Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114203984.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, 921 11 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária Korytár s.r.o. so
sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporkyni C. C., F.. XX. XX. XXXX, T. J.
XX, XXX XX T. T., štátnej občanke Slovenskej republiky, o zaplatenie 2 402,46 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Oznámením doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporkyne.

Súd s c h v a ľ u j e zmier, ktorý účastníci konania uzatvorili v tomto znení:

Odporkyňa sa z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi 2 402,46 eura a nahradiť trovy konania vo výške
14,40 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 393,86 eura zástupcovi navrhovateľa, a to všetko v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,00 eur splatných do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca,

počnúc mesiacom apríl 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Navrhovateľovi v r a c i a zaplatený súdny poplatok vo výške 129,60 eura prostredníctvom Slovenskej
pošty, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 02. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
2 402,46 eura, ktorý odôvodnil tým, že dňa 05. 03. 2010 uzatvoril s odporkyňou úverovú zmluvu č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 1 350,00 eura, ktorý sa zaviazala
splácať pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve.
Dňa 27. 09. 2011 vyzval navrhovateľ odporkyňu k úhrade dlžnej sumy vo výške 1 571,45 eura spolu
s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu.
Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporkyne sumu 2 402,46 eura. Na základe uvedeného sa
navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaviazania odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 2 402,46 eura

spolu s úrokom vo výške 26,28 % ročne zo sumy 1 345,20 eura od 19. 02. 2014 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

Na pojednávaní dňa 26. 03. 2015 účastníci zhodne navrhli, aby súd schválil zmier, na ktorého znení
sa dohodli.Podľa § 99 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“), ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym
zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa § 99 ods. 2 OSP, súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 99 ods. 4 OSP, schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže
súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno
podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z predložených listín má súd preukázané, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX dňa 05. 03. 2010, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver, ktorý sa odporkyňa
zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko odporkyňa poskytnutý úver riadne a
včas nesplácala, navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy. Trovy konania boli
vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány
podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do

centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Navrhovateľ uhradil súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 144,00 eur a to zložením na účet
Okresného súdu Banská Bystrica dňa 07. 05. 2014. Nakoľko sa konanie skončilo schválením zmieru
pred začatím pojednávania vo veci samej, súd podľa § 11 ods. 6 v spojení s § 11 ods. 7 ZSP vrátil
navrhovateľovi 90 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania, prevyšujúceho
sumu 6,70 eura, t.j. vo výške 129,60 eura (90 % z 144,00 eur) prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.

(§ 11 ods. 6 ZSP) po právoplatnosti tohto uznesenia.

Na základe uvedeného súd podľa § 99 ods. 2 OSP schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi konania,
pri ktorom sa dohodli na plnení predmetu konania, nakoľko nebol v rozpore s predpismi hmotného a
procesného práva.

Dňa 22. 10. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom

Zámocká 36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane
odporkyne. Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania najej strane doručil odporkyni do vlastných rúk dňa 28. 01. 2015. Odporkyňa sa k oznámeniu a výzve súdu
nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporkyni zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej

literatúre (viď D. P. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet
vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu

o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného)účastníkakonania,nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať,akpodnetnavstupdal
sám vedľajší účastník. Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy
účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší

účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil,
či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci
jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné
oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa
nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania

v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno
nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie
účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak
niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď
vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu,

ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné

postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré

bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho

účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.

Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní sineželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v

plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení

vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie

povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a

účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.
Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako

súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí odporkyňa
svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka
do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu
subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho

sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto
ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa
súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku

vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti výroku uznesenia o schválení súdneho zmieru odvolanie n i e j e prípustné (§ 202 ods. 3 písm.

h) OSP).

Proti výroku uznesenia o vrátení súdneho poplatku odvolanie je prípustné v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie

alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o
schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od
právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.