Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/294/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207543
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814207543.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25,
IČO : 36 865 141, proti povinnému: M. O., bytom Y., O. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky,
o vymoženie 193 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 24. júla 2014, č.k. 16Er/1521/2014-19, takto dňa 23. marca 2015
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4,
§ 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka s poukazom na príslušné ustanovenia smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený
návrhom zo dňa 18.02.2014 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 02434/12 zo dňa 27.06.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2012 a vykonateľnosť dňa 02.08.2012. Dňa 24.04.2014
predložil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného, pripojeného rozhodcovského rozsudku a žiadal
udeliť poverenie pre vymoženie istiny 193 Eur s príslušenstvom, ktoré bližšie v žiadosti nešpecifikoval.
Súd prvého stupňa zistil, že dňa 07.02.2011 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 200 Eur za poplatok
vo výške 185 Eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 385 Eur v
11-tich mesačných splátkach po 35 Eur, počnúc dňom 08.03.2011. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len ,,VP“). Oprávnený s povinným uzavrel zároveň dňa 07.02.2011
Rozhodcovskú zmluvu. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský
súdvyhovelžalobevcelomrozsahu,pričommalzapreukázané,žemedzižalobcomažalovanýmvznikol
zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej dňa 07.02.2011 na zmenkovú sumu 193 Eur
v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na
predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Ďalej súd prvého stupňa preskúmaním rozhodcovskej
zmluvy, konkrétne článku II, vzhliadol v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade,
a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie
uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej
rozhodcovskej doložky podľa článku II rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia povinného
vydal rozhodcovský rozsudok. Súd prvého stupňa dôvodil, že voľba rozhodcovského súdu a osoby
rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť
vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiupovinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný
vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania videl v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ,
čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve. Súd prvého stupňa vo všeobecnosti uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27.
júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25,
ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25). Súd pritom prihliada
pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri
tejto príležitosti dal súd prvého stupňa do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-40/08 zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Pre
účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého
stupňa v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie oprávnený. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci
(ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov).
Oprávnený má za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis.
Oprávnenýboltohonázoru,ževrámcipreskúmavaniaexekučnéhotitulupomateriálnejstránke,nemôže
exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera
súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Oprávnený ďalej namietal
neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c)
zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov). Poukázal na to, že exekučný titul bol
vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania
oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne.
Podľa § 243d Exekučného poriadku na exekučné konania začaté vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 01. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.Podľa § 54b zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú aj
na konania začaté pred 01. januárom 2015.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda,
či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.
Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 (v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského
rozsudku) priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych
hľadísk.
Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ust. § 45
ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského
rozsudku). Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ alebo, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej
praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj
pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 07.02.2011, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je
a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôžebyť-resp.niejelenvšeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,
povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom
na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na
uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. Obč.
zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimeranú
potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 07.02.2011, t.j. v
rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Uvedenú rozhodcovskú zmluvu predkladal oprávnený povinnému, bola uzavretá vo formulárovej
podobe,nebolapretoindividuálnedojednaná, nakoľkojejobsahpovinnýaninemoholovplyvniť.Dopĺňalisa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko, dátum narodenia a číslo úverovej zmluvy. Veriteľ mohol na
základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám
určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej
zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací
súd je aj rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským
súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.
Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnakoajbeznávrhusúdexekúciuzastavíoplnenieztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky(vtomto
prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkonprávvrozporesdobrýmimravmi(ktomuviďajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo
dňa 24. februára 2011, sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku.
Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepodľa§219
ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ďalšími dôvodmi odvolania sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko konštatovanie o
neplatnosti rozhodcovskej doložky postačuje pre záver o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.