Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4MCdo/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612206231
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Bakošová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4612206231.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni H., bývajúcej v K., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 374,10 Eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8 C 47/2013, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21. júna 2013 sp. zn. 25 Co
160/2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 21. júna 2013 sp. zn. 25 Co
160/2013 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Topoľčany 20. júla 2012 sa navrhovateľka domáhala voči
odporkyni zaplatenia sumy 374,10 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5
(ďalej len „Združenie“) podaním, doručeným súdu prvého stupňa 27. septembra 2012 oznámilo, že
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vstupuje do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaných a žiada v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. priznať náhradu trov konania. K
tomuto podaniu bola pripojená fotokópia tzv. všeobecnej plnej moci z 27. augusta 2012, podľa ktorej
Združenie splnomocňuje advokáta JUDr. Andreja Cifru, aby klienta - Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS - zastupoval vo všetkých právnych veciach.

Okresný súd Topoľčany platobným rozkazom z 8. novembra 2012 č.k. 5 Ro 189/2012-33 v spojení s
opravným uznesením z 23. januára 2013 č.k. 5 Ro 189/2012-63 uložil odporkyni, aby do 15 dní od jeho
doručenia zaplatila navrhovateľovi 374,10 Eur s úrokom 9% zo sumy 132,78 Eur od 5. septembra 2006
do zaplatenia, zo sumy 241,32 Eur od 26. júna 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania v sume 486,26
Eur a trovy konania vo výške 151,56 Eur alebo, aby v tej istej lehote podala proti platobnému rozkazu
odpor. Odporkyňa odpor nepodala.

Združenie podaním zo 16. novembra 2012 doručeným súdu prvého stupňa 19. novembra 2012 podalo
odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnilo tým, že v danom prípade sa navrhovateľke platobným
rozkazom priznáva právo zo spotrebiteľskej zmluvy, súčasťou ktorej bola neplatná (nekalá) podmienka,
preto platobný rozkaz nemal byť vydaný. Súčasne vzniesol námietku premlčania.

Okresný súd Topoľčany uznesením z 18. marca 2013 č.k. 8 C 47/2013-68 odpor Združenia odmietol.
V odôvodnení uznesenia opísal doterajší priebeh konania, citoval ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., §
174 ods. 1 a 3 písm. c/ O.s.p. a konštatoval, že Občiansky súdny poriadok neumožňuje vedľajšiemu
účastníkovi, aby podal odpor proti platobnému rozkazu - túto možnosť má len odporca. Súd prvého
stupňa preto odpor Združenia odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

Krajský súd v Nitre na odvolanie Združenia uznesením z 21. júna 2013 sp. zn. 25 Co 160/2013
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení podal
charakteristiku právneho postavenia vedľajšieho účastníka a konštatoval, že podanie odporu proti
platobnému rozkazu bolo plne legitímnym úkonom Združenia a jeho odpor nebolo možné odmietnuť
ako podaný neoprávnenou osobou. Uviedol, že zmysel a účel vedľajšieho účastníctva sa môže účinne
prejaviť aj vtedy, ak súd v konaní vydáva platobný rozkaz a je podaný kvalifikovaný odpor (t.j. odpor s
odôvodnením). Občiansky súdny poriadok upravuje možnosť vydania platobného rozkazu aj bez návrhu
a teda i v prípade, že ho navrhovateľ nepožaduje. Môže ho vydať iba v prípade splnenia zákonných
predpokladov. Právnou obranou zmarenia účinkov vydaného platobného rozkazu nie je podanie tzv.
prostého odporu ale iba tzv. kvalifikovaného odporu. t.j. odporu s odôvodnením. Iba vtedy sa tým zrušuje
platobný rozkaz a súd nariadi pojednávanie. Podľa názoru odvolacieho súdu má preto za súčasnej
právnej úpravy aj táto „pomoc v spore“ vedľajšieho účastníka význam a je prospešná. Ak by účastník
konania - odporca nepodal kvalifikovaný odpor, platobný rozkaz by mal účinky právoplatného rozsudku.
Rovnalo by sa to prípadu, ako by nebol podaný odpor vôbec. Nemožno súhlasiť s názorom, že ak vstúpi
vedľajší účastník do konania ihneď po začatí konania (po podaní návrhu na súd) a ide o právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa a súd speje k názoru, že vydá platobný
rozkaz - tak od tohto okamihu do podania odporu s odôvodnením nenastanú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva, resp. sa počas tohto obdobia prerušia. Dospel k záveru, že vylúčenie účinkov vzniku
vedľajšieho účastníctva bolo pochopiteľné v čase tej právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku,
keď rozkazné konanie bolo výlučne návrhovým konaním a zrušenie platobného rozkazu sa mohlo stať
púhym jednoduchým odporom, t j. odporom postrádajúcim akékoľvek odôvodnenie. Tam sa prípadná
pomoc v spore nemohla ani prejaviť, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy vyžadujúcej podanie odporu
s odôvodnením. Tým sa približuje táto úprava povinnosti podať odvolanie proti rozsudku, ktoré musí
byť tiež riadne odôvodnené. Niet preto právne relevantného dôvodu vylučovať vedľajšieho účastníka z
účasti na realizácii jeho pomoci účastníkovi konania, na strane ktorého vstúpil do konania. Podľa názoru
odvolacieho súdu má totiž vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v čase, keď ešte nenadobudol
právoplatnosť vydaný platobný rozkaz, rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania a plynie
mu samostatná lehota na podanie odporu.

