Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010225
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813010225.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému V. N., nar. XX.X.XXXX v Z., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
v Prievidzi proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 3.3.2014, sp. zn. 1T/66/2013, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 24.3.2015 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduvPrievidzizodňa3.3.2014,sp.zn.1T/66/2013boliobžalovaní
O. Z. a W. N. uznaní vinnými pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. b) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 05.

decembra 2009 okolo 02.30 hodiny obžalovaní O. Z., W. N., V. N. prišli do Pohostinstva ESO v L.,
okres B., kde obžalovaný O. Z. vyvolal nedorozumenie s poškodeným V. B. a udrel ho päsťou do tváre,
v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a v ďalšom konaní chcel obžalovanému O. Z. zabrániť
poškodený W. O., ktorého obžalovaný O. Z. udrel päsťou do tváre a následne obžalovaní O. Z., W.
N. a V. N. udierali poškodeného W. O. päsťami, drevenou stoličkou a kovovým vešiakom do oblasti
hlavy a hrudníka, v dôsledku čoho poškodený W. O. utrpel zranenie - tržno-zmliaždenú ranu nad

ľavým obočím, pomliaždenie ľavého ramena, zlomeninu 4. záprstnej kosti pravej ruky, čo si vyžiadalo
narušenie obvyklého spôsobu života 4 - 5 týždňov a poškodený V. B. utrpel zranenie - pomliaždenie
hlavy s bolestivosťou, pomliaždenie a zlomeninu nosových kostí bez posunu, čo si vyžiadalo narušenie
obvyklého spôsobu života 14 dní.

U obžalovaného O. Z. okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu

vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 209/2012 zo dňa
15.04.2012,ktorýnadobudolprávoplatnosť01.05.2013,kdemuboluloženýúhrnnýtrestodňatiaslobody
v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
2 (dva) roky a u obžalovaného W. N. okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 253/2011
zo dňa 16.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.02.2012, kde mu bol uložený trest odňatia slobody

s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku obžalovaných
O. Z. a W. N. zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej strane Sociálna poisťovňa Bratislava,
ulica 29. augusta č. 8 a 10 škodu vo výške 789,41 eur.

Obžalovaný V. N. bol vyššie citovaným rozsudkom podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, sp. zn. 1Pv 593/2011, pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a),ods.2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 05. decembra 2009 okolo 02.30
hodiny obvinení O. Z., W. N., V. N. prišli do Pohostinstva ESO v L., okres B., kde obvinený O. Z. vyvolal
nedorozumenie s poškodeným V. B. a udrel ho päsťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na

zem a v ďalšom konaní chcel obvinenému O. Z. zabrániť poškodený W. O., ktorého obvinený O. Z. udrel
päsťoudotváreanáslednevšetcitrajaobvineníudieralipoškodenéhoW.O.päsťami,drevenoustoličkou
a kovovým vešiakom do oblasti hlavy a hrudníka, v dôsledku čoho poškodený W. O. utrpel zranenie -
tržno-zmliaždenú ranu nad ľavým obočím, pomliaždenie ľavého ramena, zlomeninu 4. záprstnej kosti
pravej ruky, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života 4 - 5 týždňov a poškodený V. B. utrpel

zranenie - pomliaždenie hlavy s bolestivosťou, pomliaždenie a zlomeninu nosových kostí bez posunu,
čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života 14 dní.

Citovaný rozsudok vo vzťahu k obžalovanému V. N. nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej
lehote napadnutý odvolaním prokurátorky okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch odvolania
uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne oslobodil obžalovaného. V. N. síce popieral svoju prítomnosť

na mieste činu, avšak skutočnosť, že bol prítomný na mieste činu s ďalšími dvoma obžalovanými
potvrdzuje výpoveďou poškodený V. B. a svedkyňa I. Q.. Poškodený B. uviedol, že bitky sa zúčastnili
Z. a obvinení N., pamätá si ich tváre, mená v tom čase nevedel. Rovnako svedkyňa Q. na hlavnom
pojednávaní označila za páchateľov bratov N., spoznala ich pred pojednávacou miestnosťou a napriek
tomu, že v čase skutku požívala alkoholické nápoje a od skutku ubehli takmer dva roky kým sa zúčastnila

rekognície a pri nej tiež označila bratov N.. S poukazom na tieto dva dôkazy, ktoré nevzbudzujú
pochybnosti, sú vierohodné a usvedčujú V. N. z prítomnosti na mieste činu a z účasti na bitke a napadnutí
poškodeného W. O. navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok ohľadne obžalovaného V. N.
a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju opäť prejednal a rozhodol.

Verejné zasadnutie o odvolaní vykonal odvolací súd za splnenia podmienok uvedených v § 293 ods.7
Tr.por. v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento výslovne požiadal o konanie v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedla, že sa v plnej
miere pridržiava dôvodov písomného odvolania okresného prokurátora a s poukazom na tam uvedené

dôvody navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b), písm. c) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok
vo vzťahu k obžalovanému V. N. a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Obhajcaobžalovanéhouviedol,žerozsudoksúduprvéhostupňapovažujezasprávnyazákonný,pričom

súd prvého stupňa správne vyhodnotil dôkazy, na ktoré poukazuje prokurátorka, pričom výpovede
svedkov B. a Q. je potrebné hodnotiť v súlade a kontexte s ostatnými dôkazmi. V tej súvislosti poukázal
na výpoveď svedkyne E. O., ktorá ako jediná nepožívala alkoholické nápoje a uviedla, že obžalovaný V.
N. sa na mieste činu nenachádzal, čo taktiež vyplýva z výpovedí svedka V.. V súvislosti s rekogníciou
uviedol, že táto podľa jeho názoru nebola vykonaná v súlade so zákonom, nakoľko poškodeným boli

ukazované fotografie obžalovaných ešte pred jej vykonaním. Preto navrhol odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie

okresnej prokurátorky nie je dôvodné. Z obsahu odvolania je zrejmé, že vytýka súdu prvého
stupňa nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, poukazujúc na výpovede svedkov V. B. a I. Q.,
preukazujúcich, že obžalovaný sa na mieste činu nachádzal a spáchal skutok spoločne s dvoma ďalšími
obžalovanými. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil, pričom v zásade nemožno vytýkať súdu
prvého stupňa nezákonnosť napadnutého rozsudku len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného

hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa,
ktorý vykonal všetky navrhnuté, dostupné a potrebné dôkazy a vyhodnotil ich jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V danom prípade súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku podrobne konštatoval jednotlivé výpovede, znalecké posudky a listinnédôkazy a na základe ich vyhodnotenia tak jednotlivo, ako aj v súhrne dospel k správnemu záveru, že
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný V. N. skutok spáchal, resp. že sa
vôbec nachádzal na mieste činu a svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v odôvodnení, ktoré je v intenciách

ustanovenia § 168 Tr.por.

PokiaľideovýpoveďsvedkaV.B.užsúdprvéhostupňaskonštatoval,žetentosvedokvosvojejvýpovedi
nahlavnompojednávaníuviedol,žepredmetnéhodňabolvpohostinstvevobciRáztočnospoškodeným
W. O., so svedkyňou I. Q. a svedkom W. F., pričom po príchode do pohostinstva páchatelia, ktorí ich

napadli, už v pohostinstve boli. Keď išiel na WC, tak ho napadol obžalovaný O. Z.. Čo sa dialo potom,
uviesť nevedel, lebo toho viacej vypil. O tom, že ho mal napadnúť obžalovaný O. Z. sa dozvedel od
svedka W. F. na druhý deň, keď mu
volal. Na hlavnom pojednávaní obžalovaného O. Z., aj ostatných obžalovaných už opoznal a popísal, čo
sa v predmetný deň stalo. Nevedel vysvetliť rozpor, prečo po mesiaci od incidentu pri rekognícii opoznal
obžalovaného W. N. a obžalovaného V. N. a naopak neopoznal obžalovaného O. Z., ktorý ho fyzicky

napadol. Uviedol, že obžalovaný W. N. a obžalovaný V. N. sa mu trochu pozdávali.

Svedok W. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v pohostinstve s poškodenými W. O., V. B. a
svedkyňou I. Q., pričom konflikt začal v pohostinstve pri WC, kde poškodený V. B. dostal. Pribehli tam
on a poškodený W. O., ktorý taktiež dostal a potom sa strhla bitka, kde poškodeného W. O. bili vešiakom

a stoličkou, kto konkrétne uviesť nevedel, bolo pri ňom asi osem osôb. Svedok uviedol, že bol pod
vplyvom alkoholu. Svedok uviedol, že pred rekogníciou policajti mu ukazovali fotografie, avšak nevedel
identifikovať osoby, ktoré sa mali incidentu dopustiť.

Svedkyňa I. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného O. Z. poznala už predtým z

videnia, pričom tento bol v pohostinstve spolu s obžalovaným W. N. a obžalovaným V. N.. Ku konfliktu
došlo medzi obžalovaným O. Z. a poškodeným V. B. pri WC, kedy obžalovaný O. Z. udrel poškodeného
päsťoudotváreapoškodenýV.B.spadolnazem.NáslednekeďkobžalovanémuO.Z.prišielpoškodený
W. O., tak aj tohto obžalovaný O. Z. udrel a poškodený W. O. taktiež spadol na zem. Potom tam prišiel
svedok W. F. a strhla sa tam bitka, pričom videla, ako všetci traja obžalovaní bili poškodeného W. O.

stoličkou a vešiakom, avšak nevedela uviesť, ktorý z obžalovaných bili poškodeného W. O. stoličkou,
resp. vešiakom. Svedkyňa uviedla, že opoznávanie osôb, ktoré sa mali skutku dopustiť bolo na polícii
robené po dvoch rokoch, pričom policajtovi povedala, že opoznáva len obžalovaného O. Z., ostatní dvaja
obžalovaní sa jej len zdajú, že sú to oni. Na záver uviedla, že pred opoznávaním policajt jej ukázal
fotografie obžalovaného W. N. a obžalovaného V. N., bolo to hneď po incidente.

Svedkyňa E. O. v predmetný deň robila v pohostinstve ako čašníčka a keď došlo ku konfliktu, tak tam
boli prítomní aj poškodení V. B., W. O., svedkovia W. F. a I. Q.. Obžalovaný V. N. v predmetný deň
v pohostinstve nebol. Taktiež svedok W. V. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v pohostinstve boli
obžalovaní O. Z. a W. N., avšak obžalovaný V. N. tam nebol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s hodnotením výpovedí svedkov V. B. a I. Q., na
ktoré poukazovala prokurátorka, odvolací súd uvádza (tak ako aj správne skonštatoval okresný súd), že
tieto sú rozporuplné a sčasti odporujúce iným vykonaným dôkazom a to výpovediam svedkov E. O. a W.
V.,ktorénaopakpotvrdzujúobranuobžalovaného.PoškodenýW.O.asvedokW.F.neopoznaližiadneho

z útočníkov. V tej súvislosti správne poukázal na to, že poškodený V. B. ako vyplýva z jeho výpovede z
prípravného konania, o tom, čo sa stalo v pohostinstve sa dozvedel až po tom, čo telefonoval svedkovi
W. F., pretože si nič nepamätal. Potom správne súd prvého stupňa vyslovil názor, že pri rekognícii
nemohol opoznať útočníkov, keď týchto neopoznal poškodený W. O. a svedok W. F.. Taktiež svedkyňa
I. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že predtým, ako bola vykonaná rekognícia,

príslušníci polície jej predtým ukázali fotografie páchateľov, pričom aj pri rekognícii podľa jej vyjadrenia
mala povedať, že si nie je istá, či páchateľmi boli aj bratia N.. Samotný obžalovaný V. N. tak v prípravnom
konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti, v predmetnom pohostinstve
nebol.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd nutné poukázať
z hľadiska dôvodov podaného odvolania, pričom s ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere
odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý v celom rozsahu považuje za
zákonný a odôvodnený. Pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané,že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný.
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom
súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na

seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade
ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný V. N. sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe. Preto v zmysle
zásady in dubio pro reo, okresný súd správne obžalovaného v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku
spod obžaloby oslobodil.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.