Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106010405
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8106010405.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.04.2015, v trestnej veci
protiobžalovanémuV.Y.,preprečinkrádežepodľa§212ods.1,3písm.a/Tr.zák.,oodvolaníokresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/42/2006 zo dňa 04.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov podľa § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil obžalovaného
V. Y., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom J., I. E. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS
B., spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v čase od 7.00 hod.

do 18.00 hod. dňa 19.10.2004 v k. ú. K., okres M. v lome kameňa - andenzitu po predchádzajúcej
vzájomnej dohode s odsúdenými L. K. a B. Z. sa pokúsil odcudziť banský pásový ťažobný stroj DH 113
bez evidenčného čísla a to tak, že pomocou ručného zariadenia na zváranie kovov plameňom postupne
rozpaľovali tento stroj na viac menších častí, ktoré ponechali na mieste, pričom na druhý deň chceli v
práci pokračovať a tieto kusy železa následne odviezť do zberných surovín, avšak to sa im nepodarilo,
nakoľko uvedeného dňa v čase okolo 18.00 hod. boli prichytení starostom obce K. a odovzdaní polícii,

pričom hodnota uvedeného stroja podľa znaleckého posudku predstavuje sumu 320.497,- Sk (10.638,55
€),
pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú F. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. O., Y. XXX/X s
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom

pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd
po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodnutie o oslobodení odôvodnil diagnózou
paranoidná schizofrénia, pričom obžalovaný nemohol ovládať svoje konanie a nevedel rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, nakoľko obe tieto schopnosti boli u obžalovaného,
vzhľadom na uvedenú diagnózu, vymiznuté. Súd bral do úvahy aj vyjadrenie znalca, ktorý sa vyjadril k
znaleckým posudkom iných znalcov, ktorí skúmali obdobie od 27.6.2006 do 31.2.2009, kde vymiznutie

nebolo uvádzané, pričom podľa názoru znalca, že pokiaľ bola diagnostikovaná u obžalovaného
paranoidná schizofrénia, tak pri tejto diagnóze nemohli byť zachované ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti. S odôvodnením rozhodnutia súdu sa odvolateľ nestotožňuje a nepovažuje ho za dôvodné.

Zo znaleckého posudku č. 33/2008, ktorý v konkrétnej trestnej veci vypracovali MUDr. W., MUDr. J. dňa
19.2.2008 vyplynul záver, že obvinený v čase spáchania skutku, t. j. 19.10.2014 mal podstatne zníženú

schopnosť rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a jeho schopnosti ovládať toto konanie boli
podstatne znížené až vymiznuté pod vplyvom duševnej poruchy, ktorá bola najskôr diagnostikovanáako špecifická porucha osobnosti, ktorá sa až v roku 2006 ukázala ako tlejúca schizofrénna psychóza.
Z nálezovej časti posudku vyplýva, že V. Y. bol prvýkrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
od 9.4.2006 do 11.5.2006 s diagnostickým záverom akútna psychotická porucha, na ktorej spustení sa

mohlo spolupodieľať užívanie psychoaktívnych látok.

Súdu bol na hlavnom pojednávaní predložený ako listinný dôkaz znalecký posudok MUDr. Z. a MUDr.
S. (č. 44/2009 a 35/2009), v ktorom sa znalci zaoberali duševným stavom obvineného v čase trestnej
činnosti za obdobie od 27.6.2006 do 31.3.2009, pričom znalci uviedli, že v uvedenom období bol V.

Y. v kompletnej remisii, teda bol bez psychotických prejavov v období od 29.7.2007 do 9.3.2008, s
výnimkou obdobia od 11.11.2007 do 3.12.2007, kedy bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v
B.. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u obvineného bola v roku 2002 diagnostikovaná ťažká
porucha osobnosti - emočne instabilná porucha osobnosti a až pri prvej hospitalizácii na psychiatrickom
oddelení v B. bola u menovaného diagnostikovaná psychotická porucha s príznakmi schizofrénie. Podľa
názoru znalcov, vzhľadom na niekoľkoročné užívanie drog (marihuana, pervitín) došlo k prejavom tzv.

toxickej psychózy (prechodný psychotický stav navodený užívaním drog), ktorá vo väčšine prípadov
odozneje po psychiatrickej liečbe a po prerušení užívania drog, k čomu u obžalovaného skutočne
došlo. Taktiež podľa názoru znalcov, menovaný nespĺňa ani klinické ani časové kritériá pre schizofrénne
ochorenie, a preto sa skôr priklonili k epikritickému zhodnoteniu stavu z prvej hospitalizácie v roku 2006.
Vyjadrili sa, že v sledovanom období trpel obvinený emočne instabilnou poruchou osobnosti a jeho

ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli úplne zachované. Vzhľadom na dva úplne odlišné závery
znaleckého dokazovania bolo prokurátorkou na hlavnom pojednávaní navrhnuté vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania, ktoré však súd zamietol.

Odvolateľ je toho názoru, že pokiaľ znalci v jednom znaleckom posudku uvádzali, že diagnóza

paranoidná schizofrénia bola u obvineného diagnostikovaná najskôr až v roku 2006, (pred týmto
obdobím obvinený mal v roku 2002 diagnostikovanú emočne instabilnú poruchu osobnosti a odvtedy
sa mal liečiť na psychiatrickej ambulancii pre túto poruchu), pričom v čase skutkov od júna 2006
do marca 2009 mal zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a znalci v tomto konkrétnom
konaní, vzťahujúcom sa na október 2004, konštatovali, že obvinený mal vplyvom duševnej poruchy

(diagnostikovanej až dva roky po spáchaní trestného činu) podstatne zníženú rozpoznávaciu schopnosť
a vymiznutú ovládaciu schopnosť, že vznikajú tu pochybnosti o správnosti a zákonnosti záverov jedného
zo znaleckých posudkov, a preto namieste bolo vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania vo
vzťahu k otázke príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku, t. j. 19.10.2004.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odôvodnil výpoveďou
obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že sa byť vinným a na hlavnom pojednávaní využil

svoje právo a odmietol vypovedať. Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal ku skutku, kde uviedol,
že dostali zákazku od V. V. a išli normálne pracovať a stretli sa v X. za účasti K. a Z. a uvedený bager,
ktorý mali rozobrať, boli raz pozrieť a s V. sa stretol iba raz. Ohľadne tejto zákazky vybavoval všetko K.
a bral to ako prácu. Potom začali s prácami, a keď odchádzali preč, zastavil ich starosta a za prácu bola
dohodnutá odmena a to suma za kilo železa. Prácu sprostredkoval K. a bol tam s nimi ešte N. a jeden

robotník. Pokiaľ v zápisnici o rekognícii je uvedené, že tam boli s pánom V., tak to už na odstup času si
nepamätá. Pokiaľ sa stretli s v X., podrobnosti s pánom V. dohodol K.. Pokiaľ boli na ohliadke, bol s nimi
aj starší pán strednej postavy prešedivelý. Keď išli do lomu, nevedel uviesť, či bola závora zatvorená
alebo otvorená. Má diagnózu paranoidná schizofrénia a má plnú spôsobilosť na právne úkony.

Z výpovede svedka B. Z. vyplýva, že na pojednávaní chýba osoba, ktorá ich s obžalovaným uviedla do
omylu. Teraz si spomenul, že mal prezývku X. a stretnutie sa uskutočnilo v hoteli X., ktorý sa dohadoval
s nejakým pánom a potom zobral svoju plynovú súpravu, obžalovaný taktiež svoju a vybavili aj Aviu
pána N. a išlo o starý nefunkčný buldozér a robili paličské práce a brali to ako bežnú zákazku, kde zanimi prišiel starosta K.. Následne na tom zarobil starosta K., ktorý stroj predal do zberných surovín a on
bol právoplatne odsúdený, aj keď bol nevinný.

Z výpovede L. K. okresný súd zistil, že spolu s obžalovaným a Z. boli v X., kde za nimi prišiel neznámy
pán vo veku asi 50-tich rokov, ktorý sa predstavil ako súdny exekútor V., ktorý mal záujem o rozpálenie
nefunkčného bagra v kameňolome v K. a to vozidlo boli pozrieť asi o 3 dni neskôr. Uvedený bager
rozpaľoval spolu s obžalovaným Z., bol tam ešte N. a O. a taktiež bol sa pozrieť majiteľ zberne šrotu z
Y. pán W., ktorý mal záujem o odkúpenie železného šrotu. Keď v prvý deň odchádzali z kameňolomu,

zastavil ich starosta obce a tento privolal políciu a skutku sa dopustili z dôvodu, že mysleli, že údajný
pán V. má oprávnenie nakladať s týmto bagrom.

Z výpovede svedka B. W., ktorý je prevádzkovateľom zberne druhotných surovín v Y., je zrejmé, že
v mesiaci október 2004 ho kontaktoval pán K. z B., ktorý chcel odpredať väčšie množstvo železného
šrotu, ktorý mu ukázal v kameňolome K. a mal záujem o tento šrot, avšak až po predložení dokladov

o vlastníctve tohto bagra zo strany pána K..

Svedok R.. W. G. vypovedal, že v tom čase bol starostom obce K. a mali prenajaté objekty a pozemky
uvedeného lomu a v tomto lome sa nachádzal aj pásový pracovný stroj DH113 a jeho majiteľom bol
Ing. V.. V tom čase sa ťažba kameňa nevykonávala. Keď zbadal svetlo v uvedenom lome, išli sa tam

pozrieť a následne zastavili osobné motorové vozidlo ako aj Áviu a rozpaľovali stroj a následne bola
privolaná polícia.

V. V. uviedol, že v lome nikdy nebol a nemá s tým nič spoločné a nepozná taktiež žiadneho súdneho
exekútora JUDr. V. a ani podpis na uvedenej dohode o paličských prácach nie je jeho. Ďalší svedok B.

N. uviedol, že obžalovaný V. Y. ho poprosil o prevoz zariadenia na rozpaľovanie kovov do lomu v K. a
Y. spolu s ďalšími odviezol na uvedené miesto.

Z prečítanej výpovede svedka Ing. X. V. je zrejmé, že v roku 1999 odkúpil od firmy Lom HUV s.r.o. Prešov
pracovný stroj, ktorý sa nachádzal v lome v K. za sumu 250.000,- Sk a tento bol plne funkčný a následne

bol políciou upovedomený, že niekto sa pokúsil tento bager ukradnúť a odviezť do zberných surovín a
následne bol lom prenajatý Obecnému úradu K..

Z listinných dôkazov vyplýva, že v spise sa nachádza objednávka na paličské práce, ktorú L. K. zadal
JUDr. V. V., súdny exekútor a súčasťou spisu je aj zoznam súdnych exekútorov pôsobiacich na území

SR, medzi ktorými sa JUDr. V. nenachádza.

Zo znaleckých posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie zistil okresný súd, že znalec MUDr. W.
vypovedal, že pre znalecké účely vo februári 2008 zistili, že obžalovaný trpí závažnou psychickou
poruchou schizofréniou paranoidnou, v dôsledku ktorej nechápal zmysel trestného konania, svoje

konanie nemohol ovládať a nemohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. V
dôsledku zistenej poruchy odporúčali nariadiť psychiatrické liečenie ambulantnou formou. V čase
vyšetrenia čiastočne chápal zmysel trestného konania a mal vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. Pri podaní druhého znaleckého posudku v roku 2013 uviedli, že trpí schizofréniou
paranoidnou v dlhodobej niekoľkoročnej remisii a jeho psychický stav bol kompenzovaný bez prejavov

duševnej poruchy. Duševná porucha nepretrvávala, liečenie neodporúčali, jeho stav bol dobrý.
Obžalovaný bol opakovane pre uvedenú poruchu hospitalizovaný na psychiatrii v W., v L. a v B. a to
naposledy v roku 2007 a od tej doby nebol ústavne liečený. V čase podávania druhého znaleckého
posudku chápal nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. V roku 2008 obžalovaný čiastočne
chápal zmysel trestného konania, no v čase spáchania trestného činu nechápal zmysel trestného

konania, nemohol svoje konanie ovládať, nevedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, nakoľko
obe schopnosti boli v dôsledku schizofrénie vymiznuté, teda v čase spáchania skutku mal vymiznuté
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Z. a MUDr. S., keď títo
rovnako diagnostikovali schizofrénne ochorenie, pri takomto ochorení nemôžu byť zachované ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti. Pokiaľ ide o ich tvrdenie, že obžalovaný nechápe zmysel trestného stíhania

preduševnúporuchu,ktoránastalapospáchanítrestnéhokonania,jetonelogickéatakátoodpoveďbola
iba z dôvodu formulácie otázky vyšetrovateľom a zotrval na záveroch svojho hodnotenia, že obžalovaný
v čase spáchania skutku mal pre svoju duševnú poruchu vymiznuté ovládacie ako aj rozpoznávacie
schopnosti.Okresný súd ďalej vychádzal z listinných dôkazov, z ktorých zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát
súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T 13/10 zo dňa 18.12.2013,

kde bol uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a kde bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 32T
60/07. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 26/06 boli L. K. a B. Z. uznaní vinnými z
trestného činu, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému V. Y..

Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že v zmysle § 12 Tr. zák.
účinného do 31.12.2005 nie je trestne zodpovedný za trestný čin ten, kto pre duševnú poruchu v čase
spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora ako aj dôkazov,
ktorévykonalnazákladeskutkovéhostavuokresnýsúddospelkzáveru,ženemožnosúhlasiťsnázorom

odvolateľa vo vzťahu k znaleckému posudku znalcov MUDr. W. Z. a MUDr. W. S.. Je potrebné poukázať
na tú skutočnosť, že tento znalecký posudok bol vypracovaný úplne v inej veci obžalovaného Y., pričom
aj obdobie, ktoré bolo skúmané, bolo úplne iné, ako obdobie, kedy mal nastať žalovaný skutok.

Ďalejtrebauviesť,žesamotnýznalecMUDr.W.uviedol,žezoznaleckéhoposudkuč.44/2009a35/2009

nie je zrejmé, či bola vôbec študovaná znalcami zdravotná dokumentácia obžalovaného.

Krajský súd následne so záverom okresného súdu je toho názoru, že s poukazom na znalecké
dokazovanie, kde boli vypracované znalecký posudok z odboru psychiatrie a jeho doplnok, je možné
konštatovať záver okresného súdu, ktorý je totožný so záverom znaleckých posudkov z odvetvia

psychiatrie, a preto správne a v súlade so zákonom rozhodol okresný súd, keď obžalovaného spod
obžaloby okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 285 písm. d/ Tr. por. oslobodil, pretože
obžalovaný nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní v adhéznom konaní, keď vzhľadom na oslobodzujúci

rozsudok v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú F. V. s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.