Na podnet navrhovateľky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) proti tomuto uzneseniu mimoriadne dovolanie. Podľa názoru generálneho prokurátora bol
týmto uznesením porušený zákon a napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odpor proti
platobnému rozkazu môže podať len odporca. Zákon síce priznáva vedľajšiemu účastníkovi možnosť
podať odvolanie, nie však odpor. V danom prípade teda Združenie nebolo oprávnené podať odpor proti
platobnému rozkazu a pokiaľ ho napriek tomu podalo, správne ho súd prvého stupňa odmietol ako
podaný neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov generálny prokurátor žiadal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnila s právnymi závermi generálneho
prokurátora a tiež s ním navrhovaným zrušením napadnutého rozhodnutia.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že s podaným odporom súhlasí, pretože bol pre ňu prospešný.
Na výzvu súdu dodatočne dala súhlas k takémuto úkonu. Je potrebné pripustiť možnosť vedľajšieho
účastníctva aj v skrátenom konaní.

Združenie navrhlo mimoriadne dovolanie zamietnuť. S dôvodmi tam uvádzanými vyjadrilo nesúhlas.
Uplatnilo si náhradu trov dovolacieho konania vo výške 43,51 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za
podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tzv. iných vád majúcich za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.),
ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.)
bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Vady
tejto povahy neboli v danom prípade generálnym prokurátorom namietané a v konaní o mimoriadnom
dovolaní ani nevyšli najavo.

Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov
podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd
nariadi pojednávanie.

Otázkou, či vedľajší účastník je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, sa už najvyšší súd
zaoberal v niektorých skorších rozhodnutiach. V uznesení z 28. októbra 2013 sp. zn. 1 Cdo 210/2012
vyslovil právny názor, podľa ktorého odpor proti platobnému rozkazu je riadny opravný prostriedok sui
generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne
legitimovaný len odporca (žalovaný). Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nemožno extenzívne vykladať
v tom zmysle, že ak odporca (žalovaný) nepodá odpor v zákonom stanovenej lehote, môže ho podať
vedľajší účastník. Ani prípadný včasný súhlas odporcu (žalovaného) na podanie odporu vedľajším
účastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je na podanie
odporu subjektívne legitimovaný výlučne len odporca (žalovaný), teda nie vedľajší účastník. Na podstate
tohto právneho názoru (že vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu)
sú založené aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (por. uznesenia z 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo
135/2013, z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, z 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z
9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo 314/2013).

Na právnych záveroch, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, zotrváva najvyšší súd aj v
preskúmavanej veci a uzatvára, že Združenie nebolo v danom prípade oprávnené podať odpor proti
platobnému rozkazu a právne závery odvolacieho súdu, na ktorých spočíva generálnym prokurátorom
napadnuté zrušujúce uznesenie, nie sú správne.

Naviac, dovolací súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že Združenie v oznámení o vstupe do konania
uviedlo, že do konania vstupuje prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, ktorého plná moc
je priložená v prílohe (JUDr. Andrej Cifra). K tomuto podaniu pripojilo fotokópiu tzv. všeobecnej plnej moci
z 27. augusta 2012, ktorú používa opakovane vo všetkých svojich podaniach, ktorú však nebolo možné
považovať za plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v súdnom konaní v zmysle ustanovenia §

25 ods. 1 O.s.p. (procesnú plnú moc), čo je aj dôvodom toho, že dovolací súd v záhlaví tohto uznesenia
neuvádza JUDr. Andreja Cifru ako právneho zástupcu. Odvolací súd však tejto skutočnosti nevenoval
žiadnu pozornosť a to napriek tomu, že JUDr. Andrej Cifra podpísal aj odvolanie proti uzneseniu, ktoré
bolo predmetom odvolacieho konania.

Vzhľadom na to, že mimoriadne dovolanie bolo podané opodstatnene proti uzneseniu, ktoré spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), najvyšší súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods.
2 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom
dovolaní (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.