Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213266
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213266.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: X. Q., bytom W., Q. XX/XX, o vymoženie 251,59 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.
decembra 2014, č.k. 15Er/2788/2014-9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 20.05.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej pre
vymoženie istiny vo výške 251,59 eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
07349/08 zo dňa 03.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2008 a vykonateľnosť dňa
25.09.2008. Z exekučného spisu vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 9Er/18/2009 v prospech
oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35807598, Pribinova 25, Bratislava, zast. R.. Y. Y., advokátom,
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: X. Q., nar. XX.X.XXXX, Q. XX/XX, W., pre
vymoženie istiny vo výške 392,35 eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
07349/08 zo dňa 03.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2008 a vykonateľnosť dňa
25.09.2008, mal súd preukázané, že exekúcia bola v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k.
9Er/18/2009-34 zo dňa 30.05.2011, ktoré nadobudlo v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 16CoE/231/2011-47 zo dňa 19.09.2011, právoplatnosť dňa 20.10.2011. Z uvedeného vyplýva,

že exekučným titulom je ten istý Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07349/08 zo dňa 03.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 22.09.2008 a vykonateľnosť dňa 25.09.2008, ako v tomto konaní sp. zn. 15Er/2788/2014. Okresný
súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 9Er/18/2009-34 zo dňa 30.05.2011 okrem iného uviedol, že
rozhodcovskádoložkavzmluveuzavretejmedzidodávateľomaspotrebiteľom,napodkladektorejveriteľ
- dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne,

súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu je absolútne
neplatná. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto
doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených
dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľaustanovenia§54Občianskehozákonníka(vpochybnostiachvprospechspotrebiteľa),rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v zmysle s § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu
zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že konanie vedené podsp. zn. 9Er/18/2009 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako v tomto konaní sp. zn.
15Er/2788/2014 a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok
oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Súd prvého stupňa konštatoval, že

prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí
medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o
ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého
nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb
a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda

nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 15Er/2788/2014 je podkladom pre
vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým
už súd vo svojom skoršom Uznesení č.k. 9Er/18/2009-34 zo dňa 30.5.2011 jednoznačne konštatoval,
že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto

fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvého
stupňa o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol
napadnutým uznesením o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012, ktorý vyslovil, že tým, že exekučný
súd exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku bez rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odňal oprávnenej možnosť realizovať
jej procesné oprávnenia. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. 251
ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na

predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata.
Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený
výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom

by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného
konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu,
ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá
by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe

uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako

vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade R.. C. V. dňa
20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 251,59 eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 03.09.2008, sp. zn. SR 07349/08 ,

ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 22.09.2008 a vykonateľnosť
dňa 25.09.2008. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v
predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 15Er/2788/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo
svojom skoršom rozhodnutí č.k. 9Er/18/2009-34 zo dňa 30.05.2011 jednoznačne konštatoval, že nie

je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 30.05.2011, č.k. 9Er/18/2009-34 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 03.09.2008,

sp. zn. SR 07349/08, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 392,35 eur s
príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením zo dňa
30.05.2011, č.k. 9Er/18/2009-34 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 19.09.2011, č.k. 16CoE/231/2011-47.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za

ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie

zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 30.05.2011, č.k.
9Er/18/2009-34, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci
dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
a ktorá nebola dojednaná individuálne, je neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a
z tohto dôvodu je absolútne neplatná. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol

byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným
titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.09.2011, č.k. 16CoE/231/2011-47. Keďže uvedeným uznesením
o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný
v exekučnom titule a skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu

zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa
zo dňa 30.05.2011, č.k. 9Er/18/2009-34 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa
19.09.2011, č.k. 16CoE/231/2011-47, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je

potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Pokiaľ oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/108/2012 a dôvodí, že v tejto fáze exekučného konania (pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) nie je možné exekučné konanie zastaviť
bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného

je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vydané za
okolností celkom odlišných od okolností predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia (bez toho aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné
konanie o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu), exekučný súd túto

žiadosť spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a preto neplatná: Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a

že exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej
neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistovala
žiadna vada podmienok exekučného konania, ktorá by bránila posúdeniu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej.

V predmetnej exekučnej veci však existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom

ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvekza konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie
podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,

či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci
po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .