 10. 2007.
Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobník poplatkov tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Postupca poskytol odporkyni úver 3.319,39 Eur, odporkyňa sa zaviazala
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Okresný
súd došiel k záveru, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú vec a že zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky, preto s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a ustanovenia zo zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj s poukazom na premlčanie nároku navrhovateľa, návrh
zamietol.Odporkynináhradutrovkonaniavzmysle §142ods.1O.s.p.nepriznal,nakoľkotrovykonania
si neuplatnila. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a

vyhovieť návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového i odvolacieho
konania. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyčítal okresnému
súdu, že prihliadol na námietku premlčania, pričom poukázal na to, že aby nastali právne účinky v
spojení s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby

dlžník v čase uznania mal vedomosť o premlčaní dlhu. Podpísaním dohody s odporkyňou o uzavretí
splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 18. januára 2011 došlo k začatiu plynutia novej 10
ročnej premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok
plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Takáto forma dohody medzi veriteľom

a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku
zo strany veriteľa. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom považuje za zarážajúci, kedy
súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporca sa dohodol s veriteľom na splátkach a zároveň
uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ považuje takéto vyhodnotenie listinných dôkazov
za neodôvodnenú ochranu odporcu ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.
Zároveňodvolanímnapadolajrozsudokvčastipriznanianáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovis

tým, že trovy právneho zastúpenia nepovažuje za účelne vynaložené vzhľadom k charakteru vedľajšieho
účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľ mal za to, že úmyslom zákonodarcu
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadenými subjektami, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a
personálne vybavené a odborne kompetentné bez potreby právneho zastúpenia.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Vedľajší účastník vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť
v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu
podľa § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. zrušil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Je nepochybné, že navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal voči odporkyni
zaplatenie sumy 3.948,21 Eur s príslušenstvom na základe postúpenia pohľadávky od spoločnosti
(postupcu) GE Money, a. s., Bratislava zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch uzavretej
medzi GE Money, a. s. Bratislava a odporkyňou dňa 12. októbra 2007. Právny vzťah medzi

poskytovateľom úveru a odporkyňou je možné charakterizovať ako vzťah spotrebiteľský a uvedenú
zmluvu je možné charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Návrh na začatie konania navrhovateľom EOS KSI Slovensko, s. r. o. Bratislava voči
odporkyni bol podaný na Okresný súd Zvolen 9. augusta 2012. Podľa § 172 ods. 9 O. s. p., ak sa
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd

nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Nie je zrejmé, či a v akom rozsahu okresný súd skúmal, či zmluva, na základe ktorej navrhovateľ
si uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy ako spotrebiteľská zmluva, obsahuje neprijateľné
podmienky, avšak dňa 14. septembra 2012 vydal platobný rozkaz č. k. 24Ro/164/2012-18, ktorým uložil

odporkyni, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu 3.948,21
Eur, úrok z omeškania vo výške 435,51 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.958,83 Eur
od 12. mája 2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 236,50 Eur, súdny poplatok na účet navrhovateľa
a trovy právneho zastúpenia v sume 356,93 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa alebo aby v
tej istej lehote podala písomne odpor na súde. Tým, že okresný súd vydal platobný rozkaz akceptoval

zmluvu, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy ako zmluvu, ktorá
neobsahuje neprijateľné podmienky.Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 24Ro/164/2012-18 zo dňa 14. septembra 2012 bol
doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa 8. októbra 2012 a odporkyni 5. októbra 2012.

Dňa 19. septembra 2012 bolo doručené Okresnému súdu Zvolen oznámenie o vstupe vedľajšieho
účastníka, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov do konania. Vedľajší účastník
zároveň s oznámením o vstupe do konania žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami.
Okresný súd doručoval právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka návrh na začatie konania vo veci
samej, ako aj platobný rozkaz, ktoré boli doručené 5. októbra 2012 na adresu právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta.

Na Okresný súd Zvolen bol doručený 8. októbra 2012 odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému
rozkazu.

Okresný súd Zvolen akceptoval odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom a ďalej

postupoval v zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. Vydaný platobný rozkaz považoval za zrušený zo zákona a
vo veci nariadil pojednávanie na deň 6. septembra 2013, kde na pojednávaní rozhodol vo veci samej
rozsudkom č. k. 12C/235/2012-96.

Odporkyňa odpor proti platobnému rozkazu nepodala.

V zmysle § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení do 31. 12.
2014). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za
seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení

všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva

je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka
na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch
dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného

predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. („Do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším

účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého
z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom
štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore
niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho
účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v

ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie.
To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom
(rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz. Skrátené konanie
v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže
sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu rýchlosť

a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovanému zásada „bdelým patrí právo“. Pokiaľ žalovaný v
tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz sa vydáva spravidla bez jeho
vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa doručuje až spolu s platobným
rozkazom, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), a teda žalovaný v tomto štádiu konania neuplatňujesvoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do
konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva,
ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu

podaný odpor (porovnaj Občanský soudní řád, Komentář, I. díl, Panorama Praha 1985, str. 421).

Z chápania tzv. skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, ako zjednodušeného
konania umožňujúceho rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t. j.
nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. 12. 2006, ktorým sa
zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie o európskom
platobnom rozkaze“). V tomto nariadení sa inak výslovne uvádza, že nenahrádza ani neharmonizuje
(a teda nespochybňuje) existujúce mechanizmy vymáhania nesporných nárokov podľa vnútroštátneho
práva (bod 10 úvodnej časti).

Konanie, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom
(užšom) zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa
platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. I keď zákon vyžaduje odôvodnenie odporu,
neupravuje žiadne náležitosti tohto odôvodnenia. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho
konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za

splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po
takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok sporným
(odporujemu),môžebyťnaplnenýzmyselaobsahvedľajšiehoúčastníctva,pomáhaťvkonaníhlavnému
účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva
podľa § 93 ods. 2 O. s. p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O. s.
p.). Možnosť rýchlej a účinnej obrany žalovaného proti platobnému rozkazu v podobe podaného
odporu je realizáciou jeho zodpovednosti za naplnenie zásady "vigilantibus iura" (nech si
každý chráni/stráži svoje práva).

Z hľadiska historicko-právneho výkladu možno poukázať na názor právnej teórie týkajúci sa vzniku
účinkov vedľajšieho účastníctva v súvislosti s rozkazným konaním ako procesných inštitútov upravených
v § 84 až 88 a v § 585 až 605 Občianskeho sporového poriadku (Zák. čl. 1/1911). Podľa tohto názoru,
vedľajší účastník (intervenient) môže do sporu zasiahnuť v odpore proti platobnému rozkazu,
ktorý v zmysle § 595 tohto predpisu mohol podať len dlžník /porovnaj Občiansky sporový poriadok (Zák.

čl. 1/1911), druhé rozšírené a prepracované vydanie, vydaný Tlačou kníhtlačiarne Andreja, úč. spol. v
Bratislave, fil. v Žiline, rok 1943, str. 62.

Vyššieuvedenéznamená,žeoznámenímtretiehosubjektu,ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastník
na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho

účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so
zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu takýmto subjektom.

Právny názor, podľa ktorého v tzv. skrátenom konaní nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva

tretieho subjektu na strane žalovaného, vyslovil Najvyšší súd už v uznesení z 10. októbra 2012
sp. zn. 6 Cdo 207/2011 a následne aj v uzneseniach z 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013
a z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012 (dostupné na www.najpravo.sk
- judikatúra).

Pripustenie vzniku vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného už v skrátenom konaní by vyvolalo
viaceré právne otázky, napr. otázku, či sa aj vedľajšiemu účastníkovi má doručiť platobný rozkaz do
vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia, či sa mu vôbec má doručiť platobný rozkaz, ak
oznámil vstup do konania až po jeho vydaní (vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z § 154 ods. 1 O.
s. p., v zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia či vydania rozhodnutia),

či má právo podať odpor, ak ustanovenie § 174 ods. 2 výslovne priznáva právo podať odpor len
odporcovi, odkedy mu plynie lehota na podanie odporu, či ním podaný odpor má rovnaké účinky
ako odpor podaný odporcom, t. j. zrušenie platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta O. s. p.
Podľanázorudovolaciehosúdukladnáodpoveďnatietootázkybyznamenalatvorbunovýchprocesnýchpravidiel súdom, ktorá by presiahla rámec prípustného sudcovského dotvárania práva, najmä ak O. s. p.
je právnym predpisom verejnoprávnej povahy. Došlo by tým k neprípustnému narušenia princípu deľby
moci ako jednej zo základných charakteristík právneho štátu.

Realizáciou ochrany spotrebiteľa, zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie § 172
ods. 9 O. s. p., podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky. Prípadné nerešpektovanie tohto zákazu súdom nemožno riešiť neprípustným

(princípu deľby moci odporujúcim) vytváraním nových procesných pravidiel meniacich zmysel inštitútu
vedľajšieho účastníctva. Je vecou zákonodarcu, aby zvážil rozšírenie ochrany spotrebiteľa v skrátenom
konaní napr. zavedením inštitútu prieskumu platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci obdobne ako túto
možnosť upravuje už spomínané Nariadenie o európskom platobnom rozkaze.

Aj v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt považovaný za vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného už v štádiu skráteného konania, nebol by oprávnenou
osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t.
j. právo urobiť uplatnený nárok sporným, má v zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. výslovne len odporca
(žalovaný). Ide o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad
občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporu

odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa
prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného.
Na rozdiel od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie odporu okamžité
a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá O. s. p.). V prípade

podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska
žalovaného stalo bezpredmetné. Žalovaný by už totiž účinky podaného odporu nemohol
zvrátiť (žiadne takéto pravidlo O. s. p. neobsahuje). V dôsledku toho právna úprava ako aj závery súdnej
praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi
ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie

odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné (pozri rozhodnutie NS SR č. k. 6 MCdo 3/2014
z 21. augusta 2014).

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I.ÚS 466/2014-11 zo dňa 13. augusta 2014 sťažnosť
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom

vychádzal z dôvodov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/760/2013 z 31. januára
2014, ktorý taktiež poukazoval na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/357/2012.

Nakoľko odporkyňa odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Zvolen č. k. 24Ro/164/2012-18

zo dňa 14. septembra 2012 nepodala, vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v štádiu
skráteného (rozkazného) konania nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, preto
neprichádzalo do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu týmto subjektom, tak nemožno
považovať vydaný platobný rozkaz za zrušený podaním odporu vedľajším účastníkom, Združením na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov. K zrušeniu platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2

O. s. p. podaním odporu nedošlo, preto okresný súd nemal vo veci nariadiť pojednávanie a rozhodnúť
rozsudkom. Pokiaľ okresný súd napriek tomu vydal rozsudok, takýto rozsudok bolo potrebné zrušiť v
zmysle § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p., nakoľko v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo. Vec sa
tak dostáva do štádia, kedy o odpore proti platobnému rozkazu podaného vedľajším účastníkom nebolo
rozhodnuté.

Rozsudok okresného súdu odvolacím súdom bol zrušený. Trovy odvolacieho konania napriek tomu,
že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podával navrhovateľ, však navrhovateľovi odvolací súd
nepriznal v zmysle § 224 ods. 1 v nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko k zrušeniu rozsudku
okresného súdu nedošlo na základe účelného uplatňovania alebo bránenia práva navrhovateľom proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal tak, ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., ale z
dôvodu vady konania pred súdom prvého stupňa, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť, nakoľko táto
vada konania mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.