Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233817
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113233817.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: L. Z., bytom O. I. XX, XXX XX O., proti žalovanému: O. E. -
M. H., Z. XX, O., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 17Cpr/15/2013-44
zo dňa 22.12.2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
566,27 eur a uhradiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Karola Ševeca, advokáta v Prešove
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením Krajského súdu v Prešov, sp. zn. 8CoPr/5/5014 zo dňa
09.09.2014 bol zrušený výrok rozsudku sp. zn. 17Cpr/15/2013 zo dňa 27.01.2014 v jeho napadnutej
časti, t.j. výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a v rozsahu zrušenia vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa bola uložená povinnosť opätovne
rozhodnúť o trovách konania a zistiť prípadnú aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Tiež zohľadniť aj tú skutočnosť,
že v konaní v časti o zaplatenie 75,48 eur bolo pre späťvzatie žaloby konanie zastavené.

Súd prvého stupňa na ústnom pojednávaní dňa 22.11.2014 opätovne rozhodol o trovách konania s tým,
že nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

O trovách konania preto rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady
úspešnosti v konaní a keďže žalobca bol v konaní plne úspešným, patrí mu náhrada trov konania účelne
vynaložených, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13
ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3. V prejednávanej veci išlo o zastúpenie spojených dvoch
žalôb, kde odmena je určená z tarifnej hodnoty z veci s najvyššou hodnotou podľa § 11 ods. 1 - 60,07
EUR zvýšená o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených
veciach, t. j. podľa § 10 ods. 1 zo sumy 628,52 EUR, potom 1 úkon je 39,84 a 1/3 z neho 13,28 EUR,
teda 1 úkon právnej pomoci 73,35 EUR. Súd priznal odmenu za nasledovné právne úkony: prevzatie a
príprava zastúpenia, žaloba, vyjadrenie zo dňa 19. 03. 2013, pojednávanie zo dňa 03.04.2013,
pojednávanie zo dňa 20. 05. 2013 po 73,35 EUR, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.08.2013 60,07
EUR, pojednávanie zo dňa 27.01.2014 39,84 EUR, t. j. spolu 466,66 EUR, 6 x režijný paušál po 7,81
EUR plus 1 x 8,04 EUR, t. j. spolu 54,90 EUR a v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 22.12.2014
si vyúčtoval odmenu vo výške 1 základnej sadzby 73,35 EUR, t. j. 36,67 a 1 x režijný paušál 8,04 EUR,
t. j. spolu 44,71 EUR, spolu trovy 566,27 EUR. Súd nepriznal žalobcovi odmenu za vyjadrenie zo dňa
24.01.2014, pretože v tomto podaní žalobca predložil výpočet priemerného zárobku, ktorý však mal byť
súčasťou žalobného návrhu a nemožno preto za takýto úkon priznať odmenu osobitne v rámci priznania
trov právneho zastúpenia. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu táto náhrada patrí v celej výške

tak, ako bola vyúčtovaná. Priznanú odmenu súd uložil uhradiť žalovanému priamo na účet právnemu
zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť tak, že účastníkom sa neprizná náhrada trov konania, resp. ho zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Uviedol, že v konaní boli objektívne preukázané
dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 150 O.s.p. Dokazovaním v konaní bolo
zistené, že ku kolízii medzi účastníkmi došlo na pracovisku firmy žalovaného, ktorý protiprávne vyvolal
žalobca tým, že napadol žalovaného. Žalobcovi polícia uložila poriadkovú pokutu vo výške 10,- eur.
Napadnutie sa netýkalo plnenia pracovných povinnosti, avšak je nepochybné, že nikto nemá právo
svoje osobné problémy riešiť voči zamestnávateľovi, t.j. voči žalovanému, fyzickým napadnutím. Bolo
by minimálne nemorálne, keby za tento konflikt a nedorozumenie vyprovokované žalobcom, žalovaný
mal povinnosť ešte mu platiť náklady, ktoré žalovaný vynaložil na svojho advokáta. Konanie žalobcu
bolo okrem iného v hrubom rozpore i so základným aplikačným pravidlom podľa § 3 ods. 1 OZ. Aj
keď uvedený konflikt nemal pracovnoprávny charakter, napĺňa dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie účastníkom náhrady trov konania. žalovaný navyše nemá dostatok finančných prostriedkov,
je zamestnaný s priemerným čistým príjmom vo výške 14.220,- Kč, čo predstavuje 513,27 eur. Z
uvedeného príjmu uhrádza záväzky voči SLSP, a.s. v sume 260,- eur a voči Primabanke, a.s. vo výške
60,- eur.

Odvolateľ v ďalšom namietal výpočet náhrady trov konania v prospech žalobcu a to konkrétne podľa §
142 ods. 1, ods. 2 O.s.p. Tvrdil, že žalobca čiastočne vzal späť žalobu o sumu 78,60 eur, o čom bolo
konanie zastavené. Pri výpočte trov konania mal preto súd vychádzať z pomeru úspechu vo veci a tento
zohľadniť i pri určení výšky trov konania, v tomto prípade pomer úspechu žalobcu predstavoval 78 %.
Navyše súd prvého stupňa nesprávne priznal žalobcovi i náhradu trov konania za účasť na pojednávaní
dňa 22.12.2014, keďže išlo o úkon neúčelne vynaložený, za ktorý nemôže mu byť priznaná náhrada
trov konania.

V závere uviedol, že ak by neboli dôvody na použitie ust. § 150 O.s.p., žalobca by mohol mať nárok na
náhradu trov konania maximálne vo výške 406,82 eur a to za úkony prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaniach v dňoch 03.04.2013, 20.05.2013 a
27.01.2014 a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.08.2013.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,06 eur za 1 úkon a to vyjadrenie k odvolaniu
+ režijný paušál (podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Tvrdil, že napadnuté uznesenie
považuje za správne a nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v odvolaní. Žalovaný existenciu finančných
záväzkov voči bankovým inštitúciám nepreukázal. Uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby
- ručná umyváreň a priľahlých pozemkov, ktorú prenajal, lebo ich užíva tretia osoba. Uviedol, že ust.
§ 150 je výnimočné, na ktoré je možné prihliadať iba za existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/269/2007 a rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/5/2006. Podľa neho nebolo preukázané, aby sa žalovaný ocitol v
takej nepriaznivej majetkovej, finančnej či osobnej situácii, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 150
ods. 1 O.s.p. Poukázal na to, že okolnosti, ktoré ho viedli na uplatnenie nároku na súde spôsobil svojim
konaním žalovaný. Tiež vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením žalovaného, že jeho úspech predstavuje iba 78
%, lebo konanie sa netýkalo iba náhrady mzdy, ale aj neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom
v oboch prípadoch bol úspešný. Poukázal na § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo (§ 142 ods. 1, 2 O.s.p.).

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti
priznať (§ 150 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Už v prvšom uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. 8CoPr/5/2014-30 zo dňa 09.09.2014 bolo
konštatované, že zo spisu vyplýva, že žalobca v konaní o náhradu mzdy nebol úspešný v celom rozsahu,
nakoľko konanie o sumu 75,48 eur bolo v dôsledku späťvzatia zastavené. Súd prvého stupňa napriek
tomu o trovách konania rozhodol aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný v
celom rozsahu. Súd prvého stupňa opätovne o trovách konania rozhodol aplikujúc ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Je teda nepochybné, že súd prvého stupňa neakceptoval názor odvolacieho súdu vyslovený vo
vyššie uvedenom rozhodnutí, aj keď v zmysle ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec
vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 226 O.s.p.).

Odvolací súd teda dal za pravdu odvolateľovi, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na rozhodnutie
o trovách konania ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a preto nesprávne vypočítal aj výšku náhrady trov konania
v prospech žalobcu. Súdom prvého stupňa pri výpočte náhrady trov konania nebolo zohľadnené to, že
žalobca žalobu o sumu 78,60 eur vzal späť a konanie v tejto časti bolo zastavené. Z uvedeného dôvodu
preto nebolo možné ustáliť, že žalobca mal úspech v celom rozsahu.

K žalovaným navrhovanej aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd zotrváva na stanovisku, ktoré
bolo prezentované už v zrušujúcom uznesení č.k. 8CoPr/5/2014-30 zo dňa 09.09.2014. Na aplikáciu ust.
§ 150 O.s.p. z dôvodu fyzického napadnutia žalovaného žalobcom neboli podmienky. V predmetnom
konaní žalobca totiž uplatňoval nárok týkajúci sa neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany
žalovaného. Preto trovy konania vzniknuté v súvislosti s týmto konaním je potrebné posudzovať s
ohľadom na to, že žalovaný dal žalobcovi neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru. Trovy
konania totiž vznikli v súvislosti s tým, že došlo k neplatnému ukončeniu pracovného pomeru, a nie v
súvislosti so správaním sa žalobcu voči žalovanému. Ak teda nie sú tvrdené a preukázané iné dôvody
hodne osobitného zreteľa na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v konaní nebude možné na rozhodnutie
o trovách konania použiť ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Z doteraz vykonaného dokazovania ohľadom majetku žalovaného tiež nevyplývajú dôvody hodne
osobitného zreteľa, odôvodňujúce postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Je potrebné ešte dodať, že pri
rozhodovaní o trovách konania podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. by bolo nevyhnutné zisťovať pomery na
oboch stranách účastníkov konania, čo zatiaľ nebolo vykonané.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a postupom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania. Vzhľadom na to, že žalobca
nebol úspešný v celom rozsahu, je vylúčené o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1
O.s.p. Ak nebudú zistené prípadné dôvody hodné osobitného zreteľa okrem už tvrdených dôvodov
žalovaným, o trovách konania nebude podľa všetkého možné rozhodnúť podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa sa bude tiež dôsledne zaoberať účelnosťou zrealizovaných trov právneho
zastúpenia. Odvolací súd uvádza, že za neúčelné trovy konania nie je možné považovať úkony, ktoré
boli zrealizované na základe pokynu súdu. Pri vyčíslení trov konania bude potrebné dôsledne aplikovať
§ 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Je totiž
nepochybné, že v prejednávanom prípade išlo o spojenie dvoch vecí. Žalobca bol úspešný v celom
rozsahu iba čo do nároku o neplatnom skončení pracovného pomeru, v konaní o náhradu mzdy však v
celom rozsahu úspešný nebol. Uvedená skutočnosť sa musí vziať do úvahy aj pri rozhodovaní o trovách
konania pri ich vyčíslení.

Súd prvého stupňa musí svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 157
ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa je viazaný právnymi názorom vysloveným odvolacím súdom v predmetnom
rozhodnutí a to s poukazom na ust. § 226 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.