Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010090
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4414010090.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného C. Y. (ďalej len „obžalovaný"),
pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a iný zločin, o
odvolaní prokurátorky poverenej výkonom funkcie okresnej prokurátorky v Nových Zámkoch (ďalej len
„okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa") z
27.10.2014, sp. zn. 2T/19/2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre 26. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora zo 04.03.2014 sp. zn. 1Pv/58/11/4404-58

- pre skutok právne posúdený ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 3
Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

1/ ako zástupca daňového subjektu C. Y. - D. E. Y., Q. K. XX, U. XXXXXXXXX, B.: XXXXXXXXXX
a ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal dňa 29.03.2010 daňové priznania na DPH za
zdaňovacie obdobie február 2010, v ktorom vykázal a uplatnil nadmerný odpočet v sume 18.711,88
eur, avšak kontrolou Daňového úradu Nové Zámky bolo zistené, že v predmetnom zdaňovacom období
si nepriznal DPH z uskutočnených zdaniteľných obchodov na základe odberateľských faktúr číslo
XXXXXX zo dňa 02.02.2010 základ dane 37.213,00 eur, daň 19% vo výške 7.070,47 eur, číslo XXXXXX
zo dňa 16.02.2010 základ dane 18.725,00 eur, daň 19% vo výške 3.557,75 eur, číslo XXXXXX zo
dňa 11.02.2010 základ dane 33.692,00 eur, daň 19% vo výške 6.401,48 eur, číslo XXXXXX zo dňa
24.02.2010 základ dane 34.076,50 eur, daň 19% vo výške 6.474,54 eur od spoločnosti D. s.r.o. E. Y.,
Q. K. XX, U.: XXXXXXXX, IČ DPH: S čím došlo k porušeniu § 49 odsek 1 a odsek 2 a § 51 odsek 1
písmeno a/ zákona číslo 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, ktorým svojím konaním si
neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 18.711,88 eur a skrátil daň vo výške 19.197,07
eur, čím spôsobil pre Štátny rozpočet Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Nitra ujmu v
celkovej výške 19.197,07 eur;

- pre skutok právne posúdený ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek
3 Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

2/ ako zástupca daňového subjektu C. Y. - D. E. Y., Q. K. XX, U.: XXXXXXXXX, B.: XXXXXXXXXX a
ako mesačný platiteľ z pridanej hodnoty podal dňa 27.04.2010 daňové priznania na DPH zdaňovacie
obdobie marec 2010, v ktorom vykázal a uplatnil nadmerný odpočet v sume 16.460,32 eur, avšak
kontrolou Daňového úradu Nové Zámky bolo zistené, že v predmetnom zdaňovacom období si nepriznal

DPH z uskutočnených zdaniteľných obchodov na základe odberateľských faktúr číslo XXXXXX zo
dňa 06.03.2010 základ dane 18.763,00 eur, daň 19% vo výške 3.564,97 eur, číslo XXXXXX zo
dňa 12.03.2010 základ dane 21.502,00 eur, daň 19% vo výške 4.085,38 eur, číslo XXXXXX zo
dňa 18.03.2010 základ dane 34.180,00 eur, daň 19% vo výške 6.494,20 eur, číslo XXXXXX zo dňa
24.03.2010 základ dane 20.169,00 eur, daň 19% vo výške 3.832,11 eur od spoločnosti D. s.r.o. E. Y.,
Q. K. XX, U.: XXXXXXXX, IČ B.: S čím došlo k porušeniu § 49 odsek 1 a odsek 2a § 51 odsek 1
písmeno a/ zákona číslo 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, ktorým svojím konaním si
neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 16.460,32 eur a skrátil daň vo výške 13.016,12
eur, čím spôsobil pre Štátny rozpočet Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Nitra ujmu v
celkovej výške 13.016,12 eur;

pretože (tieto) skutky nie sú trestným činom.

Napadnutý rozsudok bol okresnému prokurátorovi oznámený vyhlásením v jeho prítomnosti na hlavnom
pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 27.10.2014, ihneď po ktorom oznámení, teda včas,
podal okresný prokurátor odvolanie smerujúce proti oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého
rozsudku (a bez uvedenia či v prospech alebo v neprospech obžalovaného), ktoré odôvodnil písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 21.01.2015 názorom, že súd prvého stupňa síce vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak dôkazy nesprávne vyhodnotil, a to iba v prospech
obžalovaného.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch proti napadnutému rozsudku podaného odvolania upozornil,
že skrátením dane podľa § 276 Trestného zákona sa rozumie akékoľvek konanie páchateľa s cieľom
skrátiť príslušnú daň. Skrátenie dane v prípade DPH môže predstavovať napríklad konanie, keď páchateľ
určité plnenie (napríklad dodanie služby, resp. tovaru) nezdaní daňou z pridanej hodnoty, a to aj napriek
tomu, že sa na toto plnenie DPH vzťahuje. Skrátením dane (DPH) je stav, keď páchateľovi bola DPH
zaplatená v cene tovarov, resp. služieb, ktoré dodával svojim odberateľom (tzv. daň na výstupe), avšak
túto redukovanú o daň na vstupe páchateľ neodviedol do Štátneho rozpočtu. Pokiaľ ide o neodvedenia
dane podľa§ 277 Trestného zákona, v tomto prípade ide o ochranu záujmu štátu na tom, aby tieto
nároky boli uplatňované len v prípade, že sú na to splnené zákonné podmienky. Táto skutková podstata
trestného činu predstavuje osobitný druh podvodu, spočívajúci v tom, že páchateľ uplatňuje nárok na
vrátenie nadmerné ho odpočtu DPH, hoci na jej vrátenie nemá zákonný nárok.

V tejto súvislosti okresný prokurátor poukázal na skutočnosť, že zo záverov znaleckého posudku
znalkyne z odboru ekonómie, Ing. M. K., ako aj z jej výpovedí tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní je zrejmé, že daňový subjekt si neviedol účtovníctvo transparentne, za zdaňovacie obdobie
február a marec 2010 nepredložil relevantné doklady vo výške, v ktorej si v daňových priznaniach uviedol
odpočet dane, preto nebol oprávnený ani uplatniť si vrátenie nadmerného odpočtu DPH, navyše mu
vznikla vlastná daňová povinnosť. Z výpovedí znalkyne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní ohľadne skutočností, že obžalovaný mal nesprávne vykonať zaúčtovanie obchodných
transakcií v roku 200í a 2010 vyplynulo, že tovar od spoločnosti D., s.r.o. bol poskytnutý v mesiaci február
a marec 2010 a teda deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia, kedy bol tovar dodaný firme obžalovaného,
je rozhodným pre stanovenie zdaňovacieho obdobia, ktorým bol rok 2010, teda jeho predchádzajúce
obchodné transakcie v roku 2009 nemali vplyv na stanovenie daňovej povinnosti, resp. na možnosť
uplatnenia si vrátenia nadmerného odpočtu DPH práve v inkriminovanom období. Preto neobstojí záver
súdu prvého stupňa, že nebola vo vzťahu k uvedeným trestným činom naplnená subjektívna stránka,
naopak, práve netransparentným vedením účtovníctva firmy obžalovaného, argumentáciou o strate
daňových dokladov v priebehu daňovej kontroly, ktoré mohli mať vplyv na jej výsledky, resp. tvrdením o
zlyhaní softvéru, obsahujúceho informácie daňového charakteru ohľadne obchodných transakcií firmy
obžalovaného v sledovanom období, je preukázaný jeho úmysel, a to priamy, vo vzťahu k správnemu
zisteniu jeho daňovej povinnosti.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy okresný prokurátor Krajskému súdu
v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa s tým,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného po splnení
podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 5 Trestného poriadku a v neprítomnosti jeho
obhajkyne po splnení podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 9, odsek 10 Trestného
poriadku.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu súc názoru, že vykonaným
dokazovaním bola preukázaná aj subjektívna stránka žalovaných trestných činov, teda úmysel
obžalovaného jednak skrátiť svoju daňovú povinnosť, jednak neoprávnene získať finančné prostriedky
na základe sporných faktúr na DPH, v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné konanie a rozhodnutie.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku v
prejednávanej veci, odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie
20.02.2015, preskúmal oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, iba proti ktorému odvolanie
okresného prokurátora podané podľa jeho obsahu v neprospech obžalovaného (na podanie ktorého
bol podľa § 308 odsek 1 veta prvá Trestného poriadku oprávnenou osobou) smerovalo a konanie
tomuto výroku predchádzajúce a to aj z hľadísk, či nemajú chyby síce odvolaním okresného prokurátora
nevytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v §
371odsek 1 Trestného poriadku (žiadne také chyby však nezistiac).

Plnením tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej, prieskumnej
povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku vykonal
všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné
stíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine
obžalovaného .

Odvolací súd plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti tiež zistil, že súd prvého stupňa pri vykonávaní
dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb konania
oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho, ktoré by boli porušením
ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno
a/ Trestného poriadku).

Z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu výroku
o vine napadnutého rozsudku podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, tak mohli vychádzať (a
napokon s poukazom na ďalej uvedené aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným
spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10
Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/ Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd
bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate aj úplné
poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v
súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo

aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu.

Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci tiež, a podľa
názoru odvolacieho súdu opodstatnene, rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel vyplývajúcich
pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v
ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký
dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný
dokazovať).

Plnením svojej prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného
poriadku dospel odvolací súd k záveru, že odvolaním okresného prokurátora súdu prvého stupňa
vytýkané hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v
ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti, okolnosti
alebo relevantné právne úvahy, ktoré by jednotlivo alebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci
mohli opodstatnene nasvedčovať tomu, že k namietaným skutkovým zisteniam súd prvého stupňa
dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického myslenia a uvažovania, alebo spochybniť
opodstatnenosť či už použitia jedného zo základných pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej
zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v ktorom je upravená zásada
prezumpcie neviny (ktorá znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam, ako dokázaná
nevina) a ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“, alebo platnosti
pravidla „iura novit curia - súd pozná právo“.

Z dôvodov vyššie uvedených a napokon správne a úplne, ale aj dostatočne zrozumiteľne vyplývajúcich
z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa k
oslobodzujúcemu výroku o vine obžalovaného v prejednávanej veci dospel nielen opodstatnene, teda
výsledkom v prejednávanej veci vykonaného dokazovania (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), ale aj zákonu (§ 321 písmeno d/ Trestného poriadku) zodpovedajúcim spôsobom, pretože
aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že v prejednávanej
veci zažalované skutky sú trestným činom a to v dôsledku aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodných
pochybností o existencii úmyselného zavinenia obžalovaného (a to hoci len vo forme nepriameho
úmyslu podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona a čo len k jednému zo zažalovaných skutkov),
ktoré sa nepodarilo odstrániť vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov (vrátane
znaleckého dokazovania z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo,
závermi znaleckého posudku z ktorého podaného Ing. M. K. zjavne nerelevantne v písomných
dôvodoch proti napadnutému rozsudku podaného odvolania argumentuje okresný prokurátor) a ktoré
pre naplnenie zákonných znakov svojej skutkovej podstaty po stránke subjektívnej nepochybne vyžaduje
tak zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona ako aj zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním
okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného)
napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 322 odsek 1
Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie okresného
prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).