Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Haitová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226231
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314226231.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W. X., I.. XX. XX. XXXX, Z. X.. O.É. XXXX, XXX
XX Y., Č. L., Š. T. Č. L., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS, s.
r. o., Potočná 650/135B, Trenčín, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08. 12. 2014 č. k. 14C/338/2014-56, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 14C/338/2014-56 zo dňa 08. 12.
2014 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa tento
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu všetkých práv, ktoré vyplývajú z
pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 306/AUOC/08 zo dňa 02. 08. 2007 uzatvorenej medzi účastníkmi, a
to až do rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia tým, že dňa 02. 08. 2007 uzatvoril
s odporcom zmluvu o úvere č. 306/AUOC/08 v znení jej dodatkov č. 1 až č. 5, na základe ktorej mu
odporca poskytol úver vo výške 7.992.000,- Eur s úrokovou sadzbou tvorenou ako súčet referenčnej
sadzby (3M EURIBOR) a marže (2,95 %) (ďalej len „zmluva o úvere“). Odporca vyhlásil dňa 06. 09.
2013 predčasnú splatnosť úverovej zmluvy v lehote 10 pracovných dní s výškou úverovej pohľadávky
3.331.305,65 Eur z dôvodu porušenia čl. IX bod 1 písm. a), čl. IX bod 1 písm. b) úverových podmienok,
ako aj porušenia čl. VII bod 1.1, 1.2, 1.3, 1.15, 1.16 a 1.18 špecifických podmienok zmluvy o úvere.
Na návrh odporcu sú u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihálovej vedené pod sp. zn. Ex
2005/2013, Ex 2006/13 pre vymoženie pohľadávky z úverovej zmluvy exekučné konania. Navrhovateľ
svojim písomným oznámením zo dňa 30. 06. 2013 jednostranne započítal svoju peňažnú pohľadávku
titulom náhrady škody, ktorú mal voči odporcovi vo výške 5.000.000,- Eur podľa faktúry č. FV130016 voči
peňažnej protipohľadávke odporcu voči navrhovateľovi z úverovej zmluvy, čím spochybnil postavenie
odporcu ako svojho veriteľa. Navrhovateľ sa vo veci samej mieni domáhať, aby súd určil, že odporca nie
je navrhovateľovým veriteľom z dôvodu zániku protipohľadávky odporcu započítaním. Potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov odôvodnil navrhovateľ nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy
vyplývajúcej mu z konania odporcu, ktoré nebude možné vrátiť do pôvodného stavu v prípade, že súd
v konaní vo veci samej rozhodne o tom, že odporca nie je navrhovateľovým veriteľom.
Prvostupňový súd potom, čo sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, a to zmluvou o úvere, faktúrou č. FV130016, zápočtom vzájomných pohľadávok
z 30. 06. 2013, stanovením predčasnej splatnosti úveru odporcom zo 06. 09. 2013, insolvenčným
návrhom z 21. 11. 2014 a upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. Ex 2005/2013, Ex 2006/2013, dospel
vo svojom rozhodnutí k záveru, že dôvody na nariadenie predbežného opatrenia nie sú dané, pretože
existencia splatnej peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, teda existencia nároku, ktorémusa má poskytnúť predbežná ochrana, nebola preukázaná. V danej veci prvostupňový súd nemal za
osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že tu existuje potreba dočasne upraviť pomery
účastníkov do času rozhodnutia vo veci samej, a preto dospel k záveru, že návrh navrhovateľa z hľadiska
osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností a osvedčenia potreby
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy neodôvodňuje vydanie predbežného opatrenia, preto
tento zamietol.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal včas, z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p., odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
krajský súd zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a toto nariadil. Navrhovateľ
uviedol, že svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal z dôvodu potreby dočasne upraviť
pomery účastníkov, pre svoje neisté právne postavenie, keďže nie je vyriešená otázka navrhovateľom
tvrdenej absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, čím je vystavený bezprostredne hroziacej ujme, z
dôvodu nemožnosti vrátenia vecí do pôvodného stavu, ak odporca podnikne kroky k vymoženiu svojej
pohľadávky. Navrhovateľ sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa nestotožnil a považoval ich
za odporujúce zákonu a nepreskúmateľné. Navrhovateľ mal za to, že zo skutočností uvedených v
návrhu bol dostatočne osvedčený dôvodný predpoklad, že mu mohla byť odporcom spôsobená určitá
škoda a teda má voči odporcovi splatnú pohľadávku. Poukazom na uznesenie NS SR z 05. 08. 2010
sp. zn. 3 Cdo 149/2010 mal navrhovateľ za to, že nie je potrebné predložiť súdu na rozhodnutie
o nariadení predbežného opatrenia rozsiahlejšiu dokumentáciu ako dôkaz, pretože vznik a výška
škody budú ustálené až vykonaným dokazovaním vo veci samej. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje navrhovateľ za nepreskúmateľné, pretože súd neuviedol o čo svoj názor opiera a akými
úvahami sa pri svojom rozhodnutí spravoval, keď neuviedol žiadne argumenty a nepoukázal na
dôkazy, z ktorých by bolo možné prijať záver o nepreukázaní existencie pohľadávky navrhovateľa
voči odporcovi. Podľa navrhovateľa je potrebné prihliadnuť aj na ujmu, ktorá by mohla nariadením
predbežného opatrenia vzniknúť odporcovi a spočívala jedine v oddialení uspokojenia jeho pohľadávky
oproti značnej majetkovej škode, hroziacej na strane navrhovateľa v prípade nevyhovenia návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a exekučného vymoženia pohľadávky odporcom. Z dôvodov stavu
právnej neistoty považoval navrhovateľ za nevyhnutnú, dočasnú úpravu pomerov účastníkov súdom
prostredníctvom nariadeného predbežného opatrenia.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov uvedených v
odvolaniach, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd účastníkovi nariadiť,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä
aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 102 ods. 1 ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany
smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým k ochrane
pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo
vznik škody na strane navrhovateľa.
Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné len za splnenia základných predpokladov pre jeho
vydanie a to, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí existenciu právnych vzťahov medzi účastníkmi, tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a účastník nie je predbežným opatrením obmedzený spôsobom
neprimeraným povahe veci. Účelom predbežného opatrenia je, aby ohrozený účastník mohol spor začať
alebo v začatom spore nerušene pokračovať, teda uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že
dĺžka súdneho konania umožní iný ako nútene nerealizovateľný výsledok. Navrhovateľ predbežného
opatrenia je povinný osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov.Navrhovateľovi sa podľa odvolacieho súdu predovšetkým nepodarilo osvedčiť existenciu
hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Spolu s návrhom na začatie
konania podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa vykonávania všetkých práv z pohľadávky zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej sa navrhovateľ domáha určenia, že
odporca nie je veriteľom navrhovateľa, pričom svoje návrhy odôvodnil tým, že pohľadávka odporcu
z úverovej zmluvy zanikla započítaním protipohľadávky navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie
náhrady škody a ušlého zisku za zmarené obchody súvisiace s developerskými projektami, nákupom
alebo rekonštrukciou nehnuteľností navrhovateľom, na ktorých financovanie odporca neposkytol
navrhovateľovi úver alebo mu neumožnil čerpať úverový rámec. Navrhovateľ si vyčíslil svoju pohľadávku
titulom náhrady škody a ušlého zisku voči odporcovi na sumu 5.000.000,- Eur s tým, že táto bude
upresnená na základe znaleckých posudkov a túto započítal voči protipohľadávke odporcu na vrátenie
úveru. Navrhovateľ považuje svoje postavenie za právne neisté až do času vyriešenia otázky existencie
jeho záväzku voči odporcovi a súčasne tvrdil, že mu bezprostredne hrozí ujma z exekučných konaní
vedených odporcom voči navrhovateľovi. Na svoje tvrdenia ohľadom vzniku nároku na náhradu škody
navrhovateľ nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil vznik a existenciu svojho nároku voči
odporcovi. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporca mu čerpanie úverového rámca neumožnil, ďalej že
ho požiadal o poskytnutie úveru, predložil odporcovi developerské projekty, požiadal ho o financovanie
nehnuteľností, pričom o týchto úkonoch, ktoré sa stali základom pre tvrdenie o vzniku nároku na
náhradu škody voči odporcovi, neponúkol odporca súdu žiadne dôkazné prostriedky. Pred nariadením
predbežného opatrenia nemusí byť nárok navrhovateľa síce dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený,
teda navrhovateľ musí súdu prostredníctvom dôkazných prostriedkov preukázať, že subjektívne právo,
ktoré si návrhom uplatňuje, síce nie je nepochybné, ale pravdepodobne existuje, teda osvedčiť
hmotnoprávnu podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia. K uvedenému záveru môže súd
dospieť len posúdením dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom, ktoré mu osvedčia nárok
navrhovateľa. Navrhovateľ však okrem svojich tvrdení neposkytol súdu žiaden dôkazný prostriedok,
na základe ktorého by sa jeho nárok na náhradu škody voči odporcovi a tým aj zánik jeho záväzku
voči odporcovi javil aspoň ako pravdepodobný. Navrhovateľ neosvedčil ani základnú podmienku pre
konanie vo veci samej, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že odporca nie je
veriteľom navrhovateľa v súlade s § 80 písm. c) O.s.p., ktorú bude musieť prvostupňový súd skúmať.
Navrhovateľ nakoniec neosvedčil ani potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov účastníkov spôsobom,
ktorý navrhuje, teda uložením povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu práv z pohľadávky zo zmluvy
o úvere, ani bezprostredne hroziacu ujmu. Predovšetkým stav neistoty, v ktorom sa navrhovateľ
nachádza, a ktorým dôvodí potrebu dočasnej úpravy pomerov, neodôvodňuje nariadenie predbežného
opatrenia. Až do rozhodnutia vo veci samej, sa totiž v stave právnej neistoty nachádzajú všetci účastníci
každého súdneho konania a táto neistota bude odstránená až právoplatným rozhodnutím súdu vo
veci samej. Uvedený stav právnej neistoty je implikovaný postavením subjektu ako účastníka konania,
o ktorého právach alebo povinnostiach súd rozhoduje, avšak bez ďalšieho neodôvodňuje vydanie
predbežnéhoopatrenia.Aknavrhovateľpovažujezadôvodnavydaniepredbežnéhoopatreniaexekučné
konanie vedené odporcom ako oprávneným voči navrhovateľovi, z ktorého dovodzuje bezprostredne
mu hroziacu ujmu, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ má ako povinný v exekučnom konaní k
dispozícii právne prostriedky obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak sa
vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí
aj tvrdenie o zániku exekvovanej pohľadávky započítaním. Navrhovateľ je predovšetkým oprávnený
podávať v exekučnom konaní námietky proti exekúcii, navrhnúť zastavenie exekúcie alebo navrhnúť
odklad exekúcie.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu a má
za to, že navrhovateľ neosvedčil existenciu všetkých podmienok pre vydanie predbežného opatrenia a
za tohto stavu rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne odvolací súd potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.