Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215807
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215807.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave 811 09,
Grösslingova 4, advokátom a konateľom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD. proti povinnému A.
W., bytom P. K. B. č. XXX, o vymoženie istiny vo výške 1.644,76 € s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. októbra 2014, č.k. 16Er/3299/2014

- 818, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.
s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že v predmetnej veci oprávnený navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 08456/08 vydaného dňa 18.09.2008, právoplatného dňa 18.11.2008 a
vykonateľného dňa 21.11.2008. Z úradnej činnosti mal súd za preukázané, že exekúcia vedená pod
spisovou značkou 9Er/926/2009 (EX 3329/09) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598 proti povinnému Eve Svitkovej, bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením
Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.11.2011, č.k. 9Er/926/2009 - 17 podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.02.2013, č.k. 2CoE/22/2013 - 47
nadobudloprávoplatnosťdňa21.03.2013.Exekučnýmtitulomvtomtoavovyššieuvedenomexekučnom
konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08456/08 zo dňa 18.09.2008. Okresný súd Prievidza v
odôvodnení uznesenia č.k. 9Er/926/2009 - 17 zo dňa 16.11.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská

doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, je neprijateľnou
(nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu absolútne neplatnou. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,

ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by bola vedená exekúcia. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom

na § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Okresný súd konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci -rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania
v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už

právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o
procesnévyjadrenieústavnoprávnejzásadynebisinidem,tedaniedvakrátotejistejveci.Keďževtomto
exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý
rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 9Er/926/2009
- 17 zo dňa 16.11.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, okresný súd

bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je
potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však okresný súd

o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne
aplikoval ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.,

aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek
skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal

na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov
podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 18.09.2008, sp.zn. SR 08456/08, právoplatného
dňa 18.11.2008 a vykonateľného dňa 21.11.2008. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil
exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky

oprávnenéhotenistýrozhodcovskýrozsudok,vsúvislostisktorýmužsúdvosvojomskoršomrozhodnutí
zo dňa 16.11.2011, č.k. 9Er/926/2009 - 17 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom. Okresný súd bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto
exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu pripojeného rozhodnutia okresného súdu zo dňa 16.11.2011, č.k. 9Er/926/2009 - 17 vyplýva,

že oprávnený sa na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 18.09.2008, sp. zn. SR 08456/08 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.644,76 € s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej
veci okresný súd uznesením zo dňa 16.11.2011, č.k. 9Er/926/2009 - 17 exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2013 v spojení s potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.02.2013, č.k. 2CoE/22/2013 - 47.Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami

sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p .. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnomkonaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, okresný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 16.11.2011, č.k.
9Er/926/2009-17,ktorýmexekúciuvyhlásilzaneprípustnúaexekúciuzastavilpodľa§57ods.1písm.g)
Exekučnéhoporiadkuspoukazomna§45ods.1a2zákonač.244/2002Z.z..Vuvedenejexekučnejveci

dospel okresný súd k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2013 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 12.02.2013, č.k.. 2CoE/22/2013 - 47.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o

nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny
názor, že uznesenie okresného súdu zo dňa 16.11.2011, č.k. 9Er/926/2009 - 17 v spojení s uznesením
tunajšieho krajského súdu zo dňa 12.02.2013, č.k. 2CoE/22/2013 - 47, založilo prekážku rei iudicatae, a
teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní

nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .