Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215811
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215811.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: B., nar. XX.X.XXXX, O., prechodne bytom: T., pre

vymoženie istiny vo výške 503,39 s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 09. októbra 2014, č. k. 15Er/3296/2014 - 8, takto dňa 9.apríla 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil
podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Dôvodil, že oprávnený sa

návrhom zo dňa 24.5.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške
5013,39 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 01302/08 zo dňa 11.3.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2008 a vykonateľnosť dňa 3.4.2008. Z exekučného spisu vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn. 9Er/1222/2008 v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO
35807598, Pribinova 25, Bratislava, zast. Advocate s.r.o., IČO: 36865141, Pribinova 25, Bratislava,

proti povinnému: B. N., nar. XX.X.XXXX, O. XX/XX, A.- W., prechodne bytom: T. XXX/XX, O. pod
Q., pre vymoženie istiny vo výške 503,39 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn.
SR 01302/08 zo dňa 11.3.208, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2008 a vykonateľnosť dňa
3.4.2008, má súd preukázané, že exekúcia bola v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu rozporu exekučného

titulu so zákonom zastavená Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1222/2008-30 zo dňa
28.2.2011, ktoré nadobudlo v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/298/2011-39
zo dňa 21.9.2011, právoplatnosť dňa 18.10.2011. Z uvedeného vyplýva, že exekučným titulom je ten
istý Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
sp.zn. SR 01302/08 zo dňa 11.3.208, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2008 a vykonateľnosť
dňa 3.4.2008, ako v tomto konaní sp.zn. 15Er/3296/2014. Okresný súd Prievidza v odôvodnení

Uznesenia č.k. 9Er/1222/2008-30 zo dňa 28.2.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v
zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za
neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu je absolútne neplatná. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc

eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúrusúdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v zmysle s § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku s poukazom
na § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že konanie vedené pod sp.zn. 9Er/1222/2008 sa

viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako v tomto konaní sp.zn. 15Er/3296/2014 a vo vzťahu
k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku
oprávneného voči povinnému. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust.
§ 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.
a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou

jeuplatnenietohoistéhonárokualebostavu,oktoromboloužprávoplatnerozhodnuté,pokiaľjesúčasne
daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady
ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 15Er/3296/2014
je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom Uznesení č.k. 9Er/1222/2008-30 zo dňa 28.2.2011
jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto

podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a súd svojím

postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze
exekučnéhokonaniapríslušnýexekučnýsúdrozhodujeopodanomnávrhunavydaniepoverenia,pričom
príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a

§ 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie,
ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ust. § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j.
nerozhoduje záväzne o existencií práva. Z ústavnoprávnej roviny považujeme za potrebné poukázať aj

na právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia,
pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 24.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 503,39

Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovskéhosúduzriadenéhozriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.sp.značkaSR01302/08
zo dňa 11.3.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 31.03.2008 a
vykonateľnosť dňa 03.04.2008.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 9Er/1222/2008 vyplýva, že oprávnený sa na

podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. značka SR 01302/08 zo dňa
11.3.2008, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 533,36 Eur s
príslušenstvom.Vuvedenejexekučnejvecisúdprvéhostupňauznesenímč.k.9Er/1222/2008-30zodňa
28.2.2011 exekúciu zastavil vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade

ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa18.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoE/298/2011-39
zo dňa 21.9.2011.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého

rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať

vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky

prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné

konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnomkonaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 9Er/1222/2008-30 zo
dňa 28.2.2011, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2011
v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 17CoE/298/2011-39 zo dňa

21.9.2011.Nakoľkouvedenýmuznesenímozastaveníexekúcieboloprávoplatnerozhodnutéoprávnom
nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru
o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny
názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 9Er/1222/2008-30 zo dňa 28.2.2011 v spojení s uznesením
tunajšieho krajského súdu č. k. 17CoE/298/2011-39 zo dňa 21.9.2011, založilo prekážku rei iudicatae, a

teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